Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 11Co/150/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7809209062 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Angela Čechová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7809209062.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Angely Čechovej a sudcov JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Ľuboša Kunaya vo veci žalobcu J. Z., bytom P., J. č. X., proti žalovaným 1/ L. M., bytom I., Š. Č.. XX, 2/ P. M., rod. R., bytom I., Š. Č.. XX, 3/ S. M., rod. Q., bytom P., Ľ. Č.. XX, zastúpená R.. R. E., bytom P., Ľ. Č.. XX, o povinnosti žalovaných zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva žalobcu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 9C 138/2009-283 zo 17.2.2012 Okresného súdu Rožňava r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 3. rade. Vo vzťahu medzi týmito účastníkmi žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanej sa ich náhrada nepriznáva. P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby žalobcom voči žalovaným v 1. a 2. rade, vo vzťahu medzi týmito účastníkmi rozsudok zrušuje a konanie zastavuje. Vo vzťahu medzi týmito účastníkmi žiaden z nich nemá právo na náhradu trov konania. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania. P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch o nepriznaní žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov a vo výroku o povinnosti žalobcu uhradiť štátu zálohové trovy dokazovania vo výške 516,53 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobca podanou žalobou sa domáhal uloženia povinnosti žalovaným zabrániť ohrozovaniu susedných stavieb a pozemku a umožniť žalobcovi vstup do dvora a pod prístrešie na parcele č. XXX zapísanej v Správe katastra Rožňava na LV č. XXXX pre k.ú. I. pre vykonanie opravy štítovej steny hospodárskej budovy nachádzajúcej sa na parcele č. XXX v I. a to v dobe od 07.00 hod. do 15.00 hod. toho dňa, ktorý oznámia žalovaní žalobcovi 5 dní vopred do 14 dní od právoplatnosti rozsudku, uloženia povinnosti zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva a náhrady trov konania. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom domu, hospodárskej budovy a nádvoria - pozemku s parcelným č. Q.-A. XXX v k.ú. I. patriacej k rodinnému domu popisné číslo XXX v I., ul. Q. T. XX. Žalovaní sú podielovými vlastníkmi domu s nádvorím - pozemku s parcelným číslom Q.- A. XXX patriacej k rodinnému domu popisné číslo XXX, XXX v I., ul. Q. T. XX, ktorý priamo susedí s jeho hospodárskou budovou a nádvorím. Medzi nádvoriami je novo postavený plot z vlnitého plechu s betónovým podmúrkom, bez ohlásenia stavebnému úradu Mesta Rožňava a bez jeho súhlasu. Žalovaní bez jeho súhlasu si pristavili prístrešie k jeho hospodárskej budove s betónovými podkladom a to tiež bez ohlásenia stavebnému úradu. Tvrdil, že žalovaní týmto konaním do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasiahli a spôsobujú mu škodu, najmä do uzavretej a ohradenej časti dvora, protiprávne vnikajú bez právneho titulu a jeho súhlasu ako oprávnenej osoby do jeho nebytového priestoru. Na túto skutočnosť ich rázne upozornil trestným oznámením, ale zatiaľ bezvýsledne. Mal za to, že plocha pod kamenným ochranným múrom z roku 1902 o šírke 70 cm je jednoznačne súčasťou pozemku s parcelným číslom Q.-A. XXX - zastavané plochy a nádvoria vedené na LV č. XXXX pre k.ú. I. v jeho vlastníctve. Žalovaní postavením nového oplotenia zasiahli do jeho vlastníckeho práva, zabrali časť jeho pozemku a preto navrhoval nariadiť znalecké dokazovanie na zistenie hranice medzi susediacimi pozemkami, akú časť pozemku zabrali žalovaní v 1. až 3. rade z jeho pozemku postavením nového oplotenia. Okrem toho tvrdil, že žalovanými vyhotovený prístrešok na vedľajšiu stavbu nachádzajúcu sa na ich pozemku, je priamo napojený na stenu hospodárskej budovy v jeho vlastníctve, preto ohrozuje túto jeho stavbu tým, že v prípade, že v zimnom období napadne vyššia vrstva snehu, môže dôjsť k premoknutiu steny jeho hospodárskej budovy. Žalobca žalobu počas konania doplnil a upresňoval viacerými podaniami. Podaním zo dňa 22.01.2010 (č.l. 26) upresnil žalobu „iba a jedine na určenie hranice medzi pozemkami parcelami č. Q.-A. XXX a Q.- A. XXX k.ú. I., teda o určenie komu z vlastníkov susediacich pozemkov patrí sporná plocha o šírke 70 cm a celkovej dĺžke 10 m. Ďalším podaním, ktoré došlo súdu dňa 17.09.2010 (č.l. 131), navrhoval zmenu žaloby a uviedol, že žalobu mení tak, že jednoznačne trvá na náhrade škody spôsobenej porušením právnej povinnosti žalovanými podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto súd uznesením zo dňa 10.01.2011 vyzval žalobcu pod následkom odmietnutia podania v zmysle § 43 ods. 2 O.s.p. upresniť predmet konania, uviesť čoho sa domáha, v akom znení navrhuje vydať rozsudok. Písomným podaním, ktoré došlo súdu dňa 31.01.2011 (č.l. 167) navrhol žalobca vydať rozsudok, v zmysle ktorého súd uloží žalovaným zabrániť ohrozovaniu susedných stavieb a pozemku vo vlastníctve žalobcu patriacej k domu na ul. Q. T. XX v I. v k.ú. I., číslo parcely Q.-A. XXX a uloženia povinnosti žalovaným v 1. až 3. rade nevstupovať na parcelu Q.-A. XXX a Q.-A. XXX v k.ú. I. a neoprávnene zasahovať do vlastníckeho práva žalobcu. Navrhoval, aby súd pokračoval v konaní o určenie novej hranice a skúmal komu zo susediacich pozemkov patrí sporná plocha o šírke 70 cm v celkovej dĺžke 10 m a túto otázku riešiť ako predbežnú otázku zásadného právneho významu nariadením znaleckého dokazovania znalcom z odboru geodézie a kartografie. Uznesením zo dňa 03.03.2011 súd pripustil zmenu žaloby o uloženie povinnosti žalovaným v 1., 2. a 3. rade nevstupovať na pozemok žalobcu s parcelným č. Q.-A. XXX vedený na LV č. XXXX k.ú. I.. Uznesenie zo dňa 03.03.2011 nadobudlo právoplatnosť dňa 26.03.2011. Konanie o uloženie povinnosti žalovaným v 1., 2. a 3. rade umožniť žalobcovi vstup na pozemok žalovaných Q.-A. XXX vedený na LV č. XXXX k.ú. I. za účelom opravy štítovej steny hospodárskej budovy nachádzajúcej sa na pozemku Q.-A. Č.. XXX vedenom na LV č. XXXX k.ú. I. v dobe od 07.00 hod. do 15.00 hod. toho dňa, ktorý oznámia žalovaní žalobcovi 5 dní vopred zastavil z dôvodu, že ohľadne tohto žalobného návrhu žalobca nezaplatil súdny poplatok. Po pripustení zmeny žaloby, predmetom konania bolo rozhodovanie súdom o uložení povinnosti žalovaným zabrániť ohrozovaniu susedných stavieb a pozemku vo vlastníctve žalobcu a o uložení povinnosti žalovaným v 1. až 3. rade nevstupovať na pozemok žalobcu parc. č. 415 a 416 a neoprávnene zasahovať do jeho vlastníctva. Žalovaní so žalobou nesúhlasili, považujúc ju za neopodstatnenú. Tvrdili, že všetky činnosti a vykonané stavebné úpravy boli vykonané v súlade so zákonom na ich pozemku a žiadnym spôsobom nezasiahli do akýchkoľvek susediacich pozemkov a stavieb. Z uvedených dôvodov navrhovali žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedli, že dňa 03.03.2008 požiadali Stavebný úrad v Rožňave o súhlas na odstránenie drevenej prístavby na pozemku s parcelným číslom Q.-A. XXX v dôsledku jej schátralosti a nadbytočnosti, ktorý úrad po vykonaní ohliadky rozhodol, že sa nejedná o stavbu v zmysle stavebného zákona, preto sa nevyžaduje vydanie rozhodnutia na odstránenie drevenej prístavby. Pri odstraňovaní predmetnej prístavby odhalili havarijný stav plotu medzi pozemkom v ich vlastníctve s parcelným číslom Q.-A. XXX a pozemkom žalobcu s parcelným číslom Q.-A. XXX a preto sa rozhodli vykonať opravu oplotenia, prípadne vymeniť jeho časti, čo nepodlieha povoleniu ani ohláseniu stavebnému úradu s poukazom na Stavebný zákon, § 139 ods. 15 písm. a/. Poukázali na to, že jeden kamenný stĺpik (postavený z kameňa, stavebného odpadu, hliny a skla) bol čiastočne poškodený a druhý sa pri opravných prácach zrútil celkom. Uviedli, že žalobca nemá dobré vzťahy so žiadnym zo svojich susedov (pre súdne spory z podnetu žalobcu), preto dohoda s ním o prípadnom spoločnom financovaní opravy plota bola vopred vylúčená. Takto postavili plot na vlastné náklady na vlastnom pozemku, aby sa vyhli obvineniu z prípadného posunu hranice medzi susediacimi pozemkami na úkor žalobcu. V súvislosti s odstránením drevenej prístavby uviedli tiež, že na ich pozemku boli odstránené čiastočne bočné steny, zachovalo sa pôvodné plechové prístrešie, ktoré je ukotvené na samostatných kovových stĺpoch, aj s pôvodným betónovým podkladom. Z pôvodnej drevárne sa takto vytvorila prístavba, ktorá je otvorená a slúži na odkladanie náradia a iných nepotrebných vecí. Prístavba v rovnakých rozmeroch podlahovej plochy stála na tom istom mieste minimálne 40 rokov. Žalobca sa osobne neprišiel pozrieť na skutkový stav, zrejme vykonal obhliadku iba pohľadom cez plot a zle odhadol skutočnosť. Vzápätí podal niekoľkokrát trestné oznámenie na Obvodné oddelenie PZ SR v Rožňave. Žalovaní v 1. a 2. rade uviedli, že pozemok, na ktorom stojí sporný pozemok, je vo vlastníctve matky žalovaného v 1. rade. Žalovaná v 3. rade uviedla, že pri postavení nového plota, plot nebol posunutý smerom do pozemku žalobcu a týmto nezabrala žiadnu časť z pozemku žalobcu. Z jej pozemku sa nedá prejsť na pozemok žalobcu a preto popierala, že by vstupovala na pozemok žalobcu. Z výpisu z listov vlastníctva LV č. XXXX a č.XXXX k.ú. I.Ň., z kópie katastrálnej mapy súd zistil, že účastníci konania sú vlastníkmi susediacich pozemkov, žalobca parcely č. XXX vedenej na LV č. XXXX k.ú. I. a hospodárskej budovy nachádzajúcej sa na tejto parcele a žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi parcely č. XXX delenej na dve časti vo výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria vedenej na LV č. XXXX k.ú. I., žalovaní v 1. a 2. rade v podiele 1/2 a žalovaná v 3. rade v podiely 1/2. Výsluchom účastníkov konania bolo zistené, že zadnú časť pozemku, na ktorom sa nachádza sporný plot, užíva a vlastní žalovaná v 3. rade. Ohliadkou na mieste samom bolo zistené, že susediace pozemky účastníkov konania s parcelným č. Q.-A. XXX vo vlastníctve žalobcu a parcelným č. Q.-A. XXX v spoluvlastníctve žalovaných oddeľuje oplotenie, zo strany pozemku žalobcu je to staré oplotenie, ktoré pôvodne pozostávalo z dvoch kamenných pilierov, medzi ktoré boli upevnené dosky, ktoré tvorili plot. Jeden z kamenných pilierov, ktorý sa nachádzal pri stene hospodárskej budovy žalobcu, sa zrútil, teda už sa tam nenachádza, avšak zostala zachovaná výplň z dosák medzi pôvodnými kamennými piliermi a zostal zachovaný aj druhý kamenný pilier, teda zostala zachovaná časť starého oplotenia. Z pohľadu pozemku žalobcu nové oplotenie bolo vybudované za starým plotom smerom k pozemku žalovaných. Zo strany pozemku žalovaných s parcelným č. Q.-A. XXX súbežne so starým oplotením je vybudované nové oplotenie s betónovým podmúrikom, na ktorom sa nachádza oplotenie z vlnitého plechu, o čom svedčí fotodokumentácia vyhotovená počas ohliadky vykonanej súdom. Ohliadkou bolo tiež zistené, že cez plot oddeľujúci pozemky účastníkov konania nie je možný prechod, že v zadnej časti pozemku žalovaných sa nachádza predmetný prístrešok, ktorý je vybudovaný na kovových stĺpoch a strecha tohto prístrešku so sklonom do dvora žalovaných sa opiera o bočnú stenu hospodárskej budovy žalobcu. Vykonanou ohliadkou nebolo zistené akékoľvek poškodenie hospodárskej budovy žalobcu v dôsledku takéhoto situovania prístrešku a ani to, že by žalobca bol obmedzovaný vo výkone svojho vlastníckeho práva k hospodárskej budove v dôsledku existencie a umiestnenia prístrešku. Zo záveru znaleckého posudku č. 18/2011 podaného súdnym znalcom S.. K. B. vyplynulo, že nový plot z plechu postavený žalovanými na parcele č. XXX je osadený na podmurovke širokej 0,25 m. Je vzdialený od správnej hranice medzi pozemkami s parcelným č. Q.-A. XXX a parcelným č. XXX o vzdialenosť 0,20 m až 0,65 m. Zistený skutkový stav vzhľadom na povahu veci súd právne posúdil podľa ust. § 126 OZ (v rozsudku nesprávne uvedený právny predpis ako O.s.p. - poznámka odvolacieho súdu) a dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že by žalovaní zasahovali do vlastníckeho práva žalobcu a že by ohrozovali pozemky a stavby vo vlastníctve žalobcu. Zo záveru znaleckého posudku S.. K. B. jednoznačne vyplynulo, že nový plot oddeľujúci susediace pozemky účastníkov konania je postavený na pozemku s parcelným č. XXX, teda výstavbou tohto oplotenia nedošlo k zabratiu časti pozemku žalobcu a nedošlo ani k zásahu do vlastníckeho práva žalobcu k pozemku s parcelným č. XXX. Vykonanou ohliadkou a výsluchom účastníkov konania na mieste samom bolo preukázané, že dreváreň, ktorú žalovaní odstránili v roku 2008, sa nachádzala na predmetnom mieste dlhodobo, minimálne 40 rokov, že na odstránenie drevárne nebolo potrebné rozhodnutie stavebného úradu, nakoľko nešlo o stavbu podľa stavebného zákona, ako to konštatoval stavebný úrad - Mesto Rožňava po vykonanej ohliadke na mieste samom. Z pôvodnej drevárne zostala zachovaná pôvodná strecha, terajší prístrešok. Nedošlo k vybudovaniu nového prístrešku. V konaní nebolo preukázané, že existencia a umiestnenie tohto prístrešku nachádzajúceho sa na pozemku žalovaných bráni alebo obmedzuje žalobcu vo výkone jeho vlastníckeho práva k hospodárskej budove. Keďže žalobca ani nijako nepreukázal svoje tvrdenie o vstupovaní žalovaných v 1. až 3. rade na jeho pozemok, z týchto dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Výrok o trovách konania medzi účastníkmi oprel súd o ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého úspešný účastník má právo na náhradu účelne vynaložených trov konania. V danom prípade žalovaní boli v konaní úspešní, avšak náhradu trov konania nežiadali, preto súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa súčasne s rozhodnutím o veci samej rozhodol aj o návrhu žalobcu na prerušenie konania a o jeho žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle 138 ods. 1 O.s.p. Ohľadne návrhu žalobcu na prerušenie konania súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal z dôvodu jeho dlhodobej práceneschopnosti navrhoval konanie prerušiť v zmysle § 109 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 písm. a/ O.s.p. Tomuto návrhu nevyhovel, pretože nie je tu dôvod prerušiť konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b/ prvej vety O.s.p., v zmysle ktorého súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť a nie je tu dôvod ani podľa § 109 ods. 2 písm. a/, podľa ktorého súd môže konanie prerušiť, ak sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie je známy. Uviedol, že žalobca predložil súdu potvrdenie o trvaní jeho dočasnej pracovnej neschopnosti od 26.06.2009, pričom žaloba bola podaná dňa 30.11.2009, že počas konania žalobca naposledy sa zúčastnil pojednávania dňa 18.10.2011, teda počas trvania svojej práceneschopnosti. Súd si vyžiadal vyjadrenie všeobecnej lekárky pre dospelých R.. N. L., ktorej pacientom je žalobca, a to na okolnosť, či zdravotný stav žalobcu umožňuje jeho účasť na pojednávaní, nakoľko žalobca opakovane žiadal z tohto dôvodu o odročenie pojednávania. Z vyjadrenia lekárky zo dňa 17.01.2012 vyplynulo, že žalobca má vystavený doklad o práceneschopnosti od 26.06.2009 a že práceneschopnosť si udržuje občasným predložením nálezov od odborných lekárov, že bol ňou upozornený na trvanie práceneschopnosti po dobu dlhšiu ako jeden rok, na ktoré žalobca uviedol, že trvanie práceneschopnosti potrebuje len pre úrad práce, že už bol uznaný za invalidného dôchodcu, avšak nie je spokojný s rozhodnutím, preto sa proti nemu odvolal. Menovaná lekárka potvrdila, že žalobca má chronické ochorenia, ktoré sú jeho veku primerané a napriek tomu, že jeho dlhodobá práceneschopnosť trvá, je schopný zúčastniť sa pojednávania. Z vyžiadanej správy od sociálnej poisťovne - ústredie zo dňa 01.02.2012 súd zistil, že žalobca bol uznaný za invalidného od 01.01.2010 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 55 % a od 02.05.2011 o 70 %. Vzhľadom na to bolo vydané rozhodnutie zo dňa 12.10.2011, ktorým bol žalobcovi priznaný invalidný dôchodok od 01.01.2010 v sume 145,40 Eur mesačne a od 01.01.2011 zvýšený na sumu 148,10 Eur mesačne, od 02.05.2011 na sumu 188,90 Eur mesačne. Zo správy od Sociálnej poisťovne, pobočky Rožňava zo dňa 06.02.2012 vyplynulo, že žalobca je dlhodobo nezamestnaný a evidovaný na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Dňa 19.07.2011 bol posúdený a bola mu priznaná invalidita s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 70 %. Žalobca odmieta ukončenie práceneschopnosti. Poukazujúc na vyššie uvedené zistenia súd návrhu žalobcu na prerušenie konania nevyhovel. Návrh žalobcu na oslobodenie od súdnych poplatkov posúdil súd v zmysle § 138 ods. 1 prvej vety O.s.p., a konštatoval, že pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, okrem osobných, majetkových a sociálnych pomerov účastníka konania, ktorý žiada o oslobodenie od súdnych poplatkov, je aj to, či nejde o zrejmé bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. O zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva sa jedná najmä vtedy, ak už zo skutkových tvrdení žiadateľa je nepochybné, že mu vo veci nemôže byť vyhovené. V danom prípade žalobca sa domáhal ochrany vlastníckeho práva, tvrdil, že žalovaní do jeho vlastníckeho práva zasahujú umiestnením prístrešku opierajúceho sa o bočnú stenu jeho hospodárskej budovy a postavením nového oplotenia medzi susediacimi pozemkami. Tvrdenie žalobcu o zásahu žalovanými do výkonu jeho vlastníckeho práva umiestnením prístrešku sa však ukázalo ako nedôvodné, pretože samotná skutočnosť, že prístrešok a opiera jednou stranou o bočnú stenu hospodárskej budovy, žalobcu neobmedzuje a nebráni mu vo výkone jeho vlastníckeho práva k tejto veci. Žalobca svoje tvrdenia v konaní ničím nepreukázal a preto ide o zrejmé bezúspešné uplatňovanie práva na strane žalobcu, z ktorého dôvodu mu oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal. Výrok o náhrade štátom zálohovaných trov konania oprel súd o ustanovenie § 148 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého na náhradu zaviazal žalobcu. Tento záver odôvodnil súd tak, že v priebehu konania vznikli náklady znaleckého dokazovania, vykonania ktorého sa domáhal žalobca tvrdiac, že postavením nového oplotenia medzi susediacimi pozemkami došlo zo strany žalovaných k zásahu do jeho vlastníckeho práva, teda k zabratiu časti jeho pozemku žalovanými. Náklady znaleckého dokazovania činia 516,53 Eur, ktoré uznesením Okresného súdu Rožňava boli priznané znalcovi zálohovo z prostriedkov štátu, s tým, že o trovách štátu bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí. Rozsudok v jeho všetkých výrokoch napadol včas podaným odvolaním žalobca. Uviedol v odvolaní, že súd predmetným rozsudkom rozhodol v jeho neprítomnosti, pretože predvolanie riadne prevzal, k žalobe sa riadne nevyjadril a svoju neúčasť na pojednávaní riadne a včas oznámil písomne súdu, teda včas požiadal o odročenie pojednávania pre svoju chorobu lekársky preukázanou práceneschopnosťou. Na uvedené tvrdenie predložil listinné dôkazy. Tvrdil, že podľa § 119 ods. 1 O.s.p. riadne a včas požiadal o odročenie pojednávania iba a jedine z dôležitého dôvodu a napriek tomu súd mu podľa § 237 písm. f/ O.s.p. takýmto postupom odňal možnosť konať pred súdom, teda rozhodol v rozpore s judikátom R č. 31/1995. Ďalej vytýka v odvolaní súdu, že rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a nevypočul svedkov a najmä znalca, ktorých on navrhol vypočuť a pri rozhodovaní vychádzal hlavne z tvrdenia žalovaných. Doteraz zistený skutkový stav tak absolútne neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti a dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené v zmysle § 205a ods. 1 písm. b/, c/, d/ O.s.p. Súd v tejto súvislosti absolútne neobjasnil otázku predmetu sporu a nahradil ho iba rozhodnutím vo veci samej. Rozsudok napáda všetkými odôvodneniami, ktorými možno odvolanie odôvodniť. Mal za to, že z dôkazov vykonaných v konaní jednoznačne vyplýva, že znalecké dokazovanie sa vykonávalo nielen na zistenie skutočností, ktoré uviedol on, ale aj ktoré uviedli žalovaní a že predmetom tohto konania - sporu je stanovenie povinnosti zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva podľa § 127 ods. 1 OZ. Súd nesmie prisúdiť navrhovateľovi niečo iné než čoho sa domáha v žalobnej žiadosti. Je potom zarážajúce, že súd disponuje predmetom konania, teda v rozpore so zákonom nariadil znalecké dokazovanie o určení priebehu hranice medzi susediacimi pozemkami a do výroku napadnutého rozsudku zámerne uviedol vetu „určenie hranice medzi susediacimi pozemkami s parc.č. KN - C 415, zastavané plochy a nádvoria o výmere 753 m2 vedeného na LV č. 2221 k.ú. Rožňava a parc.č. KN C 413 zastavané plochy a nádvoria o výmere v častiach 164 m2 a 165m2 vedených na LV č. 1751 pre k.ú. Rožňava“. S rozsudkom nesúhlasí a považuje za nespravodlivé, že súd ho neupovedomil o predvolaní znalca na deň 18.10.2011 k prevedeniu miestneho šetrenia a ohliadky nehnuteľností a stavieb. Tvrdí, že určenie priebehu hranice bolo nehospodárne, nakoľko priebeh hranice od začatia konania vôbec nebol sporný. Tiež tvrdí, že súd podľa judikovanej povinnosti R č. 37/1985 mal pre spravodlivé rozhodnutie nariadiť znalecké dokazovanie z odboru stavebníctva o vhodnosti stavebných úprav, o príčinách premokania štítovej steny hospodárskej budovy v jeho vlastníctve a v príčinnej súvislosti medzi stavbou prístrešia žalovanými na hranici pozemkov a poškodením omietky na susediacej stavbe hospodárskej budovy ako aj vo výške vzniknutej škody. Namiesto znalca mohol súd použiť aj odborné vyjadrenie od stavebného úradu k meritu spornej veci. Tvrdí ďalej, že znalecký posudok č. 18/2011 je nepravdivý, pretože neobsahuje údaje, ktoré sú v danom prípade nevyhnutné z hľadiska spôsobilosti posudku na dôkaz, ako aj na účel, ktorý sa vyžiadal, že znalecký posudok vo vzťahu k ostatným dôkazom nemá privilegované postavenie a treba ho preveriť a hodnotiť ako každý iný druh dôkazu. Je priam zarážajúce podľa neho, že orgány činné v trestnom konaní ďalej označenom nariadili znalecké dokazovanie iba z odboru stavebníctva bez znaleckého dokazovania z odboru geodézie a kartografie a na dôkaz toho navrhol odvolaciemu súdu vyžiadať spis Obvodného oddelenia PZ v Rožňave pod ČVS OPP - 980/Rv-209. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ďalším podaním odôvodnil odvolanie proti výroku o zamietnutí jeho návrhu na prerušenie konania. V rámci toho namietal, že vyjadrenie ošetrujúcej lekárky MUDr. N. L. zo 17.1.2012 je povrchné, tendenčné a najmä subjektívne. Poukázal na to, že uvedená lekárka sa absolútne nezaoberala zdravotnými ťažkosťami, na ktoré je liečený a že jeho zdravotný stav neumožnil účasť na pojednávaní 17.2.2012. Podľa listinných dôkazov, ktoré predložil je jednoznačne uznaný za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanou na sprievodcu a preto z týchto dôvodov sa nemohol zúčastniť na pojednávaní 17.2.2012, nakoľko nie je schopný bez ohrozenia zdravia a závažného zhoršenia svojho zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila iba žalovaná v 3.rade a uviedla, že žalobca od začiatku súdneho konania vykazoval prvky obštrukčného správania, čím prispel k prieťahu súdneho konania, nejasne formuloval samotný predmet žaloby, ktorý ona v celom rozsahu považuje za neopodstatnený a zmätočný. Žalobný petit upresnil až podaním z 22.1.2010 a súhlasil s určením hranice medzi susediacimi parcelami KN - C 415 a 413 geodetickým zameraním, čím uznal predmet sporných vlastníckych práv, pričom vo svojom odvolaní tento fakt spochybňuje a tvrdí, že hranica od samého začiatku nebola sporná. Má za to, že okresný súd zohľadnil všetky relevantné dôkazy a zistenia a že dospel k spravodlivému rozsudku. Nesúhlasí so zrušením rozhodnutia prvostupňového súdu tak ako to žiada žalobca vo svojom odvolaní. Podaním zo 17.5.2013 oznámil žalobca čiastočné späťvzatie žaloby podľa § 96 ods. 1 O.s.p. a to voči žalovaným L. M. a P. M., oboch bytom I. XX a navrhol konanie voči týmto žalovaným zastaviť. Uznesením 11Co 150/2012-343 zo 7.6.2013 odvolací súd vyzval žalovaných v 1. a 2.rade, aby v lehote 7 dní písomne oznámili, či súhlasia so späťvzatím žaloby voči ním alebo s tým nesúhlasia a či si uplatňujú náhradu trov konania. Uvedené uznesenie bolo týmto žalovaným doručené 13.6.2013 a 20.6.2013, títo sa v lehote stanovenej súdom písomne nevyjadrili, preto sa predpokladá, že proti späťvzatiu žaloby žalobcom voči nim nemajú námietky. Podľa § 208 O.s.p. ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví. Ako už bolo vyššie uvedené, žalobca vzal voči žalovaným v 1. a 2.rade žalobu späť ešte pred rozhodnutím odvolacieho súdu o jeho odvolaní, títo žalovaní nevyjadrili nesúhlas so späťvzatím žaloby voči nim, preto s poukazom na cit. ust. odvolací súd vo vzťahu medzi žalobcom a týmito žalovanými pripustil späťvzatie žaloby, zrušil rozsudok a konanie vo vzťahu medzi týmito účastníkmi zastavil. O trovách konania medzi nimi bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm.c/, § 224 ods. 1 O.s.p., keďže títo účastníci nežiadali náhradu trov konania. Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak a) je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b) súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a O.s.p. bez nariadenia pojednávania a je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, c) ide o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, d) to vyžaduje dôležitý verejný záujem. Podľa odseku 2 cit. ust. v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keďže v posudzovanej veci nejde ani o jeden z prípadov uvedených v § 214 ods. 1 O.s.p., za dodržania podmienok podľa § 156 ods. 3 O.s.p., keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 3. rade je vecne správny, preto ho podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, na správnosť ktorých poukazuje, ako aj s odôvodnením napadnutého rozsudku. V odvolacom konaní je odvolací súd viazaný tak rozsahom, ako aj dôvodmi odvolania vrátane ich obsahového vymedzenia (§ 212 ods. 1 O.s.p.). Odvolací súd po preskúmaní rozsudku ohľadne veci samej z hľadiska dôvodov uplatnených žalobcom v odvolaní dospel k záveru, že tieto nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Žalobca vo svojom odvolaní v prvom rade namieta, že mu súd odňal možnosť konať pred súdom, keďže rozhodol v jeho neprítomnosti, hoci on svoju neúčasť na pojednávaní 17.2.2012 riadne a včas oznámil s doložením potvrdenia o svojej dočasnej práceneschopnosti, na základe čoho žiadal odročiť pojednávanie. Odvolací súd teda predovšetkým pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia posudzoval dôvodnosť tejto odvolacej námietky. Po oboznámení sa s obsahom spisu pri skúmaní, či postupom súdu bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom a či je tak daný dôvod na zrušenie rozsudku vo veci samej podľa § 221 ods. 1 písm.f/ O.s.p. dospel k záveru, že táto odvolacia námietka žalobcu nie je náležitá a že z tohto žalobcom tvrdeného dôvodu nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom. Podľa § 119 ods. 1 O.s.p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Podľa ods. 2 cit. ust. účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Podľa ods. 3 cit. ust., ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. V posudzovanej veci zo spisu je zrejmé, že súd prvého stupňa nariadil (okrem iných už predchádzajúcich pojednávaní - poznámka odvolacieho súdu) pojednávanie na 13.1.2012. Žalobca podaním zo 4.1.2012 oznámil, že sa na pojednávanie nedostaví pre práceneschopnosť, ktorá trvá od 26.6.2009 a z tohto dôvodu žiadal odročiť pojednávanie. Postup súdu po doručení uvedeného podania žalobcu bol taký, že 5.1.2012 súd zrušil pojednávanie nariadené na 13.1.2012 a nariadil nové pojednávanie na 17.2.2012. Súčasne požiadal ošetrujúcu všeobecnú lekárku žalobcu MUDr. N. L. o podanie vyjadrenia, či žalobca je podľa predloženej práceneschopnosti od 26.6.2009 naďalej práceneschopný, v prípade, že áno, aby oznámila predpokladaný termín ukončenia jeho práceneschopnosti. Menovaná lekárka svojím podaním zo 17.1.2012 doručeným súdu 23.1.2012 (teda pred pojednávaním 17.2.2012) oznámila, že žalobca si PN udržuje, aj keď bol upozornený, že PN môže trvať len rok, a že podľa jej posúdenia sa žalobca môže zúčastniť pojednávania, že má chronické ochorenia, ktoré sú veku primerané. Súčasne oznámila, že žalobca požiadal o invalidný dôchodok. Zo spisu ďalej vyplýva, že aj na pojednávanie 17.2.2012 žalobca svoju neúčasť písomne ospravedlnil a z dôvodu pretrvávajúcej PN žiadal aj uvedené pojednávanie odročiť. Podľa zápisnice o pojednávaní zo 17.2.2012 (č.l. 275 a nasl.) súd návrh žalobcu na odročenie pojednávania (a aj na doplnenie dokazovania) zamietol. Následne pojednával v neprítomnosti žalobcu. Uvedený postup súdu prvého stupňa odvolací súd považuje za správny, lebo je v súlade s cit. ust. § 119 O.s.p.. Vychádzajúc z tejto právnej úpravy, povinnosťou žalobcu, pokiaľ žiadal odročiť pojednávania - aj pojednávanie konané 17.2.2012 - zo zdravotných dôvodov, bolo doložiť aj vyjadrenie ošetrujúcej lekárky MUDr. O. L., že jeho zdravotný stav mu neumožňuje zúčastniť sa na pojednávaní. Žiadosti žalobcu však takéto vyjadrenie neobsahovali, teda ani žiadosť z 1.2.2012 (č.l. 257). Takýto stav už bez ďalšieho umožňoval súdu prvého stupňa pojednávať v neprítomnosti žalovaného, teda bez toho, aby porušoval súd platnú právnu úpravu. Zo spisu však vyplýva, že súd, zrejme aj v záujme žalobcu, takéto vyjadrenie ošetrujúcej lekárky si zadovážil a keďže z neho bez akýchkoľvek pochybností vyplynulo, že žalobca sa bez obmedzení mohol zúčastniť pojednávania, súd prvého stupňa nijako nepochybil, pokiaľ pojednával dňa 17.2.2012 v neprítomnosti žalobcu. So zreteľom na uvedené odvolací súd urobil záver, že žalobcovi nebola odňatá možnosť konať pred súdom z dôvodu, na ktorý sa odvoláva. Vzhľadom na uvedené nebol daný ani dôvod pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 221 ods. 1 písm.f/ O.s.p.. Podľa obsahu odvolania žalobca nesúhlasí s napadnutým rozsudkom aj z dôvodu, že súd nedostatočne zistil skutkový stav veci, lebo „nevypočul ako svedkov a najmä znalca, ktorých navrhol vypočuť“. Tento odvolací dôvod nie je daný.Neúplnosť zistenia skutkového stavu veci (ide o odvolací dôvod upravený v § 205 ods. 2 písm.c/ O.s.p.) je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné. Žalobca v odvolaní v súvislosti s týmto odvolacím dôvodom neuvádza, ktorých ním navrhnutých svedkov a ktorého znalca navrhol vypočuť. Takéto návrhy neboli zistené ani z obsahu spisu. Z obsahu podania žalobcu z 1.2.2012 (č.l. 257) vyplýva, že žalobca navrhol súdu vykonať dokazovanie „najmä z odboru stavebníctva, t.j. vyjadrenie zo Stavebného úradu v Rožňave k otázke podmokania jeho stavby v príčinnej súvislosti medzi neoprávnenou a nepovolenou stavbou prístrešia žalovanými na hranici pozemkov“. Zo zápisnice z pojednávania 17.2.2012 je zrejmé, že súd prvého stupňa návrh na dokazovanie podľa tohto podania žalobcu zamietol. Takémuto postupu súdu niet čo vyčítať, keď z dovtedy vykonaného dokazovania v konaní nebolo zistené, že by v prípade „prístrešku“ išlo o neoprávnenú a nepovolenú stavbu žalovanými a keď aj ohliadkou na mieste samom nebolo zistené, že by stena, o ktorú sa opiera strecha prístrešku bola mokrá. Zo zápisnice z ohliadky konanej 18.10.2011 vyplýva také vyjadrenie žalobcu ohľadne nároku voči žalovaným na zabránenie ohrozovania jeho hospodárskej budovy, že „prístrešok ohrozuje jeho hospodársku budovu tak, že keď napadne v zime metrový sneh, tak stena mokvá“. Žalobca na tvrdenie, že „stena mokvá v zime pri metrovom snehu“, neuviedol, resp. neoznačil žiadne dôkazy. V ďalšej časti odvolania žalobca vytýka súdu prvého stupňa, že nariadil znalecké dokazovanie o určení priebehu hranice medzi susediacimi pozemkami, že takto postupoval v rozpore so zákonom a že si v tejto súvislosti neobjasnil dostatočne otázku predmetu sporu. Uvedené odvolacie námietky žalobcu podľa zistení odvolacieho súdu nemôžu obstáť. Ako to už súd prvého stupňa uviedol v odôvodnení svojho rozsudku, žalobca už vo svojom podaní z 22.1.2010 (č.l. 26) uviedol, že svoju žalobu upresňuje „iba a jedine na určenie hranice medzi pozemkami parc. č. KN-C 415 a 413 v k.ú. Rožňava, teda o určenie, komu z vlastníkov susediacich pozemkov patrí sporná plocha o šírke 70 cm v celkovej dĺžke 10 m“. Vo svojom ďalšom podaní z 15.2.2010 okrem iného navrhol súdu vykonať dôkaz geometrickým plánom vyhotoveným znalcom z odboru geodézie a kartografie, a to na grafické znázornenie nehnuteľnosti pred zmenou a po zmene trasy oplotenia medzi vyššie uvedenými parcelami. V podaní z 5.5.2010 (č.l. 81a) uviedol, že „pokiaľ súd s konečnou platnosťou nevyrieši ako predbežnú otázku určenie priebehu hranice medzi uvedenými parcelami, zatiaľ nemôže prikázať žiadnemu z účastníkov novopostavený plot do vlastníctva“. V podaní zo 24.9.2010 okrem iného navrhol súdu (č.l. 135) uložiť znalcovi vypracovať geometrické určenie a polohové určenie a zobrazenie pozemku parc. č. 415 s vyznačením priebehu hranice medzi pozemkami parc. č. 415, 413 a 411“. V podaní žalobcu z 3.1.2011, ktorým navrhol vylúčiť konajúcu sudkyňu z pojednávania veci uvádza žalobca, že „v tomto konaní je jedine spravodlivé vykonanie znaleckého dokazovania z odboru geodézie a kartografie a to na určenie priebehu hranice medzi susediacimi pozemkami ako predbežnú otázku zásadného významu“. V podaní z 24.1.2011 (č.l. 167) zdôrazňuje, že zo strany žalovaných došlo k porušeniu jeho vlastníckeho práva a preto sa ako vlastník susediaceho pozemku domáha ochrany svojho vlastníckeho práva aj návrhom na určenie hranice medzi jeho pozemkom a pozemkom susediacim“. Súčasne uviedol, že trvá na určení priebehu hranice medzi pozemkami parc. č. 415 a 413, teda o určenie, komu z vlastníkov patrí sporná plocha o šírke 70 cm v celkovej dĺžke 10 m a navrhol súčasne vydať rozsudok „Žalovaní sú povinní zabrániť ohrozovaniu susedných stavieb a pozemku vo vlastníctve žalobcu parc. č. 415 patriacej k domu súp. č. XX ul. Q.. T., I..“ Navrhol tiež vydať rozsudok, ktorým súd zakáže žalovaným vstupovať na parc. č. 415 a 416 a neoprávnene zasahovať do jeho vlastníckeho práva. Zo spisu je zrejmé, že súd prvého stupňa na základe tohto posledne uvedeného podania žalobcu rozhodol o ním navrhovanej zmene žalobného petitu a že aj rozhodoval o takto ním vymedzených žalobných nárokoch. Vzhľadom na uvedené, tieto odvolacie námietky nie sú opodstatnené. Obsah spisu dáva dostatočný podklad pre záver, že súd prvého stupňa rozhodoval o takých nárokoch žalobcu, ktoré v konaní uplatnil a pokiaľ nariadil znalecké dokazovanie z odboru geodézie a kartografie, vyhovel tak návrhu a požiadavkám žalobcu. Žalobca v odvolaní považuje za nespravodlivé, že súd ho neupovedomil o predvolaní znalca na deň 18.10.2011 k prevedeniu miestneho šetrenia a ohliadky nehnuteľností a stavieb. Uvedená námietka žalobcu nie je náležitá, lebo je zrejmé, že na ohliadke na mieste samom konanej 18.10.2011 sa zúčastnil žalobca osobne a prítomný bol aj znalec Ing. L. B., ktorého súd na návrh žalobcu ustanovil na vykonanie znaleckého dokazovania. Skutočnosť, že žalobca nebol súdom upovedomený o tom, že na ohliadku je prizvaný aj znalec, nemá pre vec žiaden právny význam. Rovnako neobstoja ani námietky žalobcu, že súd prvého stupňa určil znaleckému posudku vo vzťahu k ostatným dôkazom „privilegované postavenie“. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa nič také nevyplýva a pokiaľ súd prvého stupňa vzal do úvahy závery znaleckého posudku vypracovaného ustanoveným súdnym znalcom, postupoval správne, keďže znalec zodpovedal na otázky uložené mu súdom uznesením 9C 138/2009-87, pričom išlo nepochybne o posúdenie skutočností, na ktoré boli potrebné odborné znalosti a od ktorých záviselo rozhodnutie súdu vzhľadom na predmet konania vymedzený žalobnými nárokmi. Tieto nároky súd prvého stupňa aj správne právne posúdil ako žalobu na ochranu vlastníckeho práva podľa § 126 OZ, ktorej ochrany sa žalobca v tomto konaní v skutočnosti domáhal voči žalovaným. Pokiaľ odvolanie žalobcu smeruje proti výroku rozsudku o zamietnutí jeho návrhu na prerušenie konania, odvolací súd po preskúmaní veci dospel aj tu k záveru, že toto rozhodnutie, ktoré má inak povahu uznesenia, je tiež vecne správne. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že pre prerušenie konania podľa návrhu žalobcu - v zmysle § 109 ods. 1 písm.b/ a ods. 2 písm.a/ O.s.p. neboli dané dôvody. V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu sa žiada dodať, že žalobca skutočnosť, že v súvislosti so svojím zdravotným postihnutím je odkázaný na sprievodcu súdu prvého stupňa neoznámil. Rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava z 20.9.2011 pripojil žalobca až k odvolaniu. Uvedená skutočnosť však podľa názoru odvolacieho súdu nemá žiaden podstatnejší význam a ani nespochybňuje správnosť postupu súdu prvého stupňa, keďže z podaní žalobcu v súvislosti s pojednávaním 17.2.2012 je zrejmé, že žalobca sa, hoci bol odkázaný na sprievodcu, nemienil zúčastniť na pojednávaní. So zreteľom na uvedené rozsudok v tomto napadnutom výroku bol tiež potvrdený podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny. Odvolací súd na základe odvolania žalobcu aj proti výrokom, ktorými súd žalobcovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov a ktorým ho zaviazal na úhradu trov štátu vo výške 516,53 €, preskúmal vecnú správnosť aj týchto rozhodnutí a dospel k záveru, že aj tieto je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne. Podľa ustanovenia § 138 ods. 1 O.s.p. súd môže na návrh účastníka priznať mu oslobodenie od súdnych poplatkov, ktoré je viazané na jeho osobu. Predpokladom pre oslobodenie od súdnych poplatkov je preukázanie dvoch kumulatívnych podmienok ktoré vyžaduje zákon. Prvou podmienkou sú pomery účastníka a druhou podmienkou je, že účastník nesmie svojvoľne alebo zrejme bezúspešne uplatňovať alebo brániť svoje právo. V posudzovanej veci súd prvého stupňa pri rozhodovaní o návrhu žalobcu neskúmal existenciu prvej podmienky pre požadované oslobodenie, z dôvodu svojho právneho názoru, že nie je splnená druhá podmienka, teda že v prípade žalobcu ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva, čo už postačuje pre nevyhovenie návrhu žalobcu. Odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom na štádium konania, kedy súd prvého stupňa rozhodoval o návrhu žalobcu, tento jeho záver treba akceptovať, lebo je súladný aj s ustálenou súdnou judikatúrou. Súd prvého stupňa žalobu žalobcu zamietol, keď v konaní nepreukázal dôvodnosť svojich skutkových tvrdení, z ktorých vychádzala žaloba. Rozsudok súdu prvého stupňa bol odvolacím súdom potvrdený, na základe čoho možno v tomto štádiu uzavrieť, že zo strany žalobcu ide (išlo) zrejme o bezúspešné uplatňovanie práva. Rozhodnutie súdu prvého stupňa o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov z tohto dôvodu, hoci pomery žalobcu by inak odôvodňovali priznanie (splnenie prvej podmienky), treba považovať za vecne správne. Vzhľadom na to, že u žalobcu nie sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, je vecne správne aj rozhodnutie súdu prvého stupňa o povinnosti žalobcu zaplatiť štátu trovy konania, keďže v konaní nebol úspešný (§ 148 ods. 1 O.s.p.). O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.. Žalobca nemal vo vzťahu k žalovanej v 3. rade úspech, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovaná v 3. rade náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila. Rozhodnutie prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.