Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/267/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013202014 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013202014.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Nory Majerníkovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci navrhovateľa: COM- therm, s.r.o., IČO: 36525782, Miletičova 55, Bratislava, právne zastúpený advokátom: JUDr. Michal Ďuriš, PhD., Medená 5, P.O.Box 111, Bratislava proti odporcovi: Daňový úrad Bratislava, Ševčenkova 32, Bratislava, vo veci návrhu ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave návrh z a m i e t a . Navrhovateľovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Návrhom na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa ust. § 250v OSP zo dňa 13.11.2013 navrhovateľ žiadal, aby súd preskúmal podľa ust. § 250v ods. 4 OSP zákonnosť postupu odporcu, ktorý spočíva „v pokračovaní vo vyrubovacom konaní“ vo veci DPH za február 2011 a aby rozsudkom zakázal odporcovi pokračovať vo vyrubovacom konaní v tejto veci, ktorého pokračovanie je zachytené v zápisnici o ústnom pojednávaní spísanej s Daňovým úradom Bratislava č. XXXXXXX/X/ XXXXXXX/XXXX/MIČ zo dňa XX.XX.XXXX. Súčasne sa domáhal náhrady trov konania. V návrhu navrhovateľ uviedol, že považuje pokračovanie vo vyrubovacom konaní odporcu za nezákonné, za situácie, že odporca už trikrát vyrubenie DPH v tej istej veci za mesiac február 2011 už vykonal, pričom jeho rozhodnutia o vyrubení dane odvolací orgán vždy zrušil z dôvodov rozsiahlych pochybení na strane odporcu. Podľa názoru navrhovateľa pokračovanie vo vyrubovacom konaní je v rozpore so zásadou primeranosti a proporcionality zásahu štátnych orgánov. Navrhovateľ uvádza, že v tej istej veci odporca vydal 3 rozhodnutia. Prvé rozhodnutie - dodatočný platobný výmer č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX sám daňový úrad označil za nezákonný a neúčinný, z dôvodu, že v rozhodnutí nesprávne uviedol adresu daňovníka. Druhé rozhodnutie - dodatočný platobný výmer č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX zrušilo Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 1020502/1/1120984/2012/5062- r zo dňa 22.8.2012 - z dôvodu, že rozhodnutie je duplicitné a nepreskúmateľné. Tretie rozhodnutie č. 9104408/5/213/4904/2013 zo dňa 23.5.2013 zrušilo Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 1000302/1/382995/2013/5062-r zo dňa 13.8.2013 - z dôvodu, že je nepreskúmateľné. Navrhovateľ uvádza, že všetky 3 doterajšie rozhodnutia boli zrušené z dôvodov na strane daňových orgánov a to najmä z dôvodu nezákonnosti a nepreskúmateľnosti, pričom podľa názoru navrhovateľa má odporca tieto skutočnosti ako odvolací orgán napraviť. Navrhovateľ konštatuje, že jediným a skutočným dôvodom pokračovania vo vyrubovacom konaní je odstránenie rozsiahlych pochybení odporcu ako orgánu verejnej správy. Navrhovateľ zastáva názor, že odvolací orgán Finančné riaditeľstvo SR vychádza z chybného predpokladu, že odporca - daňový úrad, ako štátny orgán má časovo a vecne neobmedzený procesný priestor ďalej konať v konaní označenom ako - pokračovanie vo vyrubovaní. Z vymedzenia rozsahu a obsahu pokračovania vo vyrubovacom konaní v rozhodnutí odvolacieho orgánu vyplýva, že štátne orgány si extenzívnym spôsobom pridávajú práva (v spise sa nenachádza väčšina dokladov, preto je nepreskúmateľný, zvážiť obhliadku miesta, získať vyjadrenie výrobcu kogeneračných jednotiek, vyjadriť sa k tomu, že Daňový úrad Bratislava I. už dodanie služby bez pochybností potvrdil) - čo sú vyložene úkony pri daňovej kontrole nie vo vyrubovacom konaní. Pričom štátne orgány môžu konať len to, čo im adresne povoľuje zákon. Takémuto extenzívnemu výkladu, že vo vyrubovacom konaní sa môže pokračovať bez obmedzení, aj za situácie, že ide len o odstraňovanie pochybení štátneho orgánu bráni podľa názoru navrhovateľa ústavná zásada primeranosti a proporcionality zásahu štátnych orgánov. Navrhovateľ pripúšťa názor, že za určitých okolností pokračovanie vo vyrubovacom konaní pripadá do úvahy a to za situácie, ak by sa objavili nové skutočnosti neuplatnené zavinením navrhovateľa, nič také sa však nestalo. Navrhovateľ dáva do pozornosti súdu obsah zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 21.10.2013, keď hlavným predmetom ústneho pojednávania bolo predloženie dokladov a poskytnutie informácií k dokladom predloženým k daňovej kontrole, pričom toto sú úkony patriace do daňovej kontroly, ktorá už dávno skončila doručením protokolu. Navrhovateľ uvádza, že ak jediným a skutočným dôvodom vrátenia na nové konanie a rozhodnutie je odstránenie pochybení štátneho orgánu, toto nemôže byť relevantným zákonným dôvodom pri ústavne súladnom výklade daňového poriadku. Navrhovateľ sa nemôže proti tomuto nezákonnému zásahu odporcu (pokračovaniu vo vyrubovacom konaní v pozícii orgánu verejnej správy účinne brániť inak, ako podaním žaloby podľa ust. § 250v ods. 1 OSP). V tejto súvislosti navrhovateľ upozorňuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č. XXS XXX/XXXX a č. XXS XXX/XXXX, ktoré sa týkajú žalovanej problematiky primeranosti a proporcionality zásahu štátnych orgánov. Navrhovateľ zastáva názor, že pokračovanie vo vyrubovacom konaní je nezákonným zásahom, proti ktorému je možné podať žalobu podľa § 250v OSP. Má za to, že pokračovanie vo vyrubovacom konaní, ktoré v čase podania žaloby trvá, dochádza k porušovaniu jeho základných práv a slobôd, vymedzených v čl. 2 ods. 3, čl. 19 ods. 2, čl. 19 ods. 3, čl. 20 ods. 1 a v čl. 21 ods. 1 Ústavy SR, ktoré sú podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy SR pod ochranou súdnej moci, pričom súd nemôže túto žalobu na ochranu pred nezákonným zásahom odmietnuť. Má za to, že vyčerpal všetky prostriedky, ktoré mu dáva na ochranu podľa ust. § 250v ods. 3 OSP osobitný predpis, lebo v zápisnici o ústnom pojednávaní požadoval nezákonný postup ukončiť bez pokračovania vo vyrubovacom konaní. Navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave rozsudkom zakázal odporcovi pokračovať vo vyrubovacom konaní v danej veci. II. Odporca vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 24.1.2014 uviedol, že u navrhovateľa bola vykonaná daňová kontrola na dani z príjmov z pridanej hodnoty na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadpriemerného odpočtu za zdaňovacie obdobie február 2011. Daňová kontrola bola vykonávaná Daňovým úradom Komárno, ktorý bol v čase jej výkonu miestne príslušným daňovým úradom. Na základe výsledkov daňovej kontroly vydal správca dane Daňový úrad Komárno, protokol o kontrole na zistenie oprávnenosti návrhu na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie február 2011 č. 621/320/92033/2011/Csj, KruD zo dňa 28.12.2011. Protokol bol daňovému subjektu doručený dňa 4.1.2012. K predmetnému protokolu bol vypracovaný Dodatok č. 1 zo dňa 13.2.2012. Dňa 14.2.2012 bol protokol aj s Dodatkom č. 1 prerokovaný s navrhovateľom. Na základe ukončenej kontroly správca dane vydal dodatočný platobný výmer č. XXXXXXX/X/XXXXXX/ XXXX zo dňa XX.X.XXXX, ktorým Daňový úrad Nitra, pobočka Komárno, nepriznal navrhovateľovi uplatnený nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní vo výške XX.XXX,XX € a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť v sume XX.XXX,XX €. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ zmenil sídlo spoločnosti, bol predmetný dodatočný platobný výmer doručený na pôvodnú adresu nesprávne. Daňový úrad Nitra, pobočka Komárno, v snahe napraviť uvedený nedostatok zaslal navrhovateľovi oznámenie o oprave chýb zo dňa 28.2.2012 a vydal nový dodatočný platobný výmer zo dňa 3.4.2012, ktorý bol doručený na novú adresu navrhovateľa. Navrhovateľ podal odvolanie dňa 19.3.2012 voči vyššie uvedenému dodatočnému platobnému výmeru, s prihliadnutím na skutočnosť, že ku kontrole za zdaňovacie obdobie február 2011 boli vydané 2 dodatočné platobné výmery, Finančné riaditeľstvo SR svojim rozhodnutím zo dňa 22.8.2012 dodatočný platobný výmer č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zrušil. Odporca dodatočný platobný výmer č. XXXXXXX/ X/XXXXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX opravil rozhodnutím č. 9102408/5/3630973/2012/Mič zo dňa 6.12.2012. Uvedený dodatočný platobný výmer bol v odvolacom konaní zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR č. 1100302/1/70736/2013/5062-r zo dňa 27.2.2013. Odporca vydal dňa 23.5.2013 rozhodnutie č. 9104408/5/2134904/2013, ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona o správe daní nepriznal navrhovateľovi nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie február 2011 v sume XX.XXX,XX € a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť v sume XX.XXX,XX €. Voči uvedenému rozhodnutiu podal navrhovateľ odvolanie dňa 7.6.2013. Na základe podaného odvolania žalobcu vydalo Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutie dňa 13.8.2013 č. 1100302/1/382995/2013/5062-r, v ktorom konštatovalo, že na základe predložených materiálov nemôže objektívne posúdiť skutočnosti v napadnutom rozhodnutí a z toho dôvodu je rozhodnutie nepreskúmateľné. Zároveň zaviazalo daňový úrad k ďalšiemu dokazovaniu a preverovaniu. Odporca má za to, že pokračuje vo vyrubovacom konaní a nesúhlasí s námietkou navrhovateľa o nezákonnosti takéhoto postupu, nakoľko daňová kontrola doposiaľ nebola ukončená právoplatným rozhodnutím. Má za to, že postupuje v súlade s ustanoveniami daňového poriadku a jeho úkony nemôžu predstavovať „nezákonný zásah odporcu - ako orgánu verejnej správy“. Záverom poukazuje aj na skutočnosť, že navrhovateľ nevyčerpal všetky prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, a preto návrh navrhovateľa podľa § 250v ods. 3 OSP nie je prípustný a navrhuje žalobu zamietnuť. III. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR je Slovenská republika zvrchovaným demokratickým a právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je dobre fungujúce správne súdnictvo. Ochrana verejných subjektívnych práv fyzických a právnických osôb zo strany správnych súdov má subsidiárny charakter vo vzťahu k ochrane, ktorú poskytujú orgány verejnej správy. Preto fyzická alebo právnická osoba, ktorej práva boli porušené, alebo ohrozené, má sa prioritne domáhať ochrany svojich práv na správnom orgáne. Ak nedošlo k náprave a ochrane zo strany orgánov verejnej správy je možné, aby fyzická alebo právnická osoba sa domáhala ochrany svojich práv na správnych súdoch. Podľa čl. 142 ods. 1 Ústavy SR súdy preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy v intenciách čl. 46 ods. 2 Ústavy SR sa uskutočňuje podľa ustanovení druhej a tretej hlavy piatej časti OSP. Podľa § 244 ods. 5, veta prvá OSP, súdy v správnom súdnictve konajú o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy a o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích správnych orgánov. Piata hlava piatej časti OSP zakotvuje konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Účelom konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je poskytnutie súdnej ochrany fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch, nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím a tento zásah bol zameraný proti nej, alebo v jeho dôsledkoch bol proti nej priamo vykonaný za predpokladu, ak taký zásah, alebo jeho dôsledky trvajú, alebo hrozí jeho opakovanie. Súdne konanie je zárukou, že súd uložením povinnosti odporcu nepokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom, vytvorí reálny predpoklad na eliminovanie nezákonného stavu, ktorý vznikol protiprávnym konaním, prípadne aj nekonaním orgánu verejnej správy. Konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy predstavuje subsidiárnu formu súdnej ochrany v správnom súdnictve, ktorú možno aplikovať iba v prípade, ak iná právna možnosť ochrany chýba. Občiansky súdny poriadok v ust. § 250v pojem „zásah“ nedefinuje; jeho definíciu neobsahuje ani iný zákon. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ide o súdnu ochranu pred faktickými nezákonnými zásahmi orgánov verejnej moci, ktoré nie sú rozhodnutím alebo individuálnym aktom. Judikatúra považuje za zásah nezákonný, resp. v širšom zmysle protiprávny útok orgánov verejnej moci proti subjektívnym verejným právam fyzickej alebo právnickej osoby spočívajúci v postupoch orgánov verejnej správy, alebo v činnosti, úkone, pokyne, prípadne nečinnosti. Musí ísť o priamy zásah do subjektívnych verejných práv, napríklad porušenie práva na život, práva na osobnú slobodu, práva na ochranu vlastníctva a podobne. Takýto zásah orgánu verejnej správy, správny súd nemôže zrušiť, môže však správnemu orgánu zakázať, aby v porušovaní dotknutého práva pokračoval a ak je to možné správnemu orgánu prikázať, aby obnovil stav pred zásahom. Súd v preskúmavanej veci prioritne posúdil, či došlo k naplneniu jednotlivých znakov, ktorými je nezákonný zásah vymedzený v ust. § 250v OSP, teda, či ide o návrh, v ktorom právnická osoba (navrhovateľ) bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch, či ide o nezákonný zásah orgánu verejnej správy, či tento zásah nie je rozhodnutím, či tento zásah bol zameraný priamo proti právnickej osobe, či dôsledky zásahu trvajú, resp. hrozí jeho opakovanie, či navrhovateľ vyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis a či návrh bol podaný v lehote do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom, o ňom dozvedela. Z citovaného ustanovenia vyplýva aj negatívne vymedzenie, že návrh nie je úspešný, ak navrhovateľ sa domáha iba určovacieho výroku, že zásah je, alebo bol nezákonný. IV. Krajský súd v Bratislave posúdil návrh navrhovateľa v intenciách vyššie uvedených definičných znakov, ktorými je nezákonný zásah vymedzený ust. § 250v OSP a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Podľa názoru Krajského súdu v Bratislave navrhovateľ nepreukázal, že by boli splnené podmienky stanovené Občianskym súdnym poriadkom v ust. § 250v na podanie návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa ust. § 1 zákona č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblastí daní a poplatkov, tento zákon upravuje postavenie, organizáciu, právomoc a pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblastí daní a poplatkov. Pôsobnosť daňového úradu vymedzuje ust. § 5 ods. 3 zákona č. 479/2009 Z.z. tak, že daňový úrad : a) vykonáva správu daní podľa osobitného predpisu, b) rozhoduje v správnom konaní, c) kontroluje vyberanie a platenie správnych poplatkov, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu, d) vracia súdne poplatky na základe rozhodnutia súdu alebo orgánu štátnej správy súdov, e) informuje daňové subjekty o ich právach a povinnostiach vo veci daní a osobitných predpisov, f) oznamuje orgánom činným v trestnom konaní podozrenia zo spáchania trestných činov v súvislosti s porušovaním osobitných predpisov, o týchto podozreniach informuje finančné riaditeľstvo, g) vykonáva vzájomnú medzinárodnú pomoc a spoluprácu pri správe daní a pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok podľa medzinárodných zmlúv, právne záväzných aktov európskych spoločenstiev a Európskej únie podľa osobitných predpisov, h) aktualizuje databázu údajov daňového informačného systému a poskytuje informácie podľa osobitného predpisu, i) zabezpečuje spracovanie individuálnych a konsolidovaných účtovných a ostatných finančných výkazov predkladaných obcami, j) vykonáva dozor podľa osobitného predpisu a plní úlohy podľa osobitného predpisu, k) prijíma úhrady pohľadávok štátu vzniknutých podľa osobitného predpisu, l) vykonáva správu osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach podľa osobitného predpisu, m) plní ďalšie úlohy ustanovené osobitnými predpismi. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. (daňový poriadok) tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní. Podľa ust. § 74 citovaného zákona upravuje činnosť odvolacieho orgánu, ktorým je druhostupňový orgán. Podľa ust. § 74 ods. 2, 3 a 4, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania, alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb, uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. Odvolací orgán je oprávnený vykonávať v rámci odvolacieho konania dokazovanie, ak to považuje za potrebné. Ak odvolací orgán vykonáva dokazovanie, je povinný pred vydaním rozhodnutia o odvolaní umožniť účastníkovi konania oboznámiť sa s výsledkami vykonaného dokazovania. Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení, alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 563/2009 (daňový poriadok) tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní. Podľa § 44 citovaného zákona daňovou kontrolou správca dane zisťuje, alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Z vyššie citovaných ustanovení nesporne vyplýva, že postavenie a kompetencie správcu dane, sú určené daňovým poriadkom. Základnou povinnosťou správcu dane je zistiť a preveriť podstatné skutočnosti pre správne určenie dane, pričom daňovú kontrolu tento vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie jej účelu. Súd konštatoval, že nemôže žalovaný správny orgán obmedziť v jeho činnosti, na ktorú je zmocnený zákonom, to znamená, že nemôže zakázať daňovému úradu, aby pokračoval vo vyrubovacom konaní. Súd nemohol daný skutkový a právny stav posúdiť ako nezákonný zásah, v intenciách ust. § 250v OSP, to však neznamená, že ak by sa ďalšie konanie skončilo vydaním konkrétneho rozhodnutia, nemôže sa navrhovateľ domáhať súdnej ochrany svojich subjektívnych verejných práv a záujmov v ďalšom nezávislom konaní. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že v danej veci neboli splnené podmienky definičných znakov nezákonného zásahu, preto postupujúc podľa ust. § 250v ods. 4 OSP návrh ako nedôvodný zamietol. Keďže navrhovateľ nebol v konaní úspešný, súd mu nepriznal náhradu trov konania (§ 250v ods. 5 OSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.