Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/173/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201283 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013201283.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: Ing. N. U., S. XXXX/X, D., proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Kutuzovova 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. E.-X-X-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou Krajskému súdu v Prešove dňa 08.02.2013, postúpenou Krajskému súdu v Bratislave uznesením č. k. 3S/12/2013-13 zo dňa 13.06.2013, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaVSÚ-X-X-XX/XXXX zo dňa 06.12.2012 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. XXXXXXXXXXXXXX/X zo dňa 16.12.2011 o nepriznaní invalidného výsluhového dôchodku žalobcovi. Žalobca v žalobe poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého je neopodstatnená žalobcova námietka o tom, že k poruche jeho zdravia došlo počas výkonu služby v Ozbrojených silách Slovenskej republiky, nakoľko nebolo preukázané, že sa ako profesionálny vojak stal invalidným v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania. V lekárskej správe zo dňa 06.11.2012 je podľa žalobcu okrem iného uvedené, že zmena jeho zdravotného stavu vznikla na podklade degeneratívnych zmien platničiek chrbtice, pričom takéto degeneratívne zmeny sa častejšie vyvíjajú na podklade dedičnej predispozície a v mnohých prípadoch z neznámej príčiny. Služobný pomer žalobcu trvajúci 15 rokov a 11 mesiacov bol ukončený z dôvodu jeho nespôsobilosti vykonávať štátnu službu, pričom posudkovej komisii nechýbali doklady poukazujúce na dôsledok služobného úrazu alebo choroby z povolania. Žalobca tvrdil, že zdravotné problémy vzniknuté výkonom povolania v ozbrojených silách mu neumožnili ďalej sa zamestnať a výsluhový dôchodok mu nepostačuje na pokrytie základných životných potrieb rodiny. Už počas výkonu vojenskej služby musel podstúpiť operáciu z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu. Po operácii bol predvolaný na zasadnutie posudkovej komisie, ktorá rozhodla o jeho nespôsobilosti vykonávať štátnu službu z dôvodu zistenia závažnej zmeny jeho zdravotného stavu. Podľa názoru žalobcu k prvému pochybeniu došlo zo strany posudkovej komisie, ktorá nezohľadnila mieru jeho spoločenského uplatnenia a príčiny vzniku ochorenia. Tvrdil, že správne orgány oboch stupňov rozhodovali bez dokladov, ktoré by vyvrátili príčinnú súvislosť medzi jeho súčasným zdravotným stavom a dlhoročným výkonom služby v ozbrojených silách. Jeho zdravotné problémy posúdili ako genetickú predispozíciu, pričom podľa názoru žalobcu nejasnou príčinou by mohol byť práve aj výkon funkcie, hoci nemal potvrdený pracovný úraz alebo chorobu z povolania. Poukázal na to, že nikto z jeho predkov netrpel podobnými problémami. Zároveň vyjadril nesúhlas so sociálnou a pracovnou anamnézou uvedenou v ambulantnej správe zo dňa 22.08.2012 obsahujúcou rozpis fyzickej záťaže počas služby v ozbrojených silách. Mal za to, že k fyzickej záťaži dochádzalo či už pri povinnom výcviku, cvičeniach, údržbe i zabezpečovaní ťažkej techniky aj napriek tomu, že bol veliteľ alebo technik roty. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby navrhol túto v plnom rozsahu zamietnuť. Poukázal na § 248 písm. b) O.s.p. s tým, že podľa jeho názoru vydanie napadnutého rozhodnutia záviselo výlučne od posúdenia zdravotného stavu žalobcu, a preto nemôže byť predmetom súdneho preskúmania a tiež na nesplnenie podmienky povinného právneho zastúpenia žalobcu. Žalovaný poukázal na zápisnicu o rokovaní posudkovej komisie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. 11/2011 zo dňa 15.12.2011, podľa ktorej žalobca nie je invalidným v zmysle § 40 a § 44 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“) a tiež že zistenú poruchu zdravia nemožno hodnotiť ako dôsledok služobného úrazu ani choroby z povolania. O neprítomnosti dôvodov pre priznanie choroby z povolania svedčí aj záver regionálnej komisie zo dňa 21.08.2012. Žalovaný citoval závery lekárskej správy komisie sociálneho zabezpečenia žalovaného zo dňa 06.11.2012 o tom, že zmena zdravotného stavu žalobcu vznikla na podklade degeneratívnych zmien platničiek chrbtice a že invalidita žalobcu nie je spôsobená služobným úrazom ani chorobou z povolania. Žalovaný ďalej namietal, že žalobca nijako nepreukázal, že zdravotné problémy vzniknuté výkonom povolania v ozbrojených silách sú natoľko závažné, že mu neumožňujú ďalej sa zamestnať. Naopak, v lekárskej správe zo dňa 06.11.2012 sa konštatuje, že u žalobcu nie je v zdravotnej dokumentácii zaznamenaný úraz chrbtice, ktorý by bol príčinou jeho zdravotných zmien. V priebehu ústneho konania dokonca žalobca potvrdil, že pracuje na dohodu s komerčnou poisťovňou. Žalovaný vyjadril názor, že správne orgány oboch stupňov v predmetnej veci rozhodovali na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, pričom chorobu z povolania nepotvrdilo ani komplexné vyšetrenie na Klinike pracovného lekárstva Ústrednej vojenskej nemocnice SNP Ružomberok, ani regionálna komisia pre posudzovanie chorôb z povolania Univerzitnej nemocnice Martin. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie aj postup správneho orgánu boli v súlade so zákonom. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 10.12.2014. Z administratívneho spisu súd zistil, že Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia rozhodnutím č. 65402040281806/8 zo dňa 16.12.2011 podľa § 103 ods. 2 v spojení s § 40 ods. 1 a § 44 zákona č. 328/2002 Z. z. nepriznal žalobcovi invalidný výsluhový dôchodok. Vychádzal zo zápisnice posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia č. 11/2011 Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava zo dňa 15.12.2011, podľa ktorej žalobca nie je invalidný a celková porucha zdravia nie je dôsledkom služobného úrazu alebo choroby z povolania. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom vyjadril nesúhlas s posúdením zdravotného stavu, nakoľko podľa neho k poruche zdravia došlo počas výkonu služby v Ozbrojených silách Slovenskej republiky. Žalovaný rozhodnutím č. KaVSÚ-5-8-4/2012 zo dňa 16.02.2012 prerušil konanie z dôvodu konania o predbežnej otázke, ktorou bolo doplnenie dôkazu podaním posudku komisie sociálneho zabezpečenia žalovaného. V nadväznosti na závery uvedené v lekárskej správe posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia žalovaného č. OdRŠS-48-14/2012 zo dňa 06.11.2012 žalovaný rozhodnutím č. KaVSÚ-5-8-10/2012 zo dňa 06.12.2012 odvolanie žalobcu proti uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu zamietol a toto rozhodnutie potvrdil. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade so správnym poriadkom SR, t.j. najmä z hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z., policajt alebo profesionálny vojak, ktorý sa stal invalidným v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, má odo dňa vzniku invalidity, najskôr však odo dňa skončenia služobného pomeru, nárok na invalidný výsluhový dôchodok. Podľa § 44 zákona č. 328/2002 Z. z., na vznik a trvanie nároku na invalidný výsluhový dôchodok sa za invaliditu považuje zdravotný stav, v ktorého dôsledku policajt, profesionálny vojak alebo vojak prípravnej služby v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania nie je spôsobilý vykonávať službu v ozbrojených bezpečnostných zboroch, ozbrojených zboroch, Hasičskom a záchrannom zbore, Horskej záchrannej službe, Slovenskej informačnej službe, Národnom bezpečnostnom úrade alebo v ozbrojených silách a jeho schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie je v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania znížená najmenej o 20 %. Podľa § 103 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z., nárok na dávku výsluhového zabezpečenia vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom. Krajský súd považoval za potrebné sa v prvom rade vysporiadať s námietkami žalovaného, ktoré podľa jeho názoru odôvodňujú zastavenie konania. Je toho názoru, že napadnuté rozhodnutie o nepriznaní invalidného výsluhového dôchodku žalobcovi nemožno vylúčiť zo súdneho prieskumu podľa § 248 písm. b) O.s.p., pretože toto rozhodnutie bolo výsledkom komplexného posúdenia predpokladov pre vznik nároku na dávku výsluhového zabezpečenia. Nejde teda o rozhodnutie, ktorého vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu; za také by bolo možné považovať lekársky posudok, ktorým bol len jedným z podkladov napadnutého rozhodnutia. V súvislosti s námietkou žalovaného, že žalobca nesplnil podmienku povinného právneho zastúpenia, súd poukazuje na § 250a O.s.p., v zmysle ktorého sa vo veciach dôchodkového zabezpečenia nevyžaduje zastúpenie žalobcu advokátom. Zo stroho formulovaných dôvodov žaloby možno usúdiť, že predmetom posúdenia súdom mala byť otázka, či v súvislosti so žiadosťou žalobcu o priznanie invalidného výsluhového dôchodku správne orgány správne zistili skutkový stav veci, najmä zdravotný stav žalobcu a tento po právnej stránke správne posúdili. Správne orgány oboch stupňov si osvojili závery zdravotných posudkov žalobcu, ktoré boli vypracované tak pre účely prvostupňového, ako aj pre účely odvolacieho konania. Ich závery sú v podstatných bodoch zhodné. Z oboch vyplýva, že žalobca nie je invalidný v zmysle § 40 a § 44 zákona č. 328/2002 Z. z. a jeho porucha zdravia nie je dôsledkom služobného úrazu alebo choroby z povolania. Tieto závery, ktoré vychádzajú z komplexného posúdenia zdravotného stavu žalobcu, sú podľa názoru súdu náležite odôvodnené a nevytvárajú prakticky žiadny priestor pre pochybnosti o ich správnosti z lekárskeho hľadiska. Prvostupňový orgán pri rozhodovaní vychádzal zo zápisnice posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia č. 11/2011 Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava zo dňa 15.12.2011. Žalovaný ako odvolací orgán pred rozhodnutím o odvolaní žalobcu doplnil dôkazy a to vyžiadaním archívnych administratívnych písomností Vojenského archívu žalovaného, centrálnej registratúry Trnava, z ktorých bolo zistené, že žalobca nemal žiadny služobný úraz, ktorý by utrpel pri výkone služobného pomeru profesionálneho vojaka. Zároveň doplnil dôkazy vyžiadaním posudku komisie sociálneho zabezpečenia žalovaného. Z lekárskej správy, t. j. zápisnice a posudku posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia žalovaného č. OdRŠS-48-14/2012 zo dňa 06.11.2012 vyplýva, že žalobca bol Klinikou pracovného lekárstva Ústrednej vojenskej nemocnice SNP v Ružomberku komplexne vyšetrený pre posudkové účely. Posudková komisia dospela k záveru, že zmena zdravotného stavu vznikla na poklade degeneratívnych zmien platničiek vyvíjajúcich sa najčastejšie na podklade dedičnej predispozície alebo z nejasnej príčiny. Nakoľko sa v spisovej dokumentácii žalobcu nenachádzal údaj o služobnom úraze, posudková komisia skonštatovala, že tieto degeneratívne zmeny u žalobcu nie sú dôsledkom výkonu štátnej služby profesionálneho vojaka. Krajský súd má za to, že všeobecné tvrdenia a subjektívne pocity žalobcu o svojom zdravotnom stave, bez doloženia príslušných odborných stanovísk lekárov alebo iných hodnoverných dokladov, nie sú dostatočným podkladom pre revíziu záverov posudkových lekárov, na základe ktorých správne orgány o žiadosti žalobcu rozhodli. Preto súd mohol len konštatovať, že správne orgány oboch stupňov sa dostatočne zaoberali zisťovaním skutkového stavu a tento i vo vydaných rozhodnutiach správne právne posúdili. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že postup žalovaného správneho orgánu ako aj napadnuté rozhodnutie boli v súlade so zákonom. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, postupoval súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a právo na ich náhradu účastníkom nepriznal, nakoľko žalobca nemal úspech v konaní a žalovanému v správnom súdnictve zásadne právo na náhradu trov konania neprináleží. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis ostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 O.s.p.).