Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/48/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200392 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014200392.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Zuzany Mališovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: I.. L. P., A. XX, XXX XX Q. proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 15475-2/2014-BA zo dňa 31.1.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa včas podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.3.2014 domáhal postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p., preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 15475-2/2014-BA zo dňa 31.1.2014, ktorým žalovaná rozhodla o zmene výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia tak, že vypustila text: ,,...podľa § 210 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení...“ a doplnila text: ,,...podľa § 210 ods. 1 zákona o sociálnom poistení...“. V ostatnej časti rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu žalovaná potvrdila. Týmto rozhodnutím bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. 705-0200122013-GC09/13 zo dňa 18.9.2013, ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol tak, že žalobcovi dňa 30.6.2004 zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Žalobca uvádza, že za rok 2003 podal daňové priznanie k paušálnej dani podľa § 15 zákona č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Zaplatená daň z príjmu vo výške 857,66 Eur (25.838,- Sk) pri vtedy platnej sadzbe dane z príjmu vo výške 20% zo základu dane zodpovedá základu dane z príjmu fyzických osôb za rok 2003 vo výške 4288,32 Eur (129.190,- Sk), z čoho bez akýchkoľvek pochybností podľa žalobcu vyplýva, že pomerná časť základu dane bola 357,37 Eur (10.765,83,- Sk), pričom minimálna mzda v roku 2003 bola stanovená na 102,24 Eur (6.080,- Sk). Ďalej žalobca uvádza, že z hore uvedeného jednoznačne vyplýva, že jeho zdaniteľný príjem bol 1,77 násobok minimálnej mzdy, a preto bol povinne nemocensky a dôchodkovo poistený a bol povinný platiť poistné. Podľa vtedajšieho usmernenia Ministerstva sociálnych vecí a rodiny si samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá si uplatnila paušálnu daň, mohla sama určiť základ, z ktorého bude platiť sociálne poistenie. Na základe tohto usmernenia si žalobca vypočítal svoju povinnosť platiť poistné z vymeriavacieho základu 357,37 Eur (10.765,63,- Sk) a takto vypočítané poistné riadne platil na účet žalovanej. Poukazuje ďalej na to, že rozhodnutie o zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia po viac ako deviatich rokoch od udalosti, ktorá sa mala stať, je retroaktívne a v právnom štáte neprípustné. Žalovaná viac ako deväť rokov disponovala prostriedkami, ktoré jej žalobca poukazoval v dobrej viere, že platí povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Nakoľko si žalovaná prostriedky ponechala a nevrátila ich bez zbytočného odkladu ako platené bez právneho dôvodu, uznávala ich oprávnenosť a správnosť. Žalobca sa odvolával na § 145 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého žalovaná je povinná vrátiť poistné, ktoré bolo zaplatené bez právneho dôvodu, fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné alebo jej právnemu nástupcovi do 30 dní, od zistenia tejto skutočnosti žalovanou, pričom o skutočnosti, že podal daňové priznanie k paušálnej dani, sa žalovaná dozvedela najneskôr 21.6.2004, o čom svedčí upozornenie listom č. 703-MJ-CB02/2004 zo dňa 21.6.2004. Z toho dôvodu, ak žalovaná považovala platbu poistného za platbu bez právneho dôvodu, bola povinná najneskôr do 30 dní tieto platby vrátiť žalobcovi. Žalobca tiež namietal, že v liste zo dňa 21.6.2004 bol prezentovaný právny názor žalovanej, ktorý nemal oporu v zákone a nebolo možné sa ním riadiť. Žalobca taktiež namietal postup žalovanej a uviedol, že by mohlo byť aj porušením ust. § 6 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. nedodržanie zásady rovnakého zaobchádzania a podľa zákona č. 365/2004 Z.z. § 2 ods. 4 v zmysle uvedeného je prístup žalovanej diskriminačný a v prípade, ak osoby, ktoré podali daňové priznanie k paušálnej dani podľa § 15 zákona č. 368/1999, sú z hľadiska nároku na nemocenské a dôchodkové poistenie posudzované, akoby žiaden príjem nemali a to napriek tomu, že odviedli daň z príjmu vyššiu, ako daň z minimálnej mzdy. Poukázal na prvostupňové rozhodnutie žalovanej, v ktorom podľa žalobcu žalovaná neuviedla žiaden zákonný dôvod pre zánik povinného sociálneho poistenia a dôvod, ktorý v rozhodnutí uviedla o nemožnosti objektívneho posúdenia vzniku povinnej účasti na nemocenskom a dôchodkovom poistení nemá zákonnú oporu v zmysle zákona č. 461/2003 a nie je možné na základe takéhoto odôvodnenia rozhodnúť o zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia. Ďalej uviedol, že vymeriavací základ sa dá bez akýchkoľvek pochybností určiť z daňového priznania k paušálnej dani a tým aj posúdiť vznik povinnej účasti na nemocenskom a dôchodkovom poistení. Žalobca dňa 8.7.2013 požiadal v súlade so zákonom č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov o predčasný dôchodok a v súvislosti s tým poukázal na konanie žalovanej, ktoré pokladá za nekorektné, keďže mu žalovaná obyčajným a nepodpísaným listom zo dňa 5.9.2013 oznámila, že mu bude od 5.9.2013 preddavkovo vyplácaný dôchodok vo výške 250,- Eur, pričom poukázal na skutočnosť, že pokiaľ by mu bolo započítané sporné obdobie, jeho dôchodok by nebol nižší ako 400,- Eur. V závere žiadal o zrušenie rozhodnutia č. 705-0200122013-GC09/13 v celom rozsahu a trval na tom, že bol v období od 1.6.2004 do 30.6.2005 povinne nemocensky a dôchodkovo poistený. Zároveň žiadal tunajší súd, aby sa mu pre výpočet dôchodku započítal vymeriavací základ za rok 2003, t.j. V období od 1.6.2004 do 30.6.2005 vo výške 4288,32 Eur (129.190,- Sk) zisteným objektívnym postupom z daňovej povinnosti na základe podaného daňového priznania. II. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 11.4.2014, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 22.4.2014 uviedla, že žalobca nadobudol status samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010 a to na základe živnostenského listu sp. č. ŽO- XXXX/XXXXX zo dňa XX.X.XXXX. Žalobca bol povinne zúčastnený na nemocenskom poistení a na dôchodkovom zabezpečení k 31.12.2003, pričom uviedla, že táto skutočnosť nebola sporná. Spornou skutočnosťou bol moment zániku povinného sociálneho poistenia dňa 30.6.2004 a teda nevznik tohto poistenia dňa 1.6.2004. Poukázal na § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a uviedol, že rozhodujúcim obdobím na zistenie vzniku odvodovej povinnosti žalobcu k 1.6.2004 bol rok 2003, teda predchádzajúci kalendárny rok. Žalovaná vychádzala pri posudzovaní príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti z predložených Výpisov z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby, čo v prípade žalobcu mal byť výpis za rok 2003. V rámci odvolacieho konania mala žalovaná za preukázané, že žalobca podal za rok 2003 Daňové priznanie k paušálnej dani, o čom predložil potvrdenie o podaní daňového priznania k dani z paušálnej dani za rok 2003, ktoré však neobsahovalo údaje týkajúce sa príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2003, pretože v tomto daňovom priznaní sa uvádzali príjmy za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, teda za rok 2002 a z dôvodu, že žalobca podal toto daňové priznanie dňa 25.3.2003, sa v tomto daňovom priznaní ani nemohla nachádzať informácia o príjme žalobcu za celý rok 2003, keďže bolo podané už v marci 2003. Žalovaná ďalej uviedla, že z vyššie uvedených dôvodov nebolo možné objektívne posúdiť vznik povinného sociálneho poistenia ku dňu 1.6.2004 u tých samostatne zárobkovo činných osôb (žalobcu), ktoré podali takéto daňové priznanie a uplatnili si tzv. paušálnu daň. Námietku žalobcu, že takýto dôvod sa v zákone nenachádza, preto žalovaná pokladá za irelevantnú a poukázala na ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z., z ktorých vyplýva, že pre posúdenie vzniku odvodovej povinnosti k 1.6.2004 sa posudzuje príjem za rok 2003, ktorý však žalobca nijakým spôsobom nepreukázal a ktorý mal za rok 2003 nulový, čo potvrdzujú aj údaje Finančného riaditeľstva SR poskytované žalovanej. K námietke žalobcu, že žalovaná nerozhodla o vzniku a zániku povinného sociálneho poistenia v lehote ustanovenej zákonom a že takéto rozhodnutie je retroaktívne, uviedla, že nedodržanie lehoty nemá vplyv na samotnú zákonnosť a správnosť napadnutých rozhodnutí. Žalovaná postupovala na základe hmotnoprávnych ustanovení zákona č. 461/2003 Z.z. účinných v období, v ktorom posudzovala zánik a vznik povinného sociálneho poistenia žalobcu, preto tvrdenie, že tieto rozhodnutia sú retroaktívne, považuje za nesprávne. Žalovaná pristúpila k vydaniu rozhodnutí z dôvodu, že žalobca neodovzdal prihlášku a odhlášku z poistenia, a preto tento vznik a zánik považovala za sporné skutočnosti, o ktorých rozhodla na základe § 178 ods. písm. a) bod prvý zákona č. 461/2003 Z.z. K tvrdeniam žalobcu, že postup žalovanej je v jeho prípade diskriminačný uviedla, že podanie daňového priznania k paušálnej dani bolo možnosťou, nie povinnosťou, samostatne zárobkovo činných osôb, a preto bolo slobodnou voľbou žalobcu, či využije možnosť podať daňové priznanie k paušálnej dani alebo riadne daňové priznanie, preto v jeho prípade nemožno hovoriť o diskriminačnom postupe, keďže podaním daňového priznania k paušálnej dani vzniká iná situácia, ako pri podaní riadneho daňového priznania. Žalovaná má za to, že samotná skutočnosť, že žalobca poistné platil, hoci na to nebol povinný, neznamená, že rozhodnutia žalovanej sú v rozpore so zákonom a to, že žalovaná toto poistné nevrátila znamená, že uznala jeho opodstatnenosť. Na základe vyššie uvedeného žalovaný požadoval, aby Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p. a § 246a ods. 1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť s poukazom na ust. § 250j ods. 1 OSP. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovanej súd zistil, že rozhodnutím Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava č. 705-0200122013-GC09/13 zo dňa 18.9.2013 žalobcovi zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňom 30.6.2004. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, nakoľko považoval rozhodnutie za nesprávne a v rozpore so zákonom č. 461/2003 Z.z.. O odvolaní rozhodla žalovaná svojim rozhodnutím č. 15475-2/2014-BA zo dňa 31.1.2014, ktorým zamietla odvolanie žalobcu a rozhodla o zmene výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia tak, že vypustila text: ,,...podľa § 210 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení...“ a doplnila text: ,,...podľa § 210 ods. 1 zákona o sociálnom poistení...“. V ostatnej časti rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila ako vecne správne. Podľa Výpisu zo živnostenského registra Okresného úradu Bratislava, číslo živnostenského registra: XXX-XXXX, žalobcovi vzniklo živnostenské oprávnenie dňa XX.X.XXXX na základe živnostenského listu, č. ŽO-XXXX/XXXXX a má pozastavenú podnikateľskú činnosť od 1.1.2013. Za rok 2003 žalobca podal daňové priznanie k paušálnej dani. Dňa 21.6.2004 Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava vydala písomné upozornenie č. 703-MJ-CB02/2004, ktorým žalobcu upozornila, že z paušálnej dane nie je možné zistiť vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia od 1.6.2004, a preto mu povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zanikne dňa 30.6.204, na čo žalobca nereagoval. Informáciu o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré boli v roku 2003 platiteľmi paušálnej dane, žalovaná zverejnila dňa 3.6.2004 na svojej internetovej stránke v článku s názvom: ,,8.7 a 8.8.2004- dôležité termíny pre SZČO“. IV. Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Podľa § 247 ods. 1, 2, 3 O.s.p., podľa ust. tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1,2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Podľa § 250i ods. 1 veta prvá O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Podľa § 5 písm. b) zákona č. 146/2003 Z.z. samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie prevádzkovať živnosť. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona č. 146/2003 Z.z. samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnosu súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 11. Podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona č. 146/2003 Z.z. povinne dôchodkovo poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 146/2003 Z.z., povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od. 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a sinou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 10( od 1. januára 2008 ods. 9 a od 1. januára 2011 ods. 5), a zaniká 30 júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatne zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 10, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 146/2003 Z.z., povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorej je predĺžená lehota na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu,43) vzniká od 1. októbra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. septembra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5. Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 146/2003 Z.z., hranica príjmu uvedeného v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zistená na základe dodatočného daňového priznania alebo dodatočného platobného výmeru vydaného správcom dane je rozhodujúca na vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia len vtedy, ak má vplyv na aktuálne nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie. Zmena poistenia sa vykoná od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo predložené dodatočné daňové priznanie správcovi dane alebo v ktorom správca dane vydal dodatočný platobný výmer. Podľa § 145 ods. 1 zákona č. 146/2003 Z.z. sociálna poisťovňa je povinná vrátiť poistné, ktoré bolo zaplatené bez právneho dôvodu, fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné alebo jej právnemu nástupcovi do 30 dní od a) zistenia tejto skutočnosti Sociálnou poisťovňou alebo b) doručenia písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby povinnej odvádzať poistné alebo jej právneho nástupcu. Podľa § 209 ods. 4 zákona č. 146/2003 Z.z. v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Podľa § 210 ods. 1 zákona č. 146/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. organizačné zložky Sociálnej poisťovne vydávajú rozhodnutie vo veciach uvedených v § 178 ods. 1 písm. a) a v § 179 ods. 1 písm. a) a b). Podľa § 210 ods. 2 zákona č. 146/2003 Z.z. v znení zákona č. 677/2006 Z.z. organizačné zložky Sociálnej poisťovne sú povinné rozhodnúť vo veciach uvedených v odseku 1 najneskôr do 60 dní od začatia konania, v mimoriadne zložitých prípadoch možno túto lehotu predĺžiť najviac o 60 dní, čo treba oznámiť účastníkom konania. Samostatne zárobkovo činná osoba je povinná prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z týchto poistení do ôsmich dní od ich zániku. Podľa § 228 ods. 1 zákona č. 146/2003 Z.z., samostatne zárobkovo činná osoba je povinná prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z týchto poistení do ôsmich dní od ich zániku. Podľa § 228 ods. 5 zákona č. 146/2003 Z.z., samostatne zárobkovo činná osoba je povinná plniť povinnosti podľa § 228 ods. 1 zákona č. 146/2003 Z.z. na tlačive alebo formou, ktorej obsah a spôsob zasielanie určí sociálna poisťovňa. Podľa § 252 ods. 1 prvá veta zákona č. 146/2003 Z.z. samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá bola povinne zúčastnená na nemocenskom poistení a na dôchodkovom zabezpečení k 31 decembru 2003, je po tomto dni do 30.6.2004 povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená podľa tohto zákona, ak nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie nezanikne podľa § 21 ods. 4. V. Na základe vyššie uvedených skutočností Krajský súd v Bratislave konštatoval, že je nesporné, že žalobca nadobudol status samostatne zárobkovo činnej osoby podľa ust. § 5 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010 v spojení so živnostenským listom č. Žo-XXXX/XXXXX s dňom vzniku jeho živnostenského oprávnenia. t.j. XX.X.XXXX. Podľa názoru súdu na základe vyššie uvedeného, nie je sporné, že žalobca bol povinne zúčastnený na nemocenskom poistení a na dôchodkovom zabezpečení k 31.12.2003. Spornou skutočnosťou medzi účastníkmi konania je moment zániku povinného sociálneho poistenia. Súd konštatoval, že v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 252 ods. 1 veta prvá zákona č. 461/2003 Z.z. samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá bola povinne zúčastnená na nemocenskom poistení a na dôchodkovom zabezpečení k 31.12.2003, je táto po tomto dni do 30.6.2004 povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená podľa tohto zákona, ak jej povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, nezanikne podľa ust. § 21 ods. 4 citovaného zákona. Podľa platnej úpravy účinnej od 1.1.2004 vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, je závislý od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti, ktorý táto osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Až pri dosiahnutí príjmu relevantného na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činných osôb, vzniká tejto osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Vznik, resp. zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činných osôb je posudzovaný vždy k 1.júlu kalendárneho roka, pričom sa vychádza z príjmu z podnikania, resp. inej samostatnej zárobkovej činnosti bez odpočítania daňových výdavkov preukázateľne vynaložených na jeho dosiahnutie. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak samostatne zárobkovo činná osoba dosiahne v predchádzajúcom kalendárnom roku príjem podľa § 6 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z., resp. výnos súvisiaci s podnikaním vyšší, ako to ustanovuje zákon č. 461/2003 Z.z., vzniká jej od 1.júla kalendárneho roka povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, ktoré trvá až do 30.6. nasledujúceho kalendárneho roka, kedy dochádza k opätovnému posúdeniu príjmu. V tomto prípade rozhodujúcim obdobím na zistenie vzniku odvodovej povinnosti žalobcu k 1.júlu 2004, bol rok 2003. Žalobca za rok 2003 podal daňové priznanie k paušálnej dani, o čom predložil potvrdenie o podaní daňového priznania k paušálnej dani za rok 2003. Toto daňové priznanie k paušálnej dani za rok 2003 však neobsahovalo údaje týkajúce sa príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2003, pretože v tomto daňovom priznaní sa uvádzali príjmy za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, teda za rok 2002. Toto daňové priznanie žalobca podal dňa 25.3.2003. Na základe vyššie uvedených skutočností súd konštatoval, že v tomto prípade nebolo možné objektívne posúdiť vznik povinného sociálneho poistenia k 1.7.2004 u žalobcu, ktorý si svojim daňovým priznaním za rok 2003 uplatnil tzv. paušálnu daň. Podľa názoru súdu je nesporné, že pre posúdenie vzniku odvodovej povinnosti k 1.7.2004 je potrebné posúdiť reálny príjem za rok 2003, ktorý však žalobca nijakým spôsobom nepreukázal. Pre úplnosť súd udáva, že žalobca bol dňa 21.6.2004 upozornený na skutočnosť (prvostupňovým správnym orgánom), že na základe daňového priznania k paušálnej dani za rok 2003, nie je možné objektívne posúdiť vznik povinného sociálneho poistenia k 1.7.2004, ani výšku odvodovej povinnosti, a preto mu ku dňu 30.6.2003 zaniká povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Súčasne bol žalobca vyzvaný na podanie odhlášky z poistenia a bol informovaný o možnosti prihlásiť sa na dobrovoľné nemocenské a dobrovoľné dôchodkové poistenie. Žalobca na výzvu žalovanej nereagoval, svoju oznamovaciu povinnosť si nesplnil, a preto v súlade s ust. § 228 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodla Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava (prvostupňový správny orgán) o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia dňom 30.6.2004. Druhostupňovým rozhodnutím Sociálna poisťovňa, ústredie vzhľadom k tomu, že dospela k záveru, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava má len formálny nedostatok spočívajúci v uvedení nesprávneho ustanovenia právneho predpisu, tento formálny nedostatok odstránila v odvolacom konaní. V zostávajúcej časti ostalo prvostupňové rozhodnutie nezmenené. Súd uvádza, že k vzniku a zániku povinného sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činných osôb dochádza priamo na základe zákona (§ 21 citovaného zákona) po splnení skutočností predpokladaných zákonom č. 461/2003 Z.z., preto súd nepovažoval námietky žalobcu uvedené v žalobe za spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Na základe vyššie uvedených skutočností Krajský súd v Bratislave rozhodol s poukazom na ust. § 250j ods. 1 OSP tak, že žalobu zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 OSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ OSP); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.