Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Sp/76/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201683 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013201683.3 Opravné uznesenie Krajský súd v Bratislave, v právnej veci navrhovateľa: Z.. R.. B. Ď., I.. XX. X. XXXX, Z. Z., U.. K. Č.. XX, proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Kancelária Nitra, Štefánikova trieda č. 8, o priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci, o preskúmanie rozhodnutia odporcu zo dňa 28. augusta 2013, sp. zn. 6490/2013, takto r o z h o d o l : Súd o p r a v u j e odôvodnenie rozsudku zo dňa 27. júna 2014, č. k. 9 Sp 76/2014-27 na jeho druhej, tretej a štvrtej strane, ktoré má správne znieť : Vo včas podanom odvolaní sa navrhovateľ domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie. Mal za to, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Namietal tiež, že odporca ním prejudikuje výsledok súdneho konania a všeobecne konštatoval, že odporcom nebol riadne poučený o procesných právach, vyplývajúci zo Správneho poriadku. Odporca navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Mal za to, že v konaní úplne a presne zistil skutkový stav, rozhodnutie náležite odôvodnil a v konaní nedošlo k porušeniu žiadnych práv navrhovateľa. Súd po zistení, že nie sú dané predpoklady pre postup podľa § 250p O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie bolo podané dôvodne. Podľa § 6 ods. 1 písm. b/ ZPPP fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Z administratívneho spisu odporcu vyplýva, že navrhovateľ uplatňuje právnu pomoc v správnom súdnictve. Predmetom súdneho prieskumu je iné neprávoplatné rozhodnutie odporcu zo dňa 9.7.2013, sp. zn. 5832/2013 o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci v dovolacom konaní vo veci zaplatenia cca 6 mil. 770 tisíc € s prísl. zo zmenky (konanie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 8 Cb 2/2003) pre nesplnenie podmienky v § 6 ods. 1 písm. b/ ZPPP. V napadnutom rozhodnutí odporca ako správny orgán prvého stupňa pri skúmaní absencie zrejmej bezúspešnosti sporu zaujíma stanovisko, či ním vydané rozhodnutie v inom konaní je alebo nie je zákonné. Napriek tejto skutočnosti odporca vo veci neskúmal existenciu stavu materiálnej núdze na strane navrhovateľa. Súdu, ako aj odporcovi, je z rozhodovacej činnosti známe, že navrhovateľ uplatnil priznanie nároku na právnu pomoc od roku 2010 v cca 100 prípadoch. Navrhovateľ nie je poberateľom dávok v hmotnej núdzi (podľa vyjadrenia navrhovateľa). V zmysle zmenkového platobného rozkazu má vymáhateľnú pohľadávku v rozsahu cca 100.000,- € (konanie na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 8 Cb 2/2003). Na súkromnej vysokej škole študuje v odbore právo, pričom zložil všetky postupové skúšky pre magisterské štúdium. Za tohto stavu veci súd, rešpektujúc trojdelenie moci a v dôsledku toho i záväznosť dôvodov, na ktorých správny orgán založil preskúmavané rozhodnutie, pre nedostatok dôvodov v otázke splnenia zákonných predpokladov pre poskytnutie právnej pomoci v zmysle § 6 ods. 1 písm. a/ a § 4 ods. 1 písm. i/ ZPPP napadnuté rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p.). Aj keď pre vydanie negatívneho rozhodnutia postačí absencia čo i len jednej z troch kumulatívnych podmienok, uvedených v ustanovení § 6, ods. 1, v prípade navrhovateľa s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti nemožno akceptovať odporcom zvolený postup. Bez ujasnenia si základnej skutočnosti, či navrhovateľ je v stave materiálnej núdze, a teda či sa naň osobne vôbec vzťahuje zákon o poskytovaní právnej pomoci, odporca vydáva početné negatívne rozhodnutia z dôvodu zrejmej bezúspešnosti veci, v ktorej navrhovateľ právnu pomoc uplatňuje. Podľa názoru súdu danosťou tejto podmienky je potrebné zapodievať sa až po tom, ako bude mať správny orgán v konaní nepochybne preukázané, že pomoc uplatňuje navrhovateľ ako osoba v stave materiálnej núdze. Nemožno totiž opomenúť, že samotná právna úprava bola prijatá pre umožnenie reálneho prístupu k súdu osobám materiálne znevýhodneným. Pri prioritnom skúmaní podmienky absencie zrejmej bezúspešnosti, ktorá je v niektorých prípadoch povahou veci vylúčená (skutočnosti, na ktoré súd prihliada ex offo), ako aj na skutočnosť, že pod zrejmou bezúspešnosťou treba chápať bezúspešnosť jednoznačnú, už na základe zbežného posúdenia veci, nemožno vylúčiť stav, kedy by k priznaniu nároku na poskytnutie právnej pomoci dochádzalo u osôb, na strane ktorých nie sú splnené subjektívne predpoklady. Nutno tiež zdôrazniť, že skúmanie podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. b/ je proces, vyžadujúci od odporcu správne uváženie v nepomerne širšej miere, než pri skúmaní stavu materiálnej núdze. V tejto súvislosti sa správny orgán bez náležitého opodstatnenia vystavuje riziku, že v negatívnom rozhodnutí z dôvodu absencii zrejmej bezúspešnosti sporu dospeje k záverom, obmedzujúcim právo na prístup k súdu spôsobom, ktorý je v rozpore s čl. 13 ústavy. Preto podľa názoru súdu skúmanie subjektívnych predpokladov na strane navrhovateľa pre rozhodnutie o žiadosti musí mať prioritu. Táto požiadavka je o to viac namieste v prejednávanom prípade, keď zrejmú bezúspešnosť sporu odporca vyvodil zo zákonnosti svojho rozhodnutia, podliehajúceho súdnemu prieskumu podľa piatej časti Občianskeho poriadku. Podľa názoru súdu za stavu, keď rozhodovanie o bezplatnej právnej pomoci je zverené výlučne do kompetencie odporcu, z povahy veci ale i elementárnej logiky vyplýva, že v súdnych konaniach proti odporcovi o nárokoch podľa zák. č. 327/2005, priznanie právnej pomoci podľa tohto zákona opakovane zo strany odporcu neprichádza do úvahy. Inak by mohla nastať situácia, že jedno jediné konanie pred všeobecným súdom by mohlo vyvolať neobmedzený počet konaní pred odporcom i podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p., ktorými by sa preskúmavali vždy nové rozhodnutia o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci z dôvodu zákonnosti skoršieho rozhodnutia odporcu, týkajúce sa stále tohto istého súdneho konania, ako k tomu došlo i v tomto prípade. Na základe jednej žiadosť o pomoc v dovolacom konaní už prebiehajú dve správne a prebiehali dve súdne konania. Navyše dochádza k anomálii, keď preskúmanie neprávoplatného rozhodnutia odporcu o nepriznaní alebo odňatí nároku na poskytnutie právnej pomoci je zverené výlučne do kompetencie súdu, avšak jeho preskúmanie fakticky vykonal správny orgán toho istého stupňa pri riešení otázky zrejmej bezúspešnosti. Keďže ide o rozhodnutia odporcu je sporná i objektívnosť takéhoto posúdenia. V ďalšom konaní odporca prihliadne predovšetkým na skutočnosť, že navrhovateľovi bol v predmetnom dovolacom konaní nárok na poskytnutie právnej pomoci už priznaný a na správnom súde neprebieha žiadne konanie, v ktorom navrhovateľ právnu pomoc uplatňuje. Pokiaľ odporca za subsidiárneho použitia Správneho poriadku konanie z tohto dôvodu nezastaví, v zmysle uvedených úvah súdu v ďalšom konaní sa vyporiada jednak s možnosťou uplatnenia nároku na poskytnutie právnej pomoci v súdnom konaní smerujúcom proti odporcovi. Ak dospeje k pozitívnemu záveru bude jeho úlohou doplniť dokazovanie tak, aby bolo možné dôjsť k jednoznačnému záveru, či navrhovateľ je alebo nie je osobou v stave materiálnej núdze. Pre náležité posúdenie tejto veci bude potrebné skúmať, aký príjem navrhovateľ dosahuje, či je alebo nie je poberateľom dávok v hmotnej núdzi. Ak aj poberá dávky v hmotnej núdzi, bude potrebné skúmať majetkové pomery navrhovateľa, vyplývajúce tiež z činnosti odporcu, ako napr. či navrhovateľ prijal plnenie zo zmenkového platobného rozkazu, v akej časti, resp. z akých dôvodov toto plnenie v rozsahu cca 100.000,-€ alebo ďalšie skutočnosti, ktoré v tejto súvislosti zistí. Ak odporca dospeje k záveru o danosti stavu materiálnej núdze u navrhovateľa, v novom rozhodnutí sa vyporiada aj so skutočnosťou, či u navrhovateľa, pokiaľ získal magisterské vzdelanie v odbore právo, prichádza priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci vôbec do úvahy. I keď zákonodarca výslovne túto otázku v žiadnom ustanovení ZPPP nerieši, súd zastáva názor, že osoby, ktoré získali právnické vzdelanie v druhom stupni, sú dostatočne kvalifikované na to, aby relevantným spôsobom uplatňovali/ bránili svoje práva v súdnom, resp. správnom konaní. Svedčí o tom tiež skutočnosť, že v dovolacom konaní i v konaní podľa druhej hlavy piatej časti O. s. p. sa zastúpenie fyzickej osoby advokátom vyžaduje len za predpokladu, že nemá právnické vzdelanie (§ 241 ods. 1, § 250a O.s.p.). Priznanie právnej pomoci zo strany štátu u právnicky vzdelaných osôb nemá (s výnimkou konania pred ústavným súdom) preto žiadne opodstatnenie. Odporcu v novom rozhodnutí zaujme stanovisko tiež k otázke, či navrhovateľ, uplatňujúci právnu pomoc od r. 2010 v cca 100 prípadoch, inštitút právnej pomoci nezneužíva. Účelom zákona je umožniť minimálny štandard právnej ochrany nemajetným osobám. Navrhovateľova požiadavka, aby štát znášal náklady na právnu pomoc v takomto enormnom rozsahu sa podľa názoru súdu vymyká stanovenému účelu zákona a znaky zneužitia práva jednoznačne vykazuje. Ak má odporca potrebu riešenia svojich životných situácií prostredníctvom súdu v takejto neprimeranej miere, nič mu v tom samozrejme nebráni. Takéto vysoko neštandardné správanie jednotlivca však podľa názoru súdu nemôže ísť na ťarchu štátu. Pre odčerpanie možných finančných zdrojov by v konečnom dôsledku znemožňovalo poskytovanie právnej pomoci tým osobám, pre ktoré uplatnenie alebo bránenie práva má existenčný charakter. Úspešnému navrhovateľovi súd právo na náhradu trov konania nepriznal podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2O.s.p., keďže ich náhradu neuplatnil. o d ô v o d n e n i e : Pri vyhotovení prvopisu a rovnopisov rozsudku prostredníctvom elektronických prostriedkov bol do časti jeho odôvodnenia vložený text z iného rozhodnutia súdu. Podľa § 164 O.s.p. súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí účastníkom. Z dôvodu zrejmej nesprávnosti súd opravil časť odôvodnenia rozsudku podľa citovaného § 164 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do pätnástich dní od jeho doručenia, prostredníctvom procesného súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave.