Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/134/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201056 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014201056.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu (navrhovateľ): FERRO CORE, a.s., Hattalova 12/C, 831 03 Bratislava, IČO: 45 680 949, zastúpeného: JUDr. Peter Kvasňovský, advokát, s.r.o., Šancová 56. 811 05 Bratislava, proti žalovanému (odporca): Daňový úrad Bratislava, Ševčenkova 32, 850 00 Bratislava, o uloženie povinnosti žalovanému vo veci konať a rozhodnúť, takto r o z h o d o l : Krajský súd žalobu z a m i e t a. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.6.2014 žalobca žiadal súd, aby nariadil žalovanému povinnosť konať vo veci vrátenia nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie jún 2012. Uviedol, že v zákonnej lehote podal riadne daňové priznanie za zdaňovacie obdobie jún 2012, na základe ktorého žalobcovi vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH vo výške XXX XXX,XX €. Dňa 14. 9. 2012 obdržal upovedomenie o začatí výkonu daňovej kontroly za predmetné obdobie za účelom zistenia oprávnenosti uvedeného nároku. Termín začatia daňovej kontroly stanovil na 20. 9. 2012. Dňa 12. 2. 2012 bolo vydané rozhodnutie o prerušení predmetnej kontroly a táto je prerušená až do súčasnej doby, ktorá predstavuje neprimerane dlhé obdobie trvajúce viac ako 1 rok. Vzhľadom na tento postup žalovaného podal žalobca dňa 30. 5. 2013 sťažnosť, ktorou namietal nečinnosť žalovaného, neoprávnené zadržiavanie DPH v konaní a vyzval ho na vrátenie neoprávnene zadržiavanej DPH. Dňa 2. 9. 2013 žalobca obdržal oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti, v ktorom žalovaný vyhodnotil sťažnosť ako neopodstatnenú. Podľa názoru žalobcu, žalovaný svojím postupom spôsobil žalobcovi škodu značného rozsahu. Jeho nečinnosť bez existencie vážneho dôvodu je v rozpore s platnou právnou úpravou Slovenskej republiky ako aj Európskej únie. Poukázal na článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ako i príslušnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky riešiacu daný problém. Zároveň citoval ustanovenie § 250t ods. 1, § 250 ods. 1 O.s.p., poukázal na Smernicu rady č. 211/16/EÚ z 15. 2. 2011, § 46 ods. 10 zákona číslo 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len daňový poriadok). Žalovaný v oznámení o výsledku prešetrenia sťažnosti neuvádzal žiadne ďalšie kroky okrem realizácie dožiadania o medzinárodnú výmenu informácií. Svojou nečinnosťou sa žalovaný dopúšťa protiprávneho zadržiavania nadmerného odpočtu DPH, ktoré podľa jeho názoru je v rozpore s právnym názorom prezentovaných judikátov Súdneho dvora Európskej únie, na ktoré poukázal. V zmysle týchto názorov, daňový orgán nemôže od podnikateľa vyžadovať, aby preveroval svojich dodávateľov a zároveň nemôže zastaviť vrátenie DPH podnikateľovi, ktorému bol tovar či služby dodané pochybným spôsobom. Ak sú splnené formálne náležitosti, môže daňový orgán zastaviť vrátenie DPH len vtedy, keď cez objektívne dôkazy dokáže, že podnikateľ vedel alebo mal vedieť, že obchody sú fiktívne a sú spojené s daňovým podvodom. Je povinnosťou príslušných daňových orgánov, predložiť dostatočne objektívne dôkazy, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočítanie dane je súčasťou daňového podvodu. Na základe uvedených dôvodov žiadal súd aby uložil žalovanému povinnosť v konaní o vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie jún 2012 konať a rozhodnúť v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 5. 8. 2014 uviedol, že správca dane začal u žalobcu dňa 20. 9. 2012 daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie jún 2012. Poukázal na úkony správcu dane realizované v priebehu septembra až decembra 2012 spočívajúce v dožiadaniach na tretie inštitúcie, vypočutí svedkov ako i požiadavke o medzinárodné výmeny daňových informácií. Dňa 12. 2. 2013 vydal rozhodnutie o prerušení kontroly z dôvodu, že neobdržal všetky žiadané informácie. Podľa jeho názoru, prebiehajúca kontrola je otvorená v súlade s príslušnými ustanoveniami daňového poriadku ako aj zákonom číslo 224/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o DPH). Na základe uvedených dôvodov žiadal súd, aby žalobu ako nedôvodnú zamietol. Z obsahu podanej žaloby vyplýva, že žalobca sa domáhal postupu podľa ustanovení štvrtej hlavy piatej časti O.s.p., upravujúcej konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy. Podľa ust. § 250t ods. 8 O.s.p. na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak. Podľa ust. § 249 ods. 2 O.s.p., žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí. Podľa ust. § 250t ods. 1 a 3 O.s.p., fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Orgán verejnej správy, proti ktorému návrh smeruje, je povinný bezodkladne po doručení návrhu predložiť súdu vyjadrenie k návrhu a príslušný spis. K rozhodnutiu o návrhu si súd môže vyžiadať stanovisko nadriadeného správneho orgánu. V danom prípade súd z obsahu predloženého administratívneho spisu zistil, že dňa 1. 10. 2012 žalobca prevzal oznámenie správcu dane o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacia obdobie jún 2012, ktorá sa začne dňa 20. 9. 2012. V spise sa nachádzajú doklady preukazujúce úkony správcu dane, a to prevzatie dokladov od žalobcu, dožiadania, informácie a zápisnice dožiadaných daňových orgánov, za obdobie september 2012 až apríl 2014, rozhodnutie zo dňa 12.2.2013 o prerušení kontroly z dôvodu potreby a vykonania medzinárodnej výmeny daňových informácií. V spise sa nachádza aj sťažnosť žalobcu zo dňa 25.3.2013 na nečinnosť žalovaného. Doklad ozrejmujúci spôsob vybavenia sťažnosti sa v spise nenachádza. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Podľa ust. § 46 ods. 2 a 10 cit. zákona, ak sa vykonáva daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, daňová kontrola je začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, kontrolované zdaňovacie obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Podľa ust. § 61ods. 1 a 5 daňového poriadku, správca dane daňové konanie a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. 41) Ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. Význam inštitútu prerušenia konania spočíva predovšetkým v tom, že v čase prerušenia konania neplynú lehoty podľa daňového poriadku (napr. lehota na zánik práva vyrubiť daň), avšak lehoty podľa hmotnoprávnych daňových predpisov plynú, a preto je potrebné v daňovom konaní na to prihliadať. Podľa ust. § 79 ods. 1, 2 a 6 zákona o DPH, ak v zdaňovacom období vznikne platiteľovi nadmerný odpočet, odpočíta platiteľ nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období s výnimkou podľa odseku 2. Ak platiteľ nemôže odpočítať nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období, daňový úrad vráti neodpočítaný nadmerný odpočet alebo jeho neodpočítanú časť do 30 dní od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol alebo do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, ak platiteľ nebol povinný podať daňové priznanie ( § 78 ods. 1) za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. Na účely tohto zákona sa nadmerným odpočtom rozumie prevýšenie celkovej výšky odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie nad celkovou výškou dane za príslušné zdaňovacie obdobie okrem dane pri dovoze tovaru. Daňový úrad vráti nadmerný odpočet do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, ak a) zdaňovacím obdobím platiteľa je kalendárny mesiac, b) platiteľ bol platiteľom najmenej 12 kalendárnych mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, a c) platiteľ nemal v období 12 kalendárnych mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, daňové nedoplatky a colné nedoplatky voči daňovému úradu a colnému úradu a nedoplatky na povinných odvodoch poistného podľa osobitných predpisov. Ak daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5 začne daňovú kontrolu, vráti nadmerný odpočet do desiatich dní od skončenia daňovej kontroly, a to vo výške zistenej daňovým úradom. Ak po vrátení nadmerného odpočtu vznikne kladný rozdiel medzi nadmerným odpočtom uvedeným v právoplatnom rozhodnutí a vráteným nadmerným odpočtom podľa prvej vety, vráti daňový úrad tento rozdiel do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak daňový úrad daňovou kontrolou, ktorú začal v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5, nezistí nadmerný odpočet a právoplatným rozhodnutím sa prizná nadmerný odpočet, vráti daňový úrad nadmerný odpočet uvedený v právoplatnom rozhodnutí do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak platiteľ neumožní vykonanie daňovej kontroly do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia, nárok na vrátenie nadmerného odpočtu zaniká posledným dňom šiesteho mesiaca a to vo výške, v akej jeho vznik bol uplatnený v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní. Podľa ust. § 65 ods. 1 až 3 daňového poriadku, orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní rozhodne bezodkladne, najneskôr však do ôsmich dní odo dňa začatia konania, ak to povaha vecí pripúšťa a je tak možné urobiť na základe dokladov predložených daňovým subjektom; inak rozhodne do 30 dní odo dňa začatia konania. V osobitne zložitých prípadoch orgán príslušný na rozhodnutie rozhodne do 60 dní. Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu alebo iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote do 60 dní, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Ak rozhoduje druhostupňový orgán, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť ministerstvo, a ak rozhoduje ministerstvo, minister. Ak orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní nemôže vo veci rozhodnúť v lehote do 60 dní, je povinný o tom písomne s uvedením dôvodov upovedomiť daňový subjekt. Podľa ust. § 66 daňového poriadku, ak orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní je v tomto konaní nečinný a nerozhodne ani v lehotách ustanovených v § 65 ods. 1 a 2 a nápravu nemožno dosiahnuť inak a povaha veci to nevylučuje, je príslušný vo veci rozhodnúť druhostupňový orgán. Z vyššie citovaných ustanovení príslušných daňových zákonov vyplýva, že predpokladom na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie jún 2012 je ukončenie daňovej kontroly začatej za účelom preverenia tohto nároku žalobcu. Predmetná úprava osobitného zákona - zákona o DPH, vylučuje aplikáciu lehôt na rozhodnutie podľa § 65 ods. 1 až 3 daňového poriadku. Z obsahu spisu ako i z vyjadrenia žalovaného súd zistil, že daňová kontrola nebola ku dňu podania žaloby skončená. Žalobca sa domáhal u žalovaného svojho nároku na dodržanie primeranej lehoty pre rozhodnutie formou sťažnosti na nečinnosť žalovaného, ktorou sa domáhal ukončenia daňovej kontroly a následného vrátenia nadmerného odpočtu DPH. Predmetom žalobného návrhu je uloženie povinnosti žalovanému v konaní o vrátenie nadmerného odpočtu DPH konať a rozhodnúť. Je zrejmé, že žalovaný nevykonal daňovú kontrolu v lehote určenej v ust. § 46 ods. 10 daňového poriadku. Kontrola začala dňa 20.9.2012, rozhodnutím správcu dane došlo k jej prerušeniu, pričom zároveň lehoty určené zákonom počas tejto doby neplynú. Súd z pripojeného spisu nezistil, že by žalobca nespolupracoval so správcom dane a že by mu na požiadanie nepredložil požadované doklady. Dôvodom na prerušenie konania je rozsiahle, aj medzinárodné zisťovanie podkladov pre účely rozhodnutia o uplatnenom nadmernom odpočte DPH. Súd však zároveň zistil, že žalobca nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, a nepožiadal druhostupňový orgán o vydanie rozhodnutia, ktorého vydania sa domáha v súdnom konaní, v súlade s ust. § 66 daňového poriadku, ktorý je v danom prípade osobitným predpisom. Predpokladom na postup súdu podľa štvrtej hlavy, piatej časti O.s.p., je splnenie podmienky, aby navrhovateľ vyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Osobitným predpisom v danom prípade je daňový poriadok (príp. zákon o sťažnostiach, zákon o prokuratúre), v zmysle ktorého sa navrhovateľ mohol domáhať nápravy a prešetrenia postupu prvostupňového orgánu podľa § 66 daňového poriadku. Podľa ust. § 250t ods. 4 O.s.p., súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne. Súd v danom prípade dospel k záveru, že je potrebné návrh z dôvodu jeho neprípustnosti na základe dôvodov uvedených vyššie, zamietnuť. O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na ust. § 250t ods. 5 O.s.p. a žalobcovi nepriznal právo na ich náhradu, pretože nebol v konaní úspešný. Toto rozhodnutie senát krajského súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9) zákon č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné (§ 257t ods. 7 O.s.p.).