KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava10. 2. 2014plný text

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Sp/87/2013 z 10. 2. 2014

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 10. februára 2014, sp. zn. 4Sp/87/2013, ECLI:SK:KSBA:2014:1013201825.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Sp/87/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201825
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013201825.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: PRODET, s.r.o., IČO: 35 891 319, so sídlom
Sliezska 9, Bratislava, proti odporcovi: Mestská časť Bratislava - Petržalka, IČO: 00 603 201, so
sídlom Kutlíkova 17, Bratislava, o odvolaní navrhovateľa z 22.7.2013 voči rozhodnutiu odporcu sp. zn.:
2013/9846/13/SK zo dňa 9.7.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e .

Po právoplatnosti tohto uznesenia vec p o s t ú p i Okresnému úradu Bratislava, ako orgánu príslušnému
na jej prejednanie a rozhodnutie.

Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 14.10.2013 bol Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „súd“) prostredníctvom odporcu doručený
opravný prostriedok (návrh) zo dňa 22.7.2013, ktorým navrhovateľ žiadal preskúmať rozhodnutie
odporcu sp. zn. 2013/9846/13/SK zo dňa 9.7.2013, ktorým odporca uložil navrhovateľovi pokutu vo výške
800 eur za neudržiavanie pozemku s parcelným číslom 1866/23 nachádzajúci sa medzi Betliarskou
ulicou a Jantárovou cestou, v lokalite Lúky 7, k.ú. Z., v takom stave ako vyžaduje § 6 ods. 1 Všeobecne
záväzného nariadenia mestskej časti Bratislava č. 1/2001 zo dňa 30.10.2001 o dodržiavaní čistoty a
poriadku na území Mestskej časti Bratislava - Petržalka (ďalej len „VZN č. 1/2001“). Odvolanie nadpísal
ako žiadosť o odpustenie pokuty.

Súd pred samotným vecným preskúmaním napadnutého rozhodnutia zisťoval, či sú splnené procesné
podmienky na meritórne prejednanie veci a následné rozhodnutie. Pri skúmaní podmienok konania v
zmysle § 103 zákona č. 99/1963 Z.z. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„O.s.p.“) súd prihliadal najmä na skutočnosť, že predmetom žaloby je preskúmanie rozhodnutia, ktorým
odporca uložil navrhovateľovi pokutu (sankciu) za porušenie povinnosti stanovenej vo VZN č. 1/2001
vydaného odporcom v rámci starostlivosti o životné prostredie.

Je nespochybniteľné, že zákon č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave (ďalej
len „zákon o hlavnom meste“) priznáva odporcovi zákonné oprávnenie realizovať výkon samosprávnej
(originálnej) pôsobnosti obce ako aj výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy. V danom prípade
odporca koná aj v oblasti ochrany a tvorby životného prostredia v mestskej časti (§ 7a ods. 2 písm. c)
zákona o hlavnom meste), pričom s poukazom na ust. § 15 ods. 2 písm. a) zákona o hlavnom meste
mu bola zverená právomoc vydávať všeobecne záväzné nariadenia a v rozsahu § 28 ods. 2 zákona
o hlavnom meste ukladať pokuty, t.j. vydávať individuálne správne akty o správnom delikte a o uložení



sankcie zaň. Takýmito rozhodnutiami odporca zasahuje do práv a oprávnených záujmov fyzickej alebo
právnickej osoby.

Aj napriek tomu, že ust. § 2 zákona č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej
správy na obce a na vyššie územné celky výslovne neuvádza, že by oblasť starostlivosti o životné
prostredie patrila medzi výkon pôsobnosti prenesený štátom na obec (resp. mestskú časť, § 1a ods. 2
zákona o hlavnom meste), s poukazom na logický a systematický výklad tohto zákonného ustanovenia
je nutné konštatovať, že správne trestanie, ktorým v prejednávanej veci bezpochyby je uloženie sankcie
navrhovateľovi, je vždy preneseným výkonom štátnej správy na obec - odporcu.

Vychádzajúc z uvedeného právneho záveru sa súd ďalej zaoberal otázkou, ktorý štátny orgán disponuje
právomocou rozhodnúť o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu odporcu o sankčnom postihu
navrhovateľa, t.j. v tomto prípade o odvolaní.

V zmysle § 28 ods. 4 posledná veta zákona o hlavnom meste, na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje
všeobecný predpis o správnom konaní.

V zmysle § 53 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „správny poriadok), proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo
podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne
alebo ústne do zápisnice nevzdal.

V zmysle § 58 ods. 1 správneho poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom
je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal.

V zmysle § 5 ods. 2 písm. a) zákona č. 525/2003 Z.z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o štátnej správe starostlivosti o životné
prostredie“), okresný úrad plní ďalej tieto úlohy: a) vykonáva v druhom stupni štátnu správu starostlivosti
o životné prostredie vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná obec,.

Ako zjavne vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení, právna úprava správnych rozhodnutí
(vrátane rozhodnutí sankčnej povahy) sa riadi zásadou dvojinštančnosti správneho konania a teda na
preskúmanie rozhodnutia je príslušný zásadne správny orgán druhého stupňa. Zásadu dvojinštančnosti
správneho konania premietnutej do citovaného § 53 správneho poriadku riadne upravuje aj zákon č.
372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorý v § 83 ods. 2 jasne ustanovuje, že návrh na preskúmanie rozhodnutia
o priestupku súdom možno podať až po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku v správnom konaní.

Odlišný postup pri preskúmavaní priestupkov a iných správnych deliktov by bol vážnym zásahom do
zásady rovnosti účastníkov tak dôsledne uplatňovanej v občiansko-súdnom i správnom konaní.

Odvolacím štátnym orgánom príslušným na rozhodnutie o podanom odvolaní navrhovateľa je teda
správny orgán druhého stupňa, ktorým je s poukazom na cit. ust. § 5 ods. 2 zákona o štátnej
správe starostlivosti o životné prostredie okresný úrad, pričom v danom prípade je miestne príslušným
Okresný úrad Bratislava. Až právoplatné rozhodnutie tohto druhostupňového správneho orgánu môže
byť predmetom súdneho preskúmania postupom podľa ust. § 247 a nasl. Občianskeho súdneho
poriadku.

V zmysle § 246c ods. 1 O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú
primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len



ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný
prostriedok nie je prípustný.

V zmysle § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Nakoľko uloženie pokuty navrhovateľovi za porušenie VZN č. 1/2001 je správnym trestaním, ktoré ako
také vždy predstavuje prenesený výkon štátnej správy na odporcu, pričom orgánom príslušným na
prejednanie podaného odvolania proti nemu je Okresný úrad Bratislava ako druhostupňový správny
orgán, rozhodol súd pri aplikácii ust. § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, ako je uvedené
v prvom a druhom výroku tohto uznesenia.

Po právoplatnosti výroku o zastavení konania bude kompletný spis postúpený Okresnému úradu
Bratislava na prejednanie podaného odvolania a na rozhodnutie v merite veci.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, podľa
ktorého nemá žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania, ak bolo konanie zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie
treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha (§ 205 O.s.p).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 O.s.p).

Podobné rozhodnutia (zhoda citovaných ustanovení)