Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/259/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201965 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013201965.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, T. proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p.: KM- OPS2-95/2013 zo dňa 19.09.2013, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 06.11.2013 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. p.: KM-OPS2-95/2013 zo dňa 19.09.2013 v spojení s rozhodnutím Prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky (ďalej PZ SR) č.p.: PPZ- KA12-202-006/2013 zo dňa 24.06.2013. V žalobe žalobca uviedol, že žalovaný správny orgán rozhodnutím č. p.: KM-OPS2-95/2013 zo dňa 19.9.2013 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Prezídia PZ SR v Bratislave č. p.: PPZ- KA12-202-006/2013 zo dňa 24.6.2013, ktorý rozhodnutím mimo odvolacieho konania podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona o správnom konaní v znení neskorších predpisov zrušil rozhodnutie riaditeľa Krajského riaditeľstva v Trenčíne č.p.: KRPZ-TN-VO-195-004/2013 zo dňa 22.3.2013, ktorým bola žalobcovi priznaná náhrada za bolesť vo výške 252,- €. Podľa žalobcu sú vyššie napadnuté rozhodnutia Prezídia PZ SR ako aj odvolacieho orgánu t.j. žalovaného rozhodnutiami, ktoré sú v rozpore so zákonom, čím správne orgány porušili zákonné ustanovenia procesno-právneho predpisu. Rozhodnutia žiadal zrušiť ako dostatočne neodôvodnené, nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Poukázal na to, že sa nestotožňuje s tvrdeniami oboch správnych orgánov o skutočnosti, že rozhodnutie riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Trenčíne č. p.: KRPZ-TN-VO-195-004/2013 zo dňa 22.3.2013 bolo vydané v rozpore so zákonom. Žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný nebral do úvahy jeho námietky, porovnaním predmetného rozhodnutia o odvolaní s rozhodnutím mimo odvolacieho konania Prezídia PZ SR možno dôjsť k záveru, že toto bolo vo väčšej časti skopírované, čo vyvoláva u žalobcu pochybnosť o nestrannosti rozhodnutia. Rozhodnutie Prezídia PZ SR nebolo vydané v súlade so zákonom a ako také malo byť zrušené v zmysle § 59 ods. 2 správneho poriadku. Žalobca ďalej uviedol, že Prezídium PZ SR mu pred začatím konania zaslalo upovedomenie o začatí správneho konania a zároveň výzvu k vyjadreniu sa pred vydaním rozhodnutia. Predmetná lehota na vyjadrenie nebola určená v súlade s § 33 a ani § 27 správneho poriadku, pretože výzva bola vyhotovená
dňa 21.5.2013, na poštovú prepravu bola zaslaná dňa 27.5.2013 a jemu bola určená lehota na vyjadrenie do 31.5.2013, v dôsledku čoho mu bolo uprené jedno zo základných práv účastníka. Predmetné rozhodnutie nespĺňa základnú požiadavku v rámci mimo odvolacieho konania a to, že do úvahy neprichádza preskúmavanie rozhodnutí nesprávnych, neúčelných a nehospodárnych, ak neodporujú zákonom. Je nepochybné, že zrušenie alebo zmena právoplatných rozhodnutí na základe mimoriadnych opravných prostriedkov prichádza do úvahy len za situácie, ak sa v konaní preukáže, že rozhodnutie je v rozpore s hmotným právom. Prezídium PZ SR bez toho, aby v predmetnej veci zistilo podklady pre správne a dostatočné posúdenie veci, svoje rozhodnutie oprelo výlučne len na svojich domnienkach. Svoje rozhodnutie odôvodnilo len na základe toho, že si žalobca nesplnil svoju ohlasovaciu povinnosť, pričom Prezídium PZ SR konštatuje, že nebolo dostatočne zistené, či žalobca nebol pod vplyvom alkoholu, vyslovilo pochybnosť o tom, že s týmto zranením mohol dokončiť výcvik a taktiež, že nebolo dostatočne preverené a zadokumentované obdobie pred telesnou prípravou a v čase od 2.10.2012 do 8.10.2012. Tento proces nemožno zrušením rozhodnutia posunúť do pôvodného konania a až tam zisťovať, či skutočne došlo alebo nedošlo k porušeniu zákona. Žalobca zdôraznil, že skutočnosť, či je právoplatné rozhodnutie v rozpore s hmotným právom, musí byť rozhodnutím mimo odvolacieho konania zistené nepochybným spôsobom ešte pred jeho zrušením. To predstavuje potrebu objasniť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie veci, t.j. zabezpečiť potrebné skutkové zistenia a stanoviská účastníkov k týmto zisteniam, ako aj orgánu, ktorý preskúmavané rozhodnutie vydal.
II.
Žalovaný v písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 30.12.2013 uviedol, že prezident PZ SR na základe doručeného podnetu začal preskúmavať právoplatné rozhodnutie riaditeľa KR PZ v Trenčíne mimo odvolacieho konania, o čom písomne upovedomil žalobcu a umožnil mu vyjadriť sa k veci. Preskúmaním právoplatného rozhodnutia riaditeľa KR PZ v Trenčíne a s ním súvisiaceho spisového materiálu mimo odvolacieho konania, bolo zistené, že toto rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom, konkrétne s § 46 správneho poriadku. Z preskúmavaného rozhodnutia riaditeľa KR PZ v Trenčíne a príslušného spisového materiálu vyplýva, že týmto rozhodnutím bola žalobcovi priznaná čiastka 252,- € ako 100 % náhrada za bolesť, v súvislosti s úrazom, ku ktorému podľa úradného záznamu žalobcu zo dňa 08.10.2012, došlo počas služobnej telesnej prípravy dňa 02.10.2012. Z rozhodnutia riaditeľa KR PZ v Trenčíne a príslušného spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že žalobca nenahlásil úraz bezodkladne svojmu priamemu nadriadenému. Uviedol, že ohlasovacia povinnosť policajta vyplýva jednak z § 48 ods. 3 písm. c) a § 136 zákona č. 73/1998 Z.z. ako aj zo všeobecne záväzných predpisov, ktorým je v tomto prípade zákon č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý v § 17 ods. 1 písm. a) ustanovuje, že zamestnanec je povinný bezodkladne oznámiť zamestnávateľovi vznik pracovného úrazu, ktorý utrpel, ak mu to dovoľuje jeho zdravotný stav. Žalovaný poukázal na to, že vydanie rozhodnutia o zodpovednosti za služobný úraz a priznanie príslušnej náhrady je podmienené spoľahlivým zistením všetkých podstatných okolností vzniku úrazu a zaobstaraním si potrebných podkladov. Rozhodnutie riaditeľa KR PZ v Trenčíne bolo vydané bez spoľahlivého zistenia týchto skutočností. Za splnenie ohlasovacej povinnosti nie je možné považovať oznámenie žalobcu spracovaním úradného záznamu zo dňa 08.10.2012 a následným registrovaním úrazu ako služobného, nakoľko podľa samotného žalobcu k zraneniu malo dôjsť dňa 02.10.2012 pri nacvičovaní spútavania páchateľa, keď ležal na bruchu a pri zakladaní pút za chrbtom, kedy pocítil ostrú bolesť na ľavej strane rebier. V danom prípade žalobca nepostupoval v zmysle svojich služobných povinností, nakoľko svoj úraz riadne a včas nenahlásil nadriadenému. V súvislosti s odôvodnením rozhodnutia riaditeľa KR PZ v Trenčíne, podľa ktorého bol na základe tvrdenia svedka škodovej udalosti a vzhľadom na súhlasné vyjadrenie posudkového lekára MV SR, „ktorý nespochybnil skutočnosť, že následky poškodenia zdravia zo dňa 02.10.2012 sa mohli prejaviť až o niekoľko dní“, úraz žalobcu uznaný za služobný so 100% rozsahom zodpovednosti služobného úradu, poukázal na skutočnosť, že posudkový lekár neposudzuje, či k zraneniu došlo pri služobnom úraze ale v súlade s § 85 ods. 1 písm. d) zákona č. 328/2002 Z. z. vykonáva kontrolu výšky bodového ohodnotenia
poškodenia zdravia a jeho súlad s osobitným predpisom. Určenie, či poškodenie na zdraví policajta je služobným úrazom ako i rozsah zodpovednosti za služobný úraz, je povinnosťou služobného úradu. Žalovaný uviedol, že preskúmaním rozhodnutia Prezídia PZ SR žalovaným vrátane konania predchádzajúceho jeho vydaniu, neboli v postupe prvostupňového orgánu zistené žiadne právne pochybenia ani logické nesprávnosti. Uviedol, že prvostupňový orgán pred vydaním napadnutého rozhodnutia presne a úplne zistil skutočný stav veci a za tým účelom si obstaral potrebné podklady. Vo veci zadovážené dôkazy vyhodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Na ich podklade dospel k záveru, že právoplatné rozhodnutie riaditeľa KR PZ v Trenčíne bolo vydané v rozpore so zákonom, preto v mimo odvolacom konaní rozhodol o jeho zrušení. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s príslušnými ustanoveniami správneho poriadku, vzťahujúcimi sa na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.
Vzhľadom na uvedenú argumentáciu navrhol žalovaný žalobu zamietnuť.
III.
Krajský súd v Bratislave, preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ 249 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ) a dospel k záveru, že tak napadnuté, ako aj prvostupňové správne rozhodnutie a aj postup správnych orgánov je v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej O.s.p.) zamietol.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).
Súd z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že dňa 22.03.2013 bolo vydané rozhodnutie riaditeľa KR PZ v Trenčíne č.p.: KRPZ-TN-VO-195-004-2013, ktorým bol podľa § 20 ods. 1 písm. b), § 22 zákona č. 328/2002 Z.z., v súlade s § 3 a § 5 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a podľa § 174 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. posúdený nárok na náhradu škody, ktorý si uplatnil žalobca za služobný úraz, ktorý mal utrpieť dňa 02.10.2012 pri vykonávaní služobnej telesnej prípravy a v súlade s § 81 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. bola za toto poškodenie žalobcovi priznaná náhrada za bolesť vo výške 252,- €. Podľa odôvodnenia rozhodnutia riaditeľa KR PZ v Trenčíne dňa 2.10.2012 v čase od 07.30 hod vykonával žalobca služobnú telesnú prípravu v telocvični AŠK Dukla Trenčín podľa schválenej písomnej prípravy na mesiac október 2012 č. KRPZ-TN-OPP1-13-017/2012. K úrazu žalobcu došlo v čase cca o 10.00 hod., kedy po poučení o zásadách bezpečnosti a vykonaní rozcvičky nasledoval nácvik použitia donucovacích prostriedkov, konkrétne zakladania pút. Pri vykonávaní uvedeného nácviku, pri ktorom
žalobca ležal na žinenke s rukami za chrbtom a por. N. I. mu zakladal putá, pocítil ostrú bolesť na ľavej strane rebier, pričom sa domnieval, že bolesť je len dočasná a z toho dôvodu ani nevyhľadal lekárske ošetrenie. Žalobca bol ošetrený až dňa 8.10.2012 o 11.00 hod. v chirurgickej ambulancii v Trenčíne u K.. N. J., nakoľko až v tento deň došlo k opuchu ľavej strany hrudníka. Žalobca utrpel zranenie - neúplnú zlomeninu VII. rebra vľavo, liečenie, ktorého si vyžiadalo dočasnú neschopnosť žalobcu na výkon štátnej služby v trvaní od 08.10.2012 do 23.10.2012.
Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.04.2013.
Dňa 26.04.2013 bol kancelárii prezidenta PZ SR doručený návrh Odboru sociálneho zabezpečenia, Sekcia personálnych a sociálnych činností a osobný úrad Ministerstva vnútra SR (ďalej OSZ SPSČaOÚ MV SR) č. p.: SPOU-OSZ-130-001/2013-UR zo dňa 24.04.2013, na preskúmanie rozhodnutia riaditeľa KR PZ v Trenčíne č. p.: KRPZ-TN-VO-195-004-2013 zo dňa 22.3.2013 mimo odvolacieho konania. OSZ SPSČaOÚ MV SR po oboznámení sa s obsahom predmetného rozhodnutia ako aj s úrazovým spisom žalobcu zastával názor, že žalobca tým, že neohlásil služobný úraz, zmaril možnosť služobného úradu, aby objektívne zistil a vyšetril príčinu a ďalšie okolnosti vzniku úrazu a určil rozsah prípadnej zodpovednosti služobného úradu a aj možnosť zistiť, či sa naozaj úraz stal pri plnení služobných povinností a nie mimo služby. Ďalej namietal, že komisia, ktorá šetrila tento úraz, sa skutočnosťou porušenia ohlasovacej povinnosti žalobcu vôbec nezaoberala, aj keď nemala dostatok dôkazov, určila rozsah zodpovednosti služobného úradu na 100%. Na podklade týchto skutočností predovšetkým však z dôvodu, že žalobca úraz okamžite nenahlásil a urobil tak až po 6 dňoch, hoci mu v tom nebránili žiadne okolnosti, ako aj toho, že týmto konaním zmaril objektívne prešetrenie úrazu a zistenie príčiny úrazu, odporúčal podľa § 65 správneho poriadku rozhodnutie riaditeľa KR PZ v Trenčíne zrušiť, pretože bolo vydané v rozpore so zákonom.
Prezident PZ písomnosťou zo dňa 21.05.2013 upovedomil žalobcu a umožnil mu vyjadriť sa k veci.
Podľa vyjadrenia žalobcu zo dňa 07.06.2013 v návrhu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania nie sú uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by oprávňovali takýto postup, ani nie je uvedené žiadne konkrétne porušenie pri vydaní rozhodnutia riaditeľa KR PZ v Trenčíne č. p.: KRPZ-TN-VO195-004-2013 zo dňa 22.03.2013. Nemôže za to, že následky úrazu sa prejavili až neskôr.
Prezídium PZ SR v Bratislave rozhodnutím č.: PPZ-KA12-202-006/2013 zo dňa 24.06.2013 mimo odvolacieho konania podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona o správnom konaní v znení neskorších predpisov zrušil rozhodnutie riaditeľa Krajského riaditeľstva v Trenčíne č.p.: KRPZ-TN-VO-195-004/2013 zo dňa 22.03.2013, ktorým bola žalobcovi priznaná náhrada za bolesť vo výške 252,- €, nakoľko bolo vydané v rozpore so zákonom.
Žalovaný podľa § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní posúdil odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Prezídia PZ SR v Bratislave č. : PPZ-KA12-202-006/2013 zo dňa 24.06.2013 a rozhodnutím č. p.: KM-OPS2-95/2013 zo dňa 19.09.2013 podľa § 59 ods.2 Správneho poriadku odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil, pretože preskúmaním veci v rámci odvolacieho konania nebolo zistené porušenie právnych predpisov. Konštatoval, že prezident PZ pri preskúmaní právoplatného rozhodnutia riaditeľa KR PZ v Trenčíne č. p.: KRPZ-TN-VO-195-004/2013 zo dňa 22.03.2013 mimo odvolacieho konania a jeho následnom zrušení postupoval správne a ním vydané napadnuté rozhodnutie je v súlade so Správnym poriadkom.
IV.
Podľa § 81 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, dávky úrazového zabezpečenia priznáva, zvyšuje, znižuje, zastavuje a odníma policajtovi a pozostalým po ňom nadriadený, ktorý je oprávnený policajta ustanoviť do funkcie alebo vymenovať do funkcie a ak ide o policajta zaradeného na krajskom riaditeľstve Policajného zboru, alebo na okresnom riaditeľstve Policajného zboru a pozostalým po ňom, riaditeľ krajského riaditeľstva Policajného zboru.
Podľa § 65 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na základe návrhu ním ustavenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2). Správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté. Pri preskúmavaní rozhodnutia vychádza správny orgán z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Nemôže preto zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo.
Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Krajský súd v Bratislave v predmetnom konaní dospel k rovnakému záveru ako žalovaný a prvostupňový orgán, že právoplatné rozhodnutie riaditeľa KR PZ v Trenčíne č. p.: KRPZ-TN-VO-195-004/2013 zo dňa 22.03.2013 o náhrade za bolesť bolo vydané v rozpore s § 46 Správneho poriadku, pretože neboli predovšetkým spoľahlivo preukázané príčiny a okolnosti vzniku úrazu, ako i zodpovednosť služobného úradu za úraz z dôvodu nesplnenia si ohlasovacej povinnosti zo strany žalobcu ako poškodeného. Je nepochybné, že od vzniku úrazu, do jeho oznámenia, mohlo dôjsť k závažným skutočnostiam, ako aj k podstatnej zmene pôvodnej situácie. Splnenie ohlasovacej povinnosti žalobcu bolo základným predpokladom ďalšieho postupu, vrátane prešetrenia príčin a ďalších okolností úrazu zo strany nadriadeného. Bezprostredné splnenie ohlasovacej povinnosti poškodeným a včasné prešetrenie príčin a ostatných okolností úrazu nadriadeným je významné aj z dôvodu zabránenia pred možným zneužitím tohto inštitútu. Z odôvodnenia rozhodnutia riaditeľa KR PZ v Trenčíne č.: KRPZ-TN-VO-195-004/2013 zo dňa 22.03.2013 vyplýva, že služobnému úradu sa nepodarilo preukázať, že by k úrazu žalobcu došlo mimo výkonu štátnej služby, nakoľko žalobca nenahlásil úraz nadriadenému a bol ošetrený až 08.10.2012. Vydaniu rozhodnutia o zodpovednosti za služobný úraz a priznanie príslušnej náhrady musí predchádzať spoľahlivé zistenie všetkých podstatných okolností vzniku úrazu, teda riadne vykonané dokazovanie vo veci. Rozhodnutie riaditeľa KR PZ v Trenčíne, ktorým bol úraz žalobcu posúdený ako úraz služobný a bola určená 100% zodpovednosť služobného úradu za tento úraz, bolo vydané bez spoľahlivo zisteného stavu veci a vzhľadom nato pre vydanie rozhodnutia riaditeľa KR PZ v Trenčíne neboli splnené zákonné podmienky. Preto keď došlo k vydaniu rozhodnutia bez náležitého zistenia skutkového stavu, možno uzavrieť, že toto rozhodnutie bolo v rozpore so znením § 46 Správneho poriadku.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd považoval námietku žalobcu ohľadom nedostatočne a neúplne zisteného skutkového stavu žalovaným za nedôvodnú. Žalovaný v danom prípade postupoval v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si zadovážil dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, vo veci rozhodol vecne a právne správne, po formálnej stránke obsahuje všetky náležitosti rozhodnutia tak, ako to vyplýva z § 47 Správneho poriadku, je v dostatočnom a v zrozumiteľnom rozsahu odôvodnené.
Žalobca ďalej namietal, že Prezídium PZ SR mu pred začatím konania zaslalo upovedomenie o začatí správneho konania a zároveň výzvu k vyjadreniu sa pred vydaním rozhodnutia, pričom lehota na vyjadrenie nebola určená v zmysle s § 33 a § 27 správneho poriadku. Súd po oboznámení sa s pripojeným administratívnym spisom konštatoval, že v danom prípade lehota na vyjadrenie žalobcu nebola v súlade s uvedenými ustanoveniami správneho poriadku, no napriek tejto skutočnosti nemala táto procesná vada za následok upretie jeho základného práva, ako poukázal žalobca, pretože správny orgán nerozhodol skôr, ako mu bolo doručené vyjadrenie žalobcu na základe výzvy na vyjadrenie a s obsahom vyjadrenia žalobcu sa zaoberal a vysporiadal v predmetnom rozhodnutí. Preto súd považoval aj túto námietku za neopodstatnenú.
Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že námietky žalobcu uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, a preto podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol.
Súd rozhodol o žalobe žalobcu bez pojednávania rozsudkom v súlade s ust. § 250f ods. 1 OSP, keď účastníci konania boli podľa ust. § 250f ods. 2 OSP riadne vyzvaní na vyjadrenie sa k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania, pričom žalobca súhlasil s prejednaním veci priamo v žalobe a žalovaný sa k výzve, ktorú podľa doručenky v spise (čl. 8) nevyjadril, preto súd u neho takýto postup predpokladal.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 OSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ OSP); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.