Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Sd/56/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200594 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014200594.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, sudca JUDr. Janka Richterová, v právnej veci navrhovateľa: G. G., U.. XX.XX.XXXX, R. R., Z.. K. Č.. X, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 10, Bratislava, o starobný dôchodok, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo dňa 12.februára 2014 E.. Q.. XXX XXX XXXX X, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporkyne zo dňa 12.februára 2014 E.. Q.. XXX XXX XXXX X p o t v r d z u j e. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa hore uvedeným rozhodnutím podľa § 65 a 274 Zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení ( ďalej len ZSP ) zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku. Dospela k záveru, že s ohľadom na dobu výkonu služby policajta v I. kategórii funkcií len v rozsahu 15 rokov a 278 dní, ako aj na dôvod ukončenia služby dňa 31.12.1991, nárok na starobný dôchodok vznikne navrhovateľovi podľa § 65 až dovŕšením 62 rokov veku, t.j. 18.11.2015. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas opravný prostriedok. Domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci odporkyni na ďalšie konanie. Mal za to, že požiadavka na trvaní výkonu služby v I. kategórii funkcií ku 31.12.1999 pre skorší odchod do dôchodku je diskriminačná. Príspevok odvádzal odporkyni rovnako ako žiadateľ o starobný dôchodok, ktorý bol v preferovanom zamestnaní/ službe aj dňa 31.12.1999 Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Navrhovateľ v zamestnaní podľa § 14 ods. 2 písm. b/ - h/ Zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení nezískal 20 rokov a ani nebol prevedený ani uvoľnený z dôvodov podľa §12 ods.3 psím. d/ a e/, preto mu nárok na starobný dôchodok k XX.XX.XXXX ( 55 rokov ) nevznikol podľa § 21 Zákona o sociálnom zabezpečení. Nárok nevznikol ani podľa § 174 ods. 1 vo veku 59 rokov, keďže služba v prvej kategórii funkcií netrvala k 31.12.1999. Krajský súd po zistení, že nie sú dané zákonné predpoklady pre odmietnutie opravného prostriedku navrhovateľa (§ 250p O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo (§ 250l v spojení s § 244, ods. 2. O.s.p.), a dospel k záveru, že opravný prostriedok bol podaný neopodstatnene. Podľa § 274 ods. 1 ZSP nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do prvej a druhej pracovnej kategórie sa priznávajú do 31.12.2023. Podľa § 174 ods. 1 písm. d/ Zákona o sociálnom zabezpečení občan, ktorý vykonával pred 1.1.2000 službu prvej kategórie funkcií má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 59 rokov, ak bol 15 rokov v službe prvej kategórie funkcií. Podľa § 174 ods. 2 podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že služba I. kategórie funkcií trvala k 31.decembru 1999. Predmetom preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporkyne je otázka správnosti ustálenia dôchodkového veku navrhovateľa a aplikácia § 174 ods. 1, 2 Zákona o sociálnom zabezpečení. Z obsahu administratívneho spisu odporcu vyplýva, že navrhovateľ je poberateľom príspevku za službu od 1.1.1992. Doba služobného pomeru zhodnotená na priznanie tejto dávky bola ustálená od 1.4.1976 do 31.12.1991 v prvej kategórii funkcií, v rozsahu 15 rokov a 278 dní. Ku dňu skončenia výkonu služby, teda ku 31.12.1991, podmienkou vzniku nároku na zvýhodnený dôchodkový vek 55 rokov života bolo v zmysle § 21 ods. 1 písm. c/ Zákona o sociálnom zabezpečení získanie 20 rokov služby. Systém pracovných kategórií bol do československého právneho systému sociálneho zabezpečenia zavedený s účinnosťou od 1. januára 1957 zák. č. 55/1956 Zb. Jeho cieľom bolo poskytovať vyššie dôchodkové nároky vybraným občanom, čím štát v postavení zamestnávateľa uznával svoju zodpovednosť za výkon prác v zdraviu škodlivom a zdraviu ohrozujúcom prostredí. Po odchode navrhovateľa z výkonu služby zákonodarca Zák. č. 235/1992 Zb. o zrušení pracovných kategórií s ohľadom na spoločenské zmeny a novú koncepciu sociálneho poistenia zrušil pôvodne do 31. decembra 1992 zaraďovanie zamestnaní do pracovných kategórií. V súvislosti s tým v ustanovení § 174 ( predtým odstránenie tvrdosti zákona ) umožnil tým zamestnancom, ktorým chýba pre vznik nároku na dôchodok zo zvýhodnených kategórií len krátka doba, túto dobu ešte získať, resp. odísť do starobného dôchodku až po dovŕšení 55 roku veku, avšak pred 60 rokom veku. So zrušením kategórií sa totiž súčasne garantovalo zachovanie nárokov z nich vyplývajúcich. V tomto kontexte bola namieste požiadavka trvania zamestnania pôvodne ku 31.12.1992 v odseku 2 tohto ustanovenia, umožňujúca získať potrebnú dobu vo zvýhodnenej kategórii, resp. posun skoršieho dôchodkového veku, len tým zamestnancom, ktorí s ohľadom a výlučne na novú legislatívu túto dobu už nemohli získať. Neriešila sa situácia tých zamestnancov, ktorí v minulosti pracovali v preferovanej kategórii a potrebnú dobu nezískali bez vzťahu k reforme dôchodkového práva. Navrhovateľ ku 31.12.1991, ku dňu ukončenia výkonu služby v prvej kategórii funkcií, z dôvodu získania len 15 rokov v preferovanej kategórii ako aj s ohľadom na dobrovoľný odchod zo služby, nespĺňal zákonné predpoklady pre skorší odchod do dôchodku, t.j. vo veku 55 rokov. Ustanovenie § 174, na aplikáciu ktorého sa navrhovateľ odvoláva, sa v znení platnom ku 31.12.1991 netýkalo nárokov na starobný dôchodok pred dovŕšením 60 rokov veku. Pre skorší odchod do dôchodku nespĺňa ani zákonné predpoklady podľa platnej právnej úpravy, preto odporkyňa v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákona o sociálnom poistení i Zákona o sociálnom zabezpečení žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok pred dovŕšením 62 rokov života zamietla. U navrhovateľa nemožno hovoriť o diskriminácii práve s ohľadom na skutočnosť , že pri odchode z výkonu služby si bol/ mal byť vedomý toho, že nespĺňa požiadavku 20 rokov výkonu služby pre odchod do dôchodku vo veku 55 rokov. Podobne nie je diskriminovaný ani tým, že sa na jeho prípad nevzťahuje ustanovenie § 174 ods. 1a 2 a nárok na starobný dôchodok nevznikol od dovŕšenia 59 rokov veku. Zaradenie do preferovanej kategórie - služby u navrhovateľa neskončilo v súvislosti so zrušením pracovných kategórií. Ustanovenie § 174 v oboch odsekoch riešilo v pôvodnom i v následných zneniach ( predlžovanie zaraďovania do preferovaných kategórií i posun obdobia, ku ktorému muselo zamestnanie trvať - odsek až do 31. decembra 1999 : zák. č. 59/1993 Z.z, 71/1994 Z.z., 365/1994 Z.z., 308/1995 Z.z., 222/1996 Z.z., 376/1996 Z.z., 376/1997 Z.z. a 355/1999 ) právnu situáciu len tých poistencov, ktorí potrebnú dobu zaradenia do preferovanej kategórie nemohli získať v dôsledku zrušenia preferovaných kategórii, čo nie je navrhovateľov prípad. Z týchto dôvodov súd preskúmavané rozhodnutie vyhodnotil ako vydané v súlade so zákonom i rozhodovacou praxou súdov, v dôsledku čoho ho potvrdil ( § 250q ods. 2 O.s.p. ). O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p., keď navrhovateľ v konaní úspech nedosiahol a odporkyňa ich náhradu neuplatnila. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do pätnástich dní od jeho doručenia, prostredníctvom procesného súdu na Najvyšší súd SR, v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./