Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/178/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201332 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013201332.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcov: 1/ Advokátska kancelária Škubla & Partneri s.r.o. so sídlom Digital Park II, Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 36 861 154 a 2/ M.. M. Š., bytom P.G. XXXXX/XX, XXX XX K., obaja zastúpení: ZMK Legal s.r.o., advokátska kancelária Mgr. Zuzana Moravčíková Kolenová, so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 47 251 247, proti žalovanému: Slovenská informačná služba, Vajnorská 37-39, P.O.BOX 69, 810 00 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 77/33-4-4/2013-SINF zo dňa 23.05.2013, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu v zákonom určenej lehote sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 77/33-4-4/2013-SINF zo dňa 23.05.2013, ktorým zamietol rozklad žalobcov a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 77/33-4-2/2013-SINF zo dňa 19.04.2013 o odmietnutí sprístupniť interný predpis podľa § 17 ods. 8 zákona č. 46/1993 Z.z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o SIS“) v časti týkajúcej sa poskytnutia znenia predmetného interného predpisu alebo časti jeho ustanovení. Z dôvodov žaloby vyplýva, že žalobca 1/ dňa 12.04.2013 požiadal o sprístupnenie informácie žalovaného o tom, či bol vydaný interný predpis podľa ust. § 17 ods. 8 zákona o SIS a ak áno, potom ho požiadal o sprístupnenie jeho znenia alebo evidencie, v ktorej sa spracúvajú osobné údaje fyzických osôb, oprávnenosti prístupu k nim, sprístupňovaní a poskytovaní údajov z nich, ako aj o spôsobe a lehote zničenia údajov v tomto informačnom systéme alebo evidencii SIS (ďalej len „info- žiadosť“). Povinná osoba potvrdila vydanie interného predpisu a uviedla, že „dotknutý interný predpis spĺňa všetky zákonné požiadavky ustanovené v § 17 ods. 3 a 6 zákona o SIS“, toto mu doručila dňa 24.04.2013. Dňa 25.04.2013 doručila žalobcovi 2/ rozhodnutie zo dňa 19.04.2013 o neposkytnutí informácie č.p. 77/33-4-2/2013-SINF, čo ale nebolo doručené žalobcovi 1/, preto sa domnieva, že voči nemu bolo vydané fiktívne prvostupňové rozhodnutie. Voči rozkladu žalobcov (09.05.2013) bolo doručené rozhodnutie riaditeľa SIS č.p. 77/33-4-4/2013-SINF zo dňa 23.05.2013 o zamietnutí rozkladu a potvrdení prvostupňového rozhodnutia, avšak iba žalobcovi 1/ čo nebolo doručené aj žalobcovi 2/. Toto považuje žalobca 2/ za fiktívne druhostupňové rozhodnutie. V totožný deň (29.05.2013) bolo žalobcovi 1/ doručené aj oznámenie žalovaného o oprave zrejmých nesprávností v písomnom vyhotovení rozhodnutia č.p. 77/33-4-5/2013-SINF zo dňa 24.05.2013. Okrem uvedených procedurálnych pochybení sa v žalobe vytýkajú aj vecné dôvody pre zrušenie oboch rozhodnutí. Tieto spočívajú podľa žalobcov v tom, že žalovaný po 1/ nebol v priebehu konania schopný preukázať existenciu materiálnej podmienky utajenia interného predpisu, po 2/ žalovaný pri vydaní zoznamu utajovaných skutočností nedostatočne precizoval označenie konkrétnych utajovaných skutočností, čím nedodržal formálnu podmienku ich utajenia, po 3/ nezverejnenie časti interného predpisu je pre jeho dopad na tretie osoby v rozpore so Zákonom o slobode informácií (č. 211/2000 Z.z., ďalej len „ZSI“), ako aj so základnými princípmi právneho štátu, po 4/ nezverejnenie časti interného predpisu je v rozpore s čl. 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv (ďalej len „Dohovor“), po 5/ nesprístupnenie časti interného predpisu je s účinnosťou od 01.07.2013 v rozpore so zákonom č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 122/2013 Z.z.). Na základe uvedených skutočností žiadajú napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie s alternatívou uloženia povinnosti žalovanému sprístupniť požadované informácie a priznať náhradu trov konania. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zaslanom súdu dňa 09.09.2013 zotrval na svojich doterajších rozhodnutiach v celom rozsahu. Uviedol, že pri posudzovaní info-žiadosti vychádzal z ustanovení § 8 ods. 1 ZSI, § 2 písm. a), § 6 ods. 1, § 8 ods. 1 a § 38 písm. a) a b) zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 215/2004 Z.z.“) v spojení s § 1 písm. i) nariadenia vlády č. 216/2004 Z.z., ktorým sa ustanovujú oblasti utajovaných skutočností a tiež z bodu 45 Zoznamu utajovaných skutočností SIS. Nesúhlasí s názorom žalobcov, že by vo veci boli vydané fiktívne rozhodnutia. Je toho názoru, že v danom prípade došlo k nesprávnemu označeniu účastníka konania, čo však bolo dodatočne napravené. Napokon rozhodnutia boli riadne doručené advokátskej kancelárii Škubla & Partneri s.r.o. na uvádzanú adresu s označením štatutárneho orgánu M.. M. Š. a táto zásielka bola splnomocnencom aj prevzatá. Takto potom žalobca 1/ nebol nijakým spôsobom poškodený na svojich právach, naopak využil svoje právo na podanie odvolania, teda mal exaktnú vedomosť o dôvodoch nesprístupnenia informácií. Upozornil na to, že žalobca 2/ v skutočnosti žiadnu info-žiadosť nepodal. Preto je toho názoru, že vytýkaná vada nespôsobila taký nedostatok konania, ktorý by mal za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia. Okrem iného k veci uviedol, že žalovaný je štátny orgán sui generis, ktorému zákon č. 215/2004 Z.z. priznáva postavenie ústredného orgánu štátnej správy, ktorého vedúci (riaditeľ) zodpovedá aj za ochranu utajovaných skutočností vytvorených, spracovaných alebo archivovaných v pôsobnosti žalovaného. O tom, či písomnosť alebo vec je utajovanou skutočnosťou, rozhoduje jej pôvodca, čo v zmysle uvádzaného zákona je aj žalovaný, ktorý ako jediný oprávnený subjekt môže rozhodnúť o tom, že písomnosť alebo vec vytvorená v jeho pôsobnosti je utajovanou skutočnosťou chránenou príslušným stupňom utajenia. Stupeň utajenia pôvodca posudzuje na základe následkov, ktoré by mohlo spôsobiť sprístupnenie predmetnej utajovanej skutočnosti nepovolenej osobe, t.j. na základe posúdenia materiálnych podmienok. Poukázal na to, že aj v danom prípade len pôvodca vie, v kontexte úloh, ktoré plní a informácií, ktorými disponuje, posúdiť záujem Slovenskej republiky na ochrane predmetnej utajovanej skutočnosti pred neoprávnenou manipuláciou. Žalovaný poukázal na to, že tieto skutočnosti bral do úvahy aj zákonodarca, keď určil, že pôvodca utajovanej písomnosti určuje stupeň jej utajenia, resp. rozhoduje aj o zmene stupňa utajenia alebo o jeho zrušení. Ďalej poukázal na to, že zo žiadneho všeobecne záväzného predpisu nevyplýva povinnosť v konaní o sprístupnení informácií odôvodňovať označenie informácie príslušným stupňom utajenia. Pokiaľ ide o žalobcom 1/ uvádzanú smernicu Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24.10.1995, žalovaný poukázal na to, že uvedená smernica ustanovuje, že členský štát môže obmedziť práva a povinnosti pri spracovaní osobných údajov a ich voľný pohyb avšak rozsah obmedzenia ponecháva na úvahu členského štátu. Navyše sa nevzťahuje na spracovanie osobných údajov spravodajskými službami členských štátov, pretože v kompetencii Európskej únie nie je podľa čl. 4 Zmluvy o EU a čl. 72 Zmluvy o fungovaní EÚ oblasť národnej bezpečnosti a Európsky parlament nemá právomoc ustanoviť právny rámec spracúvania údajov spravodajskými službami. Toto je upravené v § 17 ods. 9 zákona NR SR č. 46/1993 Z.z. Názory žalobcov nepovažuje za dôvodné, preto žiada žalobu zamietnuť . Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011), dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach (§ 247 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 249 ods. 2). Podľa § 245 ods. 2 O.s.p pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že dňa 12.04.2013 požiadal žalobca 1/ podpísaný konateľom spoločnosti M.. M. Š., žalovaného o sprístupnenie informácií o tom, či bol vydaný interný predpis podľa § 17 ods. 8 zákona č. 46/1993 Z.z. a pokiaľ bol, žiada sprístupniť jeho znenie v celom rozsahu a pokiaľ to nebude možné, tak v rozsahu v akom sa dotýka ochrany informačného systému alebo evidencie, v ktorej sa spracúvali osobné údaje fyzických osôb, oprávnenosti prístupu k nim, sprístupňovaní a poskytovaní údajov z nich ako aj rozsahu, spôsobe a lehote zničenia údajov v tomto informačnom systéme alebo evidencii Slovenskej informačnej služby. Odpoveďou na info - žiadosť zo dňa 19.04.2013 (č.p. 77/33-4-1/2013-SINF) adresovanú spoločnosti s uvedením aj mena konateľa na platnú adresu podľa aktuálneho výpisu z príslušného obchodného registra spoločnosti žalobcu, žalovaný oznámil, že takýto interný predpis vydaný bol. Podľa rukou dopísanej poznámky uvedenú informáciu zaslal adresátovi e-mailom dňom 24.04.2013 podľa jeho žiadosti na e-mailovú adresu [email protected] titulovanú podľa žiadosti žiadateľa 1/. Rozhodnutím zo dňa 19.04.2013 (č.p.: 77/33-4-2/2013-SINF) žalovaný žiadosti žalobcu nevyhovel v časti týkajúcej sa poskytnutia znenia predmetného interného predpisu alebo jeho ustanovení a požadované informácie žiadateľovi v uvedenej časti neposkytol z dôvodu, že poskytnutie akejkoľvek časti interného predpisu, ktorý je utajovanou písomnosťou, by bolo vyhotovením kópie uvedeného interného predpisu, či už formou výpisu alebo odpisu, ktorú by rovnako SIS muselo označiť podľa § 20 ods. 8 vyhlášky Národného bezpečnostného úradu č. 453/2007 Z.z. rovnakým stupňom utajenia ako samotný interný predpis. Túto okolnosť preto vyhodnotil v súlade s ustanovením § 8 ods. 1 ZSI a žiadateľovi ju nesprístupnil. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca dňa 10.05.2013 rozklad. Žalovaný dňa 23.05.2013 rozhodnutím č.77/33-4-4/2013-SINF rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že prvostupňový orgán postupoval v súlade so zákonom, keď požadovaný obsah utajovaného interného prepisu mu nesprístupnil. Podľa § 250i ods. 3 OSP na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z administratívneho spisu vyplýva, že o informácie žiadal iba žalobca 1/ podpísaný konateľom spoločnosti. Informácie boli zasielané žiadateľovi 1/ s uvedením aj mena konateľa danej spoločnosti, tak ako to bolo výslovne uvedené v žiadosti. Rozhodnutie bolo doručené na e-mailovú adresu žiadateľa. Z administratívneho spisu nevyplýva, že by žiadateľ spôsob doručovania odmietol alebo poštu vrátil doručovateľovi. Súd rozhodnutie žalovaného vzhľadom na ustálenú súdnu prax nevyhodnotil ani ako paakt ani ako fikciu, keďže adresát bol identifikovateľný ako existujúci s tým, že meno a adresa právnickej osoby bola uvedená podľa aktuálneho znenia zistiteľného z výpisu príslušného obchodného registra spoločnosti (vložka číslo 55759/B) a navyše bolo uvedené (avšak podľa požiadavky žiadateľa) spolu aj s menom konateľa spoločnosti (hoci tento ako fyzická osoba má inú adresu trvalého bydliska). Jednoznačne treba konštatovať, že napadnuté rozhodnutia žalovaného ako prvostupňového správneho orgánu boli vydané orgánmi na to kompetentnými a sú to rozhodnutia, ktoré majú všetky náležitosti správneho rozhodnutia, takže nemožno súhlasiť s názorom žalobcu 1/, že sa jedná o nulitné rozhodnutia, ktoré sú síce vydané príslušnými orgánmi na základe ich právomoci, ale trpia vadami, pre ktoré ich nemožno považovať za rozhodnutia. Takouto vadou nemôže byť a ani nie je adresa žiadateľa, ktorá obsahuje navyše údaj o konateľovi spoločnosti, právnickej osoby, ktorá požiadala o informáciu. Pokiaľ ide o tvrdenie, že boli vydané fiktívne rozhodnutia, ani s týmto názorom sa súd nemohol stotožniť. Fikcia rozhodnutia predstavuje reálnu neexistenciu rozhodnutia a s prihliadnutím na účel zákona (ZSI) sa má aplikovať táto možnosť iba potiaľ, pokiaľ nebolo vo veci vydané meritórne (hoci aj oneskorené) rozhodnutie. V danom prípade rozhodnutia reálne existujú a boli vydané a zaslané žiadateľovi, ktorý na ne riadne reagoval. Preto Krajský súd nezistil, že by napadnuté rozhodnutia boli v tomto zmysle nezákonné. Právo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého subjektu garantovanými Ústavou Slovenskej republiky, Listinou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť len zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). Výkladovým pravidlom pri obmedzovaní základných práv a slobôd je ustanovenie čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Rozsah obmedzení základných práv a slobôd je potrebné vykladať reštriktívne. Rozsah a podmienky prístupu k informáciám upravuje zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (ZSI). Podľa tohto zákona má každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii, pričom informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje (§ 3 ods. 1,3 cit. zák.). Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti (§ 2 ods. 1 cit. zák.). Všetky zákonom ustanovené obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia (§ 12 cit. zák.). Podľa § 8 ods. 1 ZSI, ak požadovaná informácia tvorí utajovanú skutočnosť podľa osobitného zákona alebo je predmetom bankového tajomstva alebo daňového tajomstva podľa osobitného zákona, ku ktorým žiadateľ nemá oprávnený prístup, povinná osoba ju nesprístupní s uvedením odkazu na príslušný právny predpis. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 215/2004 Z.z. je utajovanou skutočnosťou informácia alebo vec určená pôvodcom utajovanej skutočnosti, ktorú vzhľadom na záujem Slovenskej republiky treba chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, neoprávneným rozmnožením, zničením, stratou alebo odcudzením (ďalej len „neoprávnená manipulácia“) a ktorá môže vznikať len v oblastiach, ktoré ustanoví vláda Slovenskej republiky svojim nariadením. Podľa § 6 zákona č. 215/2004 Z.z. je pôvodca povinný chrániť utajované skutočnosti pred neoprávnenou manipuláciou, a to po celý čas existencie možnosti ohrozenia alebo poškodenia záujmov Slovenskej republiky. Podľa § 38 písm. a) zákona č. 215/2004 Z.z. je oprávnená osoba povinná zachovávať pred nepovolenou osobou a pred cudzou mocou mlčanlivosť o informáciách a veciach obsahujúcich utajované skutočnosti počas utajenia týchto skutočností, a to aj po zániku oprávnenia oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami. Podľa § 38 písm. b) zákona č. 215/2004 Z.z. je oprávnená osoba povinná dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy upravujúce ochranu utajovaných skutočností. Podľa § 1 písm. i) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 216/2004 Z.z. môže utajovaná skutočnosť vzniknúť v oblasti organizácie, foriem, metód a výsledkov činnosti spravodajských služieb...a prostriedkov ich utajenia. Podľa bodu 45 Zoznamu utajovaných skutočností Slovenskej informačnej služby sú interné predpisy, ak by neoprávnenou manipuláciou s nimi mohlo byť zapríčinené poškodenie právom chránených záujmov Slovenskej informačnej služby, ktoré by mohlo byť nevýhodné pre záujmy Slovenskej republiky, utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia „Vyhradené“. Uznesenie vlády SR č. 475 z 30.05.2007 (§5) - schválilo koncepciu ochrany utajovaných skutočností Slovenskej republiky. Jedným so zákonom definovaných trvalých obmedzení prístupu k informáciám je obmedzenie prístupu k informáciám týkajúcich sa utajovaných skutočností podľa osobitných predpisov. Pokiaľ oprávnená osoba žiada o sprístupnenie informácií týkajúcich sa utajovaných skutočností môže povinná osoba žiadosti vyhovieť len do tej miery, že sprístupní informáciu (v danom prípade oznámila žiadateľovi, že interný predpis existuje) avšak len za predpokladu, že sprístupnenie takejto informácie nezakazujú osobitné predpisy. Z obsahu žalobcovej (1) žiadosti je zrejmé, že žalobca v čase jej podávania disponoval informáciou o tom, že bol vydaný interný normatívny akt. Bol teda informovaný o konkrétnej veci, o ktorú sa zaujímal, a to do takej miery, v akej jeho právo na prístup k informáciám tohto druhu garantujú ustanovenia ZSI. Súd bol toho názoru, že sprístupnenie obsahu tejto utajovanej skutočnosti prekračuje rámec ZSI. Je treba poukázať na to, že žalobca 1/ nie je objektívne tou osobou, ktorá by bola spôsobilá uvedenú informáciou získať alebo zasahovať do uvedených kompetencií pôvodcu rozhodnutia o stupni utajenia utajovanej skutočnosti. Z uvedených dôvodov dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že žalobcova žiadosť o sprístupnenie vyššie uvedených utajovaných informácií, v ktorom žalobca 1/ vystupuje ako nepovolaná osoba, prekračuje rámec ZSI a preto žalovaný postupoval správne, keď takejto žiadosti nevyhovel. Preto súd s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu ako bezdôvodnú zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešným žalobcom ich náhradu nepriznal a žalovanému v tomto konaní náhrada trov neprináleží. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.