Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/19/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200520 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1013200520.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána S. N. A., narodeného XX.X.XXXX, štátneho príslušníka N. V. (N.), podľa vlastného udania v krajine pôvodu bytom naposledy S., Č. N., M. Q. G., N., aktuálne s miestom pobytu N. I. XX, G., zastúpeného pani Mgr. Jarmilou Vargovou, advokátkou so sídlom pracoviska: Brečtanová 21, Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 17.3.2012 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-770-12/PO- Ž-2012 zo dňa 23.1.2013 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-770-12/PO-Ž-2012 zo dňa 23.1.2013 z r u š u j e podľa ust. § 250 j ods. 2 písm. c/, d/ Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-770-12/PO-Ž-2012 zo dňa 23.1.2013 odporca podľa § 20 ods. 3 s poukazom na nesplnenie podmienok § 13a zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi nepredĺžil poskytnutú doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že situácia v hlavnom meste Somálska - Mogadiši sa vytlačením hnutia Al Shabbab zlepšila natoľko, že obava navrhovateľa zo svojvoľného násilia počas vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu nie je dôvodná. Svoj právny záver vyvodil z informácií o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 17.3.2013, ktorým sa domáhal jeho zrušenia. Namietal v ňom nedostatočné zistenie stavu veci (poukázal na aktivity Al Shabaabu v Mogodiši, na bezpečnostné riziká návratov somálskych repatriantov), nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť či pre nedostatok dôvodov (namietal nezaoberanie sa individuálnym posúdením osoby navrhovateľa z pohľadu jeho príslušnosti k minoritnému kmeňu), ako aj to, že v konaní odporcu bola zistená vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (rozhodovanie odporcu vo veciach iných žiadateľov o azyl, pochádzajúcich z mesta Afgoye). Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 12.4.2013 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Zotrval pritom na správnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj na jeho odôvodnení. Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods.3 zákona o azyle, § 14 zák. č.371/2004Z.z. v platnom znení) na pojednávaní v neprítomnosti odporcu, pretože i napriek riadne doručenému predvolaniu sa odporca na pojednávanie nedostavil (§ 250g ods. 2 O.s.p.) a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-770/PO-Ž-2012, ako aj s predchádzajúcimi azylovými spismi navrhovateľa (ČAS: MU-639/PO-Ž-2009, MU-589/PO-Ž-2010 a MU-552/PO-Ž-2011. Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona o azyle na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust § 32 ods. 2 zák. č. 71/1967 Z. o správnom konaní v platnom znení (Správny poriadok) podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa ust. § 46Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa ust. § 19a ods. 1 písm. a) zákona o azyle ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú, Podľa ust. § 20 ods. 3 zákona o azyle doplnková ochrana podľa § 13a a 13b sa poskytuje na jeden rok; po uplynutí jedného roka sa poskytovanie doplnkovej ochrany na žiadosť predĺži vždy o jeden rok, ak sú splnené podmienky uvedené v § 13a alebo 13b a nie sú dôvody na jej neposkytnutie podľa § 13c ods. 2 až 4. Cudzinec je povinný podať žiadosť podľa predchádzajúcej vety najskôr 90 dní a najneskôr 60 dní pred uplynutím jednoročnej lehoty. Žiadosť sa podáva na úradnom tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 2a, osobne na policajnom útvare podľa miesta pobytu; vyplnenú žiadosť policajný útvar bezodkladne zašle ministerstvu. Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 2 písm. f zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu, Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Podľa ust § 250j ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k názoru, že odporca sa dôsledne neriadil vyššie citovanými procesnými zákonnými ustanoveniami. K námietke, že v konaní odporcu bola zistená vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia: S poukazom na skutočnosť, že súd zrušil napadnuté rozhodnutie aj z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti, súd sa touto námietkou nezaoberal. K ostatným dvom vzneseným námietkam: Po dôkladnom oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia, konkrétne jeho odôvodnenia súd dospel k názoru, že odporca nedostatočne v konaní zistil stav veci a že svoje rozhodnutie aj neodôvodnil náležitým spôsobom, čím nepostupoval pri vydaní rozhodnutia v súlade s vyššie citovanými procesnými zákonnými ustanoveniami. Predmetom konania odporcu bolo posúdenie, či existujú resp. pretrvávajú predpoklady pre predĺženie poskytnutej doplnkovej ochrany navrhovateľovi. Bolo teda úlohou odporcu zistiť existenciu či neexistenciu vážneho bezprávia, ktoré by ev. v prípade návratu navrhovateľa tomuto hrozilo. Zákon o azyle v ust. § 2 písm. f/ jasne definuje, čo je potrebné pod pojmom „vážne bezprávie“ chápať. Ako to vyplýva z obsahu spisu odporcu, podobne ako aj z obsahu (odôvodnenia) napadnutého rozhodnutia, odporca v konaní vyhľadal a do spisu založil správy o krajine pôvodu navrhovateľa, obsahovo zamerané na bezpečnostnú situáciu v hlavnom meste Mogadišo, odkiaľ navrhovateľ pochádza. Takto zistený, vyhodnotený a odôvodnený stav veci je však komfortný iba vo vzťahu k dôvodu vážneho bezprávia v zmysle ust. § 2 písm. f/bod 3. zákona o azyle. Odporca sa v rámci zistenia stavu veci ale vôbec nezaoberal zisťovaním ev. existencie vážneho bezprávia v zmysle ust. § 2 písm. f/ bod 2. Zákona o azyle (mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest), teda sa nezaoberal otázkou, či v prípade návratu navrhovateľa do krajiny jeho pôvodu nehrozí aj táto forma vážneho bezprávia. Konkrétne, či v prípade návratu zo strany somálskych štátnych orgánov nebude navrhovateľ prípadne objektom zlého zaobchádzania ako osoby, ktorá opustila Somálsko ilegálne. Na túto skutočnosť odporca nevykonal žiadne dokazovanie, ktorá skutočnosť je v rozpore so znením ust. § 13a zákona o azyle. Naviac tak konal aj v rozpore so svojou ustálenou praxou, keď v (štandardných) konaniach o žiadostiach o poskytnutie medzinárodnej ochrany pravidelne zisťuje podmienky správania sa štátnych orgánov vo vzťahu k neúspešným žiadateľov o azyl, či k iným skupinám repatriantov. V takomto správaní sa odporcu súd videl nedostatočné zistenie stavu veci. Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia o.i. konštatoval, že na základe individuálneho posúdenia dôvodov navrhovateľa dospel k názoru, že v prípade návratu navrhovateľa do krajiny jeho pôvodu, resp. do Mogadiša nebude vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia z dôvodu vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Teda že navrhovateľ prestal spĺňať podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany. Takéto konštatovanie (odôvodnenie) sa však vzťahuje iba k forme vážneho bezprávia, konkretizovanej v ust. § 2 písm. f/ bod 3. zákona o azyle. V odôvodnení absentuje odôvodnenie nesplnenia ostatných predpokladov - možných foriem vážneho bezprávia v zmysle ust. § 2 písm. f/ bod 1., 2. zákona o azyle. Inak povedané, pokiaľ odporca dospel k presvedčeniu, že navrhovateľ už nespĺňa predpoklady pre predĺženie poskytnutej doplnkovej ochrany, bolo jeho povinnosťou odôvodniť nesplnenie všetkých troch foriem bezprávia (§ 2 písm. f/ zákona o azyle) a nie iba jednej z nich. V tomto správaní sa odporcu súd videl nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia. S poukazom na uvedené súd dospel k názoru, že objektívne existujú dôvody pre zrušenie napadnutého rozhodnutia odporcu a pre vrátenie veci odporcovi na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude preto úlohou odporcu vyhľadať a do spisu založiť aktuálne informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, obsahovo zamerané na: - komplexné posúdenie, či v prípade návratu navrhovateľa do Somálska tomuto nehrozí mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest (osobitne zamerané aj na zaobchádzanie somálskych úradov s navrátilcami, ktorí ilegálne Somálsko opustili, ev. s neúspešnými žiadateľmi o azyl), pri zohľadnení navrhovateľom prezentovaných dôvodoch žiadosti o azyl, resp. jeho osobne prežitých zážitkoch; - bezpečnostnú situáciu v krajine pôvodu navrhovateľa, osobitne na región pôvodu, resp. návratu navrhovateľa. Svoje zaistenia bude odporca povinný náležite vyhodnotiť, vyvodiť z nich zodpovedajúci právny názor vyjadrený vo výroku rozhodnutia a tento odôvodniť spôsobom, ktorý vylúči akúkoľvek pochybnosť o tom, že výrok rozhodnutia nie je komfortný so zisteným stavom veci, resp. že z odôvodnenia nie je možné zistiť myšlienkový pochod (správnu úvahu), ktorým odporca k výroku rozhodnutia dospel. V tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť odporcu aj na znenie Článku 8 Smernice 2011/95/EÚ z 13.12.2011. O trovách účastníkov konania súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. Navrhovateľ bol v konaní úspešný, náhradu trov konania však nežiadal a preto súd rozhodol tak, že nepriznal navrhovateľovi právo na náhradu trov tohto konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.). Odporca, i keď v konaní nemal úspech a je teda poplatníkom, je štátnou rozpočtovou organizáciou, ktorá je zo zákona oslobodená od poplatku (§ 4 ods. 2, písm. a/ zák.č.71/1992 Zb.). Súd preto žiadneho z účastníkov konania nezaviazal k zaplateniu poplatku za toto konanie. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.).