Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/209/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201584 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013201584.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Nory Majerníkovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: F. V. W., štátna príslušnosť R., N. národnosť, kresťanského vierovyznania, t.č. B. G.r L., právne zastúpený: Centrum právnej pomoci, Námestie slobody 12, P.O.Box 18, Bratislava proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 19.6.2013 č. SLV-OLVS-57/2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 3.9.2013 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 19.6.2013 č. SLV-OLVS-57/2013, ktorým bol zamietnutý rozklad navrhovateľa a rozhodnutie Ministerstva vnútra SR, Migračného úradu zo dňa 4.3.2013, ČAS: MU-857-23/PO-Ž-2012, ktorým Migračný úrad zastavil konanie v prípade žiadosti navrhovateľa o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany. V žalobe uviedol, že žalobca nesúhlasí s rozhodnutím žalovaného, nakoľko žalovaný v konaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne zistil skutkový stav veci a na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca má za to, že žalovaný nepreskúmal dostatočným spôsobom situáciu v krajine pôvodu žalobcu. Podľa názoru žalobcu žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, aj vo vzťahu k splneniu zákonných podmienok pre poskytnutie doplnkovej ochrany žalobcovi podľa ust. § 13a a ust. § 13b zákona o azyle, keď v prípade žalobcu nerozhodol o poskytnutí doplnkovej ochrany. Žalobca v konaní o udelenie azylu uviedol, že chce na území SR žiť, spolu so svojimi dcérami, ktoré sú občanmi SR a z dôvodu, že: „Vo O. v meste Y. pálil zástavu pred ambasádou N. a porozbíjal na budove ambasády okná, lebo bol odmietnutý, že nie je príslušníkom N. národnosti a odmietli mu vystaviť cestovný pas N.“. Žalobca má za to, že v podanom rozklade proti rozhodnutiu Ministerstva vnútra SR, Migračného úradu zo dňa 4.3.2013 uviedol aj nové skutočnosti a teda, že skutkový stav sa podstatne zmenil. Presne uviedol, že: „Vo februári 2012 navštívil ambasádu R. v Z., no dnu ho nepustili a poslali ho na kurdskú ambasádu, kde ho síce vypočuli, ale cestovný pas N. mu nevydali, nakoľko si nevedeli overiť jeho totožnosť. Na N. ambasádu chodil asi týždeň a potom, čo sa rozčúlil, podpálil na kurdskej ambasáde zástavy R. a N., pričom zablokoval premávku, pri tomto incidente ho fyzicky napadli ľudia z ambasády a skončil v nemocnici. Po prepustení z nemocnice chodili za ním do Utečeneckého tábora v Y. arabsky hovoriaci muži, ktorí mu vraveli, že nemal páliť vlajky a chceli ho vyprovokovať. Rovnako ho v tábore hľadali aj ľudia z kurdskej ambasády, ktorí chceli vyšetriť, čo sa stalo.“ Vzhľadom na tieto skutočnosti uvedené žalobcom, ako aj na bezpečnostnú a humanitárnu situáciu v krajine pôvodu navrhovateľa v R., má žalobca za to, že spĺňa podmienky pre priznanie medzinárodnej ochrany. Ďalej uviedol, že situácia v R. je naďalej nestabilná, o čom svedčia žalobcom uvádzané články v masmédiách. Žalobca ďalej uviedol, že podľa jeho právneho názoru sa žalovaný vôbec nezaoberal podmienkami návratu a následným postavením zamietnutých žiadateľov o azyl či navrátilcov na územie R.. Odporca sa nevysporiadal ani s množstvom verejne dostupných správ poukazujúcich na vyhrotenú situáciu v krajine pôvodu navrhovateľa. V tejto súvislosti sa odvoláva na všeobecne uplatňovaný a prelomový rozsudok Súdneho dvora EÚ č. C-465/07 zo dňa 17.2.2009 vo veci S. J., v ktorom Európsky súdny dvor vyjadril, že: „Článok 15 písm. c) Smernice 2004/83/ES o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu a obsah poskytovanej ochrany v spojení s čl. 2 písm. e) tej istej smernice, sa má vytvárať v tom zmysle, že existencia vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo osoby žiadateľa o doplnkovú ochranu, nie je podriadená podmienke, že žiadateľ predloží dôkaz o tom, že je špecificky dotknutý z dôvodu okolností vlastných jeho osobnej situácii“. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca žiada, aby súd obe preskúmavané rozhodnutia žalovaného zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. II. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 24.10.2013 uviedol, že v žiadateľovom prípade bolo naposledy právoplatne rozhodnuté o neudelení azylu rozhodnutím ČAS: MU-570-58/PO-Ž-2010 zo dňa 31.3.2011 právoplatným 25.5.2012. V tomto rozhodnutí príslušný miestny úrad rozhodol aj o tom, že žiadateľovi neposkytne doplnkovú ochranu. Na pohovore konanom dňa 11.12.2012 vypovedal, že okrem toho, že má družku v W., žiadne zmeny v jeho živote nenastali. Uviedol tiež, že sa všetkých informácií, ktoré poskytol v predchádzajúcich konaniach o udelenie azylu pridržiava, pretože v jeho prípade azylového konania sa nič nezmenilo. Nad rámec dôvodov, pre ktoré žiadal udeliť azyl, uviedol, že v lete roku 2012 zapálil 2 vlajky R. a N. pred veľvyslanectvom N. vo O., z čoho mu vyplynuli problémy v tejto krajine, a preto sa dobrovoľne vrátil nasledovne. Migračný úrad si následne zaobstaral informácie o krajine pôvodu, aby zhodnotil, či nedošlo k podstatným zmenám v pomeroch v krajine a to všeobecne v R., ako aj v meste N., odkiaľ žiadateľ pochádza. Na základe výpovede účastníka konania a informácií o krajine pôvodu dospel k záveru, že v jeho prípade sa skutkový stav nezmenil. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný navrhuje žalobu zamietnuť. Súčasne žalovaný súdu oznámil, že pobyt žiadateľa o azyl správnemu orgánu nie je doposiaľ známy, nakoľko 26.3.2013 svojvoľne opustil Pobytový tábor v L., z ktorého mu predtým boli udeľované priepustky a už sa tam nevrátil. Následne dňa 2.4.2013 bol z evidencie tábora vyradený. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť s poukazom na ust. § 250j ods. 1 OSP. Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného zo dňa 19.6.2013 č. SLV-OLVS-57/2013, ktorým žalovaný správny orgán zamietol rozklad, ktorý podal F. V. W., štátny občan R. republiky, t.č. na území SR, S. B. tábor L., proti rozhodnutiu Ministerstva vnútra SR, Migračného úradu ČAS: MU-857-23/PO-Ž-2012 zo dňa 4.3.2013, ktorým bolo podľa ust. § 19 ods. 1 písm. i) zákona zastavené konanie vo veci jeho žiadosti o udelenie azylu na území SR a toto rozhodnutie potvrdilo. Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobca prvýkrát požiadal o udelenie azylu na území SR dňa 10.10.2003 pred pracovníkmi oddelenia cudzineckej polície PZ Žilina z dôvodu zlúčenia rodiny. Za účelom zdôvodnenia jeho žiadosti bol 28.10.2003 so žalobcom spísaný dotazník a vykonaný pohovor, počas ktorého uviedol, že chce žiť so svojou manželkou M. a ich deťmi v slobodnej a nezávislej krajine. Po zoznámení sa žili najskôr v L., neskôr v I., K. a vo J.. V uvedených krajinách ilegálne pracovali, no nakoľko nemali žiadne sociálne istoty a chceli tam svoje pobyty zlegalizovať, tak požiadali o udelenie azylu. V K. a I. obdržali negatívne rozhodnutia a vo J. údajne neakceptovali ich žiadosti. V roku 2002 v I. konvertoval z moslimskej viery na kresťanskú, čo poznamenalo jeho vzťahy s rodinou, ktorí sú všetci moslimovia, následne prerušil akékoľvek kontakty s rodinou v R.. Nakoľko jeho manželka spolu s deťmi bola z I. deportovaná na M., rozhodol sa ich nasledovať. Uviedol, že na M. by chcel podnikať. Iné dôvody vo svojej žiadosti neuviedol. Dňa 7.4.2004 mu Migračný úrad rozhodnutím č. MU-5781/PO- Ž/2003 azyl na území SR neudelil. Súčasne však rozhodol o tom, že sa na neho vzťahuje podľa ust. § 20 ods. 3 zákona o azyle zákaz vyhostenia alebo vrátenia podľa § 47 zákona o azyle do R.. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Košiciach č. 3 Saz 5/2004 zo dňa 6.10.2004 tak, že konanie o opravnom prostriedku zastavil. Proti tomuto podal opravný prostriedok na NSSR, ktorý uznesením 1SžoKS 16/2005 zo dňa 28.5.2005 zastavil. Rozhodnutie Migračného úradu zo dňa 7.4.2004 č. MU-5781/PO-Ž/2003 tak nadobudlo právoplatnosť dňa 27.9.2005. Druhú žiadosť o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR podal žalobca dňa 14.10.2010 pred pracovníkmi Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov PZ M. z dôvodu, že chce žiť so svojimi dcérami na M. a vychovávať ich. Ďalej uviedol, že prestúpil na katolícku vieru a pri návrate do R. by to mohlo ohroziť jeho život, ako aj životy jeho dcér. V konaní o udelení azylu vedeným pod č. MU-570/PO-Ž-2010 Migračný úrad 31.3.2011 rozhodol o neudelení azylu podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle, pričom súčasne podľa § 13c ods. 2 písm. d) a § 52 ods. 2 zákona o azyle, mu nebola poskytnutá doplnková ochrana. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. 9Saz 27/2011 zo dňa 7.3.2012, ktorým bolo rozhodnutie Migračného úradu Ministerstva vnútra SR potvrdené. Rozhodnutie Migračného úradu ČAS: MU-570-58/PO-Ž-2010 nadobudlo právoplatnosť dňa 25.5.2012. Tretíkrát požiadal žalobca o udelenie azylu na území SR dňa 4.12.2012, za účelom zdôvodnenia tejto opakovanej žiadosti s ním bol 11.12.2012 vykonaný vstupný pohovor, počas ktorého neuviedol žiadne nové skutočnosti, na základe ktorých by sa skutkový stav v jeho prípade zmenil. Uviedol, že sa pridržiava dôvodov, ktoré už vyjadril v predchádzajúcich konaniach. Doplnil, že vo februári 2012 navštívil ambasádu v R. v Z., O., no nevpustili ho dnu, poslali ho na kurdskú ambasádu v Z., kde ho vypočuli, ale povedali mu, že doklad mu vydať nemôžu, nakoľko si nevedeli overiť jeho pravú totožnosť. Takto na kurdskú ambasádu chodil týždeň, potom sa rozčúlil a pred kurdskou ambasádou v Z. podpálil zástavy R. aj N.. Túto skutočnosť považuje žalobca za zmenu pomerov na udelenie azylu. O tejto poslednej žiadosti bolo rozhodnuté prvostupňovým rozhodnutím Ministerstva vnútra SR, Migračný úrad dňa 4.3.2013 tak, že Ministerstvo vnútra SR vyššie uvedeným rozhodnutím konanie o udelenie azylu žiadateľa F. V. W. (žalobca) zastavilo podľa ust. § 19 ods. 1 písm. i) o azyle a to vzhľadom ku skutočnosti, že v predchádzajúcom konaní vedenom pod č. ČAS: MU-570/PO-Ž-2010 sa v prípade menovaného právoplatne o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany na území SR už rozhodlo. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom bolo rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím žalovaného. IV. Podľa ust. § 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle, predmetom tohto zákona je upraviť konanie o azyle, Podľa písmena c) citovaného ustanovenia, je ustanoviť práva a povinnosti žiadateľov o udelenie azylu, azylantov cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana cudzincov žiadajúcich o poskytnutie dočasného útočiska a odídencov. Konanie o udelenie azylu na území SR je upravené zákonom o azyle a samotné udelenie azylu je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t.j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania, rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd vzhľadom na tieto obavy sa žiadateľ nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu. V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 veta prvá Ústavy SR). Podľa ust. § 8 zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý: a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže, alebo nechce vrátiť do tohto štátu, b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa § 9 zákona o azyle, ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8. Podľa § 10 zákona o azyle, ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak: a) manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí, b) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo c) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred písomne súhlasí (odsek 1). Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území SR (odsek 2). Ministerstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny s azylantom, ktorému bol azyl udelený podľa § 8 (odsek 3). Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území SR, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5 (odsek 4). Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle, ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo v § 10. Podľa § 13a zákona o azyle, ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 13b zákona o azyle, ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú ochranu, ak tento zákon neustanovuje inak, ak: a) manželovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením vopred súhlasí b) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, alebo osobe podľa písmena a) do 18 rokov ich veku, alebo c) rodičom slobodného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a mladšieho ako 18 rokov (ods. 1). Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území SR (odsek 2). Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu aj dieťaťu narodenému na území SR, cudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5 (ods. 3). Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle, ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo 13b. Podľa § 19 ods. 1 písm. i) zákona o azyle, ministerstvo konanie o azyle zastaví, ak sa v konaní o azyle už právoplatne rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl, nepredlžuje sa doplnková ochrana, alebo sa zrušuje doplnková ochrana a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle, ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu, alebo odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i) rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu. Krajský súd v Bratislave z obsahu administratívneho spisu zistil, že v žiadateľovom prípade už bolo právoplatne rozhodnuté o neudelení azylu a to rozhodnutím č. ČAS: MU-570/PO-Ž-2010 zo dňa 31.3.2011, právoplatným dňa 25.5.2012. V tomto rozhodnutí Migračný úrad rozhodol súčasne aj o tom, že žiadateľovi neposkytne doplnkovú ochranu. Rozhodnutím pod č. ČAS: MU-857-23/PO-Ž-2012 zo dňa 4.3.2012 bolo konanie o udelení azylu z vyššie uvedených dôvodov zastavené, vzhľadom na to, že v konaní žiadateľa o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR, už právoplatne rozhodnuté bolo a žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti, podľa ktorých by sa skutkový stav podstatne zmenil. V prípade tretej žiadosti žalobcu o udelenie azylu žalobca uviedol ako novú skutočnosť, na základe ktorej sa podľa jeho právneho názoru zmenil skutkový stav a to, že vo februári 2012 navštívil ambasádu R. v Z. vo O., kde ho nevpustili dnu a kde po rozčúlení sa pred kurdskou ambasádou v Z. podpálil zástavy R. aj N.. Prvostupňový správny orgán vo veci vykonal dokazovanie hlavne výpoveďou žalobcu, ako aj svedkov, z ktorých bolo zistené, že v jednotlivých výpovediach sú rozpory. Dňa 4.12.2012 žalobca uviedol na oddelení azylu PZ K. v zápisnici a aj vo vyhlásení cudzinca, že pálil zástavu pred kurdskou ambasádou v Y. a zároveň na ambasáde porozbíjal okná. Dňa 11.12.2012 v dotazníku pred pracovníkom Migračného úradu uviedol, že uvedenú zástavu pálil pred kurdskou ambasádou v Z. a porozbíjanie okien nezmieňoval. Tieto rozpory vo výpovedi žalobcu vyhodnotil prvostupňový správny orgán ako zásadné rozpory, keď tento nedokázal ani dvakrát lokalizovať miesto, kde údajne mal páliť zástavu. Prvostupňový správny orgán konštatoval, že skutkový stav sa v jeho prípade nezmenil. Žalobca sa síce snažil uviesť „nové skutočnosti a odvolávať sa na nové dôvody“, ide však o dôvody vykonštruované, ktoré nijako nesúvisia s jeho pobytom v R.. Z výpovedí žalobcu je zrejmé, že skutkový stav v jeho prípade sa nezmenil. Z obsahu administratívneho spisu je nesporné, že Migračný úrad v prejednávanej veci čerpal z analýz č. MU-ODZS-2013/000104-002 zo dňa 15.1.2013 a z MU-ODZS-2013/000104-004 zo dňa 26.2.2013, ktoré boli vypracované ku krajine pôvodu R. odborom dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce, z ktorých je zrejmé, že bola analyzovaná situácia v krajine pôvodu žalobcu, avšak z nej je zrejmé, že situácia v R. konkrétne v meste N., z ktorého žalobca pochádza, sa od poslednej žiadosti menovaného nijako nezmenila. Neprišlo k žiadnym zmenám, ktoré by zásadne ovplyvnili situáciu v krajine. Z uvedeného je dostatočne zrejmé, že situácia v krajine pôvodu žalobcu a ani všeobecná situácia v N. sa nijako nezmenila a naďalej pretrváva rovnaký stav, aký bol v čase posudzovania jeho predchádzajúcich žiadostí, o ktorých už bolo právoplatne rozhodnuté. Na základe vyššie uvedených skutočností Krajský súd v Bratislave konštatoval, že boli naplnené všetky podmienky na zastavenie konania podľa ust. § 19 ods. 1 písm. i) zákona o azyle, keďže v predchádzajúcom konaní už bolo právoplatne rozhodnuté o neudelení azylu a zároveň o neposkytnutí doplnkovej ochrany na území SR. Keďže žalobca neuviedol žiadne iné konkrétne nové dôvody vo svojej žiadosti a po komplexnom opakovanom preskúmaní žiadosti menovaného prvostupňový správny orgán zistil, že všeobecná situácia v R. sa nezmenila, rovnako sa podstatným spôsobom nezmenila ani osobná situácia žalobcu. Vzhľadom k tomu, že prvostupňový správny orgán v predchádzajúcich azylových konaniach rozhodol už dvakrát o žiadostiach žalobcu o azyl na území SR a neudelil mu azyl, ani doplnkovú ochranu, nemožno jeho opakované dôvody podľa názoru senátu Krajského súdu v Bratislave považovať za nové skutočnosti, na základe ktorých by sa skutkový stav podstatne zmenil. Ako sám žalobca uviedol, nemá žiadne nové dôvody, pre ktoré sa rozhodol požiadať o azyl, plne sa pridržal všetkých dôvodov, ktoré uviedol počas vstupných pohovorov, za zmenu pomerov považuje len situáciu s ohľadom pálenia vlajky. Krajský súd v Bratislave konštatoval, že vo veci je dostatočne zrejmé, z akých dôkazných prostriedkov pri svojom rozhodovaní prvostupňový správny orgán vychádzal, pričom Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán jednoznačne preukázal, že sa v konaní o azyle už právoplatne rozhodlo o tom, že sa žalobcovi neudeľuje azyl (rozhodnutie Migračného úradu MV SR ČAS: MU 570-58/ PO-Ž-2010 zo dňa 31.3.2011, právoplatným 25.5.2012). Na základe výpovede žalobcu, ktorý v podstate trval na dôvodoch žiadosti o azyl, rovnako ako v predchádzajúcich azylových konaniach, je podľa názoru súdu dostatočne zrejmé, že skutkový stav sa v podstate nezmenil. Krajský súd v Bratislave konštatoval, že námietky žalobcu uvedené v žalobe neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto žalobu s poukazom na ust. § 250j ods. 1 OSP zamietol. K námietke žalobcu, že žalovaný mal povinnosť skúmať splnenie podmienok na udelenie azylu na území SR a v prípade, ak mal za to, že tieto nie sú splnené, mal povinnosť skúmať splnenie podmienok poskytnutia doplnkovej ochrany, súd uvádza, že s touto nie je možné sa stotožniť. Povinnosť skúmania podmienok pre poskytnutie doplnkovej ochrany správnemu orgánu pri rozhodovaní o zastavení konania podľa § 19 ods. 1 písm. i) zákona o azyle nevyplýva (viď napr. 10 Sža 62/2011, 1Sža 27/2011). O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Súd rozhodol o žalobe žalobcu bez pojednávania rozsudkom v súlade s ust. § 250f ods. 1 OSP, keď účastníci konania boli riadne vyzvaní podľa § 250f ods. 2 OSP na vyjadrenie sa k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania. Žalobca prostredníctvom vyjadrenia právneho zástupcu súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania písomným podaním zo dňa 12.9.2013, žalovaný sa k výzve nevyjadril, preto súd u neho takýto postup predpokladal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.