Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/154/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201096 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013201096.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: Bc. U.. Z. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, I., zastúpený: JUDr. Edita Gavorová, advokátka, AK Gavorová & Partneri, spol. s.r.o., Lombardiniho 22/D, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, Staromestská 6, Bratislava, (právny nástupca Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu v konaní), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu č. i 2/13-BP zo dňa 26.03.2013, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie Správy katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu č. i 2/13-BP zo dňa 26.03.2013, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. SK 837/13 zo dňa 05.02.2013 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 331,10 € na účet jeho právnej zástupkyne do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 05.06.2013 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného - Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu (ďalej len žalovaný) č. i2/13-BP zo dňa 26.03.2013, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Správy katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, odbor katastrálnych konaní, č. SK 837/13 zo dňa 05.06.2013 o nesprístupnení žalobcom požadovaných informácií - protestu prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava I proti povoleniu vkladu vlastníckeho práva k budove na Žabotovej ul. v Bratislave v prospech spoločnosti Maana, a.s. pod č. V-4240/97 zo 17.11.1997 a všetkých nadväzujúcich písomností a rozhodnutí, ako napríklad postúpenia nadriadenému správnemu orgánu, rozhodnutie o nevyhovení protestu a pod., doručenky účastníkov konania, a to na základe § 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ZSI alebo zákon o slobode informácií) v spojení s § 23 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len Správny poriadok). Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný sa odvolal na právo povinnej osoby podľa § 11 ods. písm. b/ ZSI obmedziť sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupniť v prípade, že žiadanú informáciu zverejňuje na základe osobitného zákona , pričom zároveň poukázal na § 25 ods. 1 a 5 a § 27 ods. 2 vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 22/2010 Z.z., ktorou sa vydáva Spravovací poriadok pre katastrálne úrady a správy katastra (ďalej aj Spravovací poriadok) a § 7 písm. c/ zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len Katastrálny zákon), ktoré určujú okruh oprávnených osôb aj spôsob sprístupňovania žalobcom požadovaných informácií. S takýmto právnym posúdením veci sa žalobca nestotožnil a namietal, že za zverejnenú informáciu sa v zmysle § 4 ods. 3 a § 7 ZSI považuje informácia, ktorú môže každý opakovane vyhľadávať a získavať, najmä informácia publikovaná v tlači alebo vydaná na inom hmotnom nosiči dát umožňujúcom zápis a uchovanie informácie, alebo vystavená na úradnej tabuli s možnosťou voľného prístupu alebo umiestnená vo verejnej knižnici. Pojem zverejňovania tak možno podľa žalobcu vymedziť ako určitý proces, resp. postup povinnej osoby v zmysle § 2 ZSI, ktorého výsledkom je sprístupnenie informácie spôsobom, ktorý umožňuje každému opakovane vyhľadávať a získavať takto zverejnenú informáciu počas zákonom stanovenej doby v prípade, ak ju zákon stanovil. Zatiaľ čo zverejňovanie informácií je tak postup, ktorý umožňuje vopred neurčenému okruhu osôb vyhľadávať a oboznamovať sa s informáciami bez procesu podľa § 14 a nasl. ZSI, sprístupňovanie informácie je postup povinnej osoby podľa § 2 ZSI, ktorého výsledkom je sprístupnenie konkrétnej informácie konkrétnemu žiadateľovi na jeho žiadosť podľa § 14 a nasl. ZSI, zohľadňujúc obmedzenia podľa § 8 až 12 ZSI. Z uvedeného žalobca usúdil, že žalovaný pri rozhodovaní o odvolaní vec nesprávne právne posúdil, keď potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu s odvolaním sa na § 11 ods. 1 písm. b/ ZSI. Žalobca s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 4Sži/1/2010 zo dňa 15.03.2011 tvrdil, že vo vzťahu k sprístupňovaniu informácií z konaní upravených Katastrálnym zákonom predstavuje ZSI všeobecný právny predpis poskytujúci spoločnú úpravu práva na informácie, pričom Katastrálny zákon predstavuje špeciálny predpis, ktorý deroguje jeho postavenie v takom rozsahu, v ktorom problematiku poskytovania informácií upravuje. Osobitná právna úprava je obsiahnutá v § 68 ods. 5 Katastrálneho zákona, podľa ktorého verejnosť zbierky listín (§ 8 ods. 1 písm. c/) je obmedzená a umožňuje sa len vlastníkom, ich právnym predchodcom alebo iným oprávneným osobám, alebo osobe vykonávajúcej geodetické činnosti súvisiace s pozemkovými úpravami podľa osobitného predpisu alebo osobe, ktorá vyhotovuje geometrické plány alebo vytyčuje hranice pozemkov alebo osobe vykonávajúcej znaleckú činnosť v odbore geodézie, kartografie a katastra alebo osobe, ktorá vyhotovuje cenové mapy. Z uvedeného je podľa žalobcu zrejmé, že ním požadované informácie netvoria súčasť zbierky listín podľa § 8 ods. 1 písm. c/ Katastrálneho zákona, ale sú súčasťou spisu vedeného k podanému protestu prokurátora a teda Katastrálny zákon neobsahuje ustanovenie, ktoré by vylučovalo možnosť zverejnenia požadovaných informácií. Žalobca ďalej tvrdil, že § 23 Správneho poriadku, z ktorého vychádzal prvostupňový orgán, ani § 27 ods. 2 Spravovacieho poriadku upravujúci sprístupňovanie spisov po ich odovzdaní do registratúrneho strediska oprávneným osobám podľa § 7 Katastrálneho zákona, nevylučujú uplatňovanie ZSI a sprístupňovanie informácií zo spisu žiadateľom o informácie podľa ZSI. Oba zákony - ZSI aj Spravovací poriadok sa uplatňujú súbežne a každý sa týka iného okruhu osôb aj iného rozsahu sprístupňovania informácií. Žiadateľ má podľa žalobcu právo na užší okruh informácií ako oprávnená osoba, nakoľko pri sprístupňovaní informácií zo správnych spisov sú vylúčené informácie chránené podľa § 8 až 11 ZSI. Žalobca tiež namietal arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia tvrdiac, že citovanie ustanovení právnych predpisov, z ktorých žalovaný pri rozhodovaní vychádzal, bez náležitého zdôvodnenia aplikácie jednotlivých ustanovení, nemožno považovať za zdôvodnenie rozhodnutia v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Žalovaný sa pri rozhodovaní vo veci nevysporiadal s otázkou splnenia podmienky pre obmedzenie Ústavou SR garantovaného práva na informácie, ktoré je v zmysle čl. 26 ods. 4 Ústavy SR možné obmedziť iba v prípadoch, ak je to v demokratickej spoločnosti nutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že správa katastra ako povinná osoba správne nevyhovel žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácie, avšak nesprávne ho informoval o tom, že žiadanú informáciu sprístupňuje v zmysle § 23 Správneho poriadku. Procesné právo účastníkov konania vyplývajúce z § 23 ods. 1 a nasl. Správneho poriadku, t.j. právo nazerať do spisov , robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov, je možné využiť v konaní až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci. Žalobca poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 4Sži/1/2010 zo dňa 05.03.2011, podľa ktorého „oprávnenie účastníka správneho konania na nazeranie do spisov a podkladov je v pomere špeciality k všeobecnému právu na poskytnutie informácie podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám...“. Žalovaný ďalej uviedol, že nakoľko v danej veci išlo o vybavený spis uložený v registratúrnom stredisku, mohol žiadateľ požiadať o poskytnutie údajov zo spisu (nie však podľa ZSI) za splnenia podmienky, že patrí do kategórie oprávnených osôb v zmysle Katastrálneho zákona, ktorými sú vlastník, správca majetku štátu, správca majetku vyššieho územného celku, správca majetku obce, nájomca alebo iný oprávnený z práv k cudzím veciam (záložný veriteľ oprávnený z vecného bremena, oprávnený z predkupného práva). Iným osobám podľa žalovaného nemožno informácie zo spisu uloženého v registratúrnom stredisku poskytnúť. Žalovaný konštatoval, že žalobca nie je oprávnenou osobou na poskytnutie informácií formou nahliadnutia prípadne vyhotovenia výpisov, odpisov alebo kópií zo spisu. V zmysle uvedeného považoval žalovaný za preukázané, že požadované spisy resp. časti spisov sú sprístupňované podľa osobitných predpisov, stanovenému okruhu oprávnených osôb, resp. osôb preukazujúcich odôvodnenosť svoje požiadavky ako aj splnenie konkrétnych podmienok a nie podľa všeobecnej úpravy zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Preto navrhol žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods.1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu došiel k záveru, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z pripojených administratívnych spisov žalovaného súd zistil, že podaním zaslaným elektronickou poštou dňa 28.01.2013 požiadal žalobca v zmysle ZSI o sprístupnenie protestu prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava I proti povoleniu vkladu vlastníckeho práva k budove na Žabotovej ul. v prospech spoločnosti Maana, a.s. pod č. V-4240/97 zo 17.11.1997 a všetkých nadväzujúcich písomností a rozhodnutí, ako napríklad postúpenie nadriadenému správnemu orgánu, rozhodnutie o nevyhovení protestu a pod., doručenky účastníkom konania. Správa katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, odbor katastrálnych konaní, rozhodnutím č. SK 837/13 Kr zo dňa 05.02.2013 nevyhovela žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácie podľa § 11 ods. 1 písm. b/ ZSI s odôvodnením, že predmetné informácie správa katastra poskytuje podľa § 23 Správneho poriadku, ktorý je v danom prípade osobitným zákonom a preto nie je možné vyhovieť žiadosti podľa ZSI. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré Správa katastra pre Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu rozhodnutím č. i 2/13-BP zo dňa 26.03.2013 zamietla a rozhodnutie správy katastra zo dňa 05.02.2013 potvrdila z dôvodov uvedených v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby. Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. Podľa článku 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonávania ustanoví zákon. Rozsah a podmienky prístupu k informáciám zaručené Ústavou SR upravuje zákon o slobode informácií, podľa ktorého má každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii, pričom informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Všetky zákonom ustanovené obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia (§ 12 zákona o slobode informácií). Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ ZSI povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak ju zverejňuje na základe osobitného zákona; ak je podľa takého zákona zverejňovaná vo vopred stanovenej dobe, iba do tejto doby. Podľa § 7 písm. c/ Katastrálneho zákona kataster obsahuje aj údaje o právach k nehnuteľnostiam, údaje o vlastníkoch nehnuteľností (ďalej len "vlastník") a o iných oprávnených z práv k nehnuteľnostiam (ďalej len "oprávnená osoba"), ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ako aj údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam. Podľa § 25 ods. 1 vyhl. č. 22/2010 Z.z. vybavený spis, uzavretá kniha poskytovaných údajov z katastra a uzavretá kniha overených kópii alebo rovnopisov verejných listín a iných listín sa odovzdajú do registratúrneho strediska. Podľa ods. 5 vybavené spisy sa uschovávajú spravidla počas troch rokov od ich vybavenia v registratúrnom stredisku. Podľa § 27 ods. 2 vyhl. č. 22/2010 Z.z. z registratúrneho strediska sa vydávajú spisy oprávnenej osobe na nahliadnutie, prípadne vyhotovenie výpisov, odpisov alebo kópií len za súčinnosti povereného zamestnanca katastrálneho úradu na vyplnenú žiadanku podpísanú povereným zamestnancom katastrálneho úradu. S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo súdu posúdiť, či citované ustanovenia Katastrálneho zákona a vyhlášky č. 22/2010 Z.z., upravujúce možnosť oprávnenej osoby nahliadnuť do vybavených spisov uložených v registratúrnom stredisku a vyhotovovať si z nich výpisy, odpisy alebo kópie, vylučujú sprístupnenie informácií obsiahnutých v týchto spisoch podľa ustanovení ZSI. Krajský súd je toho názoru, že pokiaľ žalovaný aplikoval § 11 ods. 1 písm. b/ ZSI ako dôvod pre nesprístupnenie žalobcom požadovaných informácií, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Jedným zo zákonných dôvodov pre obmedzenie ústavného práva na prístup k informáciám je skutočnosť, že povinná osoba zverejňuje požadovanú informáciu na základe osobitného zákona. Tento dôvod pre obmedzenie k prístupu k informáciám možno uplatniť za predpokladu, že povinná osoba plniac si povinnosť uloženú osobitným zákonom (napr. zákon č. 540/2001 Z.z. o štátnej štatistike, zákon č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom) informácie tvoriace predmet žiadosti žiadateľa zverejňuje, teda ich robí verejne prístupnými v tom zmysle, že každý ich môže opakovane vyhľadávať a získavať, napríklad publikovaním informácií v tlači alebo vydaním na inom hmotnom nosiči dát umožňujúcom zápis a uchovanie informácie....(§ 4 ods. 3 ZSI). Ustanovenia upravujúce právny režim nahliadania do katastrálnych spisov uložených v registratúrnom stredisku, ani všeobecná úprava nahliadania do administratívnych spisov správnych orgánov podľa § 23 Správneho poriadku, podľa názoru súdu nebránia sprístupňovaniu informácií z katastrálnych spisov podľa ustanovení ZSI a nemožno ich považovať na účely § 11 ods. 1 písm. b/ ZSI za formu zverejňovania informácií na základe osobitného zákona, ktoré by odôvodňovalo principiálne obmedzenie slobodného prístupu k informáciám. Vykonávacia vyhláška ku katastrálnemu zákonu, Správny poriadok či iný predpis upravujúci prístup k listinám tvoriacim súčasť dokumentácie k rôznym konaniam, sa uplatňujú popri ustanoveniach ZSI, ktorý je z hľadiska svojho účelu všeobecnou právnou normou regulujúcou ústavné právo na prístup k informáciám. Zmyslom tohto práva je predovšetkým umožnenie čo najširšej verejnej kontroly moci. Základom právnej úpravy sprístupňovania informácií je zásada, že sprístupnené musia byť všetky požadované informácie okrem tých, ktoré zákon o slobode informácií alebo osobitný zákon zo sprístupnenia vylučujú. Všetky výnimky je pritom potrebné vykladať reštriktívne a prihliadať na princíp prevažujúceho verejného záujmu (čl. 26 ods. 4 Ústavy SR), v zmysle ktorého možno právo na informácie obmedziť iba vtedy, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Pokiaľ by sa niektorý z dôvodov pre obmedzenie prístupu k informáciám podľa ZSI vzťahoval len na časť požadovaných informácií, je nutné obmedziť prístup len k tejto časti. Je treba si uvedomiť, že nahliadnutie do spisov s možnosťou robiť si výpisy, odpisy a kópie je jedným zo zákonom definovaných spôsobov sprístupňovania informácií, ktorý existuje a uplatňuje sa popri spomenutých osobitných úpravách nahliadania do spisov. Právne nástroje sprístupňovania informácií podľa ZSI sú v porovnaní s dlhodobo uplatňovanou koncepciou nahliadania do spisov orgánov verejnej moci (účastníkmi konania, príp. úradnými osobami, alebo osobami s individuálnym právnym záujmom) relatívne nové a v mnohom sa môžu so zažitou právnou úpravou prekrývať. Preto podľa názoru súdu nič nebráni tomu, aby na základe zákona o slobode informácií bolo umožnené nahliadnuť do spisov aj inej osobe ako tej, ktorej to umožňuje osobitný procesný predpis, a to za predpokladu, že sprístupneniu informácií obsiahnutých v spise nebránia žiadne právne prekážky upravené zákonom o slobode informácií. V danom prípade súdu nie je známy zákonný dôvod, ktorý by bránil sprístupneniu protestu prokurátora proti povoleniu vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a rozhodnutia orgánu správy katastra o tomto proteste, nakoľko ide o listiny týkajúce sa činnosti orgánov verejnej moci. Zákonné vymedzenie okruhu osôb oprávnených nahliadať do katastrálnych spisov uložených v registratúrnom stredisku podľa názoru súdu nemožno považovať za legitímny dôvod obmedzenia prístupu k informáciám podľa ZSI. Pre posúdenie existencie prekážky pre sprístupnenie informácií totiž nie je dôležitá osoba žiadateľa, ani miesto uloženie informácie, ale jej obsah a povaha. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po prejednaní veci k záveru, že správne orgány vychádzali z vyššie opísaných dôvodov z nesprávneho právneho posúdenia veci. Preto rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na úspech v konaní priznal žalobcovi právo na náhradu trov, ktoré vynaložil na nákladoch právneho zastúpenia advokátkou za dva úkony právnej služby (§ 11 ods. 4, § 13a ods. 1 písm. a/, c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb) po 130,16 € - príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie žaloby na súd, 2x 7,81 € paušálna náhrada, k tomu 20% DPH 55,20 €. Celková náhrada trov konania žalobcu predstavuje sumu 331,10 €. Uvedenú sumu je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.