Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Sp/97/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201969 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013201969.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, sudca JUDr. Janka Richterová, v právnej veci navrhovateľa: Q. H., N.. XX.X.XXXX, A. A., L.. Q. Č.. X, proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Kancelária Bratislava, Nám. Slobody č. 12, Bratislava, o priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci, o preskúmanie rozhodnutia odporcu zo dňa 30. októbra 2013, sp. zn. 6283/2013, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporcu zo dňa 30. októbra 2013, sp. zn. 6283/2013, p o t v r d z u j e. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým hore uvedeným rozhodnutím odporca podľa § 10, ods. 5 Zák. č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi (ďalej len ZPPP) nepriznal navrhovateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci z dôvodu nesplnenia podmienky materiálnej núdze, keď je vlastníkom bytu č. 1 v bytovom dome na Q. L.. Č.. X v Bratislave i rodinného domu a záhrady v Rožňave. Predajom rodinného domu v Rožňave je možné získať finančné prostriedky, ktorými sa následne dajú zabezpečiť právne služby. Vo včas podanom odvolaní sa navrhovateľ domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie. Poukázal na to, že odporca mu v konaní neumožnil preukázať, že nejde o zrejmú bezúspešnosť súdneho sporu. Tvrdil, že spĺňa podmienku stavu materiálnej núdze, čo preukazoval rozhodnutiami súdov z januára 2012. Hoci si v dotknutom dovolacom konaní sám zvolil advokáta, zotrval na podanom návrhu. Odporca navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť, poukazujúc na argumentáciu v jeho odôvodnení. Súd po zistení, že nie sú dané predpoklady pre postup podľa § 250p O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie bolo podané nedôvodne. Predmetom súdneho preskúmania bolo s ohľadom na argumentáciu navrhovateľa posúdenie správnosti záveru odporcu o nesplnení podmienky stavu materiálnej núdze, ktorá ako jedna z troch kumulatívnych podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa zák. č. 327/2005 Z.z. musí byť splnená. Podľa § 4 ods. 1 písm. i/ ZPPP materiálnom núdzou na účely tohto zákona je stav, keď fyzická osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke k hmotnej núdzi alebo stav, keď príjem fyzickej osoby nepresahuje 1,6- násobok sumy životného minima a táto fyzická osoba si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojim majetkom. Podľa § 6, ods. 1, písm. a/ ZPPP fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom. Podľa § 6a, ods. 1 ZPPP ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4-násobok s sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a súčasne nepresahuje 1,6-násobok uvedenej sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienok finančnej účasti vo výške 20% trov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu; splnenie podmienok podľa § 6, ods. 1, písm.b/ a c/ tým nie je dotknuté. Pozitívny záväzok umožniť prístup k spravodlivosti i osobám materiálne znevýhodneným realizuje štát i prostredníctvom Zák. č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, keď z ustanovenia § 1 tohto zákona vyplýva, že jeho účelom je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv a prispieť k predchádzaniu právnych sporov. Štát potom sám znáša náklady za poskytnutie právnej pomoci znevýhodneným osobám. Preto je celkom namieste, aby v právnej norme stanovil podmienky, za ktorých bude takáto forma právnej pomoci fyzickým osobám patriť. S ohľadom na účel zákona ide predovšetkým o stanovenie kritéria materiálnej núdze osoby (hranice odkázanosti), pod ktorou v zmysle § 4, ods.1, písm. i/ ZPPP treba chápať stav, keď je fyzická osoba poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi alebo stav, keď príjem fyzickej osoby nepresahuje 1,6 násobok sumy životného minima a táto fyzická osoba si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojím majetkom. Z administratívneho spisu odporcu vyplýva, že navrhovateľ sa domáha poskytnutia právnej pomoci v dovolacom konaní proti potvrdzujúcemu rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 26.6. 2013 č. k. 11Co/150/2012- 354, ktorým sa potvrdil rozsudok Okresného súdu v Rožňave zo dňa 17.2. 2012 č.k. 9C/138/2009- 283 o zamietnutí žaloby navrhovateľa o zdržanie sa zásahov do jeho vlastníckeho práva k rodinnému domu a pozemkom v Rožňave. Z administratívneho spisu tiež vyplýva, že navrhovateľ je vlastníkom bytu č. 1 v bytovom dome na Q. L.. Č.. X M. A. ( LV č. XXXX, kat. úz. N. ) a rodinného domu a záhrady v T. ( LV č. XXX a XXXX, kat. úz. T. ) Odporca pri rozhodovaní o žiadosti o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci musí skúmať, či ide o oblasť na ktorú sa zákon č. 327/2005 Z.z. vzťahuje ( § 3 ) a po pozitívnom vyriešení tejto otázky musí skúmať súčasné splnenie troch podmienok, uvedených ustanoveni § 6 ods. 1. Pri posudzovaní stavu materiálnej núdze navrhovateľa odporca postupoval správne, keď dospel k záveru, že u navrhovateľa táto podmienka nie je splnená. Z vyššie citovaných ustanovení § 4 ods. 1 písm. i/, § 6 ods. 1 písm. a/ a § 6a ods. 1 nepochybne vyplýva, že za fyzickú osobu, ktorá v dôsledku materiálnej núdze nemôže využívať právne služby možno považovať len takú osobu, ktorá si právne služby nemôže zabezpečiť nielen s ohľadom na dosahovaný príjem ( 1,4- násobok, resp. 1,6- násobok sumy životného minima ) ale ani s ohľadom na jej majetok. Odporca preto v súlade s vyššie uvádzanými ustanoveniami zákona okrem príjmu navrhovateľa skúmal, či nevlastní majetok, z ktorého by si využívanie právnych služieb mohol sám zabezpečiť. Vychádzajúc zo skutočnosti, že navrhovateľ je vlastníkom dvoch nehnuteľností, určených na bývanie, ako i zo skutočnosti, že právna pomoc sa týkala priamo užívania nehnuteľností v Rožňave, odporca dospel k správnemu záveru o tom, že u navrhovateľa nejde o prípad, keď si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojim majetkom. Navrhovateľ tlmočil úmysel užívať rodinný dom v Rožňave, preto nepochybne má k dispozícii majetok, ktorý na bývanie nepotrebuje ( byt v Bratislave ), a z výnosu ktorého si poskytovanie právnych služieb v súvislosti s nehnuteľnosťou v Rožňave môže zabezpečiť. Tento správny záver odporcu napokon potvrdil navrhovateľ svojim faktickým správaním, keď si v dovolacom konaní zvolil advokáta sám. Z týchto dôvodov súd preskúmavané rozhodnutie odporcu ako zákonné potvrdil (§250q, ods. 2 O.s.p.). Na správnosti záverov odporcu nič nemení skutočnosť, že navrhovateľovi bolo v konaní pred súdom podľa iného právneho predpisu bolo priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Účastníkov konania súd nepriznal právo na ich náhradu, keď navrhovateľ v konaní úspech nedosiahol a odporca ich náhradu neuplatnil (porovnaj § 250l, ods.2, 250k O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do pätnástich dní od jeho doručenia, prostredníctvom procesného súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave, v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.