Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/100/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200802 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014200802.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: W. Q. Q., nar. XX.X.XXXX, U. P., zastúpený Advokátska kancelária Škamla, s.r.o., Makovického 15, 010 01 Žilina proti žalovanému: Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Hrobákova 44, 852 42 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2014/002032-003 zo dňa 14.3.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.5.2014 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2014/002032-003 zo dňa 14.3.2014, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava č. PPZ-HCP- BA6-2163-34/2013-Z/HAN zo dňa 3.12.2013 o zastavení konania vo veci žiadosti žalobcu o udelenie trvalého pobytu na území Slovenskej republiky na päť rokov z dôvodu, že žalobca v zmysle § 45 ods. 3 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov (ďalej len ,,zákon o pobyte cudzincov“) nepredložil v určenej lehote doklad nie starší ako 90 dní potvrdzujúci bezúhonnosť a to aj napriek prerušeniu konania a stanovenej lehoty na jeho predloženie. Žalobca napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné z dôvodu, že toto vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov a v konaní sa vyskytla taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Dňa 19.4.2013 žalobca podal žiadosť o udelenie trvalého pobytu na päť rokov na území Slovenskej republiky z dôvodu, že uzavrel manželstvo s občiankou Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že žalobca nedoložil k žiadosti doklad nie starší ako 90 dní potvrdzujúci bezúhonnosť, bolo rozhodnutím č. PPOZ-HCP-BA6-2163-26/2013-Ž/HAN zo dňa 14.8.2013 konanie prerušené na 90 dní. Nakoľko žalobca ani v stanovenej 90 dňovej lehote nedoložil požadovaný doklad, bolo konanie rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA6-2163-34/2013-Ž/HAN zo dňa 3.12.2013 zastavené. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu o zastavení konania odvolanie, ktoré odvolací orgán potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Žalobca v žalobe uviedol, že sa nachádza na území Slovenskej republiky a nemôže si zabezpečiť predmetný doklad sám, pretože nemá schengenské víza. Taktiež nemôže v súvislosti so zabezpečením predmetného dokladu splnomocniť žiadnu osobu v Taliansku, pretože tam nikoho nepozná a cesta akéhokoľvek splnomocnenca žalobcu do Talianska, by spôsobila žalobcovi neprimerané finančné zaťaženie, pričom žiadnej osobe nevyplýva povinnosť vyhovieť takejto žiadosti žalobcu. Poukázal na ust. § 3 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, z ktorého vyplýva, že správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb, preto podľa neho nemožno súhlasiť s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, kde žalovaný uviedol, že v prípade žalobcu nie je možné apelovať na citované ustanovenie. Podľa žalobcu, žalovaný nesprávne právne posúdil vec, ak potvrdil rozhodnutie orgánu prvého stupňa z dôvodu, že žalobca sa neriadil jeho nesprávnym poučením zbytočne zaťažiť iné osoby, konkrétne potencionálneho splnomocnenca. Žalobca pokladá postup správneho orgánu pri poučovaní žalobcu o možnosti, ako si zabezpečiť výpis z registra trestov Talianska za zmätočný, z dôvodu, že správny orgán najskôr uvádza, že orgán prvého stupňa informoval žalobcu o viacerých alternatívach zabezpečenia požadovaného dokladu. Následne však z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že z viacerých alternatív riešenia vzniknutej situácie prichádza do úvahy už len jedna a to určiť si splnomocnenú osobu, ktorá za neho požadovaný doklad zabezpečí. Domnieva sa, že tento zmätočný postup orgánu prvého stupňa mohol mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobca namieta, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že niektoré registre trestov v Taliansku akceptujú žiadosti zaslané poštou, alebo on-line prijaté žiadosti, avšak z e-mailovej komunikácie medzi právnym zástupcom žalobcu a Veľvyslanectvom IT jednoznačne vyplýva, že takýto postup rozhodne nie je možný. Správny orgán informoval žalobcu na základe informácie doručenej z Veľvyslanectva SR v Ríme č. 5966-2/2012-ITVV. Žalobca taktiež namieta nemožnosť vyjadriť sa k týmto podkladom a k spôsobom ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný rozhodol len na základe formálneho nedostatku žiadosti o trvalý pobyt žalobcu, pričom podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, bola žalobcom od Ministerstva vnútra SR získaná informácia, z ktorej vyplýva, že PZ SR môže prostredníctvom Generálnej prokuratúry SR získať aj informácie o osobe z 3. krajiny, čiže je v možnostiach žalovaného získať výpis z registra trestov Talianska a pritom zbytočne nezaťažovať žalobcu a iné osoby. Žalobca v závere namietal, že žalovaný sa nijakým spôsobom nezaoberal tým, či vydaním napadnutého rozhodnutia dôjde k zásahu do práv na rešpektovanie rodinného života žalobcu a jeho manželky, pričom poukázal na čl. 8 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a taktiež čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky. Má za to, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, pretože predstavuje vážny zásah do práva žalobcu na rodinný a súkromný život a to len kvôli tomu, že žalobca z objektívnych príčin nedodal výpis z registra trestov Talianska, ktorý si žalovaný môže zabezpečiť sám. Na základe uvedených skutočností žalobca žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. II. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 23.6.2014 uviedol, že vo veci žiadosti žalobcu o udelenie trvalého pobytu na päť rokov na území SR postupoval v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, napadnuté rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci. K námietke žalobcu ohľadom nemožnosti získať doklad potvrdzujúci bezúhonnosť z Talianska, uviedol, že správny orgán informoval žalobcu o viacerých alternatívach zabezpečenia požadovaného dokladu, pričom správny orgán tieto informácie čerpal z informácie doručenej z Veľvyslanectva SR v Ríme č. 5966-2/2012-ITVV, kde sa uvádza, ako je možné získať doklad o trestnej bezúhonnosti vydaný Talianskou republikou. Na základe týchto informácií správny orgán I. stupňa dňa 14.11.2013 zaslal žalobcovi vyrozumenie, kde ho informuje o možnostiach, ako si môže požiadať o doklad preukazujúci bezúhonnosti Talianska. Správny orgán postupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom v zmysle ust. § 3 ods. 2 zákona o správnom konaní, pričom zo strany žalobcu nemožno apelovať na dané ustanovenie zákona, vzhľadom na to, že doklad o bezúhonnosti žalobcu z Talianska je potrebný v konaní a jeho nutnosť doloženia upravuje zákon o pobyte cudzincov v ust. § 45 ods. 3 písm. b). S poukazom na uvedené žalovaný konštatuje, že žalobca bol ten, ktorý požiadal o pobyt na území SR, je teda v jeho záujme, aby predložil všetky zákonom stanovené doklady, aby bolo jeho žiadosti vyhovené. Ďalej uviedol, že podľa informácií získaných zo spisového materiálu bolo zistené, že žalobca má záznam v Schengenskom informačnom systéme (ďalej len ,,SIS“), ktorý vytvorila Talianska republika. Podľa informácie z Národnej ústredne SIRENE č. V.-Q.- K.-XXXXXX/XXXX-VLK zo dňa X.X.XXXX má žalobca záznam v policajných registroch Talianska pre krádež vlámaním, za ktorú bol odsúdený 23.6.2012 na 10 mesiacov odňatia slobody a pokutu 300,- €. Je toho názoru, že rozhodnutie o zastavení konania je procesné rozhodnutie, ktorému predchádza rozhodnutie o prerušení konania, kde správny orgán podľa ust. § 29 ods. 1 správneho poriadku prerušuje konanie a podľa ust. § 19 ods. 3 uvedeného zákona vyzýva účastníka konania na odstránenie nedostatkov v konaní. Zároveň je účastník konania poučený o tom, že v prípade neodstránenia nedostatkov podania bude podľa ust. § 30 ods. 1 písm. d) správneho poriadku konanie v žiadosti zastavené. V tomto prípade nemá správny orgán priestor na správnu úvahu a nakoľko nemá k žiadosti všetky náležitosti, nemôže ani v merite veci rozhodnúť, ale postupuje tak, ako mu ukladá zákon a konanie v žiadosti zastaví. Žalovaný taktiež nesúhlasí s námietkou žalobcu, ohľadom možnosti žalovaného zaobstarať potrebný doklad o bezúhonnosti žalobcu z Talianska, z dôvodu, že žalobcovi boli zo strany žalovaného poskytnuté všetky potrebné informácie a poučenia, aby bolo v žiadosti vyhovené, bolo teda na žalobcovi, aby si splnil svoju zákonnú povinnosť a doložil požadovaný doklad, ktorého doloženie je zákonom stanovené a jeho absencia má za následok zastavenia konania v predmetnej veci. Žalobca nebol žiadnym spôsobom ukrátený na svojich právach a rovnako aj pri podaní novej žiadosti má zo zákona povinnosť predložiť všetky stanovené doklady a až po splnení všetkých zákonom stanovených podmienok, mu môže byť príslušný druh pobytu povolený. V závere uviedol, že podľa informácií získaných od správneho orgánu I. ako aj II. stupňa bolo zistené, že žalobca požiadal na Oddelení cudzineckej polície PZ Bratislava o tolerovaný pobyt na území SR, kde do konania doložil register trestov Alžírskej republiky superlegalizovaný Veľvyslanectvom SR v Paríži dňa 13.5.2014 pod č. XXX/XXXX. Odvolací orgán v tomto konaní požiadal uvedené Veľvyslanectvo dňa 3.6.2014 pod č. V.-Z.-O o informáciu, kto požadoval o superlegalizáciu uvedeného dokladu a ako bol doklad na uvedené Veľvyslanectvo doručený, ale zatiaľ žalovaný odpoveďou nedisponuje. S poukazom na uvedené je podľa žalovaného dôvodné poukázať na námietku žalobcu o jeho neprimeranom zaťažení pri zabezpečovaní registra trestov z Talianskej republiky a taktiež dôvodné pokladať takýto postup žalobcu za špekulatívny. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiada, aby súd žalobu v plnom rozsahu zamietol. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2014/002032-003 zo dňa 14.3.2014 je v súlade so zákonom a preto je potrebné žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade so správnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä so skutkovými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie a rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, a to, či uvedené procesné pochybenie je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§250i ods. 3 O.s.p.). Z obsahu priloženého administratívneho spisu súd zistil, že žalobca podal dňa 19.4.2013 na OCP PZ BA žiadosť o udelenie trvalého pobytu na 5 rokov na území Slovenskej republiky z dôvodu podľa ust. § 43 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov, teda z dôvodu, že je manželom štátneho občana Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky. Dňa 28.8.2013 bolo žalobcovi doručené rozhodnutie č. PPZ-HCP-BA6-2163-26/2013-Z/HAN zo dňa 14.8.2013, ktorým OCP PZ BA rozhodlo o prerušení konania z dôvodu, že žalobca k žiadosti nedoložil všetky doklady stanovené zákonom o pobyte cudzincov, konkrétne doklad potvrdzujúci jeho bezúhonnosť. Dňa 20.11.2013 bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené vyrozumenie OCP PZ BA č. PPZ-HCP- BA6-2163-33/2013-Z o pokračovaní v prerušenom konaní, v ktorom bol žalobca súčasne informovaný o možnosti požiadať o doklad bezúhonnosti Talianska prostredníctvom zastupiteľského úradu Talianska, prípadne na pracovisku registra trestov pri Prokuratúre prostredníctvom splnomocnenej osoby. Bolo uvedené aj, že niektoré registre trestov akceptujú žiadosti zaslané poštou, alebo on-line prijaté žiadosti. V prerušenom konaní bola stanovená lehota na odstránenie nedostatkov 90 dní, počínajúc dňom prevzatia. Rozhodnutie o prerušenom konaní bolo žalobcovi doručené dňa 28.8.2013. Žalobca v stanovenej lehote nedoložil doklady a to doklad preukazujúci jeho bezúhonnosť, správny orgán prvého stupňa dňa 3.12.2013 rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA6-2163-34/2013-Z/HAN konanie o žiadosti o udelenie trvalého pobytu na päť rokov na území SR zastavil. Rozhodnutie o zastavenom konaní bolo žalobcovi doručené prostredníctvom splnomocnenej osoby dňa 12.12.2013. Následne dňa 30.12.2013 podal žalobca voči rozhodnutiu o zastavení konania odvolanie, ktorému prvostupňový správny orgán nevyhovel a z toho dôvodu ho predložil druhostupňovému správnemu orgánu, na ktorý bolo doručené dňa 16.1.2014. Z administratívneho spisu taktiež súd zistil, že dňa 2.8.2013 PPZ BA obdržal informáciu od SIRENE Taliansko, ktorá však neprišla v obligatórnej forme, ale vo forme formulára, z ktorej vyplynulo, že žalobca má záznam v policajných registroch Talianska pre krádež vlámaním, za ktorú bol odsúdený 23.6.2012 na 10 mesiacov odňatia slobody a k zaplateniu finančnej pokuty. IV. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného o potvrdení prvostupňového rozhodnutia, vydaného Oddelením cudzineckej polície Policajného zboru v Bratislave zo dňa 3.12.2013, ktorým bolo zastavené konanie vo veci udelenia trvalého pobytu žalobcu na obdobie 5 rokov, ktoré bolo vydané podľa zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov. Je nesporné, že podľa ust. § 120 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z. sa na konanie podľa tohto zákona vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Podľa § 19 ods. 3 zákona o správnom konaní správny orgán, ktorý žiadosť prijal, vyzve žiadateľa, aby v určitej lehote nedostatky odstránil; súčasne ho poučí, že inak konanie zastaví. Podľa § 30 ods. 1 písm. d/ zákona o správnom konaní, správny orgán konanie zastaví, ak účastník konania na výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky podania a bol o možnosti zastavenia konania poučený. Podľa § 43 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar udelí trvalý pobyt na päť rokov, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 48 ods. 2, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, a) ktorý je manželom štátneho občana Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky alebo závislým príbuzným v priamom rade štátneho občana Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, b) ktorý je slobodným dieťaťom mladším ako 18 rokov zvereným do osobnej starostlivosti štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je manželom štátneho občana Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, c) ktorý je slobodným dieťaťom mladším ako 18 rokov štátneho príslušníka tretej krajiny s trvalým pobytom na päť rokov alebo dieťaťom mladším ako 18 rokov zvereným do osobnej starostlivosti štátneho príslušníka tretej krajiny s trvalým pobytom na päť rokov, d) ktorý je nezaopatreným dieťaťom starším ako 18 rokov, ktoré sa o seba nedokáže postarať z dôvodu dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu, štátneho príslušníka tretej krajiny s trvalým pobytom, alebo e) ak je to v záujme Slovenskej republiky Podľa § 45 ods. 3 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny priloží k žiadosti o udelenie trvalého pobytu na päť rokov dve fotografie s rozmermi 3 x 3,5 cm zobrazujúce jeho aktuálnu podobu a doklady nie staršie ako 90 dní potvrdzujúce bezúhonnosť; to neplatí, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny mladšieho ako 14 rokov, alebo ako ide o zmenu druhu pobytu a k žiadosti o udelenie predchádzajúceho pobytu priložil doklad potvrdzujúci jeho bezúhonnosť. Podľa § 121 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov bezúhonnosť štátny príslušník tretej krajiny preukazuje výpisom z registra trestov štátu, ktorého je štátnym príslušníkom a štátu, v ktorom sa štátny príslušník tretej krajiny v posledných troch rokoch zdržiaval viac ako 90 dní počas šiestich po sebe nasledujúcich mesiacoch. Ak sa taký výpis v tomto štáte nevydáva, možno ho nahradiť rovnocennou listinou vydanou príslušným súdnym orgánom alebo administratívnym orgánom krajiny pôvodu, alebo ho možno nahradiť čestným vyhlásením, ktoré vykoná štátny príslušník tretej krajiny pred príslušným súdnym orgánom alebo administratívnym orgánom, prípadne notárom krajiny pôvodu alebo posledného bydliska. Doklad o bezúhonnosti musí dokladovať bezúhonnosť na celom území štátu, ktorý tento doklad vydal, inak policajný útvar taký doklad neakceptuje. Vychádzajúc zo zistení súdu tak, ako tieto vyplynuli z predloženého administratívneho spisu žalovaného súd konštatoval, že tak napadnuté rozhodnutie, ako i jeho vydaniu predchádzajúci postup správneho orgánu sú v súlade so zákonom, preto bolo potrebné žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného rodinného života, obydlia a korešpondencie. Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a je to nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, k predchádzaniu nepokojov a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práva slobôd iných. Pokiaľ dôjde k stretu dvoch základných práv a slobôd, na jednej strane práva žalobcu na súkromie a rodinný život garantovaného Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 8 Dohovoru) a na druhej strane práva štátu na zásah do tohto práva (čl. 8 ods. 2 Dohovoru), teda k stretu záujmu súkromného so záujmom verejným, je potrebné, aby v administratívnom konaní bolo preukázané, že v prípade žalobcu neboli splnené zákonom stanovené podmienky na povolenie na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Správny orgán musí zvážiť aj hľadisko súkromné, či odopretím udelenia povolenia k jeho pobytu na území SR nebolo neprimerane obmedzené, resp. odňaté právo žalobcu na súkromie a rodinný život na území SR. Súd súhlasí s názorom žalobcu, že príslušný orgán je povinný riadne preskúmať vec a žiadosť o udelenie povolenia zamietnuť iba v zákonom stanovených prípadoch a takéto rozhodnutie náležte odôvodniť. Zdôrazňuje zároveň, že naopak, na žiadateľovi o povolenie leží dôkazné bremeno a povinnosť preukázať doklad o bezúhonnosti. Ak sa taký výpis v tomto štáte nevydáva, možno ho nahradiť rovnocennou listinou vydanou príslušným súdnym orgánom alebo administratívnym orgánom krajiny pôvodu, alebo ho možno nahradiť čestným vyhlásením, ktoré vykoná štátny príslušník tretej krajiny pred príslušným súdnym orgánom alebo administratívnym orgánom, prípadne notárom krajiny pôvodu alebo posledného bydliska. Z uvedeného následne vyplýva právny záver - Na udelenie povolenia na pobyt cudzinca (štátneho príslušníka tretej krajiny) na území SR je potrebné splniť určité zákonom stanovené podmienky, s výnimkou občana EÚ, ktorému sa povolenie neudeľuje - z dôvodu, že mu to vyplýva priamo zo zákona o pobyte cudzincov. V prípade žalobcu je teda žalobca/žiadateľ v konaní o udelenie tohto povolenia povinný splniť a následne dôkazmi potvrdiť, že spĺňa všetky zákonom stanovené podmienky na udelenie trvalého pobytu na území SR na obdobie 5 rokov. V preskúmavanej veci je dostatočne zrejmé, že žalobca si dňa 19.4.2013 podal na správnom orgáne prvého stupňa žiadosť o udelenie trvalého pobytu na 5 rokov na území SR. Vzhľadom na to, že nedoložil k žiadosti doklad v zmysle ust. § 45 ods. 3 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. žalovaný správny orgán rozhodnutím zo dňa 14.8.2013 č. PPZ-HCP-BA6-2163-26/2013-ZHAN prerušil správne konanie na dobu 90 dní, počas ktorej bol žalobca povinný doplniť svoju žiadosť o predloženie dokladu bezúhonnosti. Súd konštatoval, že zo spisového materiálu je zrejmé a nespochybniteľné, že správny orgán v tomto prípade postupoval v súlade s ust. § 19 ods. 3 zákona o správnom konaní a riadne vyzval účastníka na odstránenie nedostatkov podania, pričom mu určil primeranú lehotu na tento úkon (90 dní) a súčasne ho poučil o tom, že ak nedostatky svojho podania neodstráni, konanie bude podľa ust. § 30 ods. 1 písm. d) zákona o správnom konaní zastavené. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca nedostatky svojho podania zo dňa 19.4.2013 v dodatočne poskytnutej lehote neodstránil, žalovaný správny orgán nemal inú možnosť, než v danej situácii aplikovať vyššie citované ust. § 30 ods. 1 písm. d) zákona o správnom konaní a konanie vo veci zastaviť. Na základe uvedeného Krajský súd v Bratislave dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych orgánov a konštatoval, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona. Námietky uvádzané žalobcom v žalobe neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť preskúmavaného rozhodnutia. Súd konštatoval, že v danom prípade žalobca nebol žiadnym spôsobom ukrátený na svojich právach. Mal zo zákona povinnosť predložiť všetky zákonom stanovené doklady a až v prípade, že by splnil zákonom stanovené podmienky, môže mu byť príslušný druh pobytu povolený. Dôvody na zastavenie konania sú v zákone vymedzené taxatívne a ak sú splnené zákonné podmienky, správny orgán nemá inú možnosť, ako konanie zastaviť. Správna úvaha je tu vylúčená. K námietke žalobcu, v ktorej udáva, že bolo porušené jeho právo na súkromný život, súd uvádza, že podľa jeho názoru zo strany správneho orgánu nebolo žiadnym spôsobom toto právo obmedzené, účastníkovi konania boli poskytnuté všetky informácie a poučenia, aby žiadosti mohlo byť vyhovené, bolo teda na ňom, aby si splnil svoju zákonnú povinnosť a doložil požadovaný doklad, ktorého predloženie stanovuje zákon a jeho absencia má za následok zastavenie konania. K námietke žalobcu, v ktorej uvádza, že bolo aj v možnostiach žalovaného, aby si získal žalobcov výpis z registra trestov a zbytočne ho tak v konaní nezaťažoval získaním tohto výpisu z Talianskej republiky, ktorá je pre žalobcu značne náročná, hlavne s nákladmi spojenými s vycestovaním do Talianska, súd uvádza, že s touto nie je možné sa stotožniť, nakoľko zákon č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov jednoznačne stanovuje podmienky, na základe ktorých je možné udeliť žiadateľovi trvalý pobyt na území SR. Žiaden právny predpis neustanovuje, aby žalovaný správny orgán nahrádzal činnosť žiadateľa a aby tento na miesto žiadateľa vyhľadával potrebné zákonom vyžadované dôkazy, resp. doklady. Túto povinnosť v administratívnom konaní má len žalobca, čiže žiadateľ. Súd tak uzavrel, že žalovaný v tomto prípade zistil presne a úplne skutočný stav veci, aplikoval naň adekvátnu právnu úpravu, pri použití správnej úvahy postupoval v súlade s pravidlami formálnej logiky, pričom svoje rozhodnutie v oboch stupňoch aj dostatočne a v súlade s ust. § 47 ods. 2 Správneho poriadku odôvodnil. Súd preto postupom podľa ust. § 250j ods. 1 OSP žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi vzhľadom na jeho vecný neúspech náhradu trov konania nepriznal, keďže základnou podmienkou náhrady je čo i len čiastočný úspech v konaní. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.