Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/48/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013895774 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013895774.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a členov senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Beaty Trandžíkovej, v právnej veci navrhovateľa: MIRACOM LLC, 910 VT RT, 14N E. Montpelier, štát Vermont, ZIP 05651, Spojené štáty americké, reg. číslo L 0010436, zast.: Mgr. Monika Martonová, advokátka, Vajnorská 8/A, 831 04 Bratislava, proti odporcovi: TRADE EXIM, s. r. o., Františkánske námestie 3, 811 01 Bratislava, IČO: 31391109, zast. SP & R, s. r. o., Maróthyho 6, 811 06 Bratislava, o zaplatenie 2.977,56 Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č. k. 29Cb/310/2003-177 zo dňa 08. 10. 2012 v znení doplňujúceho rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č. k. 29Cb/310/2003-182 zo dňa 08. 11. 2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č. k. 29Cb/310/2003-177 zo dňa 08. 10. 2012 v znení doplňujúceho rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č. k. 29Cb/310/2003-182 zo dňa 08. 11. 2012 v napadnutej vyhovujúcej časti a súvisiacom výroku o trovách konania p o t v r d z u j e . Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 119,02 Eur, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.977,56 Eur spolu s 10,91 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.546,34 Eur od 05. 12. 2001 do zaplatenia, zo sumy 1.323,97 Eur od 18. 12. 2001 do zaplatenia, zo sumy 107,25 Eur od 18. 12. 2001 do zaplatenia a trovy konania. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 12. 03. 2003 domáhal zaplatenia sumy 2.977,56 Eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že na základe ústnej objednávky odporcu zo dňa 30. 10. 2001 realizoval navrhovateľ odporcovi vlastnými mechanizačnými a dopravnými prostriedkami ním objednané práce a služby, t. j. zemné práce, búracie práce a prepravu. Predmetné služby odporca riadne prevzal, čo potvrdil svojim podpisom na príslušných listinných dôkazoch. Za vykonané služby navrhovateľ vyúčtoval odporcovi sumu v celkovej výške žalovanej istiny, ktorú odporca neuhradil. Súd prvého stupňa vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému podal v zákonnej lehote odporca odpor, v ktorom uviedol, že navrhovateľ nepreukázal rozsah požadovaných prác a stanovenú cenu za služby a odporcovi nie je známe, že by ktorýkoľvek orgán, konateľ podpisoval zisťovacie práce, protokoly a súpisy vykonaných prác a taktiež nebol nikdy odporcom na takúto činnosť poverený. Súd prvého stupňa vo veci dňa 25. 01. 2008 vyhlásil rozsudok v neprítomnosti odporcu č. k. 29Cb/310/2003, ktorým zaviazal odporcu na zaplatenie sumy vo výške 89.702,- Sk, t. j. 2.977,56 Eur s príslušenstvom a v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Voči uvedenému rozsudku podal odporca v zákonnej lehote odvolanie s odôvodnením, že navrhovateľ nikdy nepreukázal uzatvorenie zmluvy o dielo s odporcom, prípadne objednanie prác zo strany odporcu, ktoré navrhovateľ vykazuje v súpise vykonaných prác, nakoľko ani k takýmto úkonom zo strany odporcu nedošlo. Nikdy nevykonával odporca žiadnu stavebnú činnosť, ani nepožadoval od navrhovateľa ním vykazované výkony a ani pre odporcu neboli realizované. Odporca nikdy nemal a ani nemá žiadnych zamestnancov ani iné osoby, ktoré boli poverené k preberaniu akýchkoľvek prác. Na základe podaného odvolania Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací uznesením zo dňa 19. 05. 2009 č. k. 1Cob/316/2008-69 napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že povinnosťou súdu v konaní je spoľahlivé zistenie skutkového stavu na základe dôkazov, ktoré sú povinní označiť účastníci, ale aj dôkazov, ktoré nimi nie sú navrhované. Jedným z dôkazov má byť i výsluch účastníkov, ktorého vykonaním súd zistí sporné tvrdenia účastníkov a vychádzajúc z týchto základných dôkazov vykoná ďalšie dokazovanie potrebné pre rozhodnutie vo veci. Súd prvého stupňa nariadil pojednávanie, vykonal dokazovanie v intenciách odvolacieho súdu a to listinnými dôkazmi ako i výsluchom svedkov a mal za preukázané, že medzi účastníkmi došlo k vzniku zmluvného vzťahu uzatvorením zmluvy o dielo, čo účastníci ani vo svojich vyjadreniach nespochybnili. Súd mal v konaní preukázané, že zemné, búracie práce, odvoz sutiny boli vykonané, čo napokon nebolo účastníkmi spochybnené a ani sporné. Spornou bola otázka, či tieto práce boli vykonané pracovníkmi navrhovateľa spoločnosťou Priemstav, alebo súkromnou firmou bývalého pracovníka právneho predchodcu navrhovateľa H. L. a či za tieto práce odporca zaplatil. Súd prvého stupňa nespochybnil tvrdenie odporcu, teda že dom staval G.. U. spolu s manželkou ako fyzická osoba, čo preukázal listinnými dôkazmi. Je však tiež nesporne preukázané a sám odporca to potvrdil, že navrhovateľovi dal vizitku TRADE EXIM, s. r. o., kde dopísal svoje mobilné číslo, avšak opomenul vyčiarknuť údaje spoločnosti TRADE EXIM, s. r. o. a práve týmto svojim nedôsledným konaním spôsobil, že uviedol navrhovateľa do omylu, teda či práce objednáva ako fyzická osoba alebo ako právnická osoba a z tejto nedôslednosti odporcu navrhovateľ nadobudol presvedčenie, že predmetné práce si objednáva spoločnosť TRADE EXIM, s. r. o. ako právnická osoba, ktorej konateľom je G.. U. a nie G.. U. ako fyzická osoba. Ako bolo uvedené, z predložených dokladov je preukázaná skutočnosť, že odporca dom staval ako fyzická osoba, ale o tejto skutočnosti navrhovateľ vedomosť nemal a ani nemohol mať. Tvrdenia navrhovateľa ako aj svedka Z., že peniaze osobne odovzdali p. L., nebolo preukázané, svedok L. to jednoznačne poprel, v rozhodujúcom čase bol ešte pracovníkom Priemstavu a odporca žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal toto svoje tvrdenie. I keď sú určité nezrovnalosti vo svedeckej výpovedi svedka L. (nespísal predmetné listinné dôkazy, nebol to jeho podpis, nepoznal meno vodiča D.), je jednoznačne preukázané, že tieto doklady sa týkali spoločnosti TRADE EXIM, s. r. o. Bez označenia, resp. poskytnutia údajov o odporcovi samotným odporcom sa navrhovateľ nemohol dostať k potrebným údajom o odporcovi. Niekto z pracovníkov navrhovateľa predložil podklady pracovníčke navrhovateľa k fakturácii, potvrdil však a to jednoznačne, že pečiatka Priemstavu na predmetných dokladoch sa týka oddelenia dopravy, v ktorej v rozhodujúcom čase bol vedúcim, potvrdil, že mená vodičov, ktorí mali vykonávať predmetné búracie práce a odvoz sutiny, boli vodičmi uvedeného oddelenia dopravy. Taktiež nebolo spochybnené, že predmetné vozidlá boli označené označením Priemstav (svedecká výpoveď svedka M.. C.). Je nutné však skonštatovať, že svedecké výpovede svedkov vzhľadom na odstup času nemajú presvedčivú výpovednú hodnotu. Tvrdenia uvádzané odporcom však v konaní neboli preukázané, teda žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal, že by peniaze odovzdal svedkovi L. ako fyzickej osobe, že by si objednal búracie a zemné práce ako i odvoz sutiny u svedka L. ako podnikateľa. Navrhovateľ listinnými dôkazmi preukázal, že vykonal búracie zemné práce a odvoz sutiny a na základe uvedeného súd dospel k záveru, že navrhovateľ preukázal svoje tvrdenia a preto rozhodol tak, že zaviazal odporcu na zaplatenie žalovanej istiny vo výške 2.977,56 Eur. Navrhovateľovi priznal i úrok z omeškania a to s poukazom na ust. § 369 ods. 1 Obch. zák. účinného v čase vzniku právneho vzťahu. Voči uvedenému rozsudku sa v zákonom stanovenej lehote odvolal odporca, ktorý uvádza, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnemu právnemu záveru. Nesúhlasí so záverom súdu, že medzi účastníkmi konania došlo k platne uzavretému zmluvnému vzťahu. Zdôrazňuje, že v priebehu konania nedošlo zo strany súdu k žiadnym skutkovým zisteniam ohľadom podstatných náležitostí platne uzatvoreného zmluvného vzťahu a to z týchto dôvodov: Navrhovateľ nepredložil žiadnu objednávku spísanú s odporcom, ďalej nesúhlasí s tvrdením, že p. L. bol v predmetom čase zamestnancom odporcu a že bol poverený na prevzatie objednávky ako aj na výkon svojej funkcie vedúceho dopravy, čo je v priamom rozpore s tvrdením p. L., že písmo ani podpisy na dokumentoch predložených navrhovateľom nie sú jeho a nepamätá si, že by niekto niekedy konateľa odporcu videl, ani že by od neho prijímal objednávku. Ďalej nebolo preukázané, kto vyjadril svoju vôľu byť zmluvnou stranou na strane objednávateľa, či odporca alebo G.. M. U., fyzická osoba. Podľa názoru odporcu v spise sa nenachádza ani jeden dokument, ktorý by podpísal konateľ odporcu, zamestnanec odporcu alebo osoba splnomocnená konateľom odporcu. Súd mal v odôvodnení napadnutého rozsudku na strane č. 7 jednoznačne vysloviť pochybnosť o tom, či boli práce vykonané pracovníkmi navrhovateľa alebo súkromnou firmou p. L.. Má za to, že nebolo preukázané, či predmetné práce skutočne vykonal a odovzdal navrhovateľ, nakoľko osoba označená navrhovateľom, ktorá mala podľa navrhovateľa práce prevziať a podpísať zo strany navrhovateľa ako zamestnanec odporcu, vo svojej výpovedi potvrdila, že práce pre G.. M. U. robila spoločnosť Priemstav DM, s. r. o., ktorú mal založenú od 23. 10. 2001 a konateľom ktorej bol svedok p. L.. Ďalej nebolo preukázané, že M. Z. bol zamestnancom odporcu, resp. že by konal na základe plnomocenstva. Naopak bolo deklarované zo strany odporcu, že nemá žiadnych zamestnancov a nikdy nedával žiadnej osobe žiadne splnomocnenie na žiadne konanie v mene spoločnosti TRADE EXIM, s. r. o. Ďalej nebolo vyvrátené tvrdenie G.. M. U., že práce si objednal u spoločnosti Priemstav DM, s. r. o. s predmetom činnosti búracie, kopacie práce a demolácia stavieb bez použitia trhavín. Taktiež spochybňuje aj konštatovanie súdu prvého stupňa, že bez poskytnutia údajov samotným odporcom by sa navrhovateľ nemohol dostať k potrebným údajom pre fakturáciu. To, že na predložených faktúrach je uvedené obchodné meno, sídlo a IČO odporcu ešte neznamená, že tieto údaje musel navrhovateľovi poskytnúť odporca, tak ako si zobral za svoje súd vo svojom vyjadrení. Tieto údaje sú verejne dostupné. Má za to, že v konaní sa preukázalo, že odporca nikdy nebol vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, na ktorej boli realizované zemné a búracie práce a táto je vo vlastníctve G.. M. U. a jeho manželky. Taktiež súhlasné stanovisko Miestneho úradu Bratislava na odstránenie stavby na predmetnej nehnuteľnosti bolo dané G.. M. U. a nie odporcovi a stavebné povolenie nevyhnutné na výkon stavebnej činnosti bolo vydané G.. M. U. a nie odporcovi. Odporca trvá na tom, že v spore nie je pasívne legitimovaným účastníkom konania. Z týchto dôvodov navrhuje rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť a žalobu zamietnuť. K odvolaniu odporcu sa písomne dňa 21. 01. 2013 vyjadril navrhovateľ, ktorý uvádza nasledovné. Odvolanie odporcu považuje za účelové a plne súhlasí s výrokom rozsudku ako i s jeho odôvodnením. K námietkam uvádzaným odporcom v podanom odvolaní uvádza, že navrhovateľ nemá žiadne informácie o akejsi „vnútornej norme“, ktorá stanovovala obsah objednávky tak, ako ho definuje odporca. Navyše odporca na jednej strane označuje p. L. za zamestnanca pôvodného navrhovateľa a na druhej strane za vlastníka obchodnej spoločnosti Priemstav DM, s. r. o. Odporca nijakým spôsobom nepreukázal existenciu vnútornej normy, o ktorej nemá vedomosť ani posledný štatutárny orgán pôvodného navrhovateľa. Rovnako na jednej strane považuje tvrdenia svedka p. L. za hodné dôkazného prostriedku, na inom mieste jeho tvrdenia spochybňuje a vyvracia. Odporca vyzdvihuje z výpovedí svedkov rozporuplné tvrdenia, ktorými na jednej strane podopiera svoje vlastné závery, avšak na druhej strane si sám odporuje v porovnaní s tvrdeniami, ktoré sám odporca predniesol počas konaných pojednávaní. Zdôrazňuje, že odporca sám uviedol, že práce bol objednávať osobne a to v mieste, ktoré je v obchodnom registri zapísané ako sídlo pôvodného navrhovateľa a nie sídlo obchodnej spoločnosti Priemstav DM, s. r. o. Taktiež nie je pravdou, že by p. M. Z. bez ďalšieho potvrdil, že by práce pre G.. U. robila spoločnosť Priemstav DM. Uvádza, že zo všetkých listinných dôkazov ako i svedeckých výpovedí jednoznačne vyplýva aktívna legitimácia navrhovateľa a čo sa týka pasívnej legitimácie odporcu, z tvrdenia samotného odporcu vyplynulo, že pri ústnom objednaní zemných prác a dopravy údajne pre iný subjekt sa preukázal vizitkou, kartičkou spoločnosti TRADE EXIM, s. r. o., na ktorú iba dopísal kontaktný údaj na svoj mobilný telefón, pretože sa na vizitke, kartičke nenachádzal. Z tvrdenia samotného odporcu ďalej vyplynulo, že po doručení faktúr odporcovi, faktúry vrátil pôvodnému navrhovateľovi, avšak bez riadneho vysvetlenia, hoci musel vedieť vzhľadom na časovú postupnosť aké práce pôvodný veriteľ doručenými faktúrami vyúčtováva. Túto skutočnosť dokonca neuviedol odporca ani vo svojom odpore a ani vo svojom odvolaní, ktoré v tejto právnej veci podával. Zámer odporcu ponechať pôvodného veriteľa bez riadneho vysvetlenia v omyle, do ktorého uviedol pôvodného navrhovateľa pri predložení vizitky s identifikačnými údajmi spoločnosti TRADE EXIM, s. r. o., je teda zrejmý. Povinnosťou odberateľa, ktorý je oprávnený pred uplynutím lehoty splatnosti bez zaplatenia vrátiť faktúru, ktorá má iné vady v obsahu, je riadne špecifikovať dôvod vrátenia. Z uvedeného je zrejmé, že odporca porušil svoju povinnosť v súvislosti s vrátením faktúry. Porušením tejto povinnosti odporca spôsobil pôvodnému navrhovateľovi škodu, na ktorej úhradu je povinný. Uvedenú škodu je preto odporca povinný nahradiť. Má za to, že listinnými dôkazmi je preukázané, že práce vykonané boli a boli taktiež aj prevzaté. Z týchto dôvodov navrhuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť a zaviazať odporcu na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 119,02 Eur. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie odporcu podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, pričom zistil, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver. Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Na zdôraznenie vecnej správnosti odvolací súd uvádza nasledovné: Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa, že v konaní bolo preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k vzniku zmluvného vzťahu uzatvorením zmluvy o dielo a taktiež bolo preukázané, že zemné, búracie práce, odvoz sutiny boli vykonané. Odporca v konaní namietal, že navrhovateľ nepreukázal rozsah požadovaných prác za stanovenú cenu za služby, a objednávku na služby. Tiež uviedol, že nie je odporcovi známe, že by ktorýkoľvek štatutárny orgán, konateľ podpisoval uvádzané zisťovacie protokoly a súpisy vykonaných prác a taktiež nebol nikto nikdy poverený touto činnosťou za spoločnosť. Na druhej strane však z listinného dôkazu a to vyjadrenie k stavebnému povoleniu adresovanému Okresnému úradu Bratislava III žiadateľ G.. M. U. s manželkou oznamuje okresnému úradu: „Na predmetnom pozemku stál pôvodný dom, ktorý bol odstránený. Odpad drevený bol poskytnutý na kúrenie a tvrdý odpad zo stien a základov bude použitý pri stavbe nového objektu a nepotrebná časť bola vyvezená na objednávku spoločnosťou Priemstav, a. s. na skládku. Z tohto dôkazu ako i z ďalších listinných dôkazov, ktoré sú založené v spise, jednoznačne vyplýva, že práce boli vykonané právnym predchodcom navrhovateľa, teda táto skutočnosť bola preukázaná a je nesporná. Čo sa týka námietky odporcu, že odporca nie je v konaní pasívne legitimovaný, v tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že v čase vzniku zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania bol G.. M. U. konateľom odporcu a tento predložil navrhovateľovi vizitku spoločnosti TRADE EXIM, s. r. o. Aj z tohto mohol navrhovateľ usudzovať, že koná s oprávnenou osobou za odporcu, ktorý sa preukázal vizitkou obchodnej spoločnosti, kde sám G.. U. bol štatutárom a osobou oprávnenou konať, za odporcu uzatvárať zmluvy. Navrhovateľ nemal možnosť ani pri vynaložení najväčšej obozretnosti zistiť, že zmluvu o dielo, ktorá môže byť uzatvorená aj ústne, uzatvára s fyzickou osobou, lebo v tom čase G.. M. U. bol konateľom odporcu a na skutočnosť, že by prípadné práce objednával ako fyzická osoba, túto podstatnú skutočnosť navrhovateľovi G.. U. neuviedol. Odvolací súd má za to, že aj zo samotných tvrdení G.. M. U. ako i z ďalšieho vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa jednoznačne vyplynulo, že práce vykonala spoločnosť Priemstav a nie súkromná firma bývalého pracovníka právneho predchodcu navrhovateľa - H. L., nakoľko aj zo svedeckej výpovede tohto jednoznačne vyplynulo, že v rozhodnom čase pracoval v spoločnosti Priemstav a až po skončení pracovného pomeru v Priemstave si založil vlastnú spoločnosť a to Priemstav DM, s. r. o. Taktiež nebolo v konaní preukázané tvrdenie svedka Z. ako i odporcu, že peniaze boli odovzdané p. L., ktorý túto skutočnosť jednoznačne poprel a toto tvrdenie odporca žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal. Na záver teda odvolací súd uvádza, že odporca neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli dostatočným spôsobom vyhodnotené a zdôvodnené v napadnutom rozhodnutí súdu prvého stupňa. Odvolací súd považuje odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa za dostatočné a správne a preto v ďalšom odvolací súd odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa. Z týchto dôvodov ako i z dôvodov, ktoré uviedol súd prvého stupňa, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v znení doplňujúceho rozsudku č. k. 29Cb/310/2003-182 zo dňa 08. 11. 2012 podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdzuje. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania v zmysle ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a to vzhľadom k tomu, že navrhovateľ bol v odvolacom konaní plne úspešný a to za jeden úkon právnej pomoci, ktorý vrátane režijného paušálu predstavuje sumu 119,02 Eur. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.