Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/4/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200296 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014200296.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: B. W. M. Q., narodeného XX.X.XXXX, štátneho príslušníka M. L. (Ď. Y. „.), podľa vlastného udania v krajine pôvodu naposledy v meste W., Č.Ť. M., F. T. Z., aktuálne na neznámom mieste, zastúpeného pani Mgr. Jarmilou Vargovou, advokátkou so sídlom pracoviska Brečtanová 21, Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 24.2.2014 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-770-28/PO-Ž-2012 zo dňa 14.1.2014 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-770-28/PO-Ž-2012 zo dňa 14.1.2014 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-770-28/PO-Ž-2012 zo dňa 14.1.2014 odporca podľa § 13a, § 20 ods. 3 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi nepredĺžil poskytnutú doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vykonaní dokazovania a po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v prípade návratu navrhovateľa do krajiny jeho pôvodu tomuto nehrozí vážne bezprávie, ako to má na mysli ust. § 2 písm. f) zákona o azyle. Opísal v konaní zistený stav veci a uviedol, že navrhovateľ nebol nikdy trestne stíhaný a ani odsúdený k trestu smrti, že nebol objektom mučenia, neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu a to ani z dôvodu svojej klanovej príslušnosti. Odporca tiež uviedol, že somálski navrátilci sa pri svojich návratoch nestretávajú so zlým zaobchádzaním. V časti odôvodnenia venovanej bezpečnostnej situácii konštatoval na základe vyhľadaných informácií, že mesto Mogadišo (odkiaľ navrhovateľ pochádza a kde žil) a jeho okolie, podobne ako aj iné regióny, je bezpečné. Odporca tiež uviedol, že s navrhovateľom nemohol vykonať doplňujúci pohovor, pretože navrhovateľov pobyt nie je známy. Svoje právne závery doplnil o aktuálne informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 24.21.2014, ktorým sa domáhal jeho zrušenia z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, pretože zistenie skutkového stavu veci pokladal za nedostatočné a tiež preto, lebo zistenie skutkového stavu veci je v rozpore s obsahom spisu. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 14.2.2014 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Zotrval pritom na správnosti rozhodnutia, ako aj na obsahu jeho odôvodnenia. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods. 3 zákona o azyle, § 14 zák. č.371/2004Z.z. v platnom znení) na pojednávaní v neprítomnosti zástupkyne navrhovateľa, pretože i napriek riadne doručenému predvolaniu sa na pojednávanie nedostavila (§ 250g ods. 2 O.s.p.) a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správné. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-770/PO-Ž-2012, ako aj s predchádzajúcimi azylovými spismi navrhovateľa. Z obsahu spisu ČAS: MU-639/PO-Ž-2009 súd zistil, že navrhovateľ v roku 2009 požiadal o azyl z dôvodu občianskej vojny v Somálsku. Uviedol, že nebol členom žiadnej politickej strany, že nebol trestne stíhaný. Tiež uviedol, že v roku 2007 ho nejakí ľudia prinútili proti jeho vôli pracovať 15 dní na cudzom pozemku, potom ho prepustili. Odvtedy nemal žiadne problémy. Ako dôvod žiadosti o azyl uviedol občiansku vojnu. Odporca rozhodnutím z 23.12.2009 navrhovateľovi azyl neudelil, poskytol mu však doplnkovú ochranu z dôvodu zlej všeobecnej bezpečnostnej situácie. Z obsahu spisu ČAS: MU-589/PO-Ž-2010 súd zistil, že na základe navrhovateľom podanej žiadosti odporca rozhodnutím z 12.1.2011 predĺžil poskytnutú doplnkovú ochranu na dobu jedného roka a to na základe analýzy bezpečnostnej situácie v Somálsku. Z obsahu spisu ČAS: MU552/PO-Ž-2011 súd zistil, že na základe navrhovateľom podanej žiadosti odporca rozhodnutím z 2.1.2012 predĺžil poskytnutú doplnkovú ochranu na dobu jedného roka a to na základe analýzy bezpečnostnej situácie v Somálsku. Z obsahu aktuálneho spisu ČAS: MU-770/PO-Ž-2012 súd zistil, že na základe navrhovateľom podanej žiadosti odporca rozhodnutím z 23.1.2013 navrhovateľovi poskytnutú doplnkovú ochranu nepredĺžil. O podanom opravnom prostriedku rozhodol tunajší súd rozsudkom č. k. 9Saz/19/2013-28 z 21.8.2013 rozhodol tak, že napadnutú rozhodnutie zrušil z dôvodu § 250j ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p. a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie s tým, aby odporca doplnil dokazovanie na okolnosti ev. bezpečnostných rizík návratov somálskych repatriantov, ako aj na aktuálnu bezpečnostnú situáciu v regióne prípadného návratu navrhovateľa. Odporca doplnil dokazovanie vyhľadaním informácií o krajine a regióne pôvodu navrhovateľa, ktoré boli obsahovo zamerané na aktuálnu bezpečnostnú situáciu civilistov o. i. v Mogadiši, ako aj na návraty somálskych repatriantov, včítane neúspešných žiadateľov o azyl, na zaobchádzanie s občanmi vzhľadom na ich klanovú príslušnosť. Doplňujúci pohovor s navrhovateľom vykonaný byť nemohol, pretože tak odporcovi, ako aj zástupkyni navrhovateľa nebola adresa pobytu navrhovateľa známa. Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1.uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Podľa ust. § 32 ods. 1 zák. č. 71/1967 ZB. o správnom konaní (správny poriadok správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa ust. § 19a ods. 1 písm. a) zákona o azyle ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú, Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov (odporca sa podľa tejto námietky nezaoberal individuálnym posúdením žiadosti navrhovateľa): Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Odporca jasným, zrozumiteľným a logickým spôsobom opísal zistený stav veci, pričom s poukazom na osobu navrhovateľa vyhodnocoval jednotlivé formy vážneho bezprávia, ako sú špecifikované v ust. § 2 písm. f) zákona o azyle. Na základe vyhodnotenia tejto námietky súd dospel k názoru, že z celého odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmá správna úvaha, ktorou sa odporca riadil pri vydaní svojho rozhodnutia. Odporca sa v odôvodnení tiež zaoberal otázkou klanovej príslušnosti navrhovateľa z pohľadu ev. ohrozenia navrhovateľa v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu, teda žiadosť navrhovateľa vyhodnocoval aj s pohľadu individuality navrhovateľa. K námietke nedostatočne zisteného stavu veci: Ani táto námietka podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Odporca v intenciách rozsudku tunajšieho súdu z 21.8.2013 vyhľadal a do spisu založil aktuálne informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, zamerané na otázky ev. rizík návratov somálskych repatriantov. Z týchto správ vyplýva, že návraty aj neúspešných žiadateľov o azyl nevykazujú žiadne riziká. Odporca tiež doplnil dokazovanie aktuálnymi správami týkajúcimi sa bezpečnostnej situácie tak v Mogadiši, ako aj v Somálsku ako celku, pričom vyhľadané správy tiež obsahujú informácie o aktuálnom stave klanového systému v oblasti Mogadiša. Podľa názoru súdu, informácie založené v spise dávajú dostatok objektívnych informácií, nevyhnutných k posúdeniu navrhovateľovej žiadosti o predĺženie doplnkovej ochrany. K namietanej neaktuálnosti správ súd konštatuje, že založené správy sú datované prevažne septembrom - októbrom 2013 a teda nejde o neaktuálne informácie. K námietke rozporu obsahu spisu s napadnutým rozhodnutím: Podobne ako predchádzajúce, ani táto námietka podľa názoru súdu nie je dôvodná. Odporca v odôvodnení rozhodnutia opísal zistený stav veci, pričom prezentoval správnu úvahou, ktorou sa pri vydaní rozhodnutia riadil. To, že nevydal rozhodnutie v intenciách želania navrhovateľa (teda aby bola navrhovateľovi poskytnutá doplnková ochrana predĺžená) nemôže á priori svedčiť o rozpore rozhodnutia s obsahom spisu. Reagujúc na konkrétne námietky navrhovateľa (vo vzťahu k rozporu obsahu rozhodnutia so spisom) súd tiež poukazuje na skutočnosť, že vyhľadané správy preukazujú oslabenie klanového systému konkrétne aj v oblasti Mogadiša, pričom je však potrebné poznamenať, že navrhovateľ neprezentoval mučenie, neľudské či ponižujúce zaobchádzanie z dôvodu svojej klanovej príslušnosti. K navrhovateľom v roku 2009 prezentovanému incidentu z roku 2007 (kedy mal byť neznámymi ľuďmi prinútený pracovať na cudzom poli cca 15 dní) je dôležité poznamenať, že i keď išlo o odsúdeniahodný čin, tento bol ojedinelým a následne nedošlo k žiadnemu obdobnému konaniu. Pokiaľ ide o námietku, týkajúcu sa návratov súd poukazuje na skutočnosť, že žiadna správa nehovorí o zlom zaobchádzaní so somálskymi navrátilcami. Ak by takéto (zlé) zaobchádzanie existovalo, nepochybne by správy o ňom objavili aspoň u niektorých zdrojov informácií, čo sa však nestalo. Súd iba poznamenáva, že navrhovateľ nebol nikdy trestne stíhaný a nebol mu nikdy uložený žiaden trest - ani trest smrti. I keď bol navrhovateľ v minulosti (v roku 2007) prinútený neznámymi ľuďmi pracovať 15 dní na cudzom poli, išlo o incident ojedinelý. Navrhovateľ sa nikdy nestal objektom mučenia, neľudského či ponižujúceho zaobchádzania, takéto zaobchádzanie mu nehrozí ani v prípade ev. návratu, ako to je zrejmé z obsahu založených informácií. Bezpečnostná situácia v oblasti mesta Mogadišo, podobne ako aj v niektorých iných regiónoch Somálska (pôvodne kontrolovaných teroristickou organizáciou Al Shabaab) sa podstatne zlepšila. I keď v Mogadiši nie je ideálnou, predsa len (ako to je zjavné z informácií) nie je možné hovoriť o vnútroštátnou ozbrojenom konflikte, ktorý by v Mogadiši prebiehal. S poukazom na vyššie uvedené výsledky preskúmania napadnutého rozhodnutia odporcu súd dospel k názoru, že navrhovateľom vznesené námietky nie sú dôvodné, že odporca postupoval tak v intenciách citovaných ustanovení správneho poriadku a zákona o azyle ako aj, že odporca vo veci žiadosti o predĺženie poskytnutej doplnkovej ochrany rozhodol správne. Preto súd napadnuté rozhodnutie potvrdil. Záverom súd iba poznamenáva, že pobyt navrhovateľa nie je odporcovi, avšak ani zástupkyni navrhovateľa známy, ktorá skutočnosť nasvedčuje nezáujmu navrhovateľa na výsledku predmetného konania. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).