Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Sd/3/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200034 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1016200034.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci navrhovateľa: I. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XX, XXX XX T., právne zast. JUDr. Ondrej Krempaský, advokát, Račianska 66, 831 02 Bratislava, proti odporcovi: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č.8 a 10, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporcu číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 21.12.2015 z r u š u j e a v r a c i a vec odporcovi na ďalšie konanie, podľa § 250j ods. 2 písm. a/, d/ v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 100 %, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa. o d ô v o d n e n i e : V preskúmavanej veci odporca rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.12.2015 zamietol žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok zo dňa 27.11.2015 podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) v znení zákona č. 555/2007 Z. z. Odporca rozhodnutie odôvodnil tým, že citoval ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z., konkrétne § 65 ods. 1, podľa ktorého má poistenec nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa ods. 6 tohto ustanovenia, žene, ktorá vychovala dve deti a vek XX rokov dovŕšila XX.XX.XXXX, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku XX rokov sa pripočíta šesťdesiatštyri kalendárnych mesiacov. Navrhovateľ dosiahol dôchodkový vek dňa XX.XX.XXXX. K uvedenému dňu navrhovateľ získal XXXX dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 10 rokov a 235 dní, s odkazom na presný rozpis v osobnom liste dôchodkového poistenia. Odporca ďalej uviedol, že podľa § 255 zákona č. 461/2003 Z. z., sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do XX.XX.XXXX, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. Odporca tiež konštatoval, že navrhovateľ v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vykonával dobu služby colníka a toto zamestnanie bolo zaradené do III: pracovnej kategórie. Z toho dôvodu nie je možné znížiť dôchodkový vek navrhovateľa, nakoľko uvedený služobný pomer nebol zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií. Zároveň nie je možné uvedené obdobie hodnotiť ako obdobie dôchodkového poistenia pre vznik nároku na starobný dôchodok, nakoľko toto obdobie bolo zhodnotené pri priznaní výsluhového dôchodku, ktorý je navrhovateľovi vyplácaný z osobitného systému sociálneho zabezpečenia. Rozhodnutie odporcu napadol včas podaným návrhom navrhovateľ, ktorý navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec na nové konanie. Konštatoval, že odporca poukázal len všeobecne na viaceré rozsudky, ale neuviedol konkrétny rozsudok, ktorý by potvrdzoval závery a rozsudky, ktorými bolo opakovane rozhodnuté v totožných veciach. Odporca uviedol, že činnosť colníka nebola zaradená ani do I. ani do II. kategórie a závery odôvodnil nepravdivým tvrdením, že navrhovateľ nesplnil celkovú dobu posúdenia. Akcentoval, že žiadal priznať dôchodok, lebo splnil obidve zákonné podmienky § 65 zákona, t. j. dovŕšil dôchodkový vek a bol nepretržite poistený viac ako 15 rokov. Namietal, že odporca postupoval nielen v rozpore s citovaným ustanovením, ale rozhodol v rozpore aj s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pričom tieto rozsudky sú vo všetkých záveroch jednoznačné a sú v nich dané odpovede aj na aplikáciu jednotlivých ustanovení, ktoré bez vlastnej správnej úvahy v odôvodnení rozhodnutia odporca cituje. Ďalej navrhovateľ prezentoval názor, že je nesporné, že odôvodnenie rozhodnutia odporcu je založené na všeobecnom konštatovaní a strohej citácii zákonných ustanovení a čo do dôvodov je nepreskúmateľné, pretože zo strohého konštatovania sa nedajú zistiť skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že navrhovateľ nesplnil celkovú dobu poistenia. Je zjavné, že odporca zamieňa celkovú dobu poistenia s dobou zhodnotenou a preto záver, že navrhovateľ nesplnil celkovú dobu poistenia, je nepodložený. Dobu XX rokov a XX dní, ktorá bola navrhovateľovi zhodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku, nemôže byť z celkovej doby poistenia odpočítaná. Odporcovi z rozsudkov musí byť známe, že rozsudky súdov sa zaoberali nielen otázkou dôchodkového veku u osôb, ktoré boli zaradené do I. a II. kategórii funkcií podľa zákona č. 461/2003 Z. z., ale aj otázkou hodnotenia dôb poistenia (zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia, spôsobu výpočtu a pod. Z rozsudkov, napr. sp. zn.: 7So/138/2011 vyplýva, že odporca nesprávnym výlučne gramatickým výkladom zákona diskriminuje poistencov osobitného systému, pretože im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia a v danom prípade sa odporca obmedzuje na citáciu právnych predpisov. Následne navrhovateľ cituje z uvedeného rozsudku (citácia): „Absolútne vylúčenie hodnotenie doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia, a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistené plnenie za obdobie, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom odporcu sa napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom systéme vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli poistení len po krátky čas, a tým sa znižuje ich osobný mzdový bod a následne aj výška dôchodku. Nad akúkoľvek pochybnosť je takýto postup pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch nevýhodnejší, ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia a poskytla sa im zvyšná časť dôchodku zodpovedajúca dobe poistenia vo všeobecnom systéme. Správne preto odporca musí pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému, najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme (samozrejme pri zachovaní výhod z preferovaných zamestnaní, teda napr. pri skoršom odchode do dôchodku), následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému a nebude poškodzovať odporcu." Navrhovateľ uzavrel, že z uvedeného jednoznačne vyplýva, že tento a aj ďalšie rozsudky sa nezaoberajú problematikou izolovane a odporca o týchto skutočnostiach má vedomosť. Zásadnou otázkou v predmetnej veci je posúdenie celkovej doby poistenia navrhovateľa. Ako vyplýva z uvedeného záveru Najvyššieho súdu SR, navrhovateľ splnil podmienku doby poistenia. Aj tento, ako aj ďalšie rozsudky sú založené na tom, že pri posudzovaní doby poistenia odporca musí brať do úvahy aj dobu poistenia v osobitnom systéme poistenia a je povinný pri priznávaní starobných dôchodkov prihliadať aj na skutočnosti známe z úradnej činnosti a jeho povinnosťou je dbať na to, aby právne predpisy boli interpretované rovnako na rovnaké právne vzťahy, v danom prípade doba poistenia musí byť posudzovaná rovnako u všetkých výsluhových dôchodcov, ktorí požiadali o priznanie starobného dôchodku, ak dosiahli dôchodkový vek podľa preferovaných zamestnaní alebo dosiahli dôchodkový vek podľa všeobecného systému. Navrhovateľ tiež zdôraznil, že na základe uvedených záverov je nesporné, že odporca rozhodoval v rozpore s citovanými právnymi predpismi, judikatúrou, aj medzinárodným dohovorom. Argumentoval aj tým, že pri určovaní výšky starobného dôchodku je odporca povinný sa riadiť čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 a ustálenou judikatúrou. Celkovú dobu poistenia, zhodnotenú dobu, ako aj určenie výšky starobného dôchodku nie je možné stotožňovať, pretože každý tento inštitút má svoj vecný obsah. Doba dôchodkového poistenia nie je spojená so zaradením do kategórií. Doba dôchodkového poistenia je doba, počas ktorej je poistenec dôchodkovo poistený. Preto neexistoval zákonný dôvod na postup, ktorý zvolil odporca vo vzťahu k navrhovateľovi, pretože navrhovateľ ku dňu podania žiadosti splnil zákonné podmienky § 65 na priznanie starobného dôchodku, t. j. dosiahol dôchodkový vek a preukázateľne bol poistený viac ako 15 rokov. V závere návrhu na preskúmanie navrhovateľ poukázal na to, že judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, medzinárodný dohovor, ako aj aplikačná prax odporcu vo vzťahu k iným výsluhovým dôchodcom (nároky všetkých sú upravené v zákone č. 328/2002 Z. z.) potvrdzujú, že postup odporcu nie je v súlade s právnymi predpismi. Odporca sa k návrhu na preskúmanie vyjadril v písomnom podaní zo dňa 05.10.2016 a navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. K skutkovému a právnemu stavu uviedol, že navrhovateľ žiadosťou napísanou 27.11.2015 požiadal o priznanie starobného dôchodku. Rozhodnutím odporcu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.12.2015 bola navrhovateľovi podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 555/2007 Z. z. zamietnutá žiadosť o starobný dôchodok. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 555/2007 Z. z. má poistenec nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa § 65 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., žene, ktorá vychovala dve deti a vek XX rokov dovŕšila XX.XX.XXXX, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku XX rokov sa pripočíta šesťdesiatštyri kalendárnych mesiacov. Navrhovateľ dosiahol dôchodkový vek dňa XX.XX.XXXX. K uvedenému dňu navrhovateľ získal XXXX dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 10 rokov a 235 dní. Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 334/2011 Z. z. sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj doba zamestnania, ktorá je zároveň dobou služby a nebola zaradená do I. a/ alebo II. pracovnej kategórie, ak ju poistenec nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a nebol mu priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.12.2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. Navrhovateľ v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX preukázal výkon služby colníka, ktoré bolo zhodnotené pre nárok na výsluhový dôchodok., preto nie je možné v súlade s § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. uvedené obdobie hodnotiť ako obdobie dôchodkového poistenia pre vznik nároku na starobný dôchodok. Keďže navrhovateľ nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok, nemožno priznať starobný dôchodok tak, ako požaduje. Vo vyjadrení zo dňa 10.09.2018 navrhovateľ poukázal na zhodu argumentácie odporcu s dôvodmi jeho rozhodnutia. Odporca sa nevysporiadal s jeho žalobnými námietkami ani s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, hoci správnosť z nej vyplývajúcich záverov nevyvrátil. Ustálená súdna prax, týkajúca sa doby dôchodkového poistenia, ktorú je potrebné započítať na nárok na starobný dôchodok a určenie jeho výšky vychádza z Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru, ktorý má vyššiu právnu silu ako vnútroštátne právne predpisy. Rozhodovacia činnosť všeobecných súdov je v súlade s právnym názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky, vysloveným v Uznesení IV. ÚS 481/2011 z 10. novembra 2011, ktorý odporca v iných skutkovo a právne totožných veciach aj akceptoval. Napriek tomu vo veci starobného dôchodku navrhovateľa ohľadom spornej celkovej doby dôchodkového poistenia postupoval odlišne, čím ignoroval konkrétne uvedené rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a argumentáciu navrhovateľa obsiahnutú v návrhu na preskúmanie rozhodnutia, hoci nepredložil žiadny vecný argument, ktorý by postup súdov spochybnil či vyvrátil správnosť v nich uvedených záverov. Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) preskúmal napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s obsahom predloženého dávkového spisu odporcu a zistil tento skutkový stav. Zo spisu vyplýva, že navrhovateľ žiadosťou, ktorá bola napísaná dňa 27.11.2015, s dátumom uplatnenia nároku 27.11.2015, požiadal o priznanie starobného dôchodku a to od 30.06.2015. Z potvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 30.06.2015 vyplýva, že navrhovateľ je poberateľom výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na nárok na dávku výsluhového zabezpečenia bola zhodnotená doba trvania služobného pomeru v colnej správe od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Celková doba výkonu štátnej služby je XX rokov a XX dní. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že navrhovateľ žiada, aby mu bol starobný dôchodok priznaný podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a to v spojení s čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) uverejnené v Zbierke zákonov pod č. 416/1991. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru - ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto dohovore, a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktoré sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. Zákon č. 461/2003 Z. z. v ustanovení § 65 ods.1 upravoval, že poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa ods. 6 tohto ustanovenia, žene, ktorá vychovala dve deti a v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2012 dovŕšila vek XX rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku XX rokov sa pripočíta, v roku XXXX šesťdesiattri kalendárnych mesiacov. Navrhovateľ dosiahol vek XX rokov dňa XX.XX.XXXX. Podľa uvedeného právneho ustanovenia navrhovateľ dôchodkový vek dosiahol pripočítaním šesťdesiattri kalendárnych mesiacov k veku XX rokov. Z uvedeného teda vyplýva, že dôchodkový vek navrhovateľ dovŕšil dňa XX.XX.XXXX. Je síce pravdou, že ustanovenie § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. upravuje, že za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že nemožno duplicitne započítavať dobu výkonu služby policajta aj pre uplatnený nárok navrhovateľa na starobný dôchodok v tzv. všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Zákon č. 461/2003 Z. z. v § 60 ods. 2 upravuje, že obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, ak toto obdobie nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. V súvislosti s námietkou navrhovateľa, že oproti poistencom, ktorým vznikol nárok na starobný dôchodok výlučne zo všeobecného systému, je navrhovateľ diskriminovaný, sa správny súd stotožňuje. Ústava Slovenskej republiky v čl. 1 (1) upravuje, že Slovenská republika je zvrchovaný demokraticky a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo. Podľa bodu 2 tohto článku Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodné záväzky. Takýmto je aj Dohovor č. 128, ktoré súd cituje v rozsudku vyššie. S poukazom na navrhovateľom citované rozsudky NS SR jednoznačne vyplýva, že v rozpore s judikačnou praxou Najvyššieho súdu rozhodol odporca, ak žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok zamietol nerešpektujúc zákaz diskriminácie a postupoval tak, že nevypočítal navrhovateľovi teoretickú výšku dôchodku započítaním celej doby poistenia, vrátane doby poistenia v služobnom pomere a civilných zamestnaní. Od teoretickej výšky dôchodku je potrebné odpočítať sumu výsluhového dôchodku a rozdiel medzi týmito sumami je starobný dôchodok navrhovateľa zo všeobecného systému. Nepostupujúc uvedeným spôsobom je navrhovateľ diskriminovaný oproti poistencom, ktorí sú poistencami iba vo všeobecnom systéme. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že odporca vo veci rozhodol na základe nesprávneho právneho názoru, rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, preto podľa §250j ods. 2 písm. a) a d) v spojení s ustanovením § 250l ods. 2, § 250q ods. 3 O.s.p. napadnuté rozhodnutie zrušil a vracia vec odporcovi na ďalšie konanie. Odporca v ďalšom konaní je povinný o žiadosti navrhovateľa opätovne rozhodnúť a vo veci postupovať podľa právneho názoru súdu uvedenom v tomto rozsudku. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Správny súd priznal navrhovateľovi podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. náhradu trov konania vo výške 100 %, predstavujúce odmenu advokáta. Podľa § 151 ods. 7 druhá veta O.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).