Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Sd/191/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013202037 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013202037.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, sudca JUDr. Janka Richterová, v právnej veci navrhovateľa: V.. I. Y., T.. X.X.XXXX, H. H., O.. S. Č.. X, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa- ústredie, Ul. 29. augusta č. 10, Bratislava, o zvýšenie predčasného starobného dôchodku, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo dňa 25. júna 2013 a 29. októbra 2013, obe sp. zn. XXX XXX XXXX X, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutia odporkyne zo dňa 25. júna 2013 a 29. októbra 2013, obe sp. zn. XXX XXX XXXX X, p o t v r d z u j e . Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa hore uvedenými rozhodnutiami podľa § 67 ods. 1, § 112 ods. 1, § 82 a 293ce Zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení ( ďalej len ZSP ) zvýšila predčasný starobný dôchodok navrhovateľa; v skoršom rozhodnutí po preukázaní nových údajov rozhodujúcich na výpočet dôchodku za obdobie od 1.1. 1978 do 30.11. 1978 a od 15.7. 1981 do 12.8. 1981. Proti prvému rozhodnutiu podal navrhovateľ včas opravný prostriedok. Domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietal, že odporkyňa pri výpočte predčasného starobného dôchodku postupovala nesprávne, keď nezobrala do úvahy obdobie dôchodkového poistenia od 1.4 1991 do 6.1. 1998, ďalej od 1.9. 2000 do 12.8. 2009 ako aj od 19.10. 2000 do 26.4. 2012. Po podaní opravného prostriedku odporkyňa v poradí druhým rozhodnutím zvýšila uvedenú dávku za obdobie dôchodkového poistenia od 1.7. 2003 do 31.12. 2003. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutia ako vecne správne potvrdiť. V období od 1.4. 1991 do 6.1. 1998 navrhovateľ ako samostatne zárobkovo činná osoba nezaplatil poistné na dôchodkové poistenie, preto na uvedenú dobu ako na dobu zamestnania možno podľa § 72 ods. 1 vyhl. č. 149/1988 Zb. a podľa § 78 ods. 1 Zák. č. 461/2003 Z.z. prihliadnuť až odo dňa zaplatenia poistného. Od 1.9. 2000 do 31.6. 2003 bol navrhovateľ SZČO popri zamestnaní, povinnosť platiť poistné na dôchodkové poistenie mu nevznikla, preto uvedené obdobie nemožno hodnotiť pre nárok na predčasný starobný dôchodok. Obdobie od 1.1. 2004 do 30.6. 2005 taktiež nie je zhodnotené pre nezaplatenie poistného pre dôchodkové poistenie. Od 19.10. 2010 do 26.4. 2012 navrhovateľ nie je dôchodkovo poistený, keďže ako nezamestnaný nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Pokiaľ v období od 12.6. 2012 do 15. 10. 2012 vykonával činnosť na základe dohody o vykonaní práce, ide o obdobie, ktoré do 31.12. 2012 nezakladalo povinné dôchodkové poistenie. Krajský súd po zistení, že nie sú dané zákonné predpoklady pre odmietnutie opravného prostriedku navrhovateľa (§ 250p O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo (§ 250l v spojení s § 244, ods. 2. O.s.p.), a dospel k záveru, že opravný prostriedok bol podaný nedôvodne. Súd prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý s prejednaním veci v jeho neprítomnosti súhlasil, resp. o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu nepožiadal. Podľa § 60 ods. 1 ZSP obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenia podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 112 ods. 1 ZSP dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí. Z administratívneho spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľovi bol priznaný rozhodnutím zo dňa 23.5. 2013 predčasný starobný dôchodok od 1.5. 2013 v sume 331,70 € mesačne. Navrhovateľ uvedené rozhodnutie opravným prostriedkom nenapadol. Navrhovateľ nesúhlasil so zvýšením tejto dávky v preskúmavaných rozhodnutiach za čas od 1.4 1991 do 6.1. 1998, ďalej od 1.9. 2000 do 12.8. 2009 ako aj od 19.10. 2000 do 26.4. 2012. Zastával názor, že v tomto období bol riadne dôchodkovo poistený a neuhradenie poistného nepredstavuje okolnosť, pre ktorú by toto obdobie nemalo byť pri výpočte dávky zohľadnené. Domnieval sa, že neuhradené poistné je premlčané a „tým ako keby bolo zaplatené“, preto sa táto doba má započítať do odpracovaných rokov. Súd obe preskúmavané rozhodnutia odporcu ako vydané v súlade so zákonom potvrdil podľa § 250q ods. 2 O. s. p., nestotožniac sa s vyššie uvedenou argumentáciou navrhovateľa. Samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá v príslušnom období neplatila poistné na dôchodkové poistenie, resp. neplatila poistné v správnej výške, má možnosť dlžné poistné uhradiť. Po uhradení dlžného poistného možno v zmysle § 72 ods. 1 vyhl. č. 149/1988 Zb. a § 78 ods. 1 a 60 ods. 1 ZSP odo dňa zaplatenia považovať obdobie povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby za obdobie dôchodkového poistenia. Zákonodarca istým spôsobom prihliada na špecifiká postavenia SZČO v porovnaní so zamestnancom, resp. s inými osobami a takýchto poistencov istým spôsobom zvýhodňuje tým, že im umožňuje poistné doplatiť aj dodatočne, čím v konečnom dôsledku umožňuje priznať alebo zvýšiť dávku, ktorá by inak pre nesplnenie zákonných podmienok o potrebnej dĺžke poistenia vôbec nevznikla, resp. vznikla v nižšej sume. U všetkých poistencov takáto možnosť neprichádza do úvahy. Navrhovateľ má preto naďalej možnosť s pomerne značným časovým odstupom zaplatiť poistné ešte za obdobie od 1.4. 1991, v ktorých bol SZČO a mať tak dodatočne zvýšenú už priznanú dôchodkovú dávku. Navrhovateľ uvedené zvýhodnenie zjavne nepochopil, keď uvádzal, že poistné nemusí uhradiť z dôvodu jeho premlčania. Ak poistné dodatočne neuhradí, dobrovoľne sa zriekne možnosti poberať vyššiu dôchodkovú dávku. Nepochybne možno dôvodne očakávať, že suma dlžného poistného je nižšia, než zodpovedajúce zvýšenie dávky, patriace navrhovateľovi na bližšie neurčité obdobie. Názor navrhovateľa o tom, že premlčané poistné treba považovať za zaplatené poistné, nemá oporu v zákone. Názor, že obdobie povinného dôchodkového poistenia, v ktorom poistné nebolo zaplatené, treba z dôvodu premlčania poistného považovať za obdobie dôchodkového poistenia je v priamom rozpore s citovaným § 60 ods. 1 ZSP. Nemožno totiž opomenúť, že dôchodkové dávky sú dávkami sociálneho poistenia. Ich úhrada je vyplácaná z verejných fondov, do ktorých má poistenec a zákonom určené osoby povinnosť prispievať. Samozrejme z nich možno rozdeliť len toľko, koľko sa do nich naakumuluje. Neexistuje fond, z ktorého by navrhovateľovi priznanú dávku bolo možné vyplácať bez toho, aby navrhovateľ do takého fondu aj prispieval, vrátane obdobia, ktoré požaduje zohľadniť. Na strane navrhovateľa nie sú dané žiadne zákonné výnimky v zmysle § 140. Za tohto stavu odporkyňa v oboch preskúmavaných rozhodnutiach v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona rozhodla správne o zvýšení poberanej dávky len za tie obdobia, ktoré v preskúmavaných rozhodnutiach riadne špecifikovala. Dospela tiež k správnemu záveru, že navrhovateľovi nemožno zvýšiť predčasný starobný dôchodok nielen z dôvodu neuhradenia poistného v období, keď bol navrhovateľ SZČO, ale aj v čase, keď na základe dohody o vykonaní práce v období od 12.6. 2012 do 15.10. 2012 nebol povinne dôchodkovo poistený. V období od 19.10.2010 až do uplatňovaného 26.4. 2012 navrhovateľ ako nezamestnaný nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom úrade. Toto obdobie taktiež nemožno považovať za obdobie dôchodkového poistenia. Uvedené závery zodpovedajú odporkyne zodpovedajú zákonnej úprave v príslušných obdobiach. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p., keď navrhovateľ v konaní úspech nedosiahol a odporkyňa ich náhradu neuplatnila. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do pätnástich dní od jeho doručenia, prostredníctvom procesného súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods. 1 O.s.p./