Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Sp/120/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013202273 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1013202273.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci navrhovateľa: C.. P.. S. Ď., bytom D. XX, XXX XX C., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Kancelária Bratislava, Námestie slobody 12, 810 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu sp. zn.: 8793/2013, R.Z.: 56897/2013 zo dňa 04.12.2013, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporcu sp. zn.: 8793/2013, R.Z.: 56897/2013 zo dňa 04.12.2013 zrušuje podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec vracia odporcovi na ďalšie konanie. Navrhovateľovi sa náhrada trov prvostupňového a odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím sp. zn.: 8793/2013, R.Z.: 56897/2013 zo dňa 04.12.2013 odporca podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z.z.“) nepriznal navrhovateľovi nárok na poskytovanie právnej pomoci vo veci podania ústavnej sťažnosti pre porušenie práva na spravodlivý proces podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/76/2012 zo dňa 15.05.2012. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa nestotožnil s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/76/2012 zo dňa 15.05.2012 a táto okolnosť sama o sebe nie je právnym základom pre namietnutie porušenia ústavného práva. Ústavný súd nemá vo vzťahu k všeobecným súdom postavenie nadriadeného súdu a jeho úlohou nie je preskúmať správnosť, či zákonnosť rozhodnutí všeobecných súdov, ani či v konaní pred všeobecnými súdmi bol riadne zistený skutkový stav. Mal za to, že v prípade navrhovateľa nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu, ktorá je upravená v § 8 zákona č. 327/2005 Z.z., čím navrhovateľ nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc. Voči tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote navrhovateľ odvolanie, ktorým sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, pretože ak v danom prípade nebolo možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu, odporca tým pripustil, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Poukázal na to, že odporca mu poskytol právnu pomoc v konaní o ochranu osobnosti vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C/212/2008. Dovolací súd pri rozhodovaní o dovolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 14Co/237/2011 zo dňa 28.10.2011, ktorým bolo potvrdené prvostupňové uznesenie o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov a neustanovení zástupcu z radov advokátov však mylne vychádzal z toho, že splnomocnenie, ktoré udelil navrhovateľ advokátovi na jeho zastupovanie v základnom konaní o veci samej je platné aj v predmetnom dovolacom konaní. Navrhovateľ mal za to, že dovolací súd konal a rozhodol bez toho, aby bol on ako dovolateľ v tomto konaní riadne a účinne zastúpený advokátom, čo je v dovolacom konaní povinné, čím sa Najvyšší súd Slovenskej republiky dopustil porušenia práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a to nielen samotným konaním a rozhodnutím bez riadneho zastúpenia advokátom, ale aj tým, že takýmto postupom dovolací súd zmaril zákonné právo odvolateľa na kvalifikované sformulovanie a odôvodnenie jeho dovolania, včítane dovolacích dôvodov. Preto namietal, že odporca pri rozhodovaní nevychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu, jeho rozhodnutie je arbitrárne, zmätočné a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Podľa jeho názoru odporca taktiež vec nevybavil včas a bez zbytočných prieťahov. Odporca vo svojom vyjadrení zotrval na svojom rozhodnutí o nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci ako aj na dôvodoch uvedeného rozhodnutia a žiadal, aby ho súd ako vecne správne potvrdil. Posúdenie otázky zrejmej bezúspešnosti sporu nie je možné ponechať len na tvrdení navrhovateľa argumentujúc tým, že odporca by potom posudzoval len otázku materiálnej núdze a hodnoty sporu, pričom by priznal nárok aj v prípade, keď navrhovateľ nemá dôkaz, ktorým by pred súdom preukázal oprávnenosť jeho nároku. Nakoľko nie je možné preukázať úspešnosť sporu, je pravdepodobná neúspešnosť sporu, čo nie je možné vylúčiť. Uviedol, že sa nejedná o odňatie možnosti konať pred súdom v konkrétnom konaní o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov, ktoré prebehlo na prvom aj druhom stupni, kde navrhovateľ mal možnosť využiť svoje procesné práva. Záverom poukázal na dodržanie zákonnej 30 - dňovej lehoty v súlade s § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 27.06.2014 č. k. 9Sp/120/2013-23 podľa § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“) potvrdil napadnuté rozhodnutie odporcu a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Z dôvodu navrhovateľom podaného odvolania rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý uznesením zo dňa 17.12.2015 zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 250ja ods. 3 veta druhá v spojení s § 246c ods. 1 a s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.), a to bez toho, aby sa zaoberal hmotnoprávnou stránkou veci v jej merite. V prejednávanej veci z obsahu odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa nepreskúmal rozhodnutie odporcu z hľadiska, či žiadosť navrhovateľa odporca posudzoval v súlade s § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. t.j., či právo navrhovateľa na podanie sťažnosti na Ústavný súd Slovenskej republiky nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo, či je odporca schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. Pokiaľ krajský súd vyhodnotil, že vo veci zamýšľaného podania ústavnej sťažnosti navrhovateľom, pre ktorú žiadal poskytnutie právnej pomoci podľa zákona o bezplatnej právnej pomoci je vecou zrejme bezúspešnou, bolo potrebné skonštatovať vecnú a právnu nesprávnosť tohto hodnotenia, pretože bez zhodnotenia skutočností uvedených v § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. bol takýto záver súdu prvého stupňa vyslovený predčasne. V ďalšom konaní uložil prvostupňovému súdu povinnosť opätovne dôsledne preskúmať postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku zákonnosť postupu a rozhodnutia odporcu, prejednať vec v medziach podanej žaloby, zrozumiteľne sa vysporiadať so žalobnými námietkami odporcu, znovu o nej rozhodnúť, svoje rozhodnutie riadne, presvedčivo odôvodniť a rozhodnúť i o náhrade trov odvolacieho konania. Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Krajský súd v Bratislave ako súd miestne a vecne príslušný prejednal vec na nariadenom pojednávaní, preskúmal napadnuté rozhodnutie i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa bol podaný dôvodne. V predmetnej veci je podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 327/2005 Z.z. daná pôsobnosť centra, keďže ide o ústavnoprávnu vec. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa odseku 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej účasti. Podľa § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb (§ 244 ods. 1 O.s.p.). Podľa ustanovení tretej hlavy druhej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov (§ 250l ods. 1 O.s.p.). Podľa § 250l ods. 2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide. Pozitívny záväzok štátu umožniť prístup k spravodlivosti osobám materiálne znevýhodneným realizuje i prostredníctvom zákona č. 327/2005 Z.z. keď z ustanovenia § 1 tohto zákona vyplýva, že jeho účelom je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv a prispieť k predchádzaniu právnych sporov. Štát potom sám, resp. v prevažnej miere, znáša náklady za poskytnutie právnej pomoci znevýhodneným osobám. Preto je celkom namieste, aby v právnej norme stanovil podmienky, za ktorých bude takáto forma právnej pomoci fyzickým osobám patriť. V snahe vylúčiť zneužívanie tejto právnej úpravy i v prípadoch, v ktorých by nešlo o spravodlivé uplatnenie alebo bránenie práva je jednou z podmienok poskytnutia právnej pomoci skutočnosť, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu (§ 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 327/2005 Z.z.). Samozrejme, nie je úlohou správneho orgánu prejudikovať výsledok konania vo veciach podľa § 3 zákona č. 327/2005 Z.z. z vecnej stránky. Za plne opodstatnené však treba považovať oprávnenie správneho orgánu, aby skúmal, či v konkrétnom prípade nejde u žiadateľa o zneužitie práva (šikana), alebo napr. či už zo skutkových tvrdení žiadateľa (bez potreby vykonávať dokazovanie) nie je nepochybné, že jeho návrhu nemožno vyhovieť napr. z dôvodu zániku práva uplynutím času alebo ak je v dôkaznej núdzi. Za obdobnú treba považovať i situáciu, ak žiadateľ vyvracia skutočnosti, ktoré už boli záväzne vyriešené v iných konaniach alebo ak nemôže v súdnom konaní dosiahnuť úspech z procesných dôvodov, napr. z dôvodu včasného nepodania opravného prostriedku, resp. jeho neprípustnosti podľa procesných predpisov. Pojem zrejmej bezúspešnosti v spore bol v našom právnom poriadku pôvodne obsiahnutý len v § 138 ods. 1 O.s.p. v súvislosti s posudzovaním žiadosti účastníka konania o oslobodení od platenia súdnych poplatkov, keď O.s.p. pre priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov vylučuje zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Občiansky súdny poriadok však konkrétne neupravuje, čo je potrebné pod týmto pojmom rozumieť. Zákon o bezplatnej právnej pomoci demonštratívne uvádza, na čo je potrebné prihliadať pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu, keďže jednou z podmienok pre priznanie tohto nároku je, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Pri aplikácii § 138 O.s.p. všeobecné súdy judikovali, že o zrejmú bezúspešnosť sa jedná najmä vtedy, ak už zo skutkových tvrdení žiadateľa je nepochybné, že mu vo veci nemôže byť vyhovené. Pokiaľ ide o negatívnu podmienku „zrejmá bezúspešnosť sporu“ v zmysle § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. je tento pojem demonštratívne vymedzený slovom „najmä“ a naznačuje taký skutkový stav veci, u ktorého centrum pri dodržaní odbornej starostlivosti pri prvotnej analýze veci postupom due dilligence neodporúča vstúpiť do sporu a hradiť náklady právnej pomoci. Na túto oblasť sa vzťahuje správna úvaha centra. Spornou skutočnosťou v prejednávanej veci je otázka posúdenia, či vo veci podania ústavnej sťažnosti navrhovateľom možno konštatovať zrejmú bezúspešnosť (§ 8 zákona č. 327/2005 Z.z.), ktorá ho vylučuje z poskytnutia právnej pomoci poskytovanej odporcom podľa zákona o bezplatnej právnej pomoci. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ doručil odporcovi dňa 31.10.2013 žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, ktorou sa domáhal priznania nároku na bezplatnú právnu pomoc v konaní o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva na spravodlivý proces rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15.05.2012 sp. zn. 5Cdo/76/2012, ktorú žiadosť odôvodnil tým, že napriek tomu, že v dovolacom konaní nebol zastúpený advokátom, dovolací súd vo veci žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkoch konal a rozhodol. Dovolací súd týmto uznesením odmietol dovolanie navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.10.2011 sp. zn. 14Co/237/2011. Uvedeným uznesením odvolací súd potvrdil uznesenie prvostupňového súdu, ktorým navrhovateľovi ako žalobcovi v konaní o ochranu osobnosti, vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C/212/2008, nebolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov a nebol ustanovený zástupca z radov advokátov. Dovolací súd zaujal stanovisko, že nepriznaním oslobodenia od platenia súdnych poplatkov nebola navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom, pretože odňatie možnosti konať pred súdom dáva Občiansky súdny poriadok do súvislosti výslovne s faktickým procesným postupom súdu, nie s jeho právnym posúdením určitej otázky. Dovolaním sa nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia odporcu súd zistil, že odporca sa nezaoberal podstatnou skutočnosťou, ktorú navrhovateľ uvádzal už v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci, a to, že v dovolacom konaní nebol zastúpený advokátom, čo vyplývalo aj z listu odporcu zo dňa 17.12.2013 označeného ako „Odpoveď na žiadosť zo dňa 02.12.2013“. Odporca neodôvodnil, prečo je podanie ústavnej sťažnosti navrhovateľom vecou zrejme bezúspešnou vzhľadom na § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. Neposúdil, či právo navrhovateľa na podanie sťažnosti na Ústavný súd Slovenskej republiky pre porušenie práva na spravodlivý proces rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15.05.2012 sp. zn. 5Cdo/ 76/2012 nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo, či je odporca schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. Z týchto dôvodov súd zrušil napadnuté rozhodnutie odporcu a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. V danom prípade súd úspešnému navrhovateľovi, ktorému vzniklo právo na náhradu trov konania podľa ust. § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 250l O.s.p. náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania nepriznal, keďže si ich náhradu neuplatnil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.).