Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Sd/231/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013202228 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013202228.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, sudca JUDr. Janka Richterová, v právnej veci navrhovateľa: P.. P. K., H.. XX.X.XXXX , C. C., R. V.. Č.. XX , zastúpeného Fons iuris s.r.o. so sídlom v Bratislave, Kominárska ul. č. 2, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa- ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 10, o starobný dôchodok, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo dňa 30. októbra 2013 , K.. T.. XXX XXX XXXX X , takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporkyne zo dňa 30. októbra 2013 , K.. T.. XXX XXX XXXX X, z r u š u j e podľa § 250j, ods. 2, písm. d/ O.s.p. a vec v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie. Odporkyňa je povinná z a p l a t i ť navrhovateľovi 345,38 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, na účet jeho advokáta, vedený pod číslom XXXXXXXXXX/XXXX. o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa napadnutým rozhodnutím priznala navrhovateľovi od 1.2.2007 starobný dôchodok v sume 6. 993,- Sk mesačne podľa § 65 Zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len ZSP ) a podľa čl. 46 ods. 1 Nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 ( ďalej len nariadenie ) za 13 rokov a 272 dní dôchodkového poistenia v Slovenskej republike od 1. apríla 1993. Čl. 20 zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení ( ďalej len zmluva ) sa uplatňuje i naďalej ( príloha III. nariadenia ). Sídlo zamestnávateľa navrhovateľa Kutscha s.r.o. ku dňu rozdelenia federácie bolo na území Českej republiky, v dôsledku čoho obdobie dôchodkového poistenia, získané navrhovateľom pred 1.1.1993 sa považuje za obdobie zabezpečenia v Českej republike. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že v zmysle záverov odvolacieho súdu určila sumu starobného dôchodku i podľa čl. 46 ods. 2 písm. b/ nariadenia. Táto bola určená ako súčin teoretickej sumy starobného dôchodku ( 23.380,320 Sk mesačne za 46,3507 rokov dôchodkového poistenia) a koeficientu 0,29873550, určeného ako podiel obdobia dôchodkového poistenia podľa právnych predpisov SR ( 13,8466 rokov ) a úhrnu obdobia poistenia zhodnoteného na teoretickú sumu. Na krátenie teoretickej sumy starobného dôchodku bolo použité pravidlo v čl. 47 ods. 1 písm. g/ nariadenia, keď priemerný osobný mzdový bod treba považovať za priemerný príspevok. Po zistení, že suma starobného dôchodku podľa čl. 46 ods. 2 nariadenia je 6.985,- Sk mesačne, teda nižšia ako podľa čl. 46 ods. 1 a § 65 ZSP, priznala starobný dôchodok v sume 6.993,- Sk mesačne. Navrhovateľ sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci odporkyni na ďalšie konanie. S ohľadom na závery odvolacieho súdu považoval rozhodnutie za nepreskúmateľné. Mal za to, že odporkyňa sa opätovne nevyporiadala s aplikáciou čl. 7 ods. 2 písm. c/ a čl. 48 nariadenia, resp. čl. 11 ods. 5 zmluvy. Zastával názor, že pre trvanie pracovného pomeru navrhovateľa u zamestnávateľa so sídlom v Českej republike po dobu kratšiu ako jeden rok, navrhovateľovi patrí starobný dôchodok vo výške teoretickej sumy. I obdobie dôchodkového poistenia pred 1.1.1993 malo byť považované za obdobie zabezpečenia na území SR. V rozpore s postupom v roku 2003, odporkyňa obdobie dôchodkového poistenia od 1.9.1959 do 31.3.1993 považovala za prácu v cudzine. Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutia ako vecne správne potvrdiť. S ohľadom na uplatnenie čl. 20 zmluvy i po vstupe SR do EÚ a sídlo zamestnávateľa navrhovateľa ku dňu rozdelenia federácie na území ČR, navrhovateľ získal obdobie dôchodkového poistenia i v inom členskom štáte. Na výpočet a krátenie teoretickej výšky podľa čl. 46 ods. 2 použila kritérium podľa čl. 47 ods. 1 písm. g/, keď priemerný osobný mzdový bod možno považovať za priemerný príspevok. Keďže takto určený dôchodok bol nižší ako suma starobného dôchodku, patriaca len podľa predpisov platných na území SR, priznala starobný dôchodok podľa § 65 ZSP a čl. 46 ods. 1 nariadenia. Súd po zistení, že nie sú dané zákonné predpoklady pre odmietnutie opravného prostriedku navrhovateľa (§ 250p O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo (§ 250l v spojení s § 244, ods. 2. O.s.p.) a dospel k záveru, že opravný prostriedok bol podaný opodstatnene. Podľa § 65 ods. 1 ZSP poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa § 250j ods. 7 O.s.p. správne orgány sú viazané právnym názorom súdu. Z administratívneho spisu odporkyne i spisu súdu sp. zn. 10 Sd 122/2013 vyplýva, že odporkyňa v poradí štvrtým rozhodnutím ( rozhodnutie zo dňa 21.5.2007, 2.12.2008 a 20.5.2010 ) priznala navrhovateľovi starobný dôchodok od 1.2.2007 rovnako v sume 6. 933,- Sk mesačne. Odvolací súd rozsudkom zo dňa 27. februára 2013, sp. zn. 9So/15/2012, na odvolanie navrhovateľa zmenil potvrdzujúci rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13.1.2012, č. k. 8Sd/54/2010-64 tak, že rozhodnutie odporkyne zo dňa 20. mája 2010 zrušil podľa § 250j ods.3 O.s.p. Za vadu konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, považoval nerešpektovanie právneho názoru odvolacieho súdu v zrušujúcom rozsudku zo dňa 27.1.2010, sp. zn. 9So/27/2009. Odporkyni vytýkal predovšetkým, že v odôvodnení rozhodnutia neobjasnila aplikáciu čl. 46 ods. 1 písm. c/ nariadenia. Nevyporiadala sa tiež s námietkami navrhovateľa najmä pokiaľ ide o spôsob hodnotenia doby 360 dní vo firme Kutscha s.r.o. podľa čl. 11 zmluvy a neuviedla, akými úvahami sa riadila, ak čl. 11 zmluvy nepoužila a dospela k záveru, že tvrdenie navrhovateľa, že v Českej republike pracoval menej ako 1 rok, je irelevantné. Navrhovateľ žije, študoval a pracoval len na území terajšej Slovenskej republiky. V napadnutom rozhodnutí sa navrhovateľovi po štvrtýkrát priznáva starobný dôchodok len za obdobie dôchodkového poistenia od 1.4.1993. Odporkyňa v odôvodnení poukazuje na aplikáciu čl. 20 zmluvy i čl. 46 ods. 1 i 2 v spojení s čl. 47 ods. 1 písm. g/ nariadenia a na spôsob výpočtu požadovanej dôchodkovej dávky len podľa právnych predpisov Slovenskej republiky ( čl. 46 ods. 1 ), ako aj na spôsob určenia teoretickej sumy starobného dôchodku a jeho krátenie v zmysle čl. 46 ods. 2 nariadenia. V oboch vyššie uvedených zrušujúcich rozsudkoch odvolací súd zaviazal odporkyňu vyporiadať sa s námietkou navrhovateľa o aplikácii čl. 11 zmluvy z dôvodu trvania pracovného pomeru u zamestnávateľa so sídlom v Českej republike po dobu kratšiu ako jeden rok. Z rozsiahleho odôvodnenia nevyplývajú žiadne úvahy odporkyne, prečo na ustanovenie čl. 11 ods. 5 zmluvy, resp. čl. 48 nariadenia ( obdobného znenia ) v prípade navrhovateľa neprihliadla. Aplikáciou citovaných článkov by s ohľadom na tvrdené sídlo predchádzajúceho zamestnávateľa navrhovateľa na území Slovenskej republiky došlo k zásadnému posunu v právnom posúdení navrhovateľovho nároku. Pre absenciu akýchkoľvek dôvodov v tejto relevantnej otázke bolo opätovne potrebné rozhodnutie odporkyne o žiadosti navrhovateľa na priznanie starobného dôchodku zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. d/, ako aj podľa písm. e/ O.s.p. Úlohou správneho orgánu je rešpektovať právny názor súdu, obsiahnutý v rozhodnutí, ktorým sa rozhodnutie správneho orgánu zrušuje ( § 250j ods. 7 ). Bez tejto povinnosti nositeľa výkonnej moci by celkom stratilo svoje opodstatnenie správne súdnictvo ako garant rešpektovania ústavných a zákonných práv osôb v konaniach pred orgánmi verejnej správy. Je preto celkom neakceptovateľné, aby správny orgán opakovane neakceptoval pokyn súdu, aké skutočnosti treba považovať za relevantné pre zákonné posúdenie uplatneného nároku, teda akými skutkovými alebo právnymi otázkami je potrebné sa v konaní zaoberať. Takéto svojvoľné správanie orgánu verejnej správy nemožno v žiadnom prípade akceptovať. Pokiaľ správny orgán nerešpektuje preň záväzný názor súdu, správne konanie je zaťažené vadou, ktorá má vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, s následkom jeho zrušenia. V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne bezodkladne rozhodnúť o žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok. Ak starobný dôchodok opätovne prizná podľa čl. 46 ods. 1 nariadenia za 13 rokov obdobia dôchodkového poistenia od 1.4.1993, v odôvodnení rozhodnutia podľa záväzného právneho názoru odvolacieho súdu uvedie, na základe akých úvah dospela k záveru, že pre posúdenie uplatneného nároku je nevýznamné, že pracovný pomer u zamestnávateľa so sídlom v Českej republike trval do 31.12.1992 po dobu kratšiu ako jeden rok a na prípad navrhovateľa nemožno aplikovať čl. 11 ods. 5 zmluvy, resp. čl. 48 nariadenia. Súd úspešnému navrhovateľovi podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2O.s.p. priznal náhradu trov konania, predstavujúcich trovy právneho zastúpenia v sume 345,38 €. Odmena advokáta bola priznaná podľa § 11 ods. 4 a § 13a ods. 1 Vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov vo výške jednej trinástiny výpočtového základu za 2 úkony právnej služby v r. 2013 ( prevzatie a príprava zastúpenia a písomné vypracovanie návrhu) á 60,08 €, spolu 120,12 € + 2 x réžijný paušál á 7,81 €, spolu 15,62 €. V r. 2014 za tri úkony právnej služby ( účasť na pojednávaniach dňa 30.5.2014 a 25.6.2014 a porada s klientom ) á 61,84 €, spolu 185,52 €+ 3x réžijný paušál po 8,04 €, spolu 24,12 €. Súd nepriznal náhradu trov iných súdnych konaní ( uplatnené trovy konania 9 So/27/2009 a 1 So/59/2012), keďže pre takýto postup absentuje akýkoľvek zákonný rámec. O trovách predchádzajúcich súdnych konaní odvolací súd právoplatne rozhodol tak, že navrhovateľovi ich náhradu nepriznal ( rozsudok zo dňa 19.8.2013, sp. zn. 1So/59/2012 ), resp. z dôvodu ich nevyčíslenia o ich náhrade nerozhodol ( rozsudok zo dňa 27.1.2010 9So/27/2009 ). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti výroku o trovách konania možno podať odvolanie do pätnástich dní od jeho doručenia, prostredníctvom procesného súdu na Najvyšší s úd SR, v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./