Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Sd/215/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013202178 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013202178.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, sudca JUDr. Janka Richterová, v právnej veci navrhovateľa: V.. X. M., I.. XX.X.XXXX, Z. Z., U.. V. L. Č.. XX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 10, Bratislava, o starobný dôchodok, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo dňa 31. októbra 2013 sp. zn. XXX XXX XXXX X, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutia odporkyne zo dňa 31. októbra 2013 sp. zn. XXX XXX XXXX X, p o t v r d z u j e . Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa hore uvedeným rozhodnutí zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od 1.9.2013 z dôvodu, že rozhodnutím generálneho riaditeľstva ZVJS, útvar sociálneho zabezpečenia navrhovateľovi bol od 1.12.2001 priznaný starobný dôchodok podľa § 132 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Priznaný starobný dôchodok navrhovateľa sa za výsluhový dôchodok iba považuje; o jeho zvýšenie za obdobie dôchodkového poistenia, získané po 31.12.2003, môže požiadať MV SR, na ktoré odporkyňa prevedie uhradené poistné na starobné poistenie. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas opravný prostriedok. Domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Napadnuté rozhodnutie považoval za rozporné s ustanovením § 273 ods. 5 a s ustanovením § 274 Zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len ZSP) i s článkom 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach. Namietal, že odporkyňa nezohľadnila 11 rokov, 11 mesiacov a 7 dní obdobia dôchodkového poistenia, a to učebný pomer v Považskej Bystrici a obdobie dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme od 1.12.2001 do 30.9.2013. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Navrhovateľ získal najmenej 25 rokov zamestnania a v službe získal najmenej 20 rokov v prvej kategórii funkcií, preto mu podľa § 132 ods. 1 Zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení dňa 12.5.2001 vznikol nárok na starobný dôchodok. Starobný dôchodok bol navrhovateľovi priznaný od 1.12.2001 a je naďalej vyplácaný Ministerstvom vnútra SR. Za obdobie dôchodkového poistenia, získané vo všeobecnom systéme, dôchodok zvýši útvar sociálneho zabezpečenia MV SR po prevedení poistného od odporkyne. Krajský súd po zistení, že nie sú dané zákonné predpoklady pre odmietnutie opravného prostriedku navrhovateľa (§ 250p O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo (§ 250l v spojení s § 244, ods. 2. O.s.p.), a dospel k záveru, že opravný prostriedok bol podaný nedôvodne. Podľa § 65, ods. 1 ZSP v znení zák. č. 555/2007 Z. z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa § 65 ods. 2 ZSP dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. Z administratívneho spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľ dovŕšil dôchodkový vek 55 rokov dňa 12.5.2001, pretože bol zamestnaný najmenej 25 rokov a službu vykonával najmenej 20 rokov. Starobný dôchodok mu bol priznaný podľa § 132 zák. č. 100/1988 Zb. od 1.12.2001 osobitným orgánom sociálneho zabezpečenia, GR ÚZVJS SR. Starobný dôchodok je zo strany MV SR navrhovateľovi naďalej vyplácaný. Po ukončení služby bol navrhovateľ povinne dôchodkovo poistený vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia. Z tohto dôvodu sa domnieval, že mu vznikol nárok na priznanie ďalšieho (v poradí druhého) starobného dôchodku. Súd sa s týmto názorom navrhovateľa nestotožňuje. Do 1. mája 2002, t. j. do účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z., bola otázka sociálneho zabezpečenia / poistenia riešená v jednom zákonnom predpise, a to v Zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Ak išlo o poistencov, vykonávajúcich službu v ozbrojených zložkách (vojak, policajt, príslušník ZVJS a pod.), rovnako sa o dôchodkových dávkach rozhodovalo podľa zák. č. 100/1988 Zb., jeho piatej časti, pričom na rozhodnutie o dávkach nebola vecne príslušná odporkyňa, resp. jej právni predchodcovia, ale v zákone uvedené osobitné orgány sociálneho zabezpečenia. Na rozdiel od stavu po prijatí zákona č. 328/2002 Z. z. sa pre nárok a výšku starobného dôchodku započítavala i doba, získaná mimo výkonu služby, ako napr. štúdium a civilné zamestnanie. V zmysle tejto zákonnej úpravy bol navrhovateľovi na to kompetentným orgánom priznaný starobný dôchodok. Pre nárok bola započítaná doba učebného pomeru od 12.5.1964 do 30.6.1964, ako aj doba civilného zamestnania a evidencie na úrade práce (Pov. Strojárne Pov. Bystrica, Tř. železárny Třinec, VÚIS, ÚpaKM ). Po jeho priznaní došlo u príslušníkov ozbrojených zložiek k osobitnej zákonnej úprave dôchodkových dávok, a to v zák. č. 328/2002 Z. z. Terminológia jednotlivých zákonných predpisov nie je rovnaká. Zák. č. 328/2002 Z. z. nepozná druh dávky s názvom „starobný dôchodok“. Keďže však nárok na dávku a výplatu dávky, priznanej podľa § 100/1988 Zb. nezanikol, podľa § 125 ods. 1 Zák. č. 328/2002 Z. z. sa starobný dôchodok považuje za výsluhový dôchodok, t. j. druh osobitnej dôchodkovej dávky, zavedenej do nášho právneho poriadku práve touto právnou normou. Ako už bolo súdmi opakovane judikované, priznaný starobný dôchodok si naďalej zachováva charakter tejto dávky, za výsluhový sa iba považuje. Nejedná sa o výsluhový dôchodok podľa § 38 a § 39 zák. č. 328/2002, pre výšku ktorého je smerodajná výlučne doba služby. Tieto dávky nemožno preto vzájomne zamieňať (porovnaj napr. XSo XXX/XXXX, X M. XXX/ XXXX). Po priznaní starobného dôchodku bol navrhovateľ od 1.12. 2001 (s viacerými prestávkami) poistený vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia do 30.9.2013. Za toto obdobie uplatňuje od odporkyne priznanie starobného dôchodku. Ako už bolo súdmi judikované, priznanie starobného dôchodku podľa zák. č. 100/1988 Zb. vylučuje priznanie rovnakej dôchodkovej dávky podľa Zák. č. 461/2003 Z. z., vrátane postupu podľa ustanovenia § 273 ods. 5, na ktoré navrhovateľ poukazoval. Je ustálenou praxou odporkyne, súladnou s ustanovením § 112 Zák. č. 461/2003 Z. z., aby v prípade zistenia relevantných skutočností menila výšku odporkyňou priznanej dávky. Táto potreba zmeny často vyplýva práve z predĺženia obdobia dôchodkového poistenia. Podľa názoru súdu odporkyňa však s ohľadom na priznaný a vyplácaný starobný dôchodok navrhovateľa, nemôže meniť výšku tejto dávky, pretože o starobnom dôchodku navrhovateľa nerozhodla. Podľa názoru súdu je vylúčené, aby odporkyňa menila právoplatné rozhodnutie iného správneho orgánu. Priznaný starobný dôchodok je preto možné zmeniť s ohľadom na ďalšiu dobu dôchodkového poistenia len tým orgánom, ktorý starobný dôchodok priznal. V prípade navrhovateľa ide teda o MV SR. Je na navrhovateľovi, aby o zvýšenie starobného dôchodku tento správny orgán požiadal. Mechanizmus refundácie uhradeného poistného na starobné poistenie od odporkyne na MV SR je obom stranám známy, vyplývajúci tiež z judikačnej praxe Najvyššieho súdu SR. Navrhovateľ sa mylne domnieva, že v jeho prípade bolo potrebné aplikovať článok 33 ods. 1 Dohovoru č. 128. Aplikácia tohto článku prichádza do úvahy u tých osôb, ktoré poberajú výsluhový dôchodok. Potreba jeho aplikácie vyplýva práve zo skutočnosti, že pri výsluhových dôchodkoch, priznaných podľa zák. č. 328/2002, sa prihliada výlučne na dobu služby, čo však nie je navrhovateľov prípad. Na navrhovateľa ani nedopadá ustanovenie § 273 ods. 5 Zák. č. 461/2003 Z. z., pretože dovŕšil vek potrebný na nárok na starobný dôchodok pred 1.1. 2004 a súčasne splnil podmienky nároku na túto dávku, čo je nepochybné z rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku zo dňa 6.12.2001. Z týchto dôvodov súd považoval napadnuté rozhodnutie za rozhodnutie, vydané v súlade so zákonom; po náležitom zistení skutkového stavu veci, z ktorého odporkyňa vyvodila právny názor, zodpovedajúci zákonu i judikačnej praxi súdov. Navrhovateľ uvedeným rozhodnutím nie je žiadnym spôsobom diskriminovaný, pretože odporkyňa postupuje rovnakým spôsobom voči ostatným dôchodcom v obdobnej skutkovej a právnej situácii. Navrhovateľ argumentoval spôsobom, ktorý dopadá na inú situáciu, keď náležite nerozlišoval medzi poberaním starobného dôchodku podľa zák. č. 100/1988 Zb. a výsluhovým dôchodkom podľa zák. č. 328/2002 Z. z. Dôchodcovia, poberajúci výsluhový dôchodok, majú pre prípad dôchodkového poistenia i vo všeobecnom systéme nárok na starobný dôchodok, pretože im takáto dávka zo strany odporcu ale ani iného orgánu verejnej správy nebola doposiaľ priznaná, a to v zmysle Dohovoru č. 128 vo výške krátenej o obdobie dôchodkového poistenia, získaného v osobitnom systéme. Z uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil podľa § 250q, ods. 2 O.s.p. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p., keď navrhovateľ v konaní úspech nedosiahol a odporkyňa ich náhradu neuplatnila. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do pätnástich dní od jeho doručenia, prostredníctvom procesného súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods. 1 O.s.p./