Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/126/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201009 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014201009.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci navrhovateľa (žalobca): W4, s.r.o., Kopčianska 63, 851 01 Bratislava, IČO: 44 015 232, zastúpeného advokátskou kanceláriou OLEXOVA VASILISIN s.r.o., Dunajská 18, 811 08 Bratislava, proti odporcovi (žalovaný): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o ochrane pred nezákonným zásahom žalovaného ako orgánu verejnej správy, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.6.2014 sa navrhovateľ domáhal ochrany pred nezákonným zásahom žalovaného. Uviedol, že nezákonný zásah vykonal žalovaný pri daňovej kontrole nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie november 2008. Zásahom malo byť vrátene odvolania žalobcu dňa 20. 5. 2014 späť daňovému úradu na oznámenie o odmietnutí, čím bolo ukrátené právo žalobcu na účinné podanie a súvisiace procesné práva, ktoré mu priznáva zákon číslo 563/2009 Z.z. o správe daní v znení neskorších predpisov (ďalej len na daňový poriadok). Dňa 12. 2. 2014 vydal správca dane rozhodnutie, ktorým žalobcovi odmietol priznať nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH vo výške XX XXX,XX €. Žalobca podal voči tomuto rozhodnutiu postupom podľa § 13 ods. 6 daňového poriadku odvolanie. Dňa 2. 6. 2014 správca dane žalobcovi oznámil, že odvolanie považuje za nepodané a toto odmieta z dôvodu, že nebolo podané do elektronickej podateľne podľa § 13 ods. 5 daňového poriadku. V dôsledku uvedeného bolo rozhodnutie o nepriznaní nadmerného odpočtu považované za právoplatné, čím došlo k zmareniu opravného prostriedku žalobcu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na znenie ustanovenia § 13 ods. 5, 6, § 14 ods. 1 písm. c) daňového poriadku. Voči postupu žalovaného podal žalobca sťažnosť, na ktorú doposiaľ nedostal odpoveď ani nebola inak vybavená. Podľa názoru žalobcu, žalovaný nie je príslušným orgánom na vykladanie zákona a za tvrdené nedodržanie formy komunikácie s daňovým úradom nemôže ukladať daňovým subjektom sankcie s akými prípadné nedodržanie formy komunikácie zákon nespája. Podanie v daňovom konaní je podľa neho možné nielen podľa § 13 ods. 5 ale aj podľa § 13 ods. 6 daňového poriadku. Aj v prípade reštriktívneho výkladu zákona, tento nezbavil orgány finančnej správy povinnosti vyzvať účastníka na odstránenie nedostatkov podania podľa § 13 ods. 8 daňového poriadku. V zmysle citovaných ustanovení by malo byť možné vykonať podanie aj na adresu podľa § 33 ods. 2 daňového poriadku, ktorá však bola a je naďalej preukázateľne nefunkčná. Podstata úkonu v danom prípade bola splnená a po formálnej stránke nemožno žiadať viac, pričom výkladom žalovaného došlo k strate účinného opravného prostriedku žalobcu. Podľa názoru žalobcu, k zákonným následkom nesplnenia spôsobu podania elektronickými prostriedkami, nie je vrátenie odvolania ani odmietnutie podania. Poukázal na znenie článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ako i úpravu ustanovenia § 14 ods. 1 daňového poriadku. Uviedol tiež, že orgány finančnej správy už podobné podania uznali ako účinne doručené. Uvedeným postupom, zaslaním e- mailov a následne listom zo dňa 1. 4. 2014 v inej daňovej veci, bolo podané oznámenie o zmene zastúpenia, ktoré správca dane považoval za účinne doručené. V danom kontexte sa jedná o vážne narušenie právnej istoty. Konanie žalobcu považuje za akt neprípustnej svojvôle pri rozhodovaní štátneho orgánu a úmyselné poškodzovanie žalobcu. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. II ÚS 135/04 ako i judikatúru ESD, v zmysle ktorých nemôžu byť na účastníkov kladené neprimerane prísne formálne požiadavky pri uplatňovaní práva. Na základe uvedených dôvodov žiadal žalobca súd, aby zakázal žalovanému vracať späť prvostupňovému orgánu ako nevybavené odvolania žalobcu v daňovom konaní vykonané elektronicky mailom v lehote na podanie odvolania doplnenej v listinnej forme poštou podľa § 13 ods. 6 daňového poriadku a zároveň prikázal žalovanému prijať podanie žalobcu v daňovom konaní zo dňa 26. 2. 2014 označené ako odvolanie voči rozhodnutiu Daňového úradu Bratislava zo dňa 12. 2. 2014 ako účinné. Alternatívne žiadal, aby súd zakázal žalovanému vracať späť prvostupňovému orgánu ako nevybavené odvolania žalobcu v daňovom konaní vykonané elektronicky mailom v lehote na podanie odvolania a doplnené v listinnej forme poštou podľa § 13 ods. 6 daňového poriadku bez toho, aby žalovaný alebo prvostupňový orgán najskôr vyzval žalobcu podľa § 13 ods. 8 daňového poriadku na vykonanie podania aj prostredníctvom elektronickej podateľne finančnej správy a žalobca túto povinnosť v zákonnej lehote nesplní. Žiadal zároveň prikázať žalovanému vyzvať žalobcu podľa § 13 ods. 8 daňového poriadku na odstránenie nedostatkov podania žalobcu v daňovom konaní zo dňa 26. 2. 2014 označeného ako odvolanie voči rozhodnutiu Daňového úradu Bratislava zo dňa 12. 2. 2014 vykonaním tohto podania cez elektronickú podateľňu finančnej správy a pri splnení tejto povinnosti v lehote podľa § 13 ods. 8 daňového poriadku prijať podanie ako účinné a zároveň žiadal súd, aby žalobcovi priznal náhradu trov konania. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe, doručenom súdu dňa 16. 7. 2014 uviedol, že žalobca v danej veci pri podaní odvolania proti napadnutému rozhodnutiu nepostupoval podľa § 14 ods. 1 daňového poriadku na čo spisový materiál vrátil správcovi dane na priame vybavenie listom. S účinnosťou od 1. 1. 2014 vznikla povinnosť doručovať finančnej správe podania elektronickými prostriedkami podľa § 14 ods. 1 daňového poriadku v súlade s ustanovením § 13 ods. 5 zákona, ktoré zároveň citoval. V uvedených ustanoveniach je konkrétne uvedené, kto a komu sa doručujú podania elektronickými prostriedkami. Žalovaný v dostatočnej miere vopred informoval podnikateľskú verejnosť o povinnosti doručovať podania na finančnú správu elektronicky prostredníctvom elektronickej podateľne podľa § 33 ods. 2 daňového poriadku. Elektronické podanie, ktoré je doručené do elektronickej podateľne sa považuje za doručené. Finančné orgány upozornením podnikateľskej verejnosti nevykladali zákon ale sa snažili upozorniť na povinnosti, ktoré nastanú po 1. 1. 2014. Ak daňové subjekty túto zákonnú možnosť opomenuli, svojich práv sa dožadovali formou mimoriadneho opravného prostriedku podľa § 77 daňového poriadku. Je preto nepravdivé tvrdenie žalobcu, že vyčerpal dostupné opravné prostriedky, pretože uvedenú možnosť žalobca neuplatnil. Nevedomosť žalobcu nemožno zvaľovať na orgány finančnej správy, ktoré sa musia riadiť jednotlivými ustanoveniami daňového poriadku. V danom prípade nebolo možné postupovať podľa § 13 ods. 8 daňového poriadku, pretože ho bolo možné aplikovať len v prípade, ak by žalobca doručil podanie podľa § 14 ods. 1 v nadväznosti na ustanovenie § 13 ods. 5 daňového poriadku, ktoré by malo nedostatky pričom v tomto konkrétom prípade správcovi dane nebolo doručené žiadne podanie zákonným spôsobom. Nemožno súhlasiť s námietkou žalobcu, že zverejnená adresa správcu dane nebola preukázateľne funkčná, o čom žalobca nepredložil žiaden relevantný dôkaz. Postup, ktorý zástupca žalobcu použil na prihlasovanie sa na portál EP FS nezodpovedal správnemu postupu, pretože nie je možný bez zadania svojho ID a hesla, respektíve cez inú dostupnú aplikáciu, ktorú špecifikoval. Do elektronickej podateľne finančnej správy boli právnym zástupcom žalobcu doručené správnym spôsobom elektronické podania, pričom na druhej strane tvrdí nefunkčnosť portálu finančnej správy. Ak by mal žalobca problém s elektronickým doručením odvolania prostredníctvom elektronickej podateľne dňa 28. 2. 2014, mal o tejto skutočnosti okamžite informovať správcu dane. Na túto skutočnosť začal však upozorňovať až po doručení oznámenia zo dňa 22. 5. 2014, čiže viac ako po troch mesiacoch od podania odvolania, čo sa javí žalovanému ako účelové a nepravdivé tvrdenie žalobcu. Žalovaný uviedol, že žalobca sa nesprávne prihlasoval cez elektronickú komunikáciu kdesi skopíroval nesprávny link, cez ktorý možnosť prihlásenia nie je možná. Žalobca mal v dotknutom čase platné prihlasovacie údaje z čoho jasne vyplýva, že odvolanie voči rozhodnutiu, ktoré prevzal dňa 17. 2. 2014, mohol riadne zrealizovať. Z hľadiska daňového poriadku, udelenie plnomocenstva nie je podaním, pre ktoré sa vyžaduje predmetná elektronická forma, jedná sa o jednostranný právny úkon, pre ktorú daňový poriadok predpisuje určitú formu (písomne alebo ústne do zápisnice), a pre dodržanie formy je možné aplikovať § 40 Občianskeho zákonníka avšak nevzťahuje sa na toto podanie doručenie elektronicky do elektronickej podateľne finančnej správy. Z uvedeného dôvodu žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že orgány finančnej správy niektoré podania uznajú a iné nie. K námietke žalobcu ohľadom nevybavenia jeho sťažnosti doručenej žalovanému dňa 4. 6. 2014 uviedol, že lehota na jej vybavenie by uplynula dňa 27. 8. 2014, pričom pred uplynutím tejto lehoty žalobca podal žalobu, v ktorej namietal tie isté skutočnosti, z čoho vyplýva pre žalovaného povinnosť sťažnosť odložiť ak je zrejmé, že vo veci koná súd, prokuratúra alebo iný orgán činný v trestnom konaní. O tejto skutočnosti bude žalobca upovedomený. Žalobca je daňovým subjektom, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, a preto sa naňho vzťahuje ustanovenie § 14 ods. 1 v nadväznosti na ustanovenie § 13 ods. 5 daňového poriadku a nemožno aplikovať ustanovenie § 13 ods. 6 tohto zákona, ktoré sa vzťahuje na daňové subjekty, ktoré nie sú platiteľmi DPH. Žalovaný v závere svojho vyjadrenia poukázal na ustanovenie § 13 ods. 7 daňového poriadku, podľa ktorého je podanie považované za doručené dňom jeho prijatia do elektronickej podateľne, o čom sa zašle potvrdenie do elektronickej osobnej schránky daňového subjektu. Na základe uvedených dôvodov žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie vo veci (§ 244 a nasl. O.s.p.) preskúmal namietané konanie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe - návrhu, vychádzajúc z dispozičnej zásady (§ 249 ods. 2 O.s.p.). Až po zahájení pojednávania dňa 21.11.2014 žalobca vzniesol požiadavku, aby súd požiadal Súdny dvor Európskych spoločenstiev o položenie prejudiciálnej otázky súvisiacej s uplatňovaním § 13 ods. 5 daňového poriadku, či je v súlade s čl. 34 Zmluvy o fungovaní EÚ. Vzhľadom na okolnosť, že uvedená skutočnosť nebola predmetom žalobných námietok podaných v lehote podľa § 250b ods. 1 v spojitosti s ust. § 250h ods. 1 O.s.p., postup žalovaného podľa § 13 ods. 5 daňového poriadku a uplatňovanie tohto ustanovenia žalovaným nebol predmetom súdneho prieskumu (tento by bol skúmaný v konaní podľa druhej hlavy, piatej časti O.s.p.), súd predmetnú požiadavku žalobcu v konaní podľa § 250v a nasl. O.s.p. neakceptoval, pretože súlad §13 ods. 5 daňového poriadku s európskymi normami nemal vplyv na posúdenie prípustnosti podaného návrhu podľa § 250v ods. 3 O.s.p. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutia, ktorým práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť dotknuté. Súdy v správnom súdnictve konajú o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy ako vykonateľnosti rozhodnutí cudzích správnych orgánov ako jej o návrhoch na uloženie povinnosti k orgánom verejnej správy konať o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy a o opatreniach nabiť nútene plnenia svojich rozhodnutí. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Z obsahu administratívneho spisu, resp. z jeho overených kópii, súvisiacich s namietaným postupom žalovaného súd zistil, že správca dane vydal dňa 12. 2. 2014 rozhodnutie č. 9104401/5/581851/2014/ Gom2, ktorým znížil žalobcovi nadmerný odpočet DPH za zdaňovacie obdobie november 2008 zo sumy XX XXX,XX € na sumu XXXX,XX € a uložil žalobcovi povinnosť vrátiť správcovi dane nadmerný odpočet v určenej lehote. Rozhodnutie bolo splnomocnenému zástupcovi žalobcu doručené dňa 17. 2. 2014. Dňa 3. 3. 2014 bolo na pošte podané odvolanie žalobcu voči predmetnému rozhodnutiu. V spise žalovaného sa nachádza aj elektronické podanie žalobcu realizované prostredníctvom právneho zástupcu zo dňa 28.8.2014, z ktorého nie je zrejmé, či bolo doručené do elektronickej podateľne finančnej správy v zmysle požiadavky zákona. Podaním zo dňa 22. 5. 2014, doručeným na žalobcovi dňa 2. 6. 2014 správca dane žalobcovi oznámil, že odvolanie žalobcu vo veci, ktoré správca dane predložil odvolaciemu orgánu mu bolo vrátené späť s tým, že odvolanie žalobcu nebolo evidované ako elektronické podanie v súlade s daňovým poriadkom a preto nezakladá právne účinky. Podľa § 250v ods. 1 O. s. p., fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie. Podľa § 250v ods.3 a 4 O. s. p., návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo je nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo. Súd o takom návrhu rozhodne rozsudkom. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku rozsudku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a lehotu, v ktorej má orgán verejnej správy túto povinnosť vykonať. Povinnosť spočíva v zákaze pokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom. Ustanovenie § 250u platí rovnako. Súd návrh zamietne, ak nie je dôvodný alebo návrh nie je prípustný. Konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy predstavuje subsidiárnu formu súdnej ochrany v správnom súdnictve, ktorú možno aplikovať iba v prípade, ak iná právna možnosť ochrany chýba. Ustanovenie § 250v O. s. p. pojem ,,zásah“ nedefinuje; jeho definíciu neobsahuje ani iný zákon. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ide o súdnu ochranu pred faktickými nezákonnými zásahmi orgánov verejnej moci, ktoré nie sú rozhodnutím alebo iným individuálnym aktom. Judikatúra považuje za zásah nezákonný resp. v širšom zmysle protiprávny, útok orgánov verejnej moci proti subjektívnym verejným právam fyzickej alebo právnickej osoby spočívajúci v postupoch orgánu verejnej správy alebo v jeho činnosti, úkone, pokyne, prípadne nečinnosti. Musí ísť o priamy zásah do subjektívnych verejných práv (napr. porušenie práva na život, práva na osobnú slobodu, práva na ochranu vlastníctva, práva na ochranu obydlia a pod.), ktorý trvá, prípadne trvajú jeho následky alebo hrozí jeho opakovanie. Takýto zásah orgánu verejnej správy správny súd nemôže zrušiť, môže však správnemu orgánu zakázať, aby v porušovaní dotknutého práva pokračoval a ak je to možné správnemu orgánu prikázať, aby obnovil stav pred zásahom. Podľa ust. § 14 ods. 1 a 2 daňového poriadku, povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5 finančnej správe má a) daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, b) daňový poradca za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní, c) advokát za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní, d) zástupca neuvedený v písmenách b) a c) za daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, ktorého zastupuje pri správe daní. Prílohy k podaniu môžu subjekty podľa odseku 1 doručovať aj inak ako elektronickými prostriedkami. Podľa ust. § 13 ods. 5 daňového poriadku, podanie urobené elektronickými prostriedkami sa podáva prostredníctvom elektronickej podateľne podľa § 33 ods. 2 alebo prostredníctvom elektronickej podateľne ústredného portálu verejnej správy a musí byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom 20) osoby, ktorá ho podáva. Ak daňový subjekt chce doručovať finančnej správe písomnosti elektronickými prostriedkami, ktoré nebudú podpísané zaručeným elektronickým podpisom, oznámi správcovi dane údaje potrebné na doručovanie na tlačive podľa vzoru uverejneného na webovom sídle finančného riaditeľstva a uzavrie so správcom dane písomnú dohodu o elektronickom doručovaní. Dohoda obsahuje najmä náležitosti elektronického doručovania, spôsob overovania elektronického podania a spôsob preukazovania doručenia. Podľa ust. § 33 ods. 1 až 4 predmetného zákona, daňový subjekt pri elektronickej komunikácii s finančnou správou má po zadaní prístupových údajov na webovom sídle finančného riaditeľstva sprístupnenú osobnú internetovú zónu, obsahom ktorej sú najmä a) spis daňového subjektu v elektronickej forme, b) elektronický výpis z osobného účtu daňového subjektu, c) prístup na elektronickú podateľňu, d) elektronická osobná schránka, e) katalóg služieb. Elektronická podateľňa, ktorú prevádzkuje finančné riaditeľstvo, je spoločná pre finančnú správu. Elektronickú adresu elektronickej podateľne zverejňuje finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle, ako aj na webovom sídle ústredného portálu verejnej správy. Elektronická osobná schránka je elektronická schránka, ktorá je určená na komunikáciu s finančnou správou a ministerstvom. Podrobnosti o elektronickej komunikácii a poskytovaní elektronických služieb uverejní finančné riaditeľstvo a ministerstvo na svojich webových sídlach. Podľa ust. § 72 ods. 3 a 4 zákona, odvolanie možno podať do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, ak tento zákon neustanovuje inak; najneskôr do uplynutia tejto lehoty možno podané odvolanie zmeniť alebo doplniť. Odvolanie musí obsahovať okrem náležitostí podľa § 13 aj a) označenie prvostupňového orgánu, b) číslo rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, c) dôvody podania odvolania, d) dôkazy preukazujúce odôvodnenosť odvolania, ak sa v odvolaní nenamieta len rozpor s právnymi predpismi; ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy, e) navrhované zmeny alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Ak odvolanie neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, prvostupňový orgán postupuje podľa § 13 ods. 8 a 9, pričom lehota na odstránenie nedostatkov odvolania nesmie byť kratšia ako 15 dní. Podľa ust. § 77 ods. 1 a 2 daňového poriadku, rozhodnutie, ktoré je právoplatné, okrem daňovej exekučnej výzvy a rozhodnutia o odvolaní proti daňovej exekučnej výzve, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať druhostupňový orgán; ak ide o rozhodnutie ministerstva, minister na základe návrhu ním určenej osobitnej komisie. Rozhodnutie ministra nemožno preskúmavať. Podnet na preskúmanie rozhodnutia nie je oprávnený podať druhostupňový orgán, ktorému ministerstvo právoplatné rozhodnutie už preskúmalo. Rovnako podnet na preskúmanie rozhodnutia nie je oprávnený podať správca dane, ktorý rozhodnutie vydal a o ktorom rozhodol druhostupňový orgán, ktorému ministerstvo právoplatné rozhodnutie už preskúmalo. Podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania sa podáva orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal, a môže byť podaný najneskôr do troch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktoré sa navrhuje preskúmať. Z uvedených ustanovení daňového poriadku vyplýva že s účinnosťou od 1. 1. 2014 vznikla žalobcovi ako platiteľovi DPH povinnosť doručovať všetky podania správcovi dane formou elektronických prostriedkov. Zákon vo svojich ustanoveniach špecifikuje spôsob a formu komunikácie v daňovom konaní medzi daňovými subjektami a finančnou správou. V správnom súdnictve postupom podľa piatej časti, druhej hlavy O.s.p. súd skúma (po vyčerpaní prípustných riadnych opravných prostriedkov) rozhodnutie aj postup orgánov štátnej správy, či sú v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Súd preskúmava aj úkony orgánov, ktoré nespĺňajú formálne náležitosti rozhodnutia, ak sú jeho individuálnymi právnymi aktami dotknuté práva a záujmy účastníkov konania. Súd v danej veci musel posúdiť, či došlo k naplneniu jednotlivých znakov, ktorými je nezákonný zásah v ustanovení § 250v O. s. p. vymedzený: - zásah nie je rozhodnutím, - zásah bol zameraný priamo proti fyzickej alebo právnickej osobe alebo proti nim vykonaný, - zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie, Pre úspešnosť návrhu je rovnako potrebné aby, - navrhovateľ vyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, - návrh bol podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo. - navrhovateľ sa nedomáhal iba určovacieho výroku, že zásah je alebo bol nezákonný. Náležitosťou návrhu o ochrane pred nezákonným zásahom je aj tvrdenie fyzickej alebo právnickej osoby o ukrátení na svojich právach a právom chránených záujmoch. Krajský súd posúdil návrh navrhovateľa v intenciách uvedených požiadaviek a dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nemožno vyhovieť. V žalobe sa musí preukazovať aj to, že žalobca vyčerpal prostriedky, ktorých použitie na nápravu umožňuje osobitný zákon, spravidla zákon, ktorý ukladá správnemu orgánu konať, ale nemožno vylúčiť ani iný zákon, napríklad zákon č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre. Pôjde o právne prostriedky, ktorých vyčerpanie je v dispozícii žalobcu, pričom ich žalobca môže použiť bez súčinnosti (bez odkázanosti) s iným orgánom verejnej moci. Zo zistení súdu vyplýva, že v danom prípade existovala iná možnosť právnej ochrany, a to podanie žaloby podľa druhej hlavy, piatej časti O.s.p. proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov, žalobca nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, nejedná sa o priamy zásah do subjektívnych verejných práv, a preto nie je právny dôvod na subsidiárnu formu súdnej ochrany v správnom súdnictve podľa § 250v O.s.p. Na základe uvedených skutočností dospel súd k záveru, že návrh pre jeho nedôvodnosť je potrebné zamietnuť. O trovách konania rozhodol s prihliadnutím na ust. § 250v ods. 5 O.s.p. a neúspešnému navrhovateľovi nepriznal právo na ich náhradu. Žalovaný na náhradu trov konania nemá nárok. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok. (§250v ods. 7 O.s.p.)