Text rozhodnutia
Súd: Najvyšší súd Spisová značka: 3Sžo/106/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201096 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Milučký ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1013201096.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Milučkého a zo sudcov JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Aleny Adamcovej v právnej veci žalobcu: Bc. Ing. Z.Q., G., právne zastúpený: JUDr. Edita Gavorová, advokátka, AK Gavorová a partner, s.r.o., Lombardiniho 22/ B, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, Tomášikova 46, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Správy katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu č. i 2/13-BP zo dňa 26. marca 2013, konajúc o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/154/13-40 zo dňa 10. decembra 2014, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/154/13-40 zo dňa 10. decembra 2014 p o t v r d z u j e. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 166,26 € do 30 dní od právoplatnosti rozsudku na účet advokátky žalobcu JUDr. Edita Gavorová, AK Gavorová a partner, s.r.o., Bratislava. o d ô v o d n e n i e : I. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 2 písm. a/, Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zrušil rozhodnutie Správy katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu č. i 2/13-BP zo dňa 26.03.2013 ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. SK 837/13 zo dňa 05.02.2013 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Prvostupňovým správnym rozhodnutím Správa katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, odbor katastrálnych konaní č. SK 837/13 KR zo dňa 05.02.2013 nevyhovela žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácie v súlade s § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 211/2000 Z.z.“). Druhostupňový správny orgán rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. Žalobca v súlade so zákonom č. 211/2000 Z.z. požiadal o sprístupnenie protestu prokurátora proti povoleniu vkladu vlastníckeho práva k budove na Žabotovej ulici v prospech spoločnosti Maana, a.s. pod č. V-4240/97 zo dňa 17.11.1997 a o sprístupnenie všetkých naň nadväzujúcich písomností a rozhodnutí ako napr. postúpenie nadriadenému správnemu orgánu, rozhodnutie o nevyhovení protestu a pod., doručenky účastníkom konania. Ako dôvod nesprístupnenia požadovanej informácie správne orgány uviedli, že žiadateľ môže požiadať o poskytnutie údajov zo spisu (nie podľa zákona č. 211/2000 Z.z.), za splnenia podmienky, že patrí do kategórie oprávnených osôb v zmysle zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 162/1995 Z.z.“), ktorými sú vlastník, správca majetku štátu, správca majetku vyššieho územného celku, správca majetku obce, nájomca alebo iný oprávnený z predkupného práva). Iným osobám nemožno informácie zo spisu uloženom v registratúrnom stredisku v zmysle zákona č. 162/1995 Z.z. a vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. 22/2010 Z.z., ktorou sa vydáva Spravovací poriadok pre katastrálne úrady a správy katastra (ďalej len „vyhláška č. 22/2010 Z.z.“) poskytnúť. Krajský súd v odôvodnení uviedol, že ustanovenia upravujúce právny režim nahliadania do katastrálnych spisov uložených v registratúrnom stredisku, ani všeobecná úprava nahliadania do administratívnych spisov správnych orgánov podľa § 23 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) nebránia sprístupňovaniu informácií z katastrálnych spisov podľa ustanovení zákona č. 211/2000 Z.z. a nemožno ich považovať na účely § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 211/2000 Z.z. za formu zverejňovania informácií na základe osobitného zákona, ktoré by odôvodňovalo principiálne obmedzenie slobodného prístupu k informáciám. Vykonávacia vyhláška k zákonu č. 162/1995 Z.z., Správny poriadok či iný predpis upravujúci prístup k listinám tvoriacim súčasť dokumentácie k rôznym konaniam, sa uplatňujú popri ustanoveniach zákona č. 211/2000 Z.z., ktorý je z hľadiska svojho účelu všeobecnou právnou normou regulujúcou ústavné právo na prístup k informáciám. Zmyslom tohto práva je predovšetkým umožnenie čo najširšej verejnej kontroly moci. Základom právnej úpravy sprístupňovania informácií je zásada, že sprístupnené musia byť všetky požadované informácie okrem tých, ktoré zákon č. 211/2000 Z.z. alebo osobitný zákon zo sprístupnenia vylučujú. Všetky výnimky je pritom potrebné vykladať reštriktívne a prihliadať na princíp prevažujúceho verejného záujmu. V danom prípade nie je známy zákonný dôvod, ktorý by bránil sprístupneniu protestu prokurátora proti povoleniu vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a rozhodnutia orgánu správy katastra o tomto proteste, keďže ide o listiny týkajúce sa činnosti orgánov verejnej moci. Zákonné vymedzenie okruhu osôb oprávnených nahliadať do katastrálnych spisov uložených v registratúrnom stredisku podľa názoru súdu prvého stupňa nemožno považovať za legitímny dôvod obmedzenia prístupu k informáciám podľa zákona č. 211/2000 Z.z. II. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný včas odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave zmenil a žalobu zamietol. V dôvodoch odvolania poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Szd/7/2009 zo dňa 23.03.2010, v zmysle ktorého oprávnenie účastníka správneho konania na nazeranie do spisov a podkladov je v pomere špeciality k všeobecnému právu na poskytnutie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z. Ďalej poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/190/2008 zo dňa 27.05.2008: „Takisto nemožno považovať za žiadosť o poskytnutie informácie žiadosť o poskytnutie celého spisu žalovaného. Právo na takéto poskytnutie spisov patrí len osobám, v zákone presne uvedeným (napr. nadriadený orgán, súd a pod.). Pokiaľ žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uvádza, že môže požiadať o nahliadnutie do všetkých úradných spisov, v ktorých sa nachádzajú žiadosti o platbu a príslušné projekty, je potrebné uviesť, že nahliadanie do úradných spisov nepodlieha úprave zákona o slobode informácií, ale sa riadi pomerne prísnym režimom ustanovenia § 23 ods. 1 až 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (správny poriadok).“ Rozhodovacia činnosť správnych orgánov sa riadi Správnym poriadkom. Žalovaný sa preto nestotožnil s názorom súdu vysloveným v napadnutom rozsudku, že pre posúdenie existencie prekážky pre sprístupnenie informácií nie je dôležitá osoba žiadateľa (zákonné vymedzenie okruhu osôb), ani miesto uloženia informácie, ale jej obsah a povaha. Právo na informácie je právom ústavným, nie však absolútnym. Možno ho obmedziť, ak tak ustanoví zákon v prípade, že ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/1998 zo dňa 11.03.1999: „Obmedzenie práva na informácie v súlade s ústavou je dovolené len vtedy, ak sa splní formálna podmienka zákona a dve kumulatívne materiálne podmienky. Ústava za nijakých okolností nedovoľuje upustiť od splnenia všetkých troch podmienok obmedzenia slobody prejavu a práva na informácie. Formálna podmienka znamená, že obmedzenie prijme národná rada v právnom predpise so silou zákona. Termínom "zákon" sa neoznačuje jeden všeobecne záväzný právny predpis so silou zákona, ale neurčitý počet všeobecne záväzných právnych predpisov s definovaným stupňom právnej sily (II. ÚS 28/96).“ Nie je teda nutné, aby bolo obmedzenie práva na informácie vyjadrené v zákone č. 211/2000 Z.z., postačuje, ak toto vyplýva z akéhokoľvek právneho predpisu so silou zákona. Sprístupnenie, resp. nesprístupnenie informácie žiadateľovi a to len z hľadiska posúdenia jej obsahu a povahy neobstojí, pretože by bolo založené výlučne len na úvahe správneho orgánu, ktorej rámec nie je definovaný zákonom a okrem informácií ako obchodné tajomstvo, osobné údaje a pod. by de facto boli poskytnuté informácie v takom istom rozsahu ako pripúšťa osobitný zákon stanovenému okruhu osôb. Predmetom konania o proteste prokurátora bolo rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, na základe zmluvy, ako právneho úkonu súkromnoprávnej povahy. Súkromné právo slúži záujmom jednotlivých osôb, upravuje široký okruh osobných a majetkových práv súkromnoprávnej povahy, na rozdiel od konaní vo veciach verejnoprávnej povahy alebo charakteru, ktorých rozhodnutie a posúdenie veci môže mať dopad, alebo dotýkať sa neurčeného okruhu osôb, napr. konanie o umiestnení skládky odpadu a pod. Žalovaný na záver uviedol, že v zmysle uvedených skutočností je podľa jeho názoru preukázané, že požadované spisy resp. časti spisov sú žiadateľom sprístupňované podľa osobitných predpisov, stanovenému okruhu oprávnených osôb, resp. osôb preukazujúcim odôvodnenosť svojej požiadavky (§ 23 ods. 2 Správneho poriadku), a to za splnenia konkrétnych zákonných podmienok a nie podľa všeobecnej úpravy podľa zákona č. 211/2000 Z.z., v zmysle ktorého sa informácia poskytuje neurčitému okruhu osôb bez preukazovania odôvodnenosti požiadavky alebo preukazovania postavenia oprávnenej osoby, resp. účastníka konania. III. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil. Zároveň si uplatnil na náhradu trovy odvolacieho konania vo výške 166,26 €. V dôvodoch sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa a poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 6Sži/1/2010, podľa ktorého právna norma ustanovená v § 3 zákona č. 211/2000 Z.z. je hmotnoprávnou úpravou práva na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Právna úprava ustanovená v § 23 ods. 2 Správneho poriadku má procesnoprávny charakter a oprávňuje správny orgán konajúci vo veci, aby povolil nazrieť do spisov, urobiť si výpis, poskytnúť kópiu alebo informáciu zo spisov iným spôsobom aj iným osobám ako účastníkom konania, ak preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky. Nie je možné však odmietnuť právo žiadateľa na poskytnutie informácie žiadanej podľa zákona č. 211/2000 Z.z. z dôvodov aplikácie ustanovenia § 23 ods. 2 Správneho poriadku. Žalovaný postupoval podľa názoru žalobcu nesprávne, keď rozhodol o odmietnutí sprístupnenia informácií s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 211/2000 Z.z. v spojení s § 23 Správneho poriadku, resp. § 25 ods. 1, 5, § 27 ods. 2 vyhlášky č. 22/2010 Z.z. Ďalej poukazuje na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 3Szd/7/2009, v zmysle ktorého oprávnenie účastníka konania na nazeranie do spisov je v pomere špeciality k všeobecnému právu na prístup k informáciám podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. a právne konzumuje všeobecné právo na poskytnutie informácií. Právo účastníka správneho konania na oboznamovanie sa s podkladmi rozhodnutia je širšie a za podmienok ustanovených právnym poriadkom zahŕňa prístup k všetkým podkladom správneho rozhodnutia, ktoré správny orgán použil na rozhodnutie. Ak osobitný právny predpis (iný ako zákon č. 211/2000 Z.z.) ustanovuje určitý spôsob, rozsah poskytovaných údajov, ako aj okruh osôb oprávnených sa s nimi oboznamovať, neznamená to vo všeobecnosti zánik práva na informácie pre osoby mimo okruhu osôb stanovených osobitným predpisom, resp. obmedzenie okruhu osôb s právom na informácie len na osoby podľa osobitného predpisu, ale práve naopak, zachovanie práva na informácie v rozsahu vyplývajúcom zo zákona č. 211/2000 Z.z. pre všetky osoby len v rozsahu obmedzení § 8 až 11 zákona č. 211/2000 Z.z. I keď možno obmedzenia v zmysle § 23 ods. 4 Správneho poriadku sú v princípe totožné s niektorými obmedzeniami v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z., predovšetkým prostredníctvom § 9 ods. 1 a § 11 zákona č. 211/2000 Z.z. dochádza k podstatnému odlíšeniu v rozsahu poskytovaných údajov pre žiadateľov postupom podľa zákona č. 211/2000 Z.z. v porovnaní so žiadateľom podľa osobitného predpisu a prostredníctvom ktorých (v spojení s obmedzeniami podľa § 8 až § 10 zákona č. 211/2000 Z.z.) tak dochádza, resp. ktoré slúžia k ochrane práv a právom chránených záujmov. Podľa názoru žalobcu v tomto prípade neboli splnené podmienky pre nesprístupnenie požadovanej informácie. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené najmenej 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk <http:// www.nsud.sk>, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.). Z obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zistil, že žalobca žiadosťou zo dňa 28.01.2013 požiadal o sprístupnenie nasledovných informácií: „V roku 2000 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava I protest proti povoleniu vkladu vlastníckeho práva k budove na Žabotovej ul. v prospech spoločnosti Maana, a.s. pod č. V-4240/97 zo dňa 17.11.1997. Žiadam o sprístupnenie uvedeného protestu a všetkých naň nadväzujúcich písomností a rozhodnutí, ako napr. postúpenie nadriadenému správnemu orgánu, rozhodnutie o nevyhovení protestu a pod., doručenky účastníkom konania.“ Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu prvostupňovým rozhodnutím č. SK 837/13 KR zo dňa 05.02.2013 v súlade s § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 211/2000 Z.z. žiadosti o sprístupnenie informácie nevyhovela. Poukázala na to, že takéto žiadosti vybavuje správa katastra podľa Správneho poriadku, ktorý je v tomto prípade osobitným zákonom. Druhostupňový správny orgán rozhodnutím č. i 2/13-BP zo dňa 26.03.2013 rozhodnutie č. SK 837/13 KR zo dňa 05.02.2013 potvrdil a v dôvodoch uviedol, že podľa § 23 Správneho poriadku možno informáciu sprístupniť len do času vydania rozhodnutia. Tým, že ide o vybavený spis uložený v registratúrnom stredisku, môže žiadateľ požiadať o poskytnutie informácie údajov zo spisu (nie podľa zákona č. 211/2000 Z.z.), za splnenia podmienky, že patrí do kategórie oprávnených osôb v zmysle zákona č. 162/1995 Z.z., ktorými sú vlastník, správca majetku štátu, správca majetku vyššieho územného celku, správca majetku obce, nájomca alebo iný oprávnený z práv k cudzím veciam (záložný veriteľ, oprávnený z vecného bremena, oprávnený z predkupného práva). Iným osobám nemožno informácie zo spisu uloženom v registratúrnom stredisku v zmysle ustanovení zákona č. 162/1995 Z.z. a vyhlášky č. 22/2010 Z.z. poskytnúť. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 211/2000 Z.z. v znení účinnom v čase vydania napadnutého administratívneho rozhodnutia povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak ju zverejňuje na základe osobitného zákona; ak je podľa takého zákona zverejňovaná vo vopred stanovenej dobe, iba do tejto doby. Podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. Podľa § 25 ods. 1 vyhlášky č. 22/2010 Z.z. vybavený spis, uzavretá kniha poskytovaných údajov z katastra a uzavretá kniha overených kópii alebo rovnopisov verejných listín a iných listín sa odovzdajú do registratúrneho strediska. Podľa § 25 ods. 2 vyhlášky č. 22/2010 Z.z. vybavené spisy sa uschovávajú spravidla počas troch rokov od ich vybavenia v registratúrnom stredisku. Podľa § 27 ods. 2 vyhlášky č. 22/2010 Z.z. z registratúrneho strediska sa vydávajú spisy oprávnenej osobe na nahliadnutie, prípadne vyhotovenie výpisov, odpisov alebo kópií len za súčinnosti povereného zamestnanca katastrálneho úradu na vyplnenú žiadanku podpísanú povereným zamestnancom katastrálneho úradu. Súdy prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti deklarovali koncepciu implicitného obmedzenia prístupu k informáciám, v zmysle ktorej obmedzenie sprístupnenia informácií vyplýva aj z iných právnych predpisov, nielen zo zákona č. 211/2000 Z.z. Ide však o také obmedzenie, ako vyplýva napr. z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sži/4/2009 zo dňa 21.04.2010, ktoré prešlo následným testom ústavnosti II. ÚS 514/2010 zo dňa 07.12.2010, ďalej z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sži/29/2013 zo dňa 11.02.2014, sp. zn. 6Sži/8/2012 zo dňa 31.07.2013, sp. zn. 2Sži/7/2011 zo dňa 21.03.2012, ako aj z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 96/2010 zo dňa 09.03.2010. Obmedzenie sprístupnenia informácie v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 211/2000 Z.z. má slúžiť na zamedzenie nadmernej administratívnej záťaži povinnej osoby a umožňuje jej odmietnuť sprístupnenie informácií zverejňovaných touto povinnou osobou podľa osobitného zákona. Postihuje odlišné situácie ako § 7 zákona č. 211/2000 Z.z., ktorý predpokladá informovanie o zverejnení informácií a dáva žiadateľovi možnosť trvať na sprístupnení informácií. Zákon č. 211/2000 Z.z. teda podľa § 7 umožňuje sprístupnenie informácií - zverejňovaných povinnou osobou podľa § 5 a 6 zákona č. 211/2000 Z.z. a iných informácií, ktoré už zverejnila povinná osoba dobrovoľne a na druhej strane podľa tohto ustanovenia zavádza obmedzenie práva na informácie, ak už boli (a naďalej sú) zverejnené povinnou osobou podľa osobitného zákona. Ide napríklad o informácie zverejňované pravidelne Štatistickým úradom Slovenskej republiky alebo Tlačovou agentúrou Slovenskej republiky. Ostatné informácie zo sféry dispozície týchto inštitúcií (napr. ktoré nie sú pravidelne zverejňované, údaje o ich financovaní, hospodárení a pod.) spadajú pod režim zákona č. 211/2000 Z.z. Predmetné obmedzenie práva na informácie platí len počas obdobia zverejnenia takejto informácie. Ako náhle ju nie je možné vyhľadať a získať, obmedzenie neplatí a povinná osoba naň neprihliada. Zjednodušene povedané, ak neexistuje iná zákonná prekážka, informáciu sprístupní. (Ikrényi, P. a kol.: Zákon o slobodnom prístupe k informáciám - Komentár, Wolters Kluwer 2015, s. 235). Súd prvého stupňa správne uviedol, že všeobecná úprava nahliadania do administratívnych spisov správnych orgánov podľa § 23 Správneho poriadku nebráni sprístupňovaniu informácií z katastrálnych spisov podľa ustanovení zákona č. 211/2000 Z.z. a nemožno ich považovať na účely § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 211/2000 Z.z. za formu zverejňovania informácií na základe osobitného zákona, ktoré by odôvodňovalo principiálne obmedzenie slobodného prístupu k informáciám. Dôvod obmedzenia sprístupnenia informácií v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 211/2000 Z.z. je možné aplikovať len v tých prípadoch a na tie informácie, ktoré sú zverejnené, a teda každý ich môže vyhľadať a získať bez akéhokoľvek obmedzenia alebo vyžadovania splnenia akýchkoľvek predpokladov. Pôjde najmä o informácie zverejnené na internete, ale nie je vylúčená ani iná forma zverejnenia, ak je možné dané informácie bez väčších ťažkostí vyhľadať a získať. O takýto prípad však nejde, ak sa informácia zverejňuje žiadateľovi o sprístupnenie informácie za splnenia podmienky, že patrí do kategórie oprávnených osôb v zmysle zákona č. 162/1995 Z.z., ktorými sú vlastník, správca majetku štátu, správca majetku vyššieho územného celku, správca majetku obce, nájomca alebo iný oprávnený z práv k cudzím veciam (záložný veriteľ, oprávnený z vecného bremena, oprávnený z predkupného práva). Iným osobám nemožno informácie zo spisu uloženom v registratúrnom stredisku v zmysle ustanovení zákona č. 162/1995 Z.z. a vyhlášky č. 22/2010 Z.z. poskytnúť. Skutočnosť, že v prejednávanom prípade sú požadované informácie sprístupňované podľa osobitných predpisov, stanovenému okruhu oprávnených osôb, resp. osôb preukazujúcich odôvodnenosť svojej požiadavky, a to za splnenia konkrétnych zákonných podmienok nenapĺňa dôvod obmedzenia sprístupnenia ustanovený v § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 211/2000 Z.z. Právna norma ustanovená v § 3 zákona č. 211/2000 Z.z. je hmotnoprávnou úpravou práva na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Právna úprava ustanovená v § 23 ods. 2 Správneho poriadku má procesnoprávny charakter a oprávňuje správny orgán konajúci vo veci, aby povolil nazrieť do spisov, urobiť si výpis, poskytnúť kópiu alebo informáciu zo spisov iným spôsobom aj iným osobám ako účastníkom konania, ak preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky. Nie je možné odmietnuť právo žiadateľa na poskytnutie informácie žiadanej podľa zákona č. 211/2000 Z.z. z dôvodov aplikácie ustanovenia § 23 ods. 2 Správneho poriadku (z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Sži/1/2010 zo dňa 16.06.2010). Ak by sme pripustili výklad žalovaného správneho orgánu, že právo na nahliadnutie do spisu v zmysle § 23 ods. 2 Správneho poriadku predstavuje zákonný dôvod obmedzenia sprístupnenia v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 211/2000 Z.z., znamenalo by to absurdnú situáciu, pretože množstvo požadovaných informácií v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. sa v nejakom spise nachádza a špecifikovaný okruh osôb má právo do to toho spisu nahliadať. V prípade pripustenia výkladu, aký navrhuje žalovaný by bolo možné veľkú časť žiadostí o poskytnutie informácií odmietať s tým, že sú súčasťou spisu a určitý okruh osôb má právo do nich nahliadať. Takýto stav nie je v právnom štáte a demokratickej spoločnosti žiaduci. Žalovaný v podanom odvolaní poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Szd/7/2009 zo dňa 23.03.2010 z ktorého vyplýva, že oprávnenie účastníka konania podľa § 23 ods. 1, § 33 ods. 2 Správneho poriadku na nazeranie do spisov a podkladov je v pomere špeciality k všeobecnému právu na prístup k informáciám podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. Z uvedeného vyplýva, že ak účastník konania požiada o nazretie do spisov, nie je možné jeho podanie považovať za žiadosť podľa zákona č. 211/2000 Z.z., avšak účastníkovi konania žiadne zákonné ustanovenie nebráni, aby využil aj právo na informácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z. Všetko záleží od dispozičného práva účastníka konania. Správny orgán, resp. povinná osoba v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. si nemôže podanie účastníka prekvalifikovať podľa svojej vôle, bez toho, aby s tým účastník konania, resp. žiadateľ o poskytnutie informácie súhlasil. V tejto súvislosti Najvyšší súd SR poukazuje na svoje skoršie rozhodnutie sp.zn. 4Sži/1/2010 zo dňa 15.03.2011: „Ust. § 55 zákona o prokuratúre, ktorý upravuje okruh osôb oprávnených nazerať do prokurátorského spisu, nezakladá bez ďalšieho legitímny dôvod pre nesprístupnenie informácií (listín) tvoriacich súčasť spisu. Napriek tomu, že § 55 zákona o prokuratúre predstavuje, podľa názoru odvolacieho súdu, špeciálnu úpravu nahliadania do spisu, neznamená to, že je tým automaticky vylúčené použitie iných spôsobov sprístupnenia informácií podľa zákona o slobode informácií. Samotný zákon o slobode informácií nepoužíva v § 16 ods. 1 taxatívny výpočet všetkých spôsobov sprístupnenia informácií. Naopak, využíva demonštratívny výpočet, ktorý je vyjadrený slovom „najmä“. Neobmedzuje teda sprístupňovanie len na v § 16 výslovne uvedené spôsoby. Vytvára tým určitý priestor, v rámci ktorého je prípustná miera flexibility, ako povinnej osoby, tak aj žiadateľa. Tento priestor má predovšetkým viesť k čo najefektívnejšiemu a najlepšiemu poskytnutiu informácií a umožňuje sprístupniť aj informáciu, ktorú by napríklad nebolo možné sprístupniť nahliadnutím do spisu, lebo sa v nej nachádzajú údaje, ktoré podliehajú utajeniu a pod.. Ale tým, že sa vyhotoví fotokópia takejto listiny, ktorú už je možné upraviť tak, aby jej časti obsahujúce informácie, ktoré nemožno sprístupniť boli nečitateľné, alebo sa poskytne len odpis listiny, sa neodoprie žiadateľovi právo na sprístupnenie požadovanej informácie.“ Súd prvého stupňa správne uviedol, že požadované listiny sa týkajú činnosti orgánov verejnej moci (protest prokurátora, rozhodnutia správnych orgánov), a preto ani Najvyšší súd SR nevidel ani žiaden legitímny dôvod, ktorý by zakladal nevyhnutnosť obmedzenia prístupu k žiadaným informáciám. Všeobecná úprava nahliadania do administratívnych spisov správnych orgánov podľa § 23 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, nebráni sprístupňovaniu informácií zo spisov podľa ustanovení zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, a preto nemožno túto skutočnosť ani na účely § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 211/2000 Z.z. považovať za formu zverejňovania informácií na základe osobitného zákona, ktoré by odôvodňovalo principiálne obmedzenie slobodného prístupu k informáciám. Dôvod obmedzenia sprístupnenia informácií v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, je možné za splnenia zákonom stanovených podmienok aplikovať len v tých prípadoch a na tie informácie, ktoré sú zverejnené, a teda každý si ich môže vyhľadať a získať bez akéhokoľvek obmedzenia alebo vyžadovania splnenia akýchkoľvek predpokladov. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu v Bratislave po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa odvolací súd stotožňuje v celom rozsahu. Vzhľadom na uvedené, senát najvyššieho súdu rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/154/13-40 zo dňa 10.12.2014 potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny. Podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250k ods.1 O.s.p. rozhodol súd o trovách odvolacieho konania tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal právo na ich náhradu podľa predloženej špecifikácie. Žalobca si uplatnil na náhradu trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 27.03.2015 vo výške 130,16 € + 8,39 € + 20% DPH = 166,26 €. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.