Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/276/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013202058 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013202058.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a Mgr. Mariána Degmu v právnej veci navrhovateľa: Okresná prokuratúra Bratislava IV, Saratovská ul. 1/A, 841 61 Bratislava, proti odporcovi: Mestská časť Bratislava - Lamač, Malokarpatské nám. 6, 841 03 Bratislava, o vyslovenie nesúladu všeobecne záväzného nariadenia odporcu č. 3/2009 zo dňa 23.04.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave podľa § 250zfa ods. 1 O.s.p. vyslovuje n e s ú l a d všeobecne záväzného nariadenia odporcu č. 3/2009 zo dňa 23.04.2013 a to čl. III ods.1, čl. III ods. 2, čl. III ods. 4, čl. IV ods. 1 písm. e), f), h), čl. IV ods. 10 s § 6 ods. 1, 2 zákona č. 369/1990 Zb., s §123, § 127 ods. 1 občianskeho zákonníka, § 86 ods. 1, 2 zákona č. 50/1976 Zb., § 39 ods. 2, 5, 6 zákona č. 223/2001 Z. z. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Návrhom došlým na Krajský súd v Bratislave dňa 21.11.2013 sa navrhovateľ domáhal vyslovenia nesúladu Všeobecne záväzného nariadenia Mestskej časti Bratislava - Lamač č. 3/2009 zo dňa 23.04.2009 o udržiavaní čistoty a poriadku na území tejto mestskej časti. Svoj návrh odôvodnil tým, že miestne zastupiteľstvo odporcu na svojom zasadnutí konanom dňa 23.04.2009 schválilo vyššie uvedené všeobecne záväzné nariadenie (ďalej aj len VZN) s tým, že po jeho preskúmaní dospel k záveru, že ustanovenia čl. I bod 2 písm. b), čl. III bod 2, 3, 4, čl. IV bod 1 písm. e), f), h), l), čl. IV bod 5, 8, 10 sú v rozpore s ustanovením § 6 ods. 1, 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Z dôvodu rozporu dotknutých ustanovení so zákonom okresná prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava 4 VZN napadla protestom prokurátora zo dňa 02.05.2013. Odporca na zasadnutí miestneho zastupiteľstva konanom dňa 23.05.2013 neprijal navrhnuté uznesenie č. 66/2013/VI, ktorým by čiastočne v bode A vyhovel podanému protestu prokurátora a to ohľadne čl. III ods. 1, 2, čl. IV ods. 5, čl. IV bod 8, čl. IV ods. 1 písm. l) a čl. IV ods. 10 VZN. V ostatných častiach navrhol protestu nevyhovieť. Orgány územnej samosprávy majú normotvornú právomoc priznanú čl. 68 Ústavy Slovenskej republiky a obec môže vydávať VZN v rámci svojej územnej pôsobnosti na základe splnomocnenia zákona a v jeho medziach (čl. 71 ods. 2 Ústavy SR). Pokiaľ však obce svojou normotvornou činnosťou ukladajú povinnosti fyzickým a právnickým osobám, je ich normotvorná pôsobnosť limitovaná čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Napadnuté ustanovenia predmetného VZN odporcu nezodpovedali podľa navrhovateľa vyššie uvedeným ústavným ako aj zákonným (§ 123, 127 občianskeho zákonníka, § 39 ods. 5, 6 zákona č. 223/2011 Z. z. o odpadoch, § 86 ods. 1, 2 zákona č. 50/1976 Zb. - stavebný zákon) princípom. Navrhovateľ mal za to, že definícia verejného priestranstva uvedená v článku I bod 2 písm. b) VZN bola prijatá v rozpore so všeobecnými princípmi tvorby práva, nakoľko odporca v jeho obsahu nedefinoval, čo možno považovať za „obvyklý“ spôsob používania a preto pojem verejne prístupného priestranstva bol uvedený nejasne, nezrozumiteľne a nevykonateľne. Definícia mala byť jasná a zrozumiteľná v takom rozsahu, aby obyvatelia a návštevníci mestskej časti bez akýchkoľvek pochybností vedeli, ktoré priestranstvá sa považujú za verejné a to najmä z dôvodu, že v ďalších ustanoveniach VZN boli uložené fyzickým a právnickým osobám povinnosti, ktorých neplnenie bolo sankcionované. Úprava obsiahnutá v článku III bod 1 VZN bola prijatá v rozpore s právnou úpravou vlastníckeho práva v zmysle Ústavy SR a občianskeho zákonníka, nakoľko tieto právne predpisy nesplnomocnili obec na podrobnejšiu úpravu práv a povinností vlastníka, prípadne užívateľa. Preto sa VZN dostalo do rozporu so zákonom a upravovalo rozsah povinností vlastníka a užívateľa nehnuteľnosti nad rámec právnej úpravy a neprimerane zasiahlo do vlastníckeho práva obyvateľov mestskej časti. V článku IV bod 1 písm. e), f), h) VZN boli upravené zákazy týkajúce sa povinností vlastníkov a používateľov motorových vozidiel, ktoré generálne upravuje zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, ktorý nesplnomocnil obec na vydávanie VZN pre danú oblasť úpravy a preto táto oblasť úpravy nespadá pod samosprávu obce. Povinnosti prevádzkovateľov motorových vozidiel boli stanovené nad rámec zákona a zasiahli do práv držiteľov a vlastníkov motorových vozidiel a nebolo možné ich odvodiť zo zákona. Článok III bod 3, 4, a čl. IV bod 5, 8 VZN sa týkali nakladania s komunálnym odpadom. Paragraf 6 zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch predstavuje zákonné zmocnenie umožňujúce obci formou VZN upraviť nakladanie s komunálnym odpadom, avšak len v rozsahu taxatívne vymedzených okruhov. Odporca pri vydávaní VZN v týchto bodoch prekročil svoju právomoc, keď upravil povinnosti držiteľov a pôvodcov odpadov nad rámec zákona o odpadoch a v rozpore s týmto zákonom preniesol povinnosti, ktoré zákon ukladá obci na majiteľov zariadení uvedených v článku III bod 3 VZN - na vlastníkov nehnuteľností a oplotených pozemkov. V rozpore so zákonom boli uložené povinnosti aj článkom III bod 2 VZN, keďže tieto povinnosti generálne upravuje stavebný zákon, ktorý vo svojich ustanoveniach nesplnomocnil obce na úpravu povinností nad rámec v ňom uvedenej úpravy a preto tieto boli uložené nad rámec zákonnej úpravy a neprimerane zasiahli do práv občanov. Z článku 4 bod 1 písm. l) VZN vyplynulo, že upravilo nejasné povinnosti a zákazy, nakoľko z jeho znenia nebolo zrejmé, aké zariadenia sa zakazuje premiestňovať, poškodzovať alebo znehodnocovať. Povinnosť vyplývajúca z článku IV bod 10 VZN bola upravená nejasne, nakoľko nebolo zrejmé, komu táto povinnosť bola uložená. Odporca sa k návrhu vyjadril podaním zo dňa 08.04.2014 a uviedol, že spracoval a predložil na rokovanie Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava - Lamač, konaného dňa 23.05.2013 materiál, v ktorom sa čiastočne stotožnil s obdržaným protestom prokurátora a pripravil na rokovanie návrh uznesenia protestu prokurátora v časti (čl. 3 ods. 1, 2, čl. IV ods. 1 písm. l), ods. 5, 8, 10 VZN) vyhovieť. Zároveň poukázal na svoje stanovisko k predloženému materiálu na rokovanie miestneho zastupiteľstva, s ktorého odôvodnením sa stotožnil. 2. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie (§ 250zfa ods. 3 O.s.p.) preskúmal napadnuté všeobecne záväzné nariadenie odporcu v rozsahu a z dôvodov vyplývajúcich z návrhu (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a to bez nariadenia pojednávania (§ 250f ods. 1 O.s.p.) a po oboznámení sa s pripojeným administratívnym spisom odporcu musel konštatovať, že návrh je sčasti dôvodný. Administratívny spis odporcu obsahuje napadnuté VZN č. 3/2009 zo dňa 23.04.2009 o dodržiavaní čistoty a poriadku na území mestskej časti Bratislava - Lamač, v ktorého článku I ods. 2 písm. b) je uvedený pojem verejné priestranstvo, ktorý je definovaný ako každé miesto verejne prístupné, ktoré možno obvyklým spôsobom používať, pokiaľ jeho používanie mesto alebo mestská časť neobmedzila. Sú to najmä pozemky vo vlastníctve mesta, mestskej časti, miestne komunikácie, verejne priechody a pasáže, námestia, podjazdy, mosty, cintoríny a iné. Článok III (o dodržiavaní čistoty a poriadku na pozemkoch, nehnuteľnostiach a iných objektoch) ods. 1 VZN uvádza: dvory, záhrady, ich ploty a iné nehnuteľnosti hraničiace s verejným priestranstvom musia byť upravené a udržiavané tak, aby z nich nečistota (blato, smetie, prach) neboli na verejné priestranstvo zanášané (vetrom, vozidlom), prípadne splavované (dažďom, polievaním) a aby neprekážali chodcom (konáre stromov a kríkov) pri používaní verejných priestranstiev. Burina a nálety viditeľné z verejných priestorov musia byť priebežne odstraňované. Článok III ods. 2 VZN uvádza: nehnuteľnosti a iné objekty musia byť udržiavané tak, aby svojim stavom (hrdzavé oplotenia, opadávajúca omietka, deravé odpadové žľaby a ríny, preplnené nádoby a koše na odpadky, plagáty a nápisy na miestach, ktoré nie sú na to určené a pod.) nenarúšali vzhľad a prostredie mestskej časti a neohrozovali bezpečnosť občanov. Článok III ods. 3 VZN: majitelia a prevádzkovatelia stánkov, kioskov, pojazdných predajní, detských ihrísk, parkov a podobných zariadení sú povinní zabezpečiť čistotu a poriadok, ak nie je určené inak, do vzdialenosti 2 metrov od týchto zariadení. Sú povinní zabezpečiť najmä dostatočný počet košov na odpadky, upozorniť zákazníkov na odhadzovanie odpadkov do nich a zabezpečiť pravidelné vyprázdňovanie týchto košov. Koše na odpadky sa nesmú vyprázdňovať do uličných košov na odpadky, ale do osobitne objednaných zberných nádob. Článok III ods. 4 VZN: vlastníci (správcovia, užívatelia) nehnuteľností a oplotených pozemkov sú povinní sa postarať o riadny odvoz domového odpadu a v prípade potreby aj o odvoz iného odpadu. Podľa článku IV ods. 1 písm. e), f), h), l) VZN právnické a fyzické osoby sú povinné dodržiavať čistotu a poriadok na verejných priestranstvách. Nesmú najmä: - znečisťovať motorovými vozidlami verejné priestranstvá a to v dôsledku ich nevyhovujúceho technického stavu (unikajúci motorový olej, pohonné látky) alebo pre nevhodne zabezpečený prepravovaný náklad, - roznášať blato a iné nečistoty z pozemkov na komunikácie kolesami vozidiel, - umývať a čistiť motorové vozidlo s výnimkou nutného očistenia skiel, reflektorov, koncových a smerových svetiel a štátnych poznávacích značiek čistou vodou na miestach, kde je na komunikáciách vybudovaná kanalizácia, - premiestňovať, znehodnocovať alebo poškodzovať zariadenia na verejných priestranstvách. Článok IV ods. 5 VZN ustanovuje: odpad určený na odvezenie vrátane nepotrebných vecí (starý nábytok, obaly a pod.) možno vyniesť na verejné priestranstvo až po pristavení na to určeného kontajnera alebo vozidla. Po naplnení kontajnera odpadom sa tento musí odviesť najneskôr do 24 hodín. Článok IV ods. 8 VZN: organizácie, ktoré zabezpečujú čistotu na verejných priestranstvách, sú povinné zabezpečiť aj dostatočný počet uličných košov na odpadky, tieto pravidelne podľa potreby vyprázdňovať a dbať o ich stav a vzhľad. Článok IV ods. 10 VZN: verejné priestranstvá sa musia čistiť pravidelne podľa potreby. V rámci čistenia treba odstrániť aj burinu a nálety. Spis ďalej obsahuje podaný protest prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava IV číslo Pd 6/13 - 10 zo dňa 02.05.2013 proti vyššie uvedenému VZN s tým, že ním bol porušený zákon spolu so žiadosťou adresovanou odporcovi, aby ho ako nezákonné zrušil. Protest prokurátora obsahoval citáciu ustanovení § 6 ods. 1, 2 zákona č. 369/1990 Zb., § 123 a § 127 ods. 1 občianskeho zákonníka, § 18, 19, 39 zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a § 86 ods. 1, 2 zákona č. 50/1976 Zb. stavebného zákona a zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, ktoré mali byť daným VZN porušené. Obsah odôvodnenia protestu prokurátora korešpondoval s obsahom odôvodnenia navrhovateľom podaného návrhu na súd. Dňa 23.05.2013 odporca vypracoval návrh na prijatie uznesenia miestneho zastupiteľstva k protestu prokurátora, podľa ktorého navrhol vyhovieť protestu prokurátora v časti smerujúcej proti čl. III ods. 1, 2, čl. IV ods. 5, ods. 8, ods. 10 a čl. IV ods. 1 písm. l) VZN, pričom v ostatných častiach navrhol protestu prokurátora nevyhovieť. Súčasťou predloženého návrhu uznesenia bolo aj jeho stanovisko k protestu prokurátora, v ktorom sa podrobne vyjadril k jednotlivým bodom uvedeným v proteste. Ohľadom námietky definovania verejného priestranstva /čl. I ods. 2 písm. b) VZN/ vyjadril súhlas s v proteste prokurátora uvádzanými vadami definície pojmu verejné priestranstvo v prijatom VZN, avšak vzhľadom na absenciu uvedenia presných ustanovení právnych predpisov, s ktorými by bola táto časť VZN v rozpore, navrhol v tejto časti protestu prokurátora nevyhovieť. Mal za to, že existuje viacero zákonných definícií, kde zákonodarca uviedol jednotlivé prípady spadajúce pod pojem verejné priestranstvo demonštratívne a nie taxatívne, pričom zastával názor, že je dôležité, aby definícia obsahovala jasné a zrozumiteľné určenie základných znakov alebo charakteristík daného pojmu, z ktorých by bolo možno jasne určiť, či konkrétny prípad spadá pod verejné priestranstvo alebo nie. Vyjadril názor, že uvedená definícia pojmu verejné priestranstvo je nejasná, nakoľko nie je jasný pojem „obvyklý“ spôsob používania verejného priestranstva, pretože každé priestranstvo môže byť inak „obvykle“ užívané. Nesúhlas vyjadril s protestom prokurátora ohľadom článku III ods. 1 VZN (určenie povinností v ňom bolo nad rámec právnej úpravy a neprimerane zasiahlo do vlastníckych práv obyvateľov mestskej časti z dôvodu úpravy obsiahnutej v § 127 občianskeho zákonníka) a to poukazujúc na ustanovenia § 4 ods. 3 písm. f), g), n) zákona č. 369/1990 Zb., podľa ktorého je obec oprávnená pri výkone samosprávy formou VZN špecifikovať činnosti, ktorých vykonávanie zakáže alebo obmedzí. Poukázal tiež na ustanovenie § 9 ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb., podľa ktorého sú vlastníci, správcovia alebo užívatelia nehnuteľností nachádzajúcich sa v súvisle zastavanom území a hraničiacom s cestou alebo miestnou komunikáciou povinní odstraňovať z chodníkov priľahlých k hnuteľnosti závady vzniknuté znečisťovaním, poľadovicou alebo snehom s tým, že obec upraví rozsah týchto povinností s prihliadnutím na miestne pomery. S námietkou prokurátora so znením článku III ods. 2 VZN taktiež vyjadril nesúhlas, nakoľko povinnosti vlastníkom nehnuteľností neurčil v zmysle stavebného zákona, ale v zmysle výkonu samosprávy podľa § 4 ods. 3 písm. n) zákona č. 369/1990 Zb. Dal na zváženie, či je dostatočne určité, čo je možné považovať za stav „narušujúci vzhľad a prostredie mestskej časti“ a v tomto ustanovení videl nedostatok zrozumiteľnosti a jasnosti tohto pojmu. Vo vzťahu k bodu 2, 3 (čl. III ods. 1, 2 VZN) upozornil, že v zmysle § 4 ods. 3 písm. n) zákona č. 369/1990 Zb. bolo potrebné, aby bolo ustanovenie článku III VZN formulované negatívne tak, aby boli definované činnosti, ktorých sa majú vlastníci vecí zdržať a nie pozitívne tak, že sa vlastníkom určujú činnosti, ktoré sú povinní vykonávať. S názorom prokurátora sa stotožnil vo vzťahu k vadám článku III ods. 3, 4 VZN v tom zmysle, že obec nad rámec zákona o odpadoch preniesla svoje povinnosti podľa § 39 zákona o odpadoch na iné subjekty (odvoz odpadov je prioritne zákonnou povinnosťou obce podľa § 39 ods. 2, 5 zákona o odpadoch). V zmysle článku III ods. 3 VZN neprimerane zaťažil majiteľov a prevádzkovateľov stánkov a iných uvedených zariadení povinnosťami v ňom uvedenými. Taktiež článkom III ods. 4 VZN neprimerane zaťažil vlastníkov nehnuteľností a oplotených pozemkov povinnosťou starať sa o odvoz domového odpadu. Mal za to, že v súlade s § 39 ods. 6 zákona o odpadoch bola len posledná veta článku III ods. 3 VZN, nakoľko táto upravovala podrobnosti o nakladaní s odpadom. Vo vzťahu k článku IV ods. 1 písm. e), f), h) VZN zastával názor, že určil v nich uvedené povinnosti nie v zmysle zákona č. 8/2009 Z. z., kde obec nemá dané zákonné splnomocnenie, ale konal pri výkone samosprávy v zmysle § 4 ods. 3 písm. n) zákona č. 369/1990 Z. z. Nesúhlasil s názorom prokurátora v tom, že by zákon č. 8/2009 Z. z. generálne upravoval povinnosti vlastníka a používateľa motorového vozidla, nakoľko tento zákon upravuje výlučne pravidlá cestnej premávky, práva a povinnosti osôb v súvislosti s cestnou premávkou, pôsobnosť orgánov verejnej správy na úseku organizácie riadenia cestnej premávky, vedenie vozidiel, evidenciu vozidiel a správne delikty za jeho porušenie. Ohľadom článku IV ods. 5, 8 VZN sa v podstate stotožnil s názorom prokurátora (nie celkom súhlasil s jeho odôvodnením), nakoľko úprava povinností vyjadrená v týchto odsekoch sa vymyká rozsahu úpravy nakladania s odpadmi, ktoré v zmysle § 39 ods. 6 zákona o odpadoch môže obec vo VZN upraviť. S názorom prokurátora sa plne stotožnil aj čo sa týka vytýkaných vád článku IV ods. 1 písm. l) VZN, nakoľko formulované ustanovenie bolo nejasné a nezrozumiteľné. Taktiež sa stotožnil s názorom prokurátora z hľadiska námietok voči článku IV ods. 10 VZN, pretože z jeho znenia nebolo zrejmé, komu bola táto povinnosť uložená, keďže išlo o úpravu povinností obce. Nie je povinnosťou obyvateľov ani návštevníkov mestskej časti a ani vlastníkov nehnuteľností v mestskej časti čistiť verejné priestranstvo. Ohľadom prokurátorom napadnutého nesúladu VZN s ustanoveniami § 86 ods. 1, 2 zákona č. 8/2009 Z. z. uviedol, že tieto ustanovenia upravujú zdravotnú spôsobilosť na vedenie motorového vozidla a VZN neupravuje zdravotnú spôsobilosť a preto protestom prokurátora napadnutý čl. IV ods. 1 písm. e), f), h) nijako nesúvisí so zdravotnou spôsobilosťou v zmysle daného ustanovenia zákona o cestnej premávke a preto je protest prokurátora v tejto časti nezrozumiteľný. 3. Podľa § 247 ods.1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodovaní správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 250zfa ods. 1, 5 O.s.p. ak obec alebo vyšší územný celok nezruší alebo nezmení na základe protestu prokurátora svoje všeobecne záväzné nariadenie, môže prokurátor vo veciach územnej samosprávy podať na súd návrh na vyslovenie nesúladu všeobecne záväzného nariadenia so zákonom. Vo veciach pri plnení úloh štátnej správy môže prokurátor podať na súd návrh na vyslovenie nesúladu všeobecne záväzného nariadenia aj s nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Ak súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi všeobecne záväzným nariadením a právnymi predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad, stráca všeobecne záväzné nariadenie, jeho časť, prípadne niektoré jeho ustanovenia účinnosť dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu. Obec, vyšší územný celok, ktoré vydali všeobecne záväzné nariadenie, sú povinné do šiestich mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu uviesť ho vo veciach územnej samosprávy do súladu so zákonom a vo veciach pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Ak tak obec, mesto, mestská časť alebo samosprávny kraj neurobí, všeobecne záväzné nariadenie, jeho časť, prípadne niektoré jeho ustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu. Podľa § 4 ods. 3 písm. f), g), n), zákona č. 369/1990 Zb. obec pri výkone samosprávy najmä: f) zabezpečuje výstavbu a údržbu a vykonáva správu miestnych komunikácií, verejných priestranstiev, obecného cintorína, kultúrnych, športových a ďalších obecných zariadení, kultúrnych pamiatok, pamiatkových území a pamätihodností obce, g) zabezpečuje verejnoprospešné služby, najmä nakladanie s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom, udržiavanie čistoty v obci, správu a údržbu verejnej zelene a verejného osvetlenia, zásobovanie vodou, odvádzanie odpadových vôd, nakladanie s odpadovými vodami zo žúmp a miestnu verejnú dopravu, n) zabezpečuje verejný poriadok v obci; nariadením môže ustanoviť činnosti, ktorých vykonávanie je zakázané alebo obmedzené na určitý čas alebo na určitom mieste. Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 369/1990 Zb. obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať nariadenia; nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. Vo veciach, v ktorých obec plní úlohy štátnej správy, môže vydávať nariadenie len na základe splnomocnenia zákonom a v jeho medziach. Také nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami vlády, so všeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Podľa § 39 ods. 2, 5, 6 zákona č. 223/2001 Z. z. za nakladanie s komunálnymi odpadmi, ktoré vznikli na území obce a s drobnými stavebnými odpadmi, ktoré vznikli na území obce, zodpovedá obec. Fyzická osoba - podnikateľ a právnická osoba, ktorá prevádzkuje zariadenie spoločného stravovania (ďalej len „prevádzkovateľ kuchyne“), zodpovedá za nakladanie s biologicky rozložiteľným kuchynským a reštauračným odpadom. Obec je okrem povinností podľa § 19 ods. 1 a 3 povinná zavedením vhodného systému zberu odpadov a) zabezpečiť alebo umožniť zber a prepravu komunálnych odpadov vznikajúcich na jej území na účely ich zhodnotenia alebo zneškodnenia v súlade s týmto zákonom vrátane zabezpečenia zberných nádob zodpovedajúcich systému zberu komunálnych odpadov v obci a zabezpečenia priestoru, kde môžu občania odovzdávať oddelené zložky komunálnych odpadov v rámci triedeného zberu komunálnych odpadov, b) zabezpečiť podľa potreby, najmenej dvakrát do roka, zber a prepravu objemných odpadov na účely ich zhodnotenia alebo zneškodnenia, oddelene vytriedených odpadov z domácností s obsahom škodlivín a drobných stavebných odpadov. Obec upraví v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva (§ 3 ods. 1) podrobnosti o nakladaní s komunálnymi odpadmi a s drobnými stavebnými odpadmi vrátane biologicky rozložiteľných kuchynských a reštauračných odpadov od prevádzkovateľa kuchyne a elektroodpadov z domácností všeobecne záväzným nariadením, v ktorom ustanoví najmä podrobnosti o spôsobe zberu a prepravy komunálnych odpadov, o spôsobe triedeného zberu komunálnych odpadov jednotlivých zložiek komunálnych odpadov, o spôsobe nakladania s drobnými stavebnými odpadmi, ako aj miesta určené na ukladanie týchto odpadov, na zneškodňovanie odpadov a dôvody nezavedenia triedeného zberu biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov podľa odseku 18. Podľa § 86 ods. 1, 2 stavebného zákona vlastník stavby je v súlade s dokumentáciou overenou stavebným úradom a s rozhodnutím stavebného úradu (stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie) povinný udržiavať stavbu v dobrom stave tak, aby nevznikalo nebezpečenstvo požiarnych a hygienických závad, aby nedochádzalo k jej znehodnoteniu alebo ohrozeniu jej vzhľadu a aby sa čo najviac predĺžila jej užívateľnosť. Ak vlastník stavbu riadne neudržiava, môže mu stavebný úrad vo verejnom záujme nariadiť, aby sa v určenej lehote a za určených podmienok postaral o nápravu. Užívatelia bytov a nebytových priestorov sú povinní umožniť vykonanie nariadenej údržby stavby. Podľa § 123 občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Podľa § 127 ods. 1 občianskeho zákonníka vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok. Podľa § 9 ods. 2, 3 zákona č. 135/1961 Zb. o miestnych komunikáciách závady v schodnosti priechodov pre chodcov na miestnych komunikáciách a prejazdných úsekoch ciest cez obce, ako aj závady v schodnosti miestnych komunikácií určených výhradne pre chodcov, sú povinní odstraňovať správcovia miestnych komunikácií. Závady v schodnosti chodníkov priľahlých k nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v súvisle zastavanom území a hraničí s cestou alebo miestnou komunikáciou, sú povinní bez prieťahov odstraňovať vlastníci, správcovia alebo užívatelia nehnuteľností, pokiaľ tieto závady vznikli znečistením, poľadovicou alebo snehom. Rozsah povinností uvedených v odseku 2 upravujú s prihliadnutím na miestne pomery obce svojimi všeobecne záväznými nariadeniami. 4. Z petitu podaného návrhu vyplynulo, že navrhovateľ sa domáhal zrušenia celého napadnutého VZN, avšak z obsahu odôvodnenia návrhu bolo zrejmé, že namietal len presne vymenované články a preto súd protestom prokurátora napadnuté VZN odporcu nepodrobil súdnemu prieskumu celé, ale len jednotlivé protestom napadnuté články. Súd uvádza, že vo všeobecnosti VZN vo veciach samosprávy v zmysle čl. 68 ústavy musia rešpektovať ústavný princíp ukladania povinností uvedený v čl. 13 ods. 1 písm. a) ústavy, podľa ktorého povinnosti musia byť uložené vždy v medziach (v rámci alebo v rozsahu) zákona. Takýto právny názor zohľadňuje z legislatívneho hľadiska princípy tvorby práva, ako aj postavenie samosprávy a tvorbu jej legislatívy. Pokiaľ sa normotvornou činnosťou obce ukladajú povinnosti fyzickým a právnickým osobám, potom aj pôvodná (originálna) normotvorná pôsobnosť obce je limitovaná čl. 2 ods. 3 ústavy, podľa ktorého každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá (I ÚS 56/00). Pri vydávaní VZN obecným (miestnym) zastupiteľstvom vo veciach samosprávy obce (čl. 68 ústavy) musia byť rešpektované pri ukladaní povinností tieto podmienky: vydaniu VZN musí predchádzať výslovné splnomocnenie v zákone adresované obci a zároveň vymedzené pôsobnosťou vo veciach miestnej štátnej správy. Povinnosti uložené VZN musia byť v rozsahu, ktorý ustanovil zákon. Adresát (fyzická, právnická osoba) dotknutá VZN nesmie mať stanovenú novú povinnosť, ktorú neukladá zákon, resp. ktorú nemožno zo zákona odvodiť (III. ÚS 100/2002). Normotvornú pôsobnosť obce podľa čl. 68 ústavy nemôžu uplatňovať v neobmedzenej miere na úpravu všetkých spoločenských vzťahov existujúcich v územnom obvode obce, ale len na úpravu vecí územnej samosprávy podľa čl. 65 ods. 1 ústavy, teda vo veciach samosprávneho hospodárenia s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami v spojení s § 4 ods. 3 a 4 zákona č. 369/1990 Zb. (III. ÚS 100/2002). Napadnuté články VZN odporcu sa týkajú viacerých oblastí - upravených zákonmi o odpadoch, stavebným zákonom, občianskym zákonníkom. Súd sa vyjadrí k jednotlivým, súdnemu prieskumu podrobeným článkom VZN v zmysle podaného návrhu z hľadiska, či odporca (obec) pri ich vydávaní neprekročil svoju právomoc, zákonom vymedzenú vecnú pôsobnosť, resp. zákonom mu zverenú pôsobnosť nezneužil. K nesúladnosti so zákonom článku I ods. 2 písm. b) VZN súd uvádza, že pojem verejné priestranstvo je definovaný vo viacerých zákonoch (napr. zákon č. 544/1990 Zb. - najmä cesta, miestna komunikácia, námestie, chodník, trhovisko, zákon č. 582/2004 Z. z. - verejnosti prístupné pozemky vo vlastníctve obce), prípadne vo VZN miest a obcí (napr. Hlavné mesto SR Bratislava - verejnosti prístupné pozemky vo vlastníctve Bratislavy, miestne komunikácie, ktorými sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve Bratislavy, verejné priestranstvá a námestia, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené so siete miestnych komunikácií, prejazdné úseky ciest I až III triedy, ich súčasti, chodníky pri týchto úsekoch, cestná a verejná zeleň). Z vyššie uvedených vymedzení pojmu verejné priestranstvo je zrejmé, že skutočnosti zaradené pod tento pojem sú vymenovávané len demonštratívne, pričom je nevyhnutné, aby opis pojmu verejné priestranstvo obsahoval všeobecne zrozumiteľné a jasné vymedzenie charakteristiky tohto pojmu, z ktorého by bolo možné určiť, či danú skutočnosť možno priradiť pod pojem verejné priestranstvo. Navrhovateľ bol povinný tak v proteste /§22 ods. 2 písm. h) zákona č. 153/2001 Z. z./, ako aj v podanom návrhu na súd, presne označiť ustanovenie právneho predpisu, o ktorom sa nazdával, že bol daným článkom VZN porušený. Z návrhu však uvedenie konkrétnych zákonných ustanovení, s ktorými by bol podľa navrhovateľa článok I ods. 2 písm. b) VZN v rozpore, nevyplýva. Súd je presvedčený, že pojem verejné priestranstvo uvedený vo VZN odporcu vychádza z definícií tohto pojmu prijatých vo viacerých zákonných úpravách a plne zodpovedá kritériám zrozumiteľnosti pre obyvateľa a návštevníka mestskej časti. Prijaté vymedzenie pojmu verejné priestranstvo nie je ani v rozpore s princípom právnej istoty, nakoľko nedosahuje takú intenzitu neurčitosti, ktorá by vylučovala možnosť stanovenia jeho obsahu pomocou bežných výkladových postupov. Odporca bol oprávnený prijať vo VZN definovanie pojmu verejné priestranstvo pri zabezpečení úpravy udržiavania čistoty a poriadku na území svojej mestskej časti a svoju vecnú pôsobnosť nezneužil. Článok III ods. 1 VZN podrobne upravuje práva a povinnosti vlastníkov, resp. užívateľov nehnuteľností (stavieb - plotov) nachádzajúcich sa na území mestskej časti a príkladne vymenovaných v tomto článku a to tým, že stanovuje rozsah ich povinností nad rámec právnej úpravy vyplývajúcej z ustanovení občianskeho zákonníka (stavebného zákona), ktoré nesplnomocnili obec na takúto úpravu práv a povinností vlastníkov nehnuteľnosti (stavieb) na jej území sa nachádzajúcich. Týmto došlo k neprimeranému zásahu do práv vlastníkov, resp. užívateľov takýchto nehnuteľností a stavieb. Odporca (obec) potom prekročil svoju právomoc ako aj zákonom (zákon č. 369/1990Zb.) vymedzenú pôsobnosť pri zaradení tohto článku do VZN. Z § 4 ods. 3 zákona č. 369/1990Zb. nevyplýva, že by obec bola splnomocnená na podrobnejšiu (odchylnú) úpravu povinností vlastníkov nehnuteľností (stavieb), ako je upravená v občianskom zákonníku , resp. stavebnom zákone. V tomto článku stanovené povinnosti nie je možné pokladať za povinnosti uložené v súlade zo zákonom o pozemných komunikáciách (§ 9 ods. 2), na čo by obec bola oprávnená (§ 9 ods. 3), t. j. odstraňovanie závad v schodnosti chodníkov, ale stanovuje povinnosti udržiavať iné objekty (dvory, záhrady, ploty) určitým spôsobom majúcim za následok neznečisťovanie verejného priestranstva. Zároveň nie každé verejné priestranstvo (podľa definície VZN) možno pokladať za chodník. Povinnosti uložené poslednou vetou tohto ustanovenia sú ukladané neurčitým subjektom, čo spôsobuje neurčitosť a vnáša neistotu do právnych vzťahov vyplývajúcich z jeho obsahu. Obdobný názor (poukazujúc na predchádzajúci odsek rozsudku) súd zaujal aj k článku III ods. 2 VZN, nakoľko v ňom upravené povinnosti vlastníkov stavieb z hľadiska starostlivosti a údržbu o ne idú nad rámec stavebného zákona, ktorý nesplnomocnil obce podrobnejšie (odlišne) dané vzťahy upravovať. Týmto článkom odporca prekročil svoju pôsobnosť a neprimerane zasiahol do práv vlastníkov stavieb. Oprávnenie obce na ukladanie týchto povinností nie je možné vyvodiť ani z § 4 ods. 3 písm. n) zákona č. 369/1990 Zb. Dozor nad technickým stavom stavieb (ich nezávadnosťou) prináleží v zmysle stavebného zákona príslušným stavebným úradom. Článok III ods. 3, 4 a čl. IV ods. 5, 8 VZN sa týka nakladania s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi. Takúto úpravu je treba považovať za vec územnej samosprávy. Z definície pojmu nakladania s odpadmi, ktoré vznikli na území obce (§ 2 zákona o odpadoch) vyplýva, že obsahom tohto pojmu je zber odpadov, ich preprava, zhodnocovanie odpadov, zneškodňovania odpadov vrátane starostlivosti o miesta ich zneškodňovania. V zmysle § 2 ods. 8 zákona o odpadoch zberom odpadov je zhromažďovanie, triedenie alebo zmiešavanie odpadov na účel ich prepravy. Držiteľom odpadu je pôvodca odpadu alebo fyzická, právnická osoba, u ktorých sa odpad nachádza. Zhromažďovaním odpadov (§ 2 ods. 9) je dočasné uloženie odpadu pred ďalším nakladaním s ním. Pôvodcom odpadu (§ 2 ods. 2) je každý, koho činnosťou odpad vzniká. Podľa § 39 ods. 2 zákona o odpadoch obec zodpovedá za nakladanie s komunálnymi a drobnými stavebnými odpadmi, ktoré vznikli na jej území. Obec môže sama alebo prostredníctvom zmluvného subjektu uskutočňovať nakladanie s odpadmi, ich zber, zhromažďovanie. Zároveň má obec vytvorené kontrolne mechanizmy (obecná polícia) umožňujúce jej kontrolovať čistotu na jej území a za porušenie ukladať pokuty. Zodpovednosť za dodržiavanie čistoty v obci je zverená obci /§ 4 ods. 3 písm. f) zákona o obecnom zriadení/. To však nezbavuje pôvodcov komunálneho a drobného stavebného odpadu neznečisťovať verejné priestranstvá. V článku III ods. 3 VZN odporca uložil povinnosti v ňom príkladne vymenovaným pôvodcom odpadov, a to zabezpečiť čistotu a poriadok v stanovenom okruhu (2 metre) od ich zariadení, ktoré prevádzkujú alebo vlastnia. Za týmto účelom im bola stanovená povinnosť zabezpečiť koše na odpady a tieto pravidelne vyprázdňovať do osobitne objednaných zberných nádob. Týmto ustanovením odporca mienil zabezpečiť verejný poriadok a čistotu v obci v súlade s § 4 ods. 3 písm. g) a n) zákona č. 369/1990 Zb. Zo znenia článku je zrejmé, že ide o povinnosti uložené práve týmto subjektom z hľadiska nakladania s komunálnym odpadom v súlade s § 39 ods. 6 zákona o odpadoch a odporca neprekročil a ani nezneužil svoju pôsobnosť. Článkom III ods. 4 VZN uložená povinnosť ide celkom zrejme nad rámec zákonnej úpravy (zákon o odpadoch) a odporca ňou uložil iným subjektom povinnosti, ktoré mal sám plniť v zmysle zákona o odpadoch (§ 39 ods. 2, 5, 6), čím prekročil svoju zverenú pôsobnosť. Článok IV ods. 5 VZN ukladá povinnosti pôvodcom odpadov pri manipulovaní s nimi na verejných priestranstvách a stanovuje podmienky (pristavenie kontajnera a jeho odvoz), pričom podľa súdu toto ustanovenie VZN je možné chápať ako výkon samosprávnej pôsobnosti obce pri udržiavaní čistoty v obci /§ 4 ods. 1 písm. g) zákona č. 369/1990 Zb./ a potom odporca má pôsobnosť na takúto úpravu formou VZN. Úprava v článku IV ods. 8 VZN sa týka pravidiel stanovených pre obecnú, resp. zmluvne dojednanú organizáciu zabezpečujúcu čistotu v obci. Z jeho znenia síce nie je jasné, či takáto organizácia je zriadená obcou alebo ňou dojednaná a či uvedenú činnosť aj reálne vykonáva ale článok nezaväzuje iné osoby ako vyššie uvedenú organizáciu. Súd má za to, že odporca bol oprávnený aj takouto formou upraviť povinnosti takejto organizácie, pričom je zrejmé, že v tomto článku uložená povinnosť sa netýka iných fyzických a právnických osôb. Obsahom článku IV ods. 1 písm. e), f), g) VZN sú povinnosti ukladajúce fyzickým a právnickým osobám dodržiavať čistotu a poriadok na verejných priestranstvách, resp. komunikáciách, pričom rovnaké povinnosti sú paralelne upravené v zákone o priestupkoch - § 47 ods. 1 písm. d), podľa ktorého priestupku proti verejnému poriadku sa dopustí ten, kto znečistí verejné priestranstvo, verejne prístupný objekt alebo znečistí verejnoprospešné zariadenie plagátovou výzdobou, komerčnými a reklamnými oznamami alebo zanedbá povinnosť upratovania verejného priestranstva, čo umožňuje postih takýchto konaní na území obce. Odporca týmto ustanovením prekročil svoju pôsobnosť. Úpravu v článku IV ods. 1 písm. l) VZN bol odporca podľa súdu oprávnený formou VZN prijať a to za účelom ochrany verejného poriadku, ktorá pôsobnosť mu vyplýva z §4 ods. 3 písm. n) zákona č. 369/1990 Zb. Predmetná úprava sa týka konania - poškodzovacieho deliktu, ohľadom obecných zariadení umiestnených na verejných priestranstvách. Článkom IV ods. 10 VZN nie je jasné, komu sú v ňom uvedené povinnosti uložené, nie je zrejmé, v akých časových intervaloch sa tieto povinnosti majú realizovať. Týmto ustanovením odporca uložil povinnosti neurčitým fyzickým a právnickým osobám a ich nedodržiavanie by mohol kontrolovať a sankcionovať. Ak bola ambícia odporcu zabezpečiť ním čistotu v obci, mal povinnosti jasne vymedziť a uviesť, komu sú určené. Prijaté znenie je neurčité, spôsobilé vniesť neistotu do právnych vzťahov a odporca ním zjavne prekročil svoju kompetenciu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti pri posudzovaní konformity v návrhu prokurátora uvedených článkov VZN odporcu rozhodol súd o nesúladnosti čl. III ods.1, čl. III ods. 2, čl. III ods. 4, čl. IV ods. 1 písm. e), f), h), čl. IV ods. 10 s § 6 ods. 1, 2 zákona č. 369/1990 Zb., §123, § 127 ods. 1 občianskeho zákonníka, § 86 ods. 1, 2 zákona č. 50/1976 Zb., § 39 ods. 2, 5, 6 zákona č. 223/2001 Z. z. a vo zvyšku súd návrh zamietol, nakoľko mal za to, že ostatné napadnuté články VZN sú v súlade so zákonmi SR. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods.1 O.s.p. (navrhovateľ bol úspešný len čiastočne) a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Žiadnemu z účastníkov trovy konania zrejme navyše ani nevznikli a títo si ich náhradu neuplatnili. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.