Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 22Sp/27/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200326 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5016200326.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Martinčekovou v právnej veci navrhovateľky: A/ F. K., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., W. L. č. XXXX/XX, B/ W. X., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., G. č. XXXX/XX, navrhovateľky v rade A/a B/ právne zastúpené advokátskou kanceláriou JUDr. Rojko s.r.o., so sídlom Železničná 90/12, Považská Bystrica, C/ W. H., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., N. č. XXX/XX, proti odporcovi: Okresný úrad Žilina, pozemkový a lesný odbor, so sídlom Andreja Kmeťa č. 17, Žilina, za účasti účastníkov konania: 1/ Slovenský pozemkový fond, Regionálny odbor Žilina, so sídlom Sad SNP č. 667/10, Žilina, 2/ Mesto Žilina, so sídlom Námestie obetí komunizmu č. 1, Žilina, v konaní o opravnom prostriedku navrhovateliek v rade A/, B/ a C/ proti rozhodnutiu Okresného úradu Žilina č. k. OU-ZA-PLO-2016/000862-073 zo dňa 04.02.2016, takto r o z h o d o l : 1. Krajský súd v Žiline 1. výrok rozhodnutia odporcu č. k. OU-ZA-PLO-2016/000862-073 zo dňa 04.02.2016 p o t v r d z u j e . 2. Krajský súd v Žiline 2. výrok rozhodnutia odporcu č. k. OU-ZA-PLO-2016/000862-073 zo dňa 04.02.2016 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie. 3. Navrhovateľom náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím č. k. OU-ZA-PLO-2016/000862-073 zo dňa 04.02.2016 odporca podľa § 9 ods. 4 Zákona č. 229/1991 Zb. rozhodol vo veci spoločného návrhu navrhovateliek W. H., F. K., W. X. a B. H. na náhradu za odňaté nehnuteľnosti v časti nároku týkajúcej sa komasovaných - katastrálnych parciel č. 4326, 4327 a 4538 tak, že výrokom 1. F. K. aj ako právnej nástupkyni po zomrelej W. H., W. X., aj ako právnej nástupkyni po zomrelej W. H., W. H., rod. V. ako právnej nástupkyni po navrhovateľovi B. H., ktorý bol zároveň jedným z právnych nástupcov po zomrelej W. H., nepriznal vlastnícke právo ani právo na náhradu podľa § 11 ods. 2 alebo § 16 ods. 1 Zákona č. 229/1991 Zb. (ďalej aj Zákon o pôde) a to ku komasovaným - katastrálnym parcelám č. 4326, 4327 v kat. ú. E., pôvodne evidovaných v komasačnom hárku č. 0390 z dôvodu, že v priebehu konania nebolo preukázané splnenie podmienky uvedenej v § 6 ods. 1 písm. k) Zákona o pôde. Výrokom 2. F. K. aj ako právnej nástupkyni po zomrelej W. H., W. X. aj ako právnej nástupkyni po zomrelej W. H., W. H., rod. V. ako právnej nástupkyni po navrhovateľovi B. H., ktorý bol zároveň jedným z právnych nástupcov po zomrelej W. H., nepriznal vlastnícke právo ani právo na náhradu podľa § 11 ods. 2 alebo § 16 ods. 1 Zákona o pôde ku komasovanej - katastrálnej parcele č. 3538 kat. ú. E., pôvodne evidovanej v komasačnom hárku č. 0390 z dôvodu, že v priebehu konania nebolo preukázané splnenie podmienky podľa § 1 ods. 1 Zákona o pôde. V odôvodnení čo sa týka výroku 1. uviedol, že nebolo priznané vlastnícke právo ani právo na náhradu za komasované parcely č. 4326 a 4327 z dôvodu, že nebolo preukázané splnenie podmienky uvedenej v § 6 ods. 1 písm. k) Zákona o pôde. Podľa zistení správneho orgánu boli tieto parcely na základe zmluvy o kúpe a deľbe zo dňa 14.10.1955 prevedené na iných vlastníkov. Na základe tejto zmluvy, ktorá je na Okresnom úrade v Žiline, katastrálnom odbore evidovaná pod č. d. 155/956, predal J. H. - právny predchodca navrhovateľov svoju čiastku vo vyššie uvedených parcelách za obapoľne ujednanú kúpnu cenu 4,- Kčs za m2. Predmetnú zmluvu aj vlastnoručne podpísal. V tejto zmluve sa na strane 13 uvádzajú údaje, z ktorých vyplýva, že pri prevode sa vychádzalo z toho, že J. H. bol vlastníkom komasovaných parciel č. 4326 a 4327 v polovici a B. H. a W. H. a T. L. tiež v polovici na základe prehlásenia z 03.10.1955, aj keď v komasačnom hárku č. 0390 boli ako majitelia uvedení J. H., vdova F. H., rod. W., B. H. slob., T. H. slob., W. H. mal. a V. H. vo Francii, bez označenia vlastníckych podielov. Na základe vyššie uvedenej zmluvy odpredal J. H. z parcely č. 4326 výmeru 2828 m2 štátu - Mestu Žilina, avšak ešte predtým predal časti parcely č. 4326 B. B. E. a manželke S. E. - výmeru 585 m2 a V. B. a manželke W. W. B. výmeru 585 m2, čo dáva spolu výmeru 3998 m2. Títo noví vlastníci následne svoje pozemky prevádzali na základe vyššie uvedenej zmluvy o kúpe a deľbe zo dňa 14.10.1955 spolu s J. H. a ďalšími spoluvlastníkmi parcely č. 4326. Z toho je možné konštatovať, že J. H. predal celé výmery parciel č. 4326 a 4327, ktoré pripadli na jeho podiel (2828 m2 a 520 m2) zmluvou zo dňa 14.10.1955 štátu za cenu 4,- Kčs/m2, za ktorú boli realizované všetky prevody v tejto zmluve a bola určená na základe dohody zmluvných strán a bola primeraná miestnym pomerom ako sa uvádza v tejto zmluve. Nakoľko navrhovatelia neuviedli žiadne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné posúdiť, prípadné nápadné nevýhodné podmienky zmluvy, správny orgán vychádzal pri posudzovaní primeranosti ceny z Vyhlášky Štátneho úradu plánovacieho č. 258 zo dňa 14.06.1951, uverejnenej pod č. 228/1951 Ú. l. I., ktorá platila aj v čase realizácie kúpy v roku 1955. Táto vyhláška upravovala náhrady za vyvlastnenie pre účely výstavby obcí. V § 1 ods. 2 tejto vyhlášky sa uvádza, že cenu pozemku možno určiť najviac sumami v obciach, kde sú krajské národné výbory 10,- Kčs, v obciach kde sú okresné národné výbory 8,- Kčs. V rokoch 1953 vstúpil do platnosti Zákon o peňažnej reforme č. 41/1953 Zb., ktorý v § 4 riešil prepočítanie miezd, platov a cien nasledovne: od 01.06.1953 bolo potrebné prepočítať sumy určené vo vyššie uvedenej vyhláške a to v pomere 5,- Kčs starých peňazí za 1,- Kčs nových peňazí. Podľa citovanej vyhlášky teda išlo o najvyššiu sumu 2,- Kčs/m2 a najnižšiu 0,80,- Kčs/m2. Z toho je zrejmé, že vyvlastňovacie náhrady boli podstatne nižšie ako náhrady za uskutočnený predaj a keby nedošlo k predaju a štát by mal záujem získať tieto pozemky, mohol ich vyvlastniť za podstatne nižšie náhrady. Preto nemožno konštatovať, že by sa kúpa uskutočnila za nápadne nevýhodných podmienok. Čo sa týka tiesne pri uzatváraní zmluvy zo strany navrhovateľov, neboli uvedené z ich strany žiadne skutočnosti, ktoré by poukazovali na tieseň. Pritom v zmysle § 6 ods. 1 písm. k) Zákona o pôde musia byť splnené obe podmienky súčasne. Keďže bolo preukázané, že kúpa medzi J. H. a štátom sa neuskutočnila za nápadne nevýhodných podmienok, už nebolo potrebné ďalšie skúmanie ohľadne tiesne, nakoľko je to v tomto prípade irelevantné. Čo sa týka bodu 2., nebolo priznané vlastnícke právo za komasovanú parcelu č. 4538 z dôvodu, že nebolo preukázané, že sa jedná o pozemok aký uvádza § 1 ods. 1 Zákona o pôde. Táto komasovaná parcela s druhom pozemku zastavaná plocha jednoznačne nebola poľnohospodárskym pôdnym fondom a keďže išlo o zastavanú plochu v meste, nemohla byť a ani tvoriť lesný pôdny fond. Navrhovatelia neuviedli žiadne skutočnosti, ktoré by potvrdzovali, že by išlo o obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti, ani o stavby slúžiace poľnohospodárskej alebo lesnej výrobe. Správny orgán preto už ďalej neskúmal prípadné splnenie ďalších podmienok podľa Zákona o pôde. K stavu jednotlivých parciel správny orgán uviedol, že v katastrálnom území E. bola v rokoch 1946 až 1948 v siedmich katastrálnych obvodoch vykonaná všeobecná komasácia. Okresný úrad Žilina katastrálny odbor na základe rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne č. NcIII-45/24/743 zo dňa 30.11.1948 o autentifikácií komasácie používa v siedmich komasovaných obvodoch ako platný operát stav komasačný. Komasované obvody I. až VII. neprekrývajú celé katastrálne územie E.. Na ostatnom území platí stav podľa pozemkovej knihy. V našom prípade však ide o stav keď všetky PK parcely označené v návrhu boli komasované, či už do komasačného hárku č. 0390 alebo č. 0618 a boli z nich vytvorené nové komasované (katastrálne) parcely, pričom pôvodné PK parcely zanikli. Katastrálne čiže komasované parcely č. 4326, 4327 a 4538 a ďalšie sú evidované v komasačnom hárku č. 0390, ako to vyplýva z identifikácie zo dňa 01.10.2002 a 09.12.2015. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu podali odvolanie navrhovateľky F. K. a W. X., zastúpené právnym zástupcom Advokátskou kanceláriou JUDr. Rojko s.r.o.. Čo sa týka 1. výroku ohľadom parciel č. 4326 a 4327 kat. úz. E. uviedli, že je preukázané, že predmetné pozemky boli v ohrození vyvlastnenia a ich právny predchodca pristúpil k uzatvoreniu kúpnej zmluvy pod tlakom vyvlastnenia a inej politickej perzekúcie. Kúpna cena nezodpovedala vtedy platným právnym predpisom, keď v tom čase kúpna cena za pozemky bola stanovená pre krajské mesto, ktorým Mesto Žilina v danom čase bolo, po 10,- Kčs/m2 a v skutočnosti ich právny predchodca bol prinútený uzatvoriť kúpnu zmluvu po 4,- Kčs/m2. Došlo k rozdrobeniu predaného pozemku na menšie celky, s ktorými v danom čase mohol nakladať aj vlastník. Ihneď po uzavretí predmetnej kúpnej zmluvy uvedené pozemky boli odpredané, dané do osobného užívania iným osobám, pričom v prípade priameho predaja na účely výstavby rodinných domov, čo aj v tom čase bolo prípustné, by ich právny predchodca obdržal podstatne vyššiu kúpnu cenu ako 4,- Kčs/m2. Čo sa týka 2. výroku ohľadom parcely č. 4538 kat. úz. E. uviedol, že pôvodná parcela resp. parcely v čase vyvlastnenia tvorili poľnohospodársku pôdu a to ako PK p.č. 1804, 1802 a 1803 (oprava odvolania vo vzťahu k parcele PK p.č. 1804 zo dňa 15.03.2016, ktorá došla Okresnému úradu Žilina 17.03.2016). Jednalo sa teda o poľnohospodársku pôdu a až dodatočne sa táto pôda zmenila na pozemky určené na výstavbu bytových jednotiek. Z vyvlastňovacieho výmeru č. XI-198-1953-130/5- Da zo dňa 07.12.1953 vyplýva, že ocenenie vykonal zástupca pôdohospodárskeho referátu. Charakter pôdy sa musí posudzovať podľa stavu v čase vyvlastnenia, čo bolo v roku 1953. Až po vyvlastnení sa zmenil charakter predmetných parciel, až vyvlastňovacie rozhodnutie určilo použitie daného pozemku na výstavbu bytových jednotiek. Okrem navrhovateliek v rade A/ a B/ podala odvolanie aj navrhovateľka v rade C/ W. H. v zastúpení splnomocneného zástupcu Mgr. Mária Chabadu, ktorý ju zastupoval v správnom konaní. V odvolaní uviedla, že žiada vydať náhradné pozemky, nakoľko Mestský výbor Žilina v tej dobe vykúpil pozemky za sumu 1 m2 za 4,- Kčs a následne tento pozemok bol rozparcelovaný a vydaný iným osobám. Preto sa domnieva, že došlo k nezákonnému vykúpeniu, nakoľko si mohol nebohý J. H. tieto pozemky predať sám. Odporca sa k podaným odvolaniam vyjadril podaním zo dňa 06.04.2016. Považuje ich v celom rozsahu za neopodstatnené a navrhuje, aby súd vydal rozsudok, ktorým návrhy navrhovateľov zamietne a napadnuté rozhodnutie potvrdí v celom rozsahu. K odvolaniu navrhovateliek v rade A/ a B/ sa vyjadril účastník konania v rade 2/ Mesto Žilina podaním zo dňa 22.03.2016. Námietku navrhovateliek ohľadne nedodržania vyhláškovej ceny pri odpredaji p.č. 4326 a 4327 považuje za neopodstatnenú, nakoľko správny orgán v odôvodnení rozhodnutia podrobne vysvetlil, že v čase predaja parciel, t.j. v roku 1955, platila Vyhláška č. 258/1951, ktorá však bola dotknutá menovou reformou a preto ak by sa chcela zistiť vyhlášková cena parciel v čase predaja pozemkov, t.j. v roku 1955, je nutné vyhláškové ceny prepočítať v pomere 5:1 v súlade so Zákonom o peňažnej reforme č. 41/1953 Zb. Správny orgán sa rovnako vysporiadal so skutočnosťou, či parcela p.č. 4538 v čase jej vyvlastnenia tvorila poľnohospodársky pôdny fond, resp. lesný fond alebo do poľnohospodárskeho pôdneho fondu patrila. Zaoberal sa aj otázkou prípadného naplnenia § 1 ods. 1 Zákona o pôde. Žiadal, aby napadnuté rozhodnutie súd ako vecne správne potvrdil. Účastník v 1/ rade Slovenský pozemkový fond sa k podaným odvolaniam nevyjadril. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle odvolacích dôvodov podľa § 250l a nasl. O.s.p. v spojení s § 492 ods. 1 Zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok) v medziach žalobných bodov (§ 250h ods. 1 O.s.p.), pričom zistil, že výrok napadnutého rozhodnutia 1. je potrebné potvrdiť podľa § 250q ods. 3 O.s.p. a výrok 2. je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. z týchto dôvodov: Čo sa týka výroku 1. týkajúceho sa komasovaných parciel p.č. 4326 a 4327 v kat. úz. E. zapísané v komasačnom hárku č. 0390: Odvolanie navrhovateliek v rade A/ a B/ ohľadne tohto výroku namietalo, že právny predchodca J. H. pristúpil k uzavretiu zmluvy pod tlakom vyvlastnenia a kúpna cena nezodpovedala ani vtedy platným právnym predpisom pre krajské mesto, ktorým Mesto Žilina v tom čase bolo. Namietali teda v podstate tú skutočnosť, že by v ich prípade nebol daný reštitučný dôvod podľa § 6 ods. 1 písm. k) Zákona o pôde. Podľa § 6 ods. 1 písm. k) Zákona č. 229/1991 Zb. v znení účinnom ku dňu 04.02.2016, oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Jedná sa o kúpnu zmluvu a zmluvu o deľbe zo dňa 14.10.1955. Zo spisového materiálu je zrejmé, že zmluva bola uzavretá už po komasácii a týkala sa komasovaných parciel č. 4326 a 4327. Bola uzavretá medzi viacerými fyzickými osobami ako predávajúcimi a viacerými fyzickými osobami a štátom ako kupujúcimi, pričom štát nemal iné zmluvné podmienky, napr. zvýhodnenú kúpnu cenu ako ostatní kupujúci. Pôvodní vlastníci predali svoje podiely nielen štátu, ale aj iným fyzickým osobám, pričom niektorí pôvodní vlastníci predali svoje pozemky len štátu, niektorí pôvodní vlastníci však svoje pozemky dali do deľby a následne prijali novovytvorené stavebné pozemky. Touto zmluvou sa teda vytvárali nové pozemky z komasovaných parciel, ich časti sa prevádzali na štát, časti sa zlučovali s už existujúcimi pozemkami, časti sa vydeľovali novým vlastníkom fyzickým osobám, pričom všetko sa ohodnocovalo jednotnou sumou a to 4,- Kčs/m2. Táto cena bola vysoko nad vtedajšou úradnou cenou, ktorá v zmysle Vyhlášky č. 228/1951 Ú.l.I. stanovovala maximálnu cenu v obciach, kde sú krajské národné výbory na 10,- Kčs/ m2, samozrejme s modifikáciou platnou od 01.06.1953 v spojení so Zákonom o peňažnej reforme č. 41/1953 Zb., keď bolo potrebné prepočítať všetky ceny pomerom 5,- Kčs starých peňazí ku 1,- Kčs nových peňazí. Po tomto prepočte potom maximálna suma podľa vyššie uvedenej vyhlášky v obciach, kde sú krajské národné výbory, predstavovala 2,- Kčs/ m2, ako to správne vo svojom rozhodnutí uviedol odporca. Nie je teda v žiadnom prípade na mieste odvolacia námietka navrhovateliek, že kúpna cena nezodpovedala ani vtedy platným právnym predpisom, keď v tom čase kúpna cena za pozemky pre krajské mestá predstavovala 10,- Kčs/ m2. Navrhovateľky totiž opomenuli tú skutočnosť, že kúpna zmluva bola uzavretá až v roku 1955 a z toho vyplývajúca kúpna cena bola vyplácaná už po menovej reforme. Je teda potrebné prepočítať všetky ceny, teda aj maximálnu cenu stanovenú Vyhláškou z roku 1951 podľa pomeru uvedenom v Zákone o menovej reforme. Potom kúpna cena stanovená na 4,- Kčs/ m2 dvojnásobne prevyšovala maximálnu úradnú cenu podľa Vyhlášky č. 228/1951 Ú.l.I.. Okrem stanovenia kúpnej ceny je potrebné vyhodnotiť aj ďalšie podmienky v tejto zmluve a ani vyhodnotenie týchto podmienok nemožno konštatovať ako nevýhodné. Podľa zmluvy za rovnakých podmienok viaceré fyzické osoby odpredali štátu pozemky za ceny prevyšujúce úradnú cenu, ďalej niektoré fyzické osoby aj predali pozemky za rovnakú cenu a zároveň aj nadobudli stavebné pozemky pre vlastné účely (prijali novovytvorené pozemky z deľby) a nakoniec iní občania len kúpili stavebné pozemky za rovnakú kúpnu cenu, ako iní vlastníci pozemky predali, t.j. 4,- Kčs - čl. VII zmluvy. Napríklad samotní pôvodní spoluvlastníci B. H., W. H. a T. L., rod. H. prijali novoutvorené stavebné pozemky, teda taktiež participovali na tejto zmluve nielen tým, že by sa im odňalo vlastnícke právo, ale naopak vlastnícke právo k novovytvoreným pozemkom sa im konštituovalo z dôvodu, aby mohli stavať rodinné domy. Samotný štát dal do deľby 24317 m2 vlastných pozemkov. Jednalo sa teda o akési pozemkové úpravy v menšom rozsahu (92827 m2) na zmluvnom základe s cieľom využiť dotknuté územie čo najracionálnejšie na stavebné účely, keďže sa vytvárali nové stavebné pozemky. Z toho je zrejmé, že nápadne nevýhodné podmienky danou zmluvou neboli založené žiadnej zmluvnej strane. Z toho vyplýva, že nie je možné konštatovať, že by bola zmluva uzavretá za nápadne nevýhodných podmienok. Čo sa týka teórie ohľadne tiesne a nápadne nevýhodných podmienok, súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 10Sžr/31/2011 zo dňa 29.06.2011, pričom súd konštatuje, že nápadne nevýhodné podmienky treba posudzovať podľa konkrétnej okolnosti daného prípadu, musia existovať objektívne v čase právneho úkonu a nemôžu spočívať v subjektívnom cítení dotknutej osoby. U odplatných zmlúv pôdy predovšetkým o posúdenie, či nebola porušená ekvivalentnosť vzájomných plnení a či objektívne bol pomer získanej hodnoty k vydávanej protihodnote nápadne nevýhodný, pričom musí ísť o nevýhodnosť takej intenzity, aby ju bolo možné kvalifikovať ako nápadnú. Nemožno však hovoriť o nápadne nevýhodných podmienkach z pohľadu porovnania vtedajších cien nehnuteľností s hodnotami cien nehnuteľností v neskoršom období. Nápadnú nevýhodnosť je potrebné posudzovať z hľadiska kúpnej ceny s vtedy platnými predpismi a možno ju preukázať vo vzťahu k iným vtedy uzatváraným porovnateľným zmluvám, pretože vždy musí znamenať konkrétnu nevýhodu reštituenta v porovnaní s inými občanmi. Preto aj v danom prípade správne odporca skúmal, či uzavretie takejto zmluvy predstavovalo pre pôvodných vlastníkov konkrétnu nevýhodu v porovnaní s inými občanmi. Správne uzavrel, v súlade s právnym názorom Krajského súdu v Žiline, že takúto konkrétnu nevýhodu v porovnaní s ostatnými občanmi nepredstavoval. Podľa zmluvy rovnaké podmienky (aj čo sa týka kúpnej ceny) platili pre všetkých predávajúcich i kupujúcich, bez ohľadu na to, či kupoval štát alebo fyzické osoby. Z toho vyplýva, že táto zmluva bola všeobecne akceptovaná a nemohla tak založiť diskrimináciu alebo nevýhodu len pre vybraných účastníkov takejto zmluvy. Preto súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou navrhovateliek a stotožnil sa so záverom správneho orgánu, že neboli v danom prípade preukázané nápadne nevýhodné podmienky pri uzatváraní zmluvy. Ak teda nebola splnená podmienka v § 6 ods. 1 písm. k) Zákona o pôde a to nápadne nevýhodné podmienky, nie je potrebné už zaoberať sa ďalšou podmienkou, a to tiesňou, ktorú napokon navrhovatelia, či už v odvolaní alebo počas celého správneho konania nijako nešpecifikovali ani nezdokumentovali a nezdokladovali, pretože sa jedná o podmienky, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Preto súd ako právne irelevantnú vyhodnotil odvolaciu námietku ohľadne tvrdeného pristúpenia k uzavretiu zmluvy pod tlakom vyvlastnenia. Ďalšie námietky týkajúce sa tohto výroku zo strany navrhovateliek v rade A/ a B/ sú v celom rozsahu nedôvodné. Nedôvodná je námietka, že došlo k rozdrobeniu komasovaných parciel na menšie celky, s ktorými v danom čase mohol nakladať aj vlastník. Právo vlastníka nakladať so svojím majetkom je nespochybniteľné, a práve ako vlastník sa J. H. rozhodol byť účastníkom zmluvy zo dňa 14.10.1955 (rovnako ako aj iné fyzické osoby), pričom je nerozhodná jeho pohnútka. Rovnako je irelevantné, že ihneď po uzavretí predmetnej kúpnej zmluvy pozemky boli odpredané. Je hypotetickou námietkou, že v prípade priameho predaja na účely výstavby by J. H. obdržal podstatne vyššiu kúpnu cenu, ako ju obdržal podľa predmetnej kúpnej zmluvy. Ako bolo uvedené aj v rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 10Sžr 31/2011, nie je podstatné, či v neskoršom období by došlo k lukratívnejšej výplate kúpnej ceny pri neskoršom predaji, pretože pri posudzovaní nápadne nevýhodných podmienok sa vychádza len z časového momentu, kedy bola zmluva, ktorá sa posudzuje, aj uzavretá, t.j. v danom prípade sa jednalo len o posúdenie kúpnej zmluvy a zmluvy o deľbe zo 14.10.1955. Čo sa týka 2. výroku napadnutého rozhodnutia, navrhovateľky v rade A/ a B/ namietali, že pôvodná komasovaná parcela č. 4538, ktorú tvorili PK p.č. 1804, 1802, 1803 bola v čase vyvlastnenia poľnohospodárska pôda a až dodatočne sa táto pôda zmenila na pozemky určené na výstavbu bytových jednotiek, ako to vyplýva aj z vyvlastňovacieho výmeru zo dňa 07.12.1953. Podľa § 1 ods. 1 písm. a) Zákona č. 229/1991 Zb. v znení účinnom ku dňu 04.02.2016 zákon sa vzťahuje na pôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrí, a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom aj na pôdu, ktorá tvorí lesný pôdny fond, (ďalej len "pôda"). Súd k tomu uvádza, že tvrdenie navrhovateliek v rade A/ a B/ že komasovaná parcela č. 4538 bola ešte pred vyvlastňovacím rozhodnutím č. XI-198-1953-130/5-Da zo dňa 07.12.1953 ornou pôdou, zo správneho spisu nevyplýva. Takéto rozhodnutie sa totiž v správnom spise vôbec nenachádza. Podľa PK vložky 1282 v nej boli zapísané PK p.č. 1802 a 1803 (obe role). Pod B8 sa poznamenalo vyvlastňovacie pokračovanie podľa výmeru JNV v Žiline Za:XI-198-51-985 zo dňa 15.03.1951 ohľadne vykomasovanej p.č. 0390 v Hliny od Svinských pažiť. o výmere 2200 m2 a 1601 m2. Samotné vyvlastňovacie rozhodnutie nie je v PK zapísané, len kúpna zmluva zo dňa 22.06.1962, ktorou sa rozdelila PK p.č. 1802 na PK p.č. 1802/1 a 1802/2. Podľa PK vložky č. 1503 v nej zapísaná PK p.č. 1804 bola zapísaná ako roľa na Hlini vo Svinských pažiť., pod B11 sa poznamenalo vyvlastňovacie pokračovanie podľa výmeru JNV v Žiline Za:XI-198- BI-985 zo dňa 15.03.1951 na novovykomasované PK p.č. 0390 Hliny od Svinských pažiť. vo výmere 2200 m2 a 1601 m2. Obidva záznamy v PK vložke 1282 aj PK vložke 1503 ohľadne vyvlastňovacieho pokračovania sú zo dňa 19.03.1951, pritom je nesporné, že došlo k autentifikovanej komasácii v rokoch 1946 až 1948, t.j. pred začatím vyvlastňovacieho pokračovania. V oboch PK vložkách titul odňatia nie je uvedený. Podľa identifikácie z 01.10.2012 boli PK p.č. okrem iných aj 1802/1, 1803 a 1804 komasované do komasačného hárku 0390 ako komasované parcely okrem iného aj komasovaná parcela 4538 zastavaná plocha. Z komasačnej mapy vyplýva, že komasovaná p.č. 4538 bola súčasťou Novej kolónie, kde boli postavené rodinné domy. Aj z poľného nákresu č. 160 vyplýva, že komasovaná parcela 4538 v komasačnom hárku 0390 bola zastavaná stavbami. Všetky tieto údaje vyplývajú z príloh, ktoré tvoria správny spis. Zo správneho spisu však nie je zrejmé, kedy k zastavaniu došlo a tiež nie je zrejmé, aký bol titul odňatia vlastníckeho práva a kedy sa tak stalo a či vôbec, aké parciely boli odňaté, akého druhu boli tieto parcely (orná pôda atď.). Pokiaľ došlo k odňatiu vlastníckeho práva až po zastavaní tejto komasovanej parcely, nie je splnená podmienka § 1 Zákona o pôde, ak by však bola zastavaná táto parcela až neskôr, bola by splnená táto podmienka. Je nesporné, že komasovaná parcela č. 4538 zastavaná bola (to vyplýva aj z identifikácie a z komasačnej mapy), avšak dôležité sú časové momenty zastavania tejto parcely a odňatia vlastníckeho práva k nej. Na tieto skutkové okolnosti však nebolo doposiaľ vykonané dokazovania pred správnym orgánom a teda bude ho potrebné v tomto smere doplniť. Keďže súd nemohol posúdiť, či v konkrétnom prípade je splnená podmienka § 1 Zákona o pôde alebo nie, a to z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu, bolo nevyhnutné výrok 2. napadnutého rozhodnutia z tohto dôvodu zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. Čo sa týka odvolania navrhovateľky v rade C/ W. H., jej odvolanie sa týkalo len zmluvy zo dňa 14.10.1955 t.j. len výroku 1. V odvolaní táto namietala, že jej právny predchodca J. H. mohol pozemky, ktoré predal za 4,- Kčs za m2 , predať aj sám. K tejto námietke sa súd už vyjadroval vo vyššie uvedenom odôvodnení, pričom opakuje, že táto námietka nie je dôvodom na vyhodnotenie tejto zmluvy ako zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Keďže čo sa týka zmluvy zo dňa 14.10.1955 nebolo preukázané splnenie podmienky nápadne nevýhodných podmienok, za ktorých by bola táto zmluva uzavretá, nie je potrebné ďalej zaoberať sa prípadnou tiesňou predávajúceho pri uzatváraní tejto zmluvy. Len na margo tvrdenia navrhovateľky v rade C/, že dôvodom pre takúto charakteristiku zmluvy by mohlo byť to, že si J. H. mohol tieto pozemky predať sám, súd konštatuje, že takýto argument by nemohol byť dôvodným ani pre prípadné konštatovanie tiesne. Tieseň musí mať základ v objektívne existujúcom a pôsobiacom stave, ktorý musí byť pohnútkou pre dotknutú osobu v tom zmysle, že konala vo svoj neprospech. Tá skutočnosť, že by v budúcnosti J. H. svoje pozemky predal sám, je len hypotetickou možnosťou a už vôbec nie je možné konštatovať, že by ich predal v sume vyššej aká mu bola ponúknutá v zmluve zo dňa 14.10.1955. Preto takáto námietka nemôže mať právnu relevanciu. Vzhľadom na to, že výroky 1. a 2. sú oddeliteľné, keďže každý z týchto výrokov sa týka iných komasovaných parciel, súd zvolil taký postup, že výrok 1. potvrdil ako vecne správny z vyššie uvedených dôvodov podľa § 250q ods. 3 O.s.p. a výrok 2. zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. za účelom vykonania ďalšieho dokazovania v smere naznačenom vyššie v odôvodnení. Navrhovateľky v rade A/ a B/ mali vo veci čiastočný úspech, pretože ich odvolaniu bolo čiastočne vyhovené a to tým, že došlo k zrušeniu výroku 2. Majú teda právo na čiastočnú náhradu trov konania (§ 250k ods. 1, veta prvá O.s.p.). Keďže si však náhradu trov neuplatnili, súd im ju podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a contrario nepriznal. Navrhovateľka v rade C/ nemala vo veci úspech, pretože jej odvolanie týkajúce sa výroku 1. nebolo úspešné, preto jej súd náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a contrario nepriznal. Poučenie: Proti výroku 1. je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave. Proti výroku 2. nie je prípustné odvolanie (§ 250s O.s.p.). Proti výroku o náhrade trov konania je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.