Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/252/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201912 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013201912.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členiek senátu JUDr. Soni Langovej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: C.. U. Č., Ľ..I. XX, XXX XX V., proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, so sídlom Staromestská č. 6, Bratislava, predtým Krajské riaditeľstvo PZ, Krajský dopravný inšpektorát, Špitálska č. 14, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-P-142/BA-KDI21-2013 zo dňa 27.08.2013, jednomyseľne, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.
Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobou doručenou tunajšiemu súdu v zákonom určenej lehote sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti písomného vyjadrenia žalovaného č. KRPZ-P-142/BA-KDI21-2013 zo dňa 27.08.2013, v ktorom zotrval na tom stanovisku, že odpor zo dňa 02.08.2013 podaný žalobcom proti Rozkazu o uložení sankcie pod č.p. ORP-P-561/BAIV-ODH-2013 zo dňa 26.06.2013, kde bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, bol podaný oneskorene.
Podľa žalobcu žalovaný nesprávne vyhodnotil včasnosť podaného odporu. Uviedol, že rozkaz prvostupňového správneho orgánu, Okresného riaditeľstva PZ BA IV prevzal dňa 20.07.2013. Riadil sa poučením uvedeným v rozkaze, podľa ktorého možno odpor podať do 15 dní, preto ho podal dňa 02.08.2013, teda do 12 dní po jeho doručení, preto právoplatnosť rozkazu nemohla nastať. Výslovne uviedol, že už prvý pokus o doručenie považuje za úspešný, preto nebol naplnený predpoklad uvedený v § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. pre nový pokus o doručenie. Podľa neho fikciu bolo možné použiť len v prípade, ak by prvý pokus doručovania nebol úspešný, čo však nie je uvádzaný prípad.
Na základe uvedených skutočností žiada napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie ako aj priznať mu náhradu trov konania.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zaslanom súdu dňa 03.12.2013 zotrval na svojich doterajších rozhodnutiach v celom rozsahu. Uviedol, že rozhodnutia vychádzajú zo spoľahlivo zisteného stavu veci vyplývajúceho zo spisového materiálu predloženého prvostupňovým správnym orgánom z ktorého vyplýva, že žalobca porušil § 25 ods. 1 písm. n/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, čím je uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
Upozornil na skutočnosť, že žalobca dňa 28.05.2013 o 15,45 hod. zastavil a stál s motorovým vozidlom VW Golf s ev.č. V.-XXXDM v Bratislave na ulici U. na vyhradenom parkovacom boxe pre vozidlá s platnou parkovacou kartou MÚ BA Staré Mesto, kde vozidlo ponechal neoprávnene.
Pokiaľ ide o námietky žalobcu v súvislosti s fikciou doručovania a vyhodnotením oneskoreného podania odporu, poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4 Sž 35/2002, podľa ktorého cieľom fikcie je odstránenie spôsobovania prieťahov v konaní a teda s námietkami žalobcu sa nestotožnil.
Žiada žalobu zamietnuť.
Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250f ods. 1 O.s.p., keďže boli splnené podmienky uvedené v § 250f ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne (§3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011) dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 27.06.2014, potom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky www.justice.gov.sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).
Zákonom č. 180/2013 Z. z. o organizácii štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 01.10.2013 došlo k zmene žalovaného z Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Bratislave na Okresný úrad Bratislava v Bratislave, preto Krajský súd v Bratislave podľa § 107 ods. 4 O.s.p. v spojení s § 250 ods. 4 O.s.p. na strane žalovaného koná s vyššie uvedeným právnym nástupcom pôvodne uvádzaného žalovaného.
Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia.
V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).
Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach (§ 247 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 249 ods. 2).
Z administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný doručoval vyššie uvádzaný rozkaz žalobcovi do vlastných rúk prostredníctvom pošty Bratislava 44. Prvý neúspešný pokus o doručenie sa uskutočnil dňa 04.07.2013 (štvrtok), druhý neúspešný pokus sa uskutočnil dňa 08.07.2013 a v ten istý deň bolo rozhodnutie žalovaného aj uložené na pošte. Žalobca fyzicky zásielku prevzal až dňa 20.07.2013 (sobota). Na vznik fikcie doručenia písomnosti určenej do vlastných rúk podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku musia byť kumulatívne splnené nasledovné podmienky: - adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, nebol zastihnutý, - v mieste doručenia sa zdržiava, - doručovateľ vhodným spôsobom adresáta upovedomil, že písomnosť príde doručiť v určený deň a hodinu, - nový pokus o doručenie zostane bezvýsledným.
V prípade, že čo i len jedna z uvedených podmienok nie je splnená, nemožno uplatniť fikciu doručenia v zmysle § 24 ods. 2 Správneho poriadku. Zdržiavaním sa adresáta v mieste doručenia treba rozumieť prípad, ak sa adresát v čase doručenia zásielky zdržiava na území obce (mesta), v ktorej má bydlisko (t.j. nie je mimo obce alebo mesta na dovolenke, na liečení, na pracovnej cesta a podobne), teda ak má reálnu možnosť oboznámiť sa s oznámeniami doručovateľa urobenými v zmysle § 24 ods. 2 Správneho poriadku. Trojdňová úložná lehota začína plynúť dňom, ktorý nasleduje po upovedomení adresáta o uložení písomnosti. Ide o zákonnú lehotu, ktorú správny orgán nemôže predĺžiť. Táto procesná lehota končí uplynutím posledného dňa lehoty. Účinky fikcie doručenia nastanú len za predpokladu, že adresát mal reálnu možnosť písomnosť si v tejto lehote vyzdvihnúť, ale tak neurobil. Účelom tejto lehoty je dať adresátovi nielen teoretickú ale aj reálnu možnosť písomnosť si v rámci jej plynutia vyzdvihnúť, a tak predísť fikcii doručenia. Úpravou tzv. náhradného doručovania zákonodarca nepochybne sledoval ciel a účel odstrániť určité prípady právnej neistoty spôsobenej bezdôvodným nepreberaním zásielok adresátom a zabrániť snahám spôsobiť prieťahy v konaní alebo dokonca zmariť konanie (viď aj rozsudok NS SR 2 Cdo 33/2005).
Z administratívneho spisu rovnako ani z výpovede žalobcu nevyplýva, že by podmienky vyššie uvedené neboli riadne splnené, preto nie je dôvodné doručovanie podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku spochybňovať, resp. aj podľa názoru súdu zásielka správneho orgánu bola dňom 11.07.2013 fikciou doručená.
Následne deň 26.07.2013 bol posledným dňom na podanie odporu proti rozkazu. Odpor bol podaný až dňom 02.08.2013, t.j. oneskorene márnym uplynutím lehoty.
Vzhľadom na uvedené súd už v ďalšom neposudzoval samotné meritum vo veci Rozkazu.
Krajský súd dospel k záveru, že žalovaný v konaní dostatočne zistil skutkový stav veci, vyvodil z neho správne právne závery, ktoré náležite odôvodnil, vrátane voľnej úvahy, ktorá nevybočila z medzí prípustného správneho uváženia. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250 j ods. 1 OSP .
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému v tomto konaní náhrada trov neprináleží.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky, prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.