Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/3/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200120 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014200120.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: W. P. P. V., narodeného X.X.XXXX, štátneho príslušníka Somálskej republiky (ďalej len „Somálsko"), ID osoby: XXX XXX, posledný trvalý pobyt v zahraničí: SW. P. Z., P. F., S. B., W..Y..A. XXXXX, t.č. W. C. T., zastúpeného Centrom právnej pomoci, kancelária Bratislava so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 27.1.2014 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-562-62/PO- Ž-2012 zo dňa 20.12.2013 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-562-62/PO-Ž-2012 zo dňa 20.12.2013 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-562-62/PO-Ž-2012 zo dňa 20.12.2013 odporca v zmysle § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon o azyle“) rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi. V odôvodnení rozhodnutia opísal priebeh konania, zistený stav veci a konštatoval, že navrhovateľ nespĺňa predpoklady poskytnutia doplnkovej ochrany. Dôvodil, že v Somálsku (v ktorom navrhovateľ nikdy nebol) a ani v Spojených arabských emirátoch (kde žil až do prvého odchodu na Slovensko ako somálsky štátny občan) nikdy nebolo proti nemu vedené trestné konanie, nebol väznený štátnymi orgánmi a nemal žiadne problémy so štátnymi orgánmi či neštátnymi pôvodcami. Nebol vystavený mučeniu, neľudskému ani ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu, ďalej že sa navrhovateľ nedopustil žiadneho trestného činu, za ktorý by mu v prípade návratu do krajiny pôvodu hrozilo vážne bezprávie v podobe uloženia trestu smrti alebo jeho výkonu. Všeobecne deklarované príčiny subjektívnych obáv navrhovateľa z možnej ujmy v prípade návratu do krajiny pôvodu postrádajú akúkoľvek objektívnu príčinu, absentuje opodstatnená možnosť, že by pri návrate došlo k ujme. S poukazom na aktuálne správy z krajiny pôvodu odporca podrobne vyhodnotil bezpečnostnú situáciu v tejto krajine a osobitne i otázku bezpečnosti somálskych navrátilcov a dospel k právnemu záveru, že neexistuje objektívny predpoklad na poskytnutie (predĺženie) doplnkovej ochrany. V ďalšom dôvodil, že bezpečnostná situácia v krajine pôvodu sa aj napriek v niektorých oblastiach Somálska pretrvávajúcemu vnútroštátnemu konfliktu postupne stabilizuje (Somaliland - severné Somálsko a Puntland - stredné Somálsko, niektoré oblasti stredného a južného Somálska), dochádza k rozpadu klanových ochranných mechanizmov, domáce a zahraničné jednotky spoločne oslobodzujú krajinu od pôsobnosti militantnej skupiny Al-Shabaab. Táto pritom postupne prechádza na guerillový spôsob boja a zameriava sa predovšetkým na vládnych predstaviteľov, pracovníkov Africkej únie v Somálsku, štátne inštitúcie a ľudí, ktorí pracujú pre medzinárodné organizácie. Najmarkantnejší progres je zaznamenaný v hlavnom meste Mogadišo, do ktorého prichádzajú húfy navrátilcov ako aj ostatných obyvateľov hľadajúcich bezpečie a úkryt pred Al-Shabaab, v meste dochádza k rýchlemu budovaniu infraštruktúry a k normalizácii administratívy. Svoje právne závery odporca doplnil o informácie medzinárodného charakteru vo vzťahu ku krajine pôvodu so zameraním na hlavné mesto Mogadišo, ktoré prichádza do úvahy ako miesto návratu pre navrhovateľa. Mogadišo už totiž nie je dejiskom všeobecného násilia, do tohto mesta sú realizované nútené návraty zo západných krajín, dokonca začali byť do tohto mesta smerované aj lety, ktoré bývajú plne obsadené. Odporca v prípade navrhovateľa jednoznačne vylúčil reálnu hrozbu vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 27.1.2014, ktorým sa domáhal jeho zrušenia z dôvodov ustanovených v ust. § 250j ods. 2 písm. a), c) a d) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len ako „O.s.p.“). Navrhovateľ mal za to, že jeho obava z návratu do Somálska je dôvodná, založená jednak na objektívnych dôvodoch hodnotenia situácie v jeho krajine pôvodu, keďže vnútroštátny ozbrojený konflikt v Somálsku nie je úplne ukončený (a teda môže byť vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia) a jednak z dôvodu, že navrhovateľ v Somálsku nikdy nebol a odporcom uvádzaná väzba v súvislosti s jeho štátnou príslušnosťou je úplne nedostatočná. V súvislosti s uvedeným navrhovateľ považuje za nespravodlivé a neľudské nútiť ho k návratu do Somálska, kde nikoho nemá a nemá sa teda ani ku komu vrátiť. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 10.3.2014 napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia a opätovne zdôraznil, že aj napriek neukončenému vnútroštátnemu konfliktu sa bezpečnostná situácia v hlavnom meste Mogadišu a v okolí nachádza pod úplnou kontrolou provládnych síl, obyvatelia sa vracajú späť, tak ako aj medzinárodné mimovládne organizácie a diplomatické misie. Námietky navrhovateľa považuje za účelové a právne irelevantné, žiadosť navrhovateľa o predĺženie doplnkovej ochrany bola podľa odporcu posúdená zákonným spôsobom a všetky okolnosti ním uvádzané boli posúdené individuálne, ako aj vo všetkých relevantných súvislostiach. Navrhovateľ prostredníctvom svojho zástupcu na pojednávaní predložil súdu verejné vyhlásenie organizácie Amnesty International zo dňa 15.5.2013, v anglickom jazyku, podľa ktorého je (ako to uviedol) situácia v Mogadiši krehká a ostáva extrémne neistá. Súd prejednal a rozhodol vec ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods. 3 zákona o azyle, § 14 zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky) a po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku za použitia ust. § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s obsahom azylového spisu ČAS: MU-562/PO-Ž-2012, ako aj s predchádzajúcimi spismi č. MU-542/PO-Ž-2006, ČAS: MU-2215/PO-Ž-2007, ČAS: MU-794/PO-Ž-2009, ČAS: MU-637/PO-Ž-2010 a ČAS: MU-23/PO-Ž-2012. Z obsahu spisu č. MU-542/PO-Ž-2006 súd zistil, že navrhovateľ požiadal prvýkrát o azyl dňa 19.5.2006 z osobných dôvodov (nakoľko v Somálsku nikdy nebol a nemá k tejto krajine žiadne zväzky), ako i pre obavy z pretrvávajúcej občianskej vojny. V uvedenej veci rozhodol odporca rozhodnutím zo dňa 11.9.2006 právoplatným dňa 1.8.2007, ktorým navrhovateľovi azyl neudelil, zároveň však vyslovil, že sa na navrhovateľa podľa § 47 zákona o azyle vzťahuje zákaz vyhostenia alebo vrátenia do Somálska. Z obsahu spisu ČAS: MU-2215/PO-Ž-2007 súd zistil, že navrhovateľ dňa 6.10.2007 opäť požiadal o azyl z dôvodu obáv o svoj život, hrozby narukovania a z osobných dôvodov prezentovaných už v konaní č. MU-542/PO-Ž-2006. V uvedenej veci rozhodol odporca dňa 22.1.2008 tak, že azyl navrhovateľovi neudelil, poskytol mu však doplnkovú ochranu na dobu 1 roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia (do dňa 5.2.2009), táto mu bola predĺžená na ďalší rok rozhodnutím odporcu zo dňa 28.1.2009 (do dňa 4.2.2010). Z obsahu spisu ČAS: MU-794/PO-Ž-2009 súd zistil, že odporca rozhodnutím zo dňa 8.2.2010 predĺžil navrhovateľovi poskytnutie doplnkovej ochrany na ďalší rok, t.j. do dňa 16.2.2011, o ďalší rok (do dňa 15.2.2012) mu bola táto predĺžená rozhodnutím odporcu zo dňa 14.2.2011 (vychádzajúc z obsahu spisu ČAS: MU-637/PO-Ž-2010). Z obsahu spisu ČAS: MU-23/PO-Ž-2012 súd zistil, že odporca začal konanie vo veci zrušenia poskytnutej doplnkovej ochrany z dôvodu, že navrhovateľ nepodal žiadosť o predĺženie doplnkovej ochrany v lehote podľa § 20 ods. 3 zákona o azyle. V uvedenej veci rozhodol rozhodnutím zo dňa 14.2.2012 (právoplatným dňa 16.3.212), ktorým odporcovi zrušil poskytnutú doplnkovú ochranu. Z obsahu (aktuálneho) spisu ČAS: MU-562/PO-Ž-2012 súd zistil, že navrhovateľ bol v rámci nariadenia Rady (ES) č. 343/2003 (Dublinský dohovor) prevzatý od príslušníkov rakúskej polície slovenskou stranou za účelom posúdenia opätovnej žiadosti o udelenie azylu, konanie o udelení azylu začalo dňa 28.8.2012 z dôvodov uvádzaných navrhovateľom, t.j. z obavy o svoj život, nakoľko v jeho rodnej krajine je vojna a stále sa bojuje, jeho otca zabila protivládna skupina a rodine hrozí v domovskej krajine nebezpečenstvo. Uviedol, že v Somálsku žije rodina otca ako aj matka s rodinou, že otec zomrel za nejasných okolností, tento bol politicky aktívny a z tohto dôvodu je ohrozený aj jeho život. Rozhodnutím zo dňa 22.11.2012 odporca rozhodol o žiadosti navrhovateľa o udelenie azylu tak, že mu tento neudelil a neposkytol mu ani doplnkovú ochranu. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ dňa 15.1.2013 opravný prostriedok. Súd rozsudkom č.k. 9Saz/6/2013-35 potvrdil uvedené rozhodnutie v časti výroku o neudelení azylu, vo výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany tento zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. b) a c) O.s.p a vrátil vec odporcovi na ďalšie konanie. Súd v uvedenom rozsudku formuloval právny názor, podľa ktorého je rozhodnutie v časti výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany v rozpore s obsahom administratívneho spisu, podľa ktorého navrhovateľ Somálsko nikdy nenavštívil a aj napriek uvedenému odporca odôvodňoval svoje rozhodnutie práve pobytom navrhovateľa v Mogadiši. V súvislosti s uvedeným súd vytkol odporcovi aj skutočnosť, že neposudzoval eventuálne riziká vážneho bezprávia (vo vzťahu k ust. § 2 písm. f) bod 3 zákona o azyle) na celom území Somálska, ale len v Mogadiši, z ktorého navrhovateľ vôbec nepochádza. Následne odporca doplnil dokazovanie relevantnými informáciami o bezpečnostnej situácii v celom Somálsku (podľa vyžiadaných miest, okresov, regiónov) vypracovaných odborom dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce. Podľa ust. § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. Podľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle vážnym bezprávím je 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu námietok podaných navrhovateľom a dospel k záveru, že ním udávané námietky nie sú dôvodné a že odporca vo veci rozhodol správne a v súlade so zákonom. K námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Odporca zrozumiteľným a logickým spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie a to vo vzťahu ku všetkým formám vážneho bezprávia, ako ich má na mysli ust. § 2 písm. f) zákona o azyle. Poukázal na zistený stav veci - na obsah navrhovateľovej žiadosti o predĺženie doplnkovej ochrany, na obsah správ ktoré zabezpečil v rámci zisťovania skutkového stavu veci. Právny záver, ktorý vyvodil z takto zisteného a opísaného stavu veci prezentoval osobitne ku každej z foriem vážneho bezprávia. Nakoľko odporca neuviedol individuálne dôvody hrozby vážneho bezprávia, odporca uvedenú vec vyhodnocoval ako otázku, či civilná osoba vyhostená do tejto krajiny by zo samotného dôvodu svojej prítomnosti čelila reálnemu riziku vážneho a individuálneho ohrozenia. Na okraj tejto argumentácie súd považuje za potrebné poznamenať, že pokiaľ navrhovateľ v podanom návrhu poukazuje aj na skutočnosť, že v Somálsku nemá žiadne väzby a z uvedeného dôvodu považuje za nespravodlivé a neľudské nútiť ho k návratu do Somálska, tak takéto vyjadrenia navrhovateľa nemožno vo vzťahu k posudzovaniu splnenia podmienok poskytnutia doplnkovej ochrany zohľadniť. Okrem toho súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ je štátnym príslušníkom Somálska a teda jedine vo vzťahu k tejto krajine je možné posudzovať dôvody poskytnutia medzinárodnej ochrany pred perzekúciou. Pokiaľ ide o vyhlásenie organizácie Amnesty International zo dňa 15.5.2013, ktoré navrhovateľ predložil na pojednávaní konanom dňa 23.4.2014, súd poukazuje na fakt, že toto bolo v čase vydania napadnutého rozhodnutia už neaktuálne (7 mesiacov staré). Súd v súlade s § 250i O.s.p. môže skúmať len skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Azylový spis podľa názoru súdu obsahuje dostatok (v čase vydania rozhodnutia) aktuálnych správ o krajine pôvodu, z ktorých možno vyvodiť existenciu či neexistenciu hrozby vážneho bezprávia. K námietke nedostatočného zistenia stavu veci (vo vzťahu k neobjektívnemu vyhodnoteniu situácie v krajine pôvodu, kde ozbrojený konflikt ešte neskončil a teda navrhovateľ môže byť vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia): Podľa názoru súdu ani táto námietka nie je dôvodná. Navrhovateľ nikdy (tak v priebehu aktuálneho, ako aj predchádzajúcich konaní) neprezentoval také konanie voči nemu, ktoré by bolo možné subsumovať pod pojem vážneho bezprávia tak ako ho definuje ust. § 2 písm. f) zákona o azyle. Odporca správne v napadnutom rozhodnutí poukázal na skutočnosť, že v Somálsku nebolo proti navrhovateľovi nikdy vedené trestné konanie, nikdy nebol väznený štátnymi orgánmi a nemal žiadne problémy so štátnymi orgánmi či tretími subjektmi, nebol vystavený mučeniu, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu a nikdy nedopustil žiadneho trestného činu, za ktorý by mu v prípade návratu do krajiny hrozilo vážne bezprávie v podobe uloženia trestu smrti alebo jeho výkonu. Obavy navrhovateľa, tak ako uviedol správne odporca, majú len subjektívnu povahu, t.j. v jeho prípade absentuje opodstatnená možnosť, že pri návrate by došlo k hroziacej ujme, tento totiž žiadnym spôsobom neozrejmil, na základe akých dôvodov by mohol byť v krajine pôvodu perzekvovaný. Odporca však i napriek uvedenému, ako vyplýva z obsahu spisu a z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, prostredníctvom informácií o krajine pôvodu zisťoval celkovú bezpečnostnú situáciu v Somálsku, postupoval pritom v zmysle § 250r O.s.p. a túto vyhodnocoval komplexne podľa regiónov (nielen so zameraním na hlavné mesto Mogadišo). Vzal do úvahy intenzitu a štruktúru útokov a mieru ohrozenia civilného obyvateľstva, ktoré nedosahuje takú úroveň, aby preukazovali existenciu podstatných dôvodov domnievať sa, že civilná osoba (navrhovateľ) vrátená do tejto krajiny by zo samotného dôvodu svojej prítomnosti čelila reálnemu riziku utrpenia vážneho bezprávia. Militantná skupina Al-Shabaab sa zameriava predovšetkým na vládnych predstaviteľov, pracovníkov Africkej únie v Somálsku, štátne inštitúcie a ľudí, ktorí pracujú pre medzinárodné organizácie (a teda nie na civilistov). Odporca súčasne vykonal náležité dokazovanie relevantnými správami, ktoré sa svojim obsahom týkajú návratov somálsky repatriantov, pričom zistil, že títo sa hromadne vracajú do svojej vlasti, najmä do regiónu hlavného mesta Mogadišo a jeho okolia. Za stabilnú a bezpečnú možno považovať aj severnú časť Somálska (Somalialand a Puntland), podobne ako aj niektoré z oblastí stredného a južného Somálska z ktorých bol Al-Shabaab vytlačený a ktoré súd pod kontrolou vlády. Námietka navrhovateľa, podľa ktorej odporca posúdil skutkový stav na základe nedostatočne zisteného stavu veci teda neobstojí. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Navrhovateľ jednak túto námietku žiadnym spôsobom nezdôvodnil, jednak je nepochybné, že odporca podriadil zistený skutkový stav pod právnu normu, ktorá sa na vec vzťahuje, ak žiadosť o poskytnutie doplnkovej ochrany posudzoval v intenciách ust. § 13a a § 2 písm. f) zákona o azyle. Poskytnutie doplnkovej ochrany negatívne vymedzuje ust. § 13c ods. 1 zákona o azyle, v zmysle ktorého je predpokladom pre takýto postup odporcu splnenie predpokladov stanovených v ust. § 13a alebo § 13b zákona o azyle. Navrhovateľ nebol v krajine svojho pôvodu - v Somálsku nikdy trestne stíhaný, nebol mu uložený žiaden trest a teda ani trest smrti. V Somálsku (ako to uviedol) nikdy nebol a teda sa nemohol stať objektom akéhokoľvek neľudského či ponižujúceho zaobchádzania v dôsledku čoho mu takéto zaobchádzanie nehrozí ani v prípade jeho ev. návratu do tejto jeho domovskej krajiny. Ako to vyplýva zo založených správ, nehrozí mu žiadne nebezpečenstvo ani ako somálskemu repatriantovi. Ako to je zjavné z obsahu informácií o Somálsku (viď tiež predchádzajúci text odôvodnenia tohto rozsudku), aj keď niektoré z oblastí tohto štátu ostávajú pod kontrolou militantnej skupiny Al-Shabaab, navrhovateľ sa môže do ostatných oblastí bezpečne vrátiť (napr. región Mogadiša, Afgoye, niektoré ďalšie regióny stredného a južného Somálska, Samalialand, Puntlad). Pretože odporca zákonným a pre posúdenie podanej žiadosti dostatočným spôsobom zistil stav veci, tento podriadil pod príslušnú právnu normu a pretože odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je zrozumiteľné, z obsahu ktorého je zrejmá správna úvaha, ktorou sa odporca riadil pri vydaní napadnutého rozhodnutia a to v súvislosti so správnym posúdením každej z foriem vážneho bezprávia v zmysle zákona o azyle, súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne a zákonné. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdnych poplatkov za toto konanie (§ 4 ods. 2 písm. v) zákona č. 71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).