Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/485/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013894959 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013894959.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: S. I., E.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova ul. č. 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: otec - A.. Z. I., E.. XX.X.XXXX, I. S. XX, I., a matka - B. I., E.. XX.X.XXXX, I. O.. W. X, I., o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 10.07.2013, č.k. 13P/294/2012-69, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa : - od 10.7.2013 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na mal. S. I., E..XX.X.XXXX zo sumy XXX euro na sumu XXX euro mesačne , ktorú mu uložil povinnosť platiť k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, - vo zvyšku návrh matky zamietol, - rozhodnutím zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 12C/37/2009 v časti o výživnom pre maloletého, - deklaroval, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie právne odôvodnil § 26, § 62 ods.1,2,3,4,5, § 78 ods.1,3 Zákona o rodine a tým, že po vykonanom dokazovaní dospel k záveru o čiastočnej opodstatnenosti návrhu matky. Konštatoval, že od poslednej úpravy výživného ( od roku 2009) nastala zmena pomerov na strane maloletého dieťaťa, ktorý je o 4 roky starší a jeho odôvodnené mesačné výdavky sa primerane zvýšili. Otec maloletého má spoločne s priateľkou príjem vo výške X.XXX,XX euro a po uhradení určeného výživného mu zostane dostatočná suma na pokrytie jeho výdavkov . Povinnosť otca uhrádzať výživné v sume XXX euro mu uložil od 10.7.2013 pri zohľadnení, že otec spätne hradil zvýšené výdavky na maloletého aj inak ; na základe tejto úvahy návrh matky vo zvyšku zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods.1 písm. a/ O.s.p.. Proti výroku rozsudku, v ktorom mu bola s účinnosťou od 10.7.2013 uložená povinnosť platiť na výživu maloletého sumou XXX euro mesačne, podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto časti zmenil a určil mu vyživovaciu povinnosť na maloletého na sumu 180 euro mesačne. Nesúhlasil s výškou matkou vyčíslených výdavkov na maloletého na ošatenie a obuv, školskú dochádzku a kultúrne potreby. Nesúhlasil, aby sa syn venoval squashu z dôvodu vysokých nákladov ( XX euro mesačne a XXX - XXX euro letné sústredenie ), keď syn má možnosť venovať sa menej nákladným športovým krúžkom v rámci základnej školy. Uviedol, že okrem roku 2012 sa polovicou spolupodieľal na náklady na letný tábor a školu v prírode , so synom sa pravidelne stretáva a trávi s ním voľný čas a letné prázdniny. Matka so synom bývajú v byte nezaťaženom hypotékou, pričom on uhrádza mesačnú splátku hypotéky vo výške XXX,XX euro. Súd prvého stupňa nepostupoval správne ani v tom, že do jeho príjmu započítal i príjem jeho priateľky ( nie sú v manželskom vzťahu ), kedy mesačná platba v sume XXX euro v prípade ich rozchodu nemusí byť dlhodobo pravidelná. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že námietky otca sú nenáležité, vo viacerých bodoch nepravdivé a v rozpore so záujmami maloletého S.. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že v prejednávanom prípade nie je odvolanie otca dôvodné. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Podľa § 62 ods. 1,2,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že podľa ust. § 78 ods. 1 Zák. o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia pritom treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane detí alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ustanovenia z § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, resp. plnoletých detí odkázaných výživou na rodičoch, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. V prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne v tom, že vykonaným dokazovaním zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca pre určenie výšky výživného z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb dieťaťa, ako aj z hľadiska schopností a možností jeho rodičov, na výživu ktorých je plne odkázané, a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods.1 Zák. o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného v čase poslednej úpravy výživného na dieťa, t.j. v čase rozhodovania Okresného súdu Bratislava IV ktorý rozsudkom zo dňa 12.9.2009, č.k. 12C/37/2009-18 rozviedol manželstvo účastníkov a schválil rodičovskú dohodu, ktorou bolo maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou XXX euro mesačne ( v tom čase bol maloletý žiakom 2. ročníka základnej školy, matka dosahovala v W. zdravotnej poisťovni príjem vo výške XX.XXX,- Sk, otec dosahoval v D. zdrav. poisťovňa, a.s. príjem vo výške cca X.XXX,XX euro ). V danom konaní sa vykonaným dokazovaním nepochybne preukázala zmena pomerov na strane oboch rodičov maloletého dieťaťa, ktorí sú i naďalej obaja zamestnaní a ktorých celkový príjem sa v porovnaní s poslednou úpravou v roku 2009 mierne zvýšil. Súd prvého stupňa správne postupoval i v tom, že v príjme otca zohľadnil i sumu XXX euro mesačne, ktorou sa jeho priateľka spolupodieľa na nákladoch domácnosti ( výpoveď otca v priebehu pojednávania nariadeného na deň 6.6.2013 ). Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa, táto je rovnako nesporná - maloletý bol v čase posledného súdneho rozhodnutia žiakom 2. ročníka základnej školy, v súčasnosti je žiakom 7. ročníka základnej školy, je dyslektik, dysortografik a aktívne sa okrem školských povinností venuje squashu. Už len vzhľadom na uplynutie obdobia takmer 5-tich rokov od poslednej úpravy, je bez akejkoľvek pochybnosti možno konštatovať, že rozsah a druh odôvodnených potrieb maloletého S. sa úplne logicky zmenili a vzrástli. Odvolací súd sa stotožňuje i na neprihliadnutie k výdavkom otca vynakladaným na splácanie v konaní preukázaných úverov ( mesačne XXX euro a XXX euro ) , pri ktorých sa v konaní nepreukázalo, že sa jedná o výdavky, ktoré bolo nevyhnutné vynaložiť ( § 62 ods.5 Zákona o rodine ). Otcovi dáva do pozornosti, že povinnosťou rodiča je nielen dieťa uživiť, ale sa spolupodieľať i na uspokojovaní jeho ďalších potrieb a záujmov, ktoré je treba v detskom veku čo najviac vyvíjať a podporovať ( vrátane mimoškolských aktivít a kultúrnych a iných potrieb ). Pri zohľadnení matkou predložených nákladov vynakladaných na maloletého je treba uviesť, že tieto nie je možné považovať ani za nadštandardné a ani za premrštené, a to i vo vzťahu k výške príjmu dosahovaného oboma rodičmi ( v oboch prípadoch vo výške vyššej ako je priemerná mzda určená Štatistickým úradom Slovenskej republiky ). Na základe uvedeného potom nie je možné priznať úspech námietkám otca týkajúcim sa výdavkov vynakladaných matkou na squash, ktorému sa maloletý už dlhodobo aktívne venuje a považoval by za neodôvodnenú tvrdosť tento výdavok dieťaťa neakceptovať. S poukazom na uvedené, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vrátane výroku o trovách konania podľa § 219 ods.1,2 O.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.