Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/6/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200091 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1013200091.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána I. I. E., narodeného X.X.XXXX, bez cestovných dokladov, štátneho príslušníka J., podľa vlastného udania v zahraničí bytom naposledy U. J., I. C., J. I. L., aktuálne s miestom pobytu H. Q. S., zastúpeného Centrom právnej pomoci so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 14.1.2013 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-562-32/PO-Ž-2012 zo dňa 22.11.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-562-32/PO-Ž-2012 zo dňa 22.11.2012: 1/ vo výroku o neudelení azylu p o t v r d z u j e 2/ vo výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. b/, c/ Občianskeho súdneho poriadku a v tejto časti v r a c i a vec odporcovi na ďalšie konanie. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-562-32/PO-Ž-2012 zo dňa 22.11.2012 odporca podľa § 13 ods. 1, § 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Opísal priebeh a výsledky predchádzajúcich azylových konaní a svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná opodstatnenosť z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zostávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva z Konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zo zákona o azyle. Ďalej uviedol, že v Somálsku nikdy nežil, pričom na Slovensko pricestoval v roku 1996 zo Spojených arabských emirátov (SAE), kde žil od narodenia a to za účelom štúdia na vysokej škole. Uviedol tiež, že vylúčenie zo štúdia, nedostatok finančných prostriedkov na štúdium či okradnutie (na Slovensku) nie je dôvodom k udeleniu azylu. Odporca tiež konštatoval, že neexistujú žiadne dôvody ani k udeleniu azylu z humanitárnych dôvodov. Pokiaľ ide o výrok, ktorým rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi tento odôvodnil tým, že nebol splnený ani jeden zo zákonných predpokladov jej poskytnutia. Poukázal na zlepšenú bezpečnostnú situáciu v hlavnom meste Somálska Mogadiši, kde navrhovateľ žil od narodenia až do svojho odchodu zo Somálska Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 14.1.2013, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Poukázal v ňom na správy o Somálsku, zamerané na tamojšiu bezpečnostnú situáciu v Mogadiši vo vzťahu k militantnému hnutie Al Shabaab, na skutočnosť, že odporca konštatoval v rozhodnutí aj to, že navrhovateľ žil v Mogadiši i keď tomu tak nebolo (podobne ako ani v Somálsku), pričom tieto tvrdenia použil v neprospech navrhovateľa. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 18.2.2013 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Zotrval na dôvodoch, uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a poukázal pritom na aktuálnu bezpečnostnú situáciu v hlavnom meste. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods. 3 zákona o azyle, § 14 zák. č.371/2004Z.z. v platnom znení) na pojednávaní v neprítomnosti odporcu, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil pred začatím pojednávania pričom súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne vo výroku o neudelení azylu, avšak že je potrebné ho zrušiť vo výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany a v tejto časti vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie.. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-562/PO-Ž-2012, ako aj s predchádzajúcimi azylovými spismi navrhovateľa ČAS: MU-542/PO-Ž/2006, MU-2215/PO-Ž-2007, MU-794/PO-Ž-2009, MU-637/PO-Ž-2010 a MU-23/PO-Ž-2012. Zo spisu ČAS: MU-542/PO-Ž/2006 súd zistil, že navrhovateľ po prvý raz požiadal o azyl 19.5.2006 z dôvodu obavy o život a zdravie. V konaní bolo zistené a preukázané, že sa narodil v SAE, kde prežil ako somálsky štátny príslušník celý svoj dovtedajší život. Jeho otec zomrel v SAE v roku 2002, o matke, ktorá sa následne vrátila do Somálska nemal žiadnu vedomosť. V Somálsku navrhovateľ nikdy nebol a o azyl požiadal z dôvodu vojny, ktorá tam prebiehala. Právoplatným rozhodnutím z 11.9.2006 odporca navrhovateľovi azyl neudelil, rozhodol však o tom, že sa na neho vzťahuje zákaz vyhostenia alebo vrátenia do Somálska. Zo spisu ČAS: MU-2215/PO-Ž-2007 súd zistil, že navrhovateľ 6.10.2007 opätovne požiadal o azyl z dôvodu ev. existenčných a komunikačných problémov, ako aj z dôvodu, že v prípade návratu do Somálska by musel nastúpiť do armády. Odporca právoplatným rozhodnutím z 22.1.2008 navrhovateľovi azyl neudelil, poskytol mu však doplnkovú ochranu. Zo spisov ČAS: MU-794/PO-Ž-2009 a MU-637/PO-Ž-2010 súd zistil, že na základe podaných žiadostí bola bola navrhovateľovi poskytnutá doplnková ochrana predĺžená rozhodnutiami z 8.2.2010 a zo 14.2.2011. Zo spisu ČAS: MU-23/PO-Ž-2012 vyplýva, že odporca rozhodnutím zo 14.2.2012 poskytnutú doplnkovú ochranu zrušil z dôvodu, že navrhovateľ nepožiadal o jej predĺženie v zákonom stanovenej lehote. Zo spisu ČAS: MU-562/PO-Ž-2012 súd zistil, že navrhovateľ opätovne požiadal o azyl 28.8.2012 z dôvodu vojny v Somálsku. Počas vstupného pohovoru o. i. uviedol, že je somálskym štátnym občanom, že sa narodil a žil výlučne v SAE, že v Somálsku nikdy nebol, že zo SAE vycestoval na Slovensko výlučne za účelom štúdia, že jeho otec niekedy v rokoch 2001 - 2002 zomrel, že o matke nemá žiadnu vedomosť, teda ani to či vôbec žije. K dôvodom žiadosti o azyl uviedol, že do Somálska sa vrátiť nemôže, podobne ako ani do SAE a pretože jemu poskytnutá doplnková ochrana mu bola zrušená, nemá inú možnosť, ako požiadať na Slovensku o azyl. Tento dôvod konkretizoval tým, že na Slovensku ostal bez prostriedkov v dôsledku čoho nemá kde bývať a ani z čoho žiť. Tiež dodal, že v Somálsku je zlá situácia a že tam nemá žiadne zázemie. V spise sa nachádzajú správy o krajine pôvodu navrhovateľa pochádzajúce z rôznych zdrojov, osobitne zamerané na situáciu v Mogadiši. Podľa ust. § 13 ods.1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo 10. Podľa ust. § 8 zákona ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl. Podľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu. Podľa ust. § 19a ods. 1 písm. a/ zákona o azyle ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú. Podľa ust. § 3 ods. 4 veta prvá zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Podľa ust. § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Podľa ust § 250j ods. 2 písm. písm. b/, c/ súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci., Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: Vo vzťahu k výroku o potvrdení výroku napadnutého rozhodnutia o neudelení azylu: Navrhovateľ namietal všeobecne zlú bezpečnostnú situáciu v Somálsku, ktorého štátnym príslušníkom je, v dôsledku čoho mu mal byť azyl poskytnutý. Súd však túto námietku nemohol akceptovať z dôvodu, že aj prípadná zlá bezpečnostná situácia v krajine pôvodu žiadateľa o azyl sama o sebe nemôže byť dôvodom k udeleniu azylu. Je tomu tak preto, lebo dôvody udelenia azylu ako najvyššej formy medzinárodnej ochrany pred perzekúciou sú striktne vymedzené dôvodmi, uvedenými v ust. § 8 zákona o azyle. Teda akokoľvek zlá všeobecná bezpečnostná situácia nie je dôvodom k udeleniu azylu bez toho, aby bola súčasne preukázaná odôvodnená obava z prenasledovania (žiadateľa o azyl) z dôvodu jeho rasy, národnosti, náboženstva, zastávania určitých politických názorov, príslušnosti k určitej sociálnej skupine, či za uplatňovanie politických práv a slobôd. V prípade navrhovateľa tento síce prezentoval všeobecne nepriaznivú bezpečnostnú situáciu v Somálsku, ktorého je štátnym príslušníkom, avšak ako dôvod žiadosti uviedol iba svoje súkromnú a existenčnú situáciu (že o azyl žiada preto, lebo na Slovensku po zrušení poskytnutej doplnkovej ochrany nemá legálny dôvod pobyte, že nemá žiadne finančné prostriedky v dôsledku čoho nemá kde bývať a z čoho žiť, že do SAE sa vrátiť nemôže, podobne ako ani do Somálska, lebo tam nemá žiadne zázemie). Tieto dôvody žiadosti o azyl zjavne nie je možné subsumovať pod žiaden z dôvodov, uvedených v § 8 zákona o azyle a preto odporca správne rozhodol o neudelení azylu navrhovateľovi. A to bez ohľadu na navrhovateľom prezentovanú všeobecne zlú bezpečnostnú situáciu v Somálsku. Naviac navrhovateľ v Somálsku nikdy nežil, nikdy tam ani nebol a teda v súvislosti s touto krajinou nemal žiadne problémy. Vo vzťahu k výroku o zrušení výroku napadnutého rozhodnutia o neposkytnutí doplnkovej ochrany: Ako to je zjavné z odôvodnenia výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany, odporca v ňom uviedol, že navrhovateľ od svojho narodenia až do odchodu žil v Mogadiši, že z tohto mesta pochádza. Toto konštatovanie odporcu je v zrejmom rozpore s jeho predchádzajúcim tvrdením (v časti odôvodnenia týkajúceho sa neudelenia azylu), podľa ktorého v Somálsku nikdy nebol. Vychádzajúc z obsahu vykonaného pohovoru (resp. vykonaných pohovorov v predchádzajúcich azylových konaniach), je zrejmé, že navrhovateľ sa narodil v SAE, kde prežil celý svoj dovtedajší život, pričom Somálsko nikdy ani nenavštívil a ani tam nežil. Je teda zjavné, že takéto tvrdenie odporcu je v rozpore nielen z obsahom spisu, ale aj so samotným napadnutým rozhodnutím. Takéto tvrdenie odporcu je naviac rozporuplné, spôsobujúce aj nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia v časti jeho odôvodnenia. Evidentne teda rozhodnutie v časti výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany je v rozpore s obsahom spisu, ktorá skutočnosť je dôvodom na zrušenie tohto výroku a na vrátenie tejto časti rozhodnutia na ďalšie konanie. Odporca v konaní vyhľadal a do spisu založil správy o Somálsku, ktoré sú však zamerané výlučne na bezpečnostnú situáciu v jeho hlavnom meste Mogadiši. Je potrebné priznať, že aj zisťovanie aktuálnej bezpečnostnej situácie v hlavnom meste Somálska je na mieste, avšak za predpokladu, žeby navrhovateľ skutočne z tohto mesta či regiónu pochádzal, resp. že by v ňom prežil svoj život. Táto skutočnosť však potvrdená nebola a preto podľa názoru súdu bolo potrebné, aby odporca pri posúdení ev. rizík vážneho bezprávia (vo vzťahu k ust. § 2 písm. f/ bod. 3. zákona o azyle) zisťoval bezpečnostnú situáciu v Somálsku ako celku. A to i za predpokladu, že v meste Mogadišo došlo k jej podstatnému zlepšeniu, ktorá skutočnosť by mohla svedčiť o možnej aplikácii ust. Článku 8. Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13.12.2011 (kvalifikačná smernica), podľa ktorého sa pri rozhodovaní zohľadní aj skutočnosť, ak v časti krajiny pôvodu má žiadateľ zabezpečenú ochranu, resp. mu v nej nehrozí vážne bezprávie. Aplikácii tohto ustanovenia však v prejednávanej veci musí, vzhľadom na okolnosti zistenia stavu prejednávanej veci, predchádzať zistenie stavu vnútroštátneho konfliktu v celom Somálsku (napr. pôsobenie, aktivity AL Shabaab-u a s tým súvisiace možné ohrozenia). Až po takto zistenom stave veci je na mieste jeho vyhodnotenie a prezentovanie správnej úvahy. V prejednávanej veci však odporca zisťoval a vyhodnocoval bezpečnostnú situáciu iba vo vzťahu k hlavnému mestu Mogadišu, ktorá skutočnosť nesvedčí o tom, že by zistil v tomto smere skutkový stav v miere, zodpovedajúcej objektívnemu posúdeniu veci. Nakoľko sa teda odporca neriadil dostatočným spôsobom vyššie citovanými ustanoveniami správneho poriadku, resp. ust. § 19a ods. 1 písm. a/ zákona o azyle, súd aj z tohto dôvodu výrok o neposkytnutí doplnkovej ochrany zrušil a v tejto časti vrátil vec odporcovi na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude preto úlohou odporcu správne opísať zistený stav veci (vo vzťahu k miestu narodenia navrhovateľa a jeho pobytu do doby, kedy odišiel za účelom štúdia na Slovensko), vyhľadať a do spisu založiť potrebné informácie o bezpečnostnej situácii v celom Somálsku, týkajúce sa predovšetkým ev. rizika vážneho bezprávia vo vzťahu k existencii vnútroštátneho či medzinárodného ozbrojeného konfliktu. Takto zistené poznatky bude musieť následne vyhodnotiť z pohľadu § 13a zákona o azyle a svoje rozhodnutie vo veci náležite odôvodniť. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľ bol v konaní čiastočne úspešný, trovy konania však nežiadal a preto mu ich súd nepriznal. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).