Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Sp/120/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013202273 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013202273.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, sudca JUDr. Janka Richterová, v právnej veci navrhovateľa: C.. P.. S. Ď., H.. XX.X.XXXX, C. C., V.. D. Č.. XX, proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Kancelária Bratislava, Nám. Slobody č. 12, o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 4. decembra 2013, sp. zn. XXXX/XXXX, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporcu zo dňa 4. decembra 2013, sp. zn. XXXX/XXXX p o t v r d z u j e. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporca podľa § 10, ods. 5 Zák. č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi (ďalej len ZPPP) nepriznal navrhovateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci z dôvodu, že vo veci nemožno vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu, čím žiadateľ nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc. V odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že navrhovateľ požiadal o poskytnutie právnej pomoci v konaní pred ústavným súdom vo veci, vedenej na Najvyššom súde v Bratislave pod sp. zn. 5Cdo/76/2012, keď sa navrhovateľ nestotožnil s jeho rozhodnutím. Keďže však ústavný súd nemá vo vzťahu k všeobecným súdom postavenie nadriadeného súdu a jeho úlohou nie je preskúmať správnosť, či zákonnosť rozhodnutí všeobecných súdov, ani či v konaní pred všeobecnými súdmi bol riadne zistený skutkový stav, u navrhovateľa nemožno vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu. Vo včas podanom odvolaní sa navrhovateľ domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie. Mal za to, že správny orgán nevychádzal vo veci zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, navrhovateľa nepoučil a neposkytol mu pomoc pri spísaní žiadosti o poskytnutí právnej pomoci; rozhodnutie považoval pre nedostatok dôvodov za nepreskúmateľné. Odporca navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť, pridŕžajúc sa argumentácie, uvedenej v napadnutom rozhodnutí. Domnieval sa, že vo veci neporušil procesné práva navrhovateľa. Tým, že navrhovateľovi rozhodnutiami súdov oboch stupňov nebolo priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, nedošlo k porušeniu jeho ústavných práv. Záujmy riadneho chodu justície môžu odôvodňovať finančné obmedzenia na prístup jednotlivcov k súdu. Súd po zistení, že nie sú dané predpoklady pre postup podľa § 250p O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že opravný prostriedok bol podaný nedôvodne. Predmetom súdneho preskúmania bolo právne posúdenie veci v otázke zrejmej bezúspešnosti uplatňovaného alebo bráneného práva (sporu), ktorá ako jedna z troch kumulatívnych podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa zák. č. 327/2005 Z.z. musí byť splnená. Podľa § 6, ods. 1, písm. b/ ZPPP fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Podľa § 8 ZPPP pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliada najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. Svoj pozitívny záväzok umožniť prístup k spravodlivosti osobám materiálne znevýhodneným realizuje štát prostredníctvom Zák. č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. Z ustanovenia § 1 tohto zákona vyplýva, že jeho účelom je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv a prispieť k predchádzaniu právnych sporov. Štát potom sám, resp. v prevažnej miere, znáša náklady za poskytnutie právnej pomoci znevýhodneným osobám. Preto je celkom namieste, aby v právnej norme stanovil podmienky, za ktorých bude takáto forma právnej pomoci fyzickým osobám patriť. V snahe vylúčiť zneužívanie tejto právnej úpravy i v prípadoch, v ktorých by nešlo o spravodlivé uplatnenie alebo bránenie práva (reálne poškodenie práv, resp. právom chránených záujmov, je jednou z podmienok poskytnutia právnej pomoci skutočnosť, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu (§ 6, ods. 1, písm. b/). Pojem zrejmej bezúspešnosti bol v našom právnom poriadku obsiahnutý len v ustanovení § 138 ods. 1 O.s.p. Zákon o bezplatnej právnej pomoci cit. ust. v § 8 len príkladmo uvádza, na čo je potrebné pri jej posudzovaní prihliadať. Pre nenaplnenie požiadavky v zmysle § 6 ods. 1 písm. b) nestačí , že zrejme bezúspešnosť nemožno vylúčiť, ale je nevyhnutné, aby bezúspešnosť sporu bola tak jednoznačná, že je zrejmá už na základe zbežného posúdenia veci. Odporca a ani správny súd, konajúci podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. pritom nenahrádzajú rozhodovanie všeobecných súdov, preto úlohou odporcu ani súdu nie je ísť do hĺbky sporu, či vykonávať dokazovanie, ktoré prislúcha súdu konajúcemu o veci samej. Pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti treba mať tiež na zreteli, že negatívne rozhodnutie predstavuje obmedzenie ústavou garantovaného práva na súdnu a inú právnu pomoc. V danej veci zrejmú bezúspešnosť sporu - konania o ústavnej sťažnosti navrhovateľa odporca vyvodil predovšetkým zo skutočnosti, že navrhovateľ sa mieni domáhať ochrany svojich práv pred ústavným súdom v dôsledku nepriznania oslobodenia od súdnych poplatkov. Súd sa s uvedenou argumentáciou odporcu stotožňuje. Z administratívneho spisu odporcu vyplýva, že dovolací súd uznesením zo dňa 15.5.2012 sp. zn. 5Cdo/76/2012 odmietol dovolanie navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.10.2001 sp. zn. 14Co/237/2011. Uvedeným uznesením odvolací súd potvrdil uznesenie prvostupňového súdu, ktorým navrhovateľovi ako žalobcovi v konaní o ochranu osobnosti, vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C/212/2008, nebolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov a nebol ustanovený zástupca z radov advokátov. Dovolací súd zaujal stanovisko, že nepriznaním oslobodenia od platenia súdnych poplatkov nebola navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom, pretože odňatie možnosti konať pred súdom dáva Občiansky súdny poriadok do súvislosti výslovne s faktickým procesným postupom súdu, nie s jeho právnym posúdením určitej otázky. Dovolaním sa nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. V konaní o ochranu osobnosti sp. zn. 7C/212/2008 bol navrhovateľovi priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa Zák. č. 327/2005 Z.z., v dôsledku tejto skutočnosti je navrhovateľ i osobne oslobodený od platenia súdnych poplatkov (§ 4 ods. 3 Zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch). Navrhovateľ, uplatňujúci bezplatnú právnu pomoc v cca 100 prípadoch, to, čo v konečnom dôsledku sledoval namietaným dovolacím konaním (priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov a ustanovenie zástupcu z radov advokátov podľa v tom čase platných ustanovení § 30 a 138 O.s.p. ), už reálne dosiahol postupom odporcu. Za tohto stavu požadovanie právnej pomoci v konaní pred ústavným súdom odporuje účelu zák. č. 327/2005 Z.z., ktorým je poskytnutie minimálnej ochrany osobám v materiálnej núdzi a navodzuje stav zneužitia tejto zákonnej úpravy zo strany navrhovateľa. Podľa názoru súdu zabezpečenie účinnej ochrany navrhovateľových práv, uplatnených v konaní o ochranu osobnosti, bolo v potrebnej, ale i akceptovateľnej miere zabezpečené zo strany štátu priznaním bezplatnej pomoci v tomto konaní. Pokiaľ navrhovateľ v súvislosti s nemeritórnymi rozhodnutiami súdov, vydaných v tomto konaní, mieni iniciovať ďalšie konania, v ktorých sa vyžaduje povinné právne zastúpenie, náklady na právnu pomoc musí už znášať sám. Podľa názoru súdu nedošlo ani k porušeniu procesných práv navrhovateľa v konaní pred správnym orgánom, ktoré by mohli mať za následok nesprávne a teda nezákonné rozhodnutie vo veci. Z týchto dôvodov súd napadnuté rozhodnutie odporcu ako zákonné potvrdil (§250q, ods. 2 O.s.p.). Účastníkom súd náhradu trov konania nepriznal, keď navrhovateľ v konaní úspech nedosiahol a odporca ich náhradu neuplatnil (porovnaj § 250l, ods.2, 250k O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do pätnástich dní od jeho doručenia, prostredníctvom procesného súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.