Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/115/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200940 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014200940.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: D. E. Z. O., bez štátnej príslušnosti, právne zastúpený Advokátska kancelária Škamla, s.r.o., Makovického 15, Žilina proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-15/2014 zo dňa 2.4.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.6.2014 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-15/2014 zo dňa 2.4.2014, v spojení s rozhodnutím Migračného úradu Ministerstva vnútra SR ČAS: MU-425-19/PO-Ž-2013 zo dňa 12.12.2013. V žalobe žalobca uviedol, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného zo dňa 2.4.2014 bolo potvrdené rozhodnutie, ktorým bolo v zmysle ust. § 19 ods. 1 písm. i) zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle zastavené konanie o žalobcovej žiadosti o udelenie azylu na území SR. Žalobca s uvedeným rozhodnutím v celom rozsahu nesúhlasí. Podľa jeho právneho názoru rozhodnutie o zastavení konania možno vydať po súčasnom splnení 2 podmienok: 1/ existencia právoplatného rozhodnutia vydaného v azylovom konaní 2/ skutočnosť, že skutkový stav sa podstatne nezmenil V prípade žalobcu existuje právoplatné rozhodnutie vydané v azylovom konaní, čím by bola splnená prvá podmienka. Čo sa týka druhej podmienky, t.j. neexistencia podstatnej zmeny skutkového stavu, táto musí byť splnená tak, v otázke azylu, ako aj v otázke poskytnutia doplnkovej ochrany. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca uviedol nové skutočnosti, na základe ktorých sa domnieval, že sa podstatne zmenil skutkový stav. Z druhého odseku na strane č. 4 rozhodnutia vyplýva, že žalovaný skúmal skutočný stav ohľadom nových tvrdení žalobcu vo vzťahu k jeho dôveryhodnosti. K novým tvrdeniam žalobcu a k predloženiu členského preukazu hnutia Fatah, žalovaný len stručne bez akéhokoľvek ďalšieho odôvodnenia konštatuje, že medzi týmto dokladom a dôvodmi, ktoré žalobca uvádza v azylových konaniach, nie je daná príčinná súvislosť. Podľa názoru žalobcu z uvedeného rozhodnutia nie je dostatočne zrejmé, ako žalovaný dospel k takémuto záveru. Z vyššie uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že novými skutočnosťami, na základe ktorých sa podľa tvrdení žalobcu mal podstatne zmeniť skutkový stav, sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí zaoberal iba štyrmi riadkami, na strane č. 5 rozhodnutia, kde sa nachádza len vyššie uvedené konštatovanie o príčinnej súvislosti bez akéhokoľvek odôvodnenia. V preskúmavanom rozhodnutí správny orgán uvádza, že hoci účastník konania uviedol pri výpovedi nové skutočnosti, po preskúmaní spisového materiálu dospel správny orgán k záveru, že nejde o dôvody, ktoré by podstatne menili skutkový stav v prípade žalobcu, nakoľko ide o neustále sa meniace účelové výpovede účastníka konania, ktoré nie sú relevantne podložené a svedčia o nedôveryhodnosti žalobcu, čo závažným spôsobom spochybňuje aj reálnu potrebu zabezpečenia medzinárodno-právnej ochrany z dôvodu prenasledovania v krajine pôvodu. Podľa názoru žalobcu nie je zrejmé, prečo sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí zaoberá dôveryhodnosťou žalobcu, keď žiadosť o udelenie azylu nebola zamietnutá ako zjavne neopodstatnená v lehote 60 dní. Keďže žiadosť nebola zamietnutá ako zjavne neopodstatnená, podľa § 12 ods. 2 písm. d) zákona o azyle, nemožno na žalobcu hľadieť ako na nedôveryhodnú osobu. Podľa názoru žalobcu žalovaný vec nesprávne právne posúdil a napadnuté rozhodnutie je tak nezrozumiteľné. Žalobcovi nie je zrejmé, prečo žalovaný dáva do súvislosti tvrdenú nedôveryhodnosť žalobcu a nové skutočnosti ním uvádzané. O skutočnosti, že žalovaný považoval žalobcu za dôveryhodnú osobu, svedčí aj to, že na rozdiel od predchádzajúcich konaní vystavil doklad totožnosti - preukaz žiadateľa o azyl. Správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí neuvádza zdroje informácií, z ktorých vychádzal pri konštatovaní, že v prípade návratu žalobcu do krajiny pôvodu, sa nemožno domnievať, že by bol vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia podľa § 2 ods. f) zákona o azyle. Vzhľadom na to, že správny orgán prvého stupňa neuviedol, na základe akých skutočností dospel k takému záveru, je rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa nepreskúmateľné. Žalovaný vo veci poskytnutia doplnkovej ochrany v napadnutom rozhodnutí uvádza, že situácia v krajine pôvodu v konkrétnom vzťahu k žalobcovi, dôvody na udelenie azylu, ako aj otázka poskytnutia doplnkovej ochrany žalobcovi, boli predmetom preskúmavania správnymi orgánmi ako aj súdmi, pričom Krajský ako aj Najvyšší súd SR sa stotožnili s právnymi závermi správneho orgánu. Podľa žalobcu podstatou ustanovenia § 19 ods. 1 písm. i) zákona o azyle je, že nenastala zmena skutkového stavu. Nie je zrejmé, ako mohol žalovaný vydať napadnuté rozhodnutie a odvodniť ho tým, že nenastala zmena skutkového stavu v otázke poskytnutia doplnkovej ochrany a odkázať pritom na rozhodnutie NSSR, v ktorom sa preskúmavala zákonnosť rozhodnutia ČAS: MU-272-81/PO-Ž-2010 zo dňa 9.2.2012. Ďalej žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádza, že ani v ostatnom konaní, nemožno vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti konštatovať, že v prípade žalobcu došlo k podstatnej zmene skutkového stavu, čo by odôvodňovalo iné rozhodnutie vo veci. Na základe vyššie uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že ani žalovaný ani správny orgán prvého stupňa, nezistili skutočný stav veci a teda to, či v prípade žalobcu nastala v otázke poskytnutia doplnkovej ochrany podstatná zmena skutkového stavu, nakoľko aktuálnu situáciu v krajine pôvodu žalobcu nepreskúmali. Odkaz na súdne rozhodnutia, v ktorom sa preskúmavala zákonnosť rozhodnutia zo dňa 9.2.2012 a informácie v ňom uvedené, nemožno považovať za zistenie skutočného stavu veci. Tieto informácie sú neaktuálne. Žalovaný sa nemôže zbaviť povinnosti skúmať skutočný stav veci odkazom na neaktuálne súdne rozhodnutia. Nakoľko žalobca považuje rozhodnutie žalovaného za nezrozumiteľné a vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, keďže sa žalovaný nezaoberal novými skutočnosťami uvedenými žalobcom, navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave obe rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré doručil súdu dňa 25.7.2014 uviedol, že so žalobcom bol dňa 30.9.2013 vykonaný vstupný pohovor, počas ktorého uviedol, že udelenie azylu žiada z tých istých dôvodov, ako uviedol v predchádzajúcich konaniach a nemal žiadne iné nové dôvody. Podrobne o tom už vypovedal a nechce k komu nič doplniť. Žalovaný posúdil všetky skutočnosti, ktoré žalobca uviedol a dospel k záveru, že dôvody jeho žiadosti už boli posudzované v predchádzajúcom konaní, v ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Pre skúmanie, či sa skutkový stav zmenil, alebo nezmenil, je rozhodujúce tvrdenie žiadateľa o takýchto skutočnostiach v novopodanej žiadosti o udelenie azylu. Pokiaľ žiadateľ uvádza tie isté skutočnosti, ako v predchádzajúcom azylovom konaní, nie je povinnosťou správneho orgánu, aby vykonal dokazovanie žiadateľom neuplatnené a netvrdené skutočnosti. Migračný úrad je toho názoru, že v aktuálnom azylovom konaní bolo jednoznačne preukázané, že v konaní sa už právoplatne rozhodlo a na základe vlastnej výpovede žalobcu bolo preukázané, že skutkový stav sa podstatne nezmenil. Podľa názoru žalovaného, žalobca neuviedol také nové informácie, v zmysle ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že po predchádzajúcom rozhodnutí o žiadosti o udelenie azylu nastali nové okolnosti, resp. podstatná zmena skutkového stavu odôvodňujúca jeho obavy tak, ako to predpokladá ust. § 19 ods. 1 písm. i) zákona o azyle. Preto, ak bolo rozhodnuté tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia, napadnuté rozhodnutie je možné považovať za vecne správne a v súlade so zákonom o azyle. III. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle ustanovenia § 250g ods. 1 OSP dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 OSP, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. KM- OLVS-15/2014 zo dňa 2.4.2014, ktorým žalovaný zamietol rozklad, ktorý podal žalobca prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne Z. Z. C. V. a následne doplnil prostredníctvom Z. N., Advokátskej kancelárie Škamla, s.r.o., Žilina proti rozhodnutiu Ministerstva vnútra SR, Migračného úradu ČAS: MU-425-19/PO-Ž-2013 zo dňa 12.12.2013, ktorým bolo podľa ust. § 19 ods. 1 písm. i) zákona zastavené konanie vo veci jeho žiadosti o udelenie azylu a toto rozhodnutie bolo potvrdené. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobca bol dňa 12.12.2013 na základe nariadenia Rady ES č. 343/2003 transferovaný z Rakúskej republiky na územie SR cez oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru v Bratislave. Keďže prejavil záujem požiadať o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR, bol odoslaný na oddelenie azylu Policajného zboru Humenné, kde dňa 13.9.2013 opakovane požiadal o azyl na území SR z dôvodnej obavy o svoj život. Zo spisu mal súd ďalej za preukázané, že žalobca 1.9.2009 pred pracovníkmi oddelenia azylu Policajného zboru Humenné prvýkrát požiadal o udelenie azylu na území SR z dôvodu obavy o svoj život, nakoľko v jeho krajine neustále pretrvávajú nepokoje a vojnové konflikty medzi Palestínou a Izraelom. Nakoľko však žalobca 1.10.2009 dobrovoľne opustil Pobytový tábor a viac ako 7 dní sa zdržiaval mimo neho, bolo jeho azylové konanie rozhodnutím ČAS: MU-503-10/PO-Ž/2009 zo dňa 15.10.2009 podľa § 19 ods. 1 písm. f) zákona zastavené. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.11.2009. Zo spisového materiálu ďalej vyplýva, že žalobca bol dňa 20.5.2010 na základe nariadenia Rady ES č. 343/2003 vrátený z Nórska na územie SR. Nakoľko v minulosti už žalobca požiadal o udelenie azylu na území SR podľa § 4 ods. 6 zákona sa považoval za žiadateľa a bol odoslaný do záchytného a následne Pobytového tábora v Humennom. So žalobcom boli vykonané všetky procesné úkony a pohovor na účel odôvodnenia jeho opakovanej žiadosti. Všetky skutočnosti žalovaný správny orgán posúdil a dňa 9.2.2012 bolo vydané rozhodnutie ČAS: MU-272-81/PO-Ž/2010 o neudelení azylu (druhá žiadosť). Zároveň bolo rozhodnuté, že podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona žalobcovi na území SR nebude poskytnutá ani doplnková ochrana. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca opravný prostriedok na Krajský súd v Bratislave, ktorý rozsudkom č. 9Saz 18/2012 zo dňa 13.6.2012 napadnuté rozhodnutie potvrdil. Proti uvedenému rozsudku sa žalobca odvolal a NSSR vydal dňa 10.10.2012 rozsudok 10Sža 19/2012, ktorým rozsudok Krajského súdu v Bratislave potvrdil. Tretíkrát žalobca požiadal o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR, potom, ako bol 7.2.2013 na základe nariadenia Rady ES č. 343/2003 vrátený z územia Rakúskej republiky. Nakoľko žalobca neuviedol žiadne také skutočnosti, na základe ktorých by bolo potrebné konštatovať podstatnú zmenu skutkového času v čase od právoplatnosti rozhodnutia vo veci, 6.5.2013 vydal žalovaný rozhodnutie ČAS: MU-74-21/PO-Ž-2013, ktorým konanie o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany žalobcovi zastavilo podľa § 19 ods. 1 písm. i) zákona. Proti uvedenému rozhodnutiu žalobca podal rozklad, po preskúmaní ktorého vydal minister vnútra SR rozhodnutie zo dňa 18.7.2013, ktorým rozklad zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 24.7.2013. Za účelom odôvodnenia v poradí štvrtej žiadosti žalobcu konania o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR, bol s ním 30.9.2013 vykonaný pohovor, pri ktorom uviedol, že jeho situácia, teda dôvody, pre ktoré v minulosti požiadal o udelenie azylu, sa vôbec nezmenili. Do konania predložil fotokópiu „Registračného osvedčenia hnutia pre oslobodenie Palestíny - Fatah“, v ktorom je uvedené, že žalobca je jeden z aktivistov hnutia a bol prenasledovaný bezpečnostnými zložkami v meste Gaza. Žalobca ďalej predložil kópiu potvrdenia, v ktorom Veľvyslanectvo štátu Palestína na Slovensku, potvrdzuje na žiadosť žalobcu, že vzhľadom na trvalú blokádu pásma Gazy zo strany Izraela a problémy s tým spojené, sa neodporúča palestínčanom cestovať ani do Egypta ani do pásma Gazy. Taktiež potvrdzuje, že palestínsky občan D. K.M. O., je držiteľom cestovného pasu vydaného 16.10.2012, ktorý žalobca predložil do konania. Do zápisnice žalobca uviedol, že krajinu pôvodu Palestínu opustil nelegálne cez tunel do Egypta (predtým uvádzal, že krajinu pôvodu opustil legálne na svoj vlastný pas), z Egypta cestoval letecky do Istanbulu (predtým uvádzal, že cestoval loďou z Alexandrie do Istanbulu), bol členom hnutia Fatah a mal aj členský preukaz (predtým sa označoval iba za prívrženca tohto hnutia, a preto nemal ani členský preukaz), roznášal politické letáky, dostával od hnutia plat (predtým tvrdil, že s hnutím nemal nič a následne zmenil, že bol zamestnaný v hnutí a robil pre návštevy kávu a čaj). Členom hnutia Fatah bol v rokoch 2004-2006, pričom predložené dokumenty zneli na meno D. E. Z. O., hoci v jednom z vyjadrení pred správnym orgánom potvrdil, že jeho skutočné meno je D. Z administratívneho spisu je nesporné, že žalovaný sa zaoberal aj aktuálnou situáciou v krajine pôvodu žalobcu, pričom skonštatovalo, že situáciu v regióne nemožno kvalifikovať ako ozbrojený konflikt, v dôsledku ktorého by bola priamo ohrozená osobná integrita žalobcu, a preto sa nemožno domnievať, že v prípade návratu do krajiny pôvodu by bol žalobca vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia podľa § 2 písm. f) zákona. Následne žalovaný dňa 12.12.2013 rozhodlo rozhodnutím ČAS: MU-425-19/PO-Ž-2013 o zastavení konania o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany žalobcovi podľa § 19 ods. 1 písm. i) zákona. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne rozklad, o ktorom bolo rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím žalovaného zo dňa 2.4.2014. IV. Podľa ust. § 247 ods. 1 OSP sa v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, postupuje podľa druhej hlavy piatej časti OSP „rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov“. Podľa ust. § 250i ods. 1 veta prvá OSP, pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Konanie o udelenie azylu na území SR je upravené zákonom o azyle a samotné udelenie azylu je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ust. § 8 zákona o azyle, t.j. že v prípade žiadateľa o azyl, musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa žiadateľ nemôže, alebo nechce vrátiť do tohto štátu. V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 veta prvá Ústavy SR). Podľa ust. § 8 zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak žiadateľovi, ktorý : a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže, alebo nechce vrátiť do tohto štátu, b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd Podľa ust. § 9 zákona o azyle, ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8. Podľa ust. § 10 zákona o azyle, ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak: a) manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí b) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a/ do 18. rokov ich veku c) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred písomne súhlasí (odsek 1) Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržovať na území SR (odsek 2). Ministerstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny s azylantom, ktorému bol azyl udelený podľa § 8 (odsek 3). Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území SR, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5 (odsek 4). Podľa ust. § 13 ods. 1 zákona o azyle, ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo 10. Podľa ust. § 13a zákona o azyle, ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 13b zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú ochranu, ak tento zákon neustanovuje inak, podľa písmena a) manželovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením vopred písomne súhlasí. Podľa písmena b) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku, alebo podľa písmena c) rodičom slobodného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a mladšieho ako 18 rokov (odsek 1). Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území SR (odsek 2). Podľa ust. § 13c odsek 1 zákona o azyle, ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. Podľa ust. § 19 ods. 1 písm. i) zákona o azyle, ministerstvo konanie o azyle zastaví, ak sa v konaní o azyle už právoplatne rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl, nepredlžuje sa doplnková ochrana, alebo sa zrušuje doplnková ochrana a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Podľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle, ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu, alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i) rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu. V predmetnej veci je predmetom súdneho konania preskúmanie rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie žalovaného, ktorým konanie o udelenie azylu na území SR, o ktoré opakovane požiadal cudzinec D. (žalobca), Palestínskej štátnej príslušnosti, arabskej národnosti Islamského vierovyznania sumitskej vetvy, slobodný, sa podľa § 19 ods. 1 písm. i) zákona o azyle zastavilo. Z obsahu administratívneho spisu je podľa názoru súdu dostatočne zrejmé, z akých dôkazných prostriedkov pri svojom rozhodovaní prvostupňový aj druhostupňový správny orgán vychádzal, pričom súd dospel k záveru, že žalovaný správny orgán v konaní jednoznačne preukázal, že sa v konaní o azyle už právoplatne rozhodlo o tom, že sa žalobcovi azyl neudeľuje (právoplatné rozhodnutie ČAS: MU-272-81/PO-Ž-2010 o neudelení azylu a o neposkytnutí doplnkovej ochrany), ktoré bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13.6.2012 v konaní 19Saz 18/2012, potvrdené rozsudkom NSSR 10Sža 19/2012 dňa 10.10.2012. Žalobca tretíkrát požiadal o udelenie azylu na území SR potom, čo bol 7.2.2013 na základe nariadenia Rady ES č. 343/2003 transferovaný z Rakúskej republiky na územie SR cez Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava. Migračný úrad 6.5.2013 vydal rozhodnutie o zastavení konania podľa § 19 ods. 1 písm. i) zákona o azyle, nakoľko menovaný zopakoval, že opäť žiada o udelenie azylu z tých istých dôvodov, ktoré uviedol v predchádzajúcom konaní. Žalobca bol opätovne transferovaný na územie Slovenskej republiky z Rakúskej republiky dňa 12.12.2013 a dňa 13.9.2013 opakovane (štvrtýkrát) požiadal o udelenie azylu na území SR. O tejto ostatnej žiadosti bolo rozhodnuté rozhodnutím, ktoré je predmetom tohto súdneho prieskumu. Podľa názoru súdu prvostupňový správny orgán rozhodnutím ČAS: MU-425-19/PO-Ž-2013 zo dňa 12.12.2013 konanie o udelenie azylu podľa § 19 ods. 1 písm. i) zákona o azyle zastavil správne, nakoľko v prípade žalobcu už bolo právoplatne zastavené o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany a skutkový stav sa podstatne nezmenil. Z administratívneho spisu je zrejmé, že za účelom zistenia skutkového stavu veci v opakovanom azylovom konaní, bol so žalobcom dňa 30.9.2013 v ZT vykonaný opätovný pohovor, kde neuviedol žiadne nové dôvody svojej žiadosti a potvrdil, že jeho situácia, teda dôvody, pre ktoré v minulosti požiadal o udelenie azylu, sa nezmenili. Zopakoval, že žiada o udelenie azylu na území SR z tých istých dôvodov, ktoré uviedol v predošlom konaní a nemá iné a nové dôvody. Následne do konania predložil fotokópiu „Registračného osvedčenia hnutia pre oslobodenie Palestíny - Fatah“, v ktorom je uvedené, že D. E. Z. O. preukaz č. XXXXXXXXX, je jeden z aktivistov a bol prenasledovaný bezpečnostnými zložkami v meste Gaza. Ďalej potvrdil kópiu „potvrdenia“, v ktorom Veľvyslanectvo štátu Palestína na Slovensku potvrdzuje na žiadosť menovaného, že vzhľadom na trvalú blokádu pásma Gazy zo strany Izraela a problémy s tým spojené, sa neodporúča palestínčanom cestovať ani do Egypta ani do pásma Gazy. Taktiež potvrdzuje, že palestínsky občan D. K.M.O., je držiteľom cestovného pasu XXXXXXX vydaného 16.10.2012. Je nesporné, že prvostupňový správny orgán zistil z výpovedí žalobcu ďalšie nezrovnalosti, keď v rozpore s predošlými tvrdeniami uvádzal, že krajinu pôvodu Palestínu opustil nelegálne cez tunel do Egypta, predtým tvrdil, že krajinu pôvodu opustil legálne na svoj vlastný cestovný pas, ďalej tvrdil, že z Egypta vycestoval letecky do Istanbulu, keď predtým uvádzal, že cestoval loďou z Alexandrie do Istanbulu, uvádzal, že bol členom hnutia Fatah a mal aj členský preukaz, keď predtým uvádzal, že bol iba prívržencom, nie oficiálnym členom hnutia, uvádzal, že roznášal politické letáky a dostával od hnutia plat, keď predtým tvrdil, že s hnutím nemal nič a neskôr začal uvádzať, že v ich pobočke robil pre návštevy kávu a čaj. Taktiež predložil dokumenty na meno D. a v jednom vyjadrení pred migračným úradom vyvracal, že by sa volal D. a potvrdil meno D. E. Z. O., v druhom sám napísal meno D. O.. Z administratívneho spisu mal súd ďalej za preukázané, že žalovaný správny orgán ďalej vychádzal z dotazníka vyplneného žalobcom ako aj z výsledkov preverovaného info systému MV SR: INBO, CLK, bol zaradený do EURODAC, s výsledkom, že ide o opakovaného žiadateľa. Súd konštatoval, že nakoľko v čase od uvedeného právoplatného rozhodnutia až do času rozhodovania o opakovanej žiadosti účastníka konania o udelenie azylu na území SR nenastala žiadna taká závažná zmena pomerov v krajine jeho pôvodu, ktorá by v konkrétnom vzťahu k nemu odôvodňovala iné rozhodnutie vo veci a ani sám účastník konania pri svojej opakovanej žiadosti o udelenie azylu na území SR a v podanom rozklade neuviedol žiadne nové podstatné skutočnosti poukazujúce na reálnu zmenu skutkového stavu v jeho veci, súd konštatoval, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o zastavení konania podľa § 19 ods. 1 písm. i) zákona o azyle v spojení s druhostupňovým potvrdzujúcim rozhodnutím, boli vydané v súlade so zákonom. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel krajský súd k záveru, že žalobca nesplnil ani jednu z vyššie citovaných podmienok na udelenie azylu ustanovených v § 8-10 citovaného zákona, nakoľko sa nepreukázala opodstatnenosť z obáv z prenasledovania tak, ako to upravuje zákon ako aj dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951, ktoré sú v oblasti azylu pre SR záväzné. Skutočnosť, že účastník konania podal opätovnú žiadosť o udelenie azylu na území SR, neodôvodňuje zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia, nakoľko už bolo právoplatne rozhodnuté o neudelení azylu k účastníkovi konania a ako vyplýva zo spisového materiálu skutkový stav, na základe ktorého účastník konania žiada udeliť azyl, sa podstatne nezmenil, čím boli naplnené právne podmienky pre postup v konaní podľa § 19 ods. 1 písm. i) zákona. Krajský súd v Bratislave dospel k právnemu záveru totožnému so závermi správnych orgánov a konštatoval, že správny orgán konajúci v prvom stupni dostatočne a spoľahlivo zistil skutočný stav veci, aplikoval správne zákonné ustanovenia a po procesnej stránke zabezpečil v konaní všetky práva účastníka konania. Námietku žalobcu, že žalovaný mal povinnosť skúmať splnenie podmienok na udelenie azylu na území SR a v prípade, ak mal za to, že tieto nie sú splnené, mal povinnosť skúmať splnenie podmienok poskytnutia doplnkovej ochrany, vyhodnotil súd ako nedôvodnú a v tejto súvislosti dáva do pozornosti právny názor NSSR uvedený v rozsudku 1Sža 27/2011 zo dňa 21.6.2011, z ktorého vyplýva: „...Takáto povinnosť - skúmanie podmienok pre poskytnutie doplnkovej ochrany správnemu orgánu pri rozhodovaní o zastavení konania podľa § 19 ods. 1 písm. i) zákona o azyle nevyplýva. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že o doplnkovej ochrane správny orgán nerozhoduje len v prípade, že azyl bol žiadateľovi udelený. V takomto prípade síce správny orgán nerozhoduje o poskytnutí doplnkovej ochrany, ako subsidiárnej ochrane, ale vyplýva to z toho, že žiadateľovi o azyl poskytol primárnu ochranu v podobe azylu. Logicky o doplnkovej ochrane nie je dôvodné ani nutné rozhodovať. O doplnkovej ochrane rozhoduje správny orgán vtedy, ak to zákon o azyle ustanovuje. Explicitne povinnosť rozhodnúť o tom, či sa žiadateľovi o azyl poskytne doplnková ochrana, je vyjadrená v ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle, teda v prípadoch, ak rozhodne ministerstvo o neudelení azylu alebo o odňatí azylu okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i). V takýchto prípadoch ministerstvo rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu. Pre skúmanie, či sa skutkový stav zmenil, alebo nezmenil, je rozhodujúce tvrdenie žiadateľa a o takýchto skutočnostiach v novopodanej žiadosti o azyl. Pokiaľ žiadateľ o azyl uvádza tie isté skutočnosti ako v predchádzajúcom azylovom konaní, nemožno od správneho orgánu žiadať, aby vykonal dokazovanie na žiadateľom neuplatnené a netvrdené skutočnosti...“. K námietke žalobcu, že správny orgán dostatočne neskúmal zmenu pomerov v krajine žalobcu, súd uvádza, že s touto nie je možné sa stotožniť, nakoľko podľa záverov rozsudku NSSR 10 Sža 62/2011... „pre skúmanie, či sa skutkový stav zmenil, alebo nezmenil, je rozhodujúce tvrdenie žiadateľa o takýchto skutočnostiach v novo podanej žiadosti o azyl. Pokiaľ žiadateľ o azyl uvádza tie isté skutočnosti ako v predchádzajúcom azylovom konaní, nemožno od správneho orgánu žiadať, aby vykonal dokazovanie na žiadateľom neuplatnené a netvrdené skutočnosti, informácie o krajinu pôvodu...“. V tomto prípade žiadateľ uvádzal skutočnosti rovnaké, pričom niektoré tvrdenia boli protichodné a nesúvisiace a nedostatočné. Na základe vyššie uvedených skutočností Krajský súd v Bratislave konštatoval, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného je vecne a právne správne, a preto súd rozhodol postupom podľa ust. § 250j ods. 1 OSP tak, že žalobu zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi súd ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.