Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Saz/25/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201257 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014201257.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: Z. W. D., narodeného XX.XX.XXXX, štátneho príslušníka Alžírskej demokratickej ľudovej republiky (ďalej len „Alžírsko"), podľa vlastného udania v krajine pôvodu naposledy bytom A., Š. S., Q. B. XX, Z. A., aktuálne s miestom pobytu na základe dlhodobej priepustky S. K. XX, I., zastúpeného pánom Mgr. Jurajom Köllnerom, advokátom so sídlom Koceľova 14, Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 27.7.2014 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-111-33/PO-Ž-2014 zo dňa 17.6.2014 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-111-33/PO-Ž-2014 zo dňa 17.6.2014 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-111-33/PO-Ž-2014 zo dňa 17.6.2014 odporca podľa § 13 ods. 1, § 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon o azyle“) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná opodstatnenosť z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zostávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva z Konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov (ďalej len Ženevská konvencia) a zo zákona o azyle. Opísal v konaní zistený stav veci a ďalej uviedol, že navrhovateľom prezentovaná obava z teroristov z dôvodu, že ako vojak bol zaradený do protiteroristického útvaru nie je dôvodom na udelenie azylu v zmysle § 8 zákona o azyle. Podobne ani skutočnosť, že medzičasom uzatvoril manželstvo so slovenskou štátnou občiankou. Pokiaľ ide o výrok, ktorým rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi tento odôvodnil tým, že nebol splnený ani jeden zo zákonných predpokladov jej poskytnutia. Dôvodil, že počas pobytu navrhovateľ v krajine jeho pôvodu nebol trestne stíhaný, že tam nemal žiadne problémy a že mu nehrozí žiadne nebezpečie v prípade jeho návrtu do Alžírska a to ani z dôvodu svojej repatriácie a ani z dôvodu ozbrojeného konfliktu. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 27.7.2014, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Namietal v ňom nedostatočné zistenie stavu veci a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Uviedol, že jeden z jeho spolubojovníkov bol pri návšteve rodiny zabitý preto, lebo slúžil v rovnakej vojenskej jednotke ako on, ktorá skutočnosť mu spôsobuje traumu. Uviedol, že k útokom zo strany teroristov dochádza doposiaľ a že bezpečnostná situácia v Alžírsku zostáva i naďalej nepriaznivá, ktorú skutočnosť odôvodňoval citovaním oficiálnej stránky Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitosti Slovenskej republiky (MZVaEZ SR). Súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. Iba vo všeobecnosti namietal nesprávne právne posúdenie veci odporcom. Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 21.8.2014 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Zotrval na správnosti a odôvodnenosti napadnutého rozhodnutia a poukázal pritom na skutočnosť, že navrhovateľom citované odporúčanie MZVaEZ SR je z 22.2.2011, teda že je neaktuálne. Poukázal tiež na skutočnosť, že pre účely posúdenia navrhovateľom podanej žiadosti o azyl boli využité dostupné a aktuálne informácie o krajine pôvodu navrhovateľa a že podanú žiadosť posúdil objektívne. Súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) rozhodol vec na základe súhlasu účastníkov konania bez pojednávania (§ 250f Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení - O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods.3 zákona o azyle, § 14 zák. č.371/2004 Z.z. v platnom znení) a za použitia ust. § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-111/PO-Ž-2014, ako aj s obsahom predchádzajúceho spisu ČAS: MU-25/DS-Ž-2012. Zo spisu ČAS: MU-25/DS-Ž-2012 súd zistil, že navrhovateľ po prvý raz požiadal o azyl vyhlásením z 24.6.2012 z dôvodu, že chce žiť na Slovensku, že v Alžírsku je veľa problémov a veľa ľudí tam zomiera. Odporca v tomto konaní vydal 27.3.2013 rozhodnutie, ktorým navrhovateľovu žiadosť zamietol ako neprípustnú, pričom na jej prejednanie je príslušná Česká republika. O podanom odvolaní voči tomuto rozhodnutiu rozhodol tunajší súd rozsudkom č.k. 9Saz/25/2013-27 z 11.9.2013 tak, že toto rozhodnutie odporcu potvrdil. Tento rozsudok bol následne potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.12.2013. Z aktuálneho spisu ČAS: MU-111/PO-Ž-2014 súd zistil, že navrhovateľ na Slovensku opätovne požiadal o azyl vyhlásením z 27.3.2014 z dôvodu, že v Alžírsku mu hrozí zo strany teroristov smrť. V priebehu vstupného pohovoru okrem iného uviedol, že v priebehu povinnej vojenskej služby (január 2005 - júl 2006) bol zaradený v jednotke, vycvičenej na boj proti teroristom. V roku 2005 v dedine v ktorej žila navrhovateľova rodina a rodina jeho spolu súžiaceho kamaráta (Draden) došlo k zabitiu troch jej obyvateľov - medzi nimi aj jeho kamaráta Husajna Rabaha, ktorý bol v tom čase na návšteve svojej rodiny. Rodina navrhovateľa, keďže dedina bola následne štátom zrovnaná so zemou aby sa v nej teroristi nemohli usídliť, dostala odškodné a bola presťahovaná do mesta Mostaganem a jemu (navrhovateľovi) bolo umožnené po skončení vojenskej služby pracovať v štátnom podniku. K dôvodom svojej žiadosti uviedol, že sa obáva zo strany teroristov o život. Iné dôvody svojej žiadosti neuviedol. Tiež uviedol, že nebol členom žiadnej politickej strany či hnutia a že nikdy nebol trestne stíhaný. Neuviedol, že by mal v domovskej krajine akékoľvek problémy. Odporca vyhľadal a do spisu založ informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, pochádzajúce z rôznych zdrojov, obsahovo zamerané na návraty zamietnutých žiadateľov o azyl, na potvrdenie či vyvrátenie navrhovateľom uvádzaných skutočností Podľa ust. § 13 ods.1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo 10. Podľa ust. § 8 zákona ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. § 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl. Podľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa v rámci opakovanej žiadosti o udelenie azylu rozhodne o neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu. Podľa ust. § 13c ods.1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b. Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1.uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. § 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku: K námietke nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov: Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Odporca, ako je zrejmé z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, podrobne opísal v konaní zistený stav veci, jasným, zrozumiteľným a logickým spôsobom uviedol svoju správnu úvahu, ktorou sa pri posúdení navrhovateľovej žiadosti o azyl riadil. Podrobne vyhodnotil navrhovateľom uvádzaný dôvod jeho žiadosti o azyl, pričom z tohto posúdenia je zrejmé, prečo a na základe čoho dospel k záveru, že navrhovateľ nesplnil zákonné predpoklady pre udelenie azylu. Obdobným spôsobom odôvodnil aj neposkytnutie doplnkovej ochrany K námietke nedostatočne zisteného stavu veci: Ani táto námietka nie je podľa názoru súdu dôvodná. Odporca zákonným spôsobom vykonal s navrhovateľom vstupný pohovor (spísanie dotazníka žiadateľa o azyl). V rámci neho mu poskytol dostatok času a priestoru na to, aby navrhovateľ podrobne prezentoval dôvody jeho aktuálnej žiadosti o azyl. S poukazom na obsah vyjadrenia sa navrhovateľa k dôvodu jeho žiadosti o azyl vyhľadal a do spisu založil informácie o krajine jeho pôvodu, obsahovo zamerané jednak na konkrétne okolnosti navrhovateľom uvádzané, na ev. bezpečnostné riziká návratov neúspešných žiadateľov o azyl pochádzajúcich z Alžírska, ako aj na aktuálnu bezpečnostnú situáciu v tejto krajine. Takto získaná masa informácií je podľa názoru dostatočnou pre objektívne posúdenie navrhovateľovej žiadosti o azyl. Pokiaľ ide o navrhovateľom citované odporučenie MZVaEZ SR odporca vo svojom vyjadrení k nemu dôvodil, že ide o už neaktuálnu informáciu, pochádzajúcu z 22.2.2011. Ak by však išlo aj o aktuálnu informáciu, jej obsah nesvedčí o existencii vnútroštátneho či medzinárodného vojnového konfliktu, pričom i prípadné nepriaznivá bezpečnostná situácia bez ďalšieho nie je dôvodom na udelenie azylu. K bližšie nešpecifikovanej námietke nesprávneho právneho posúdenia veci: Podobne ako predchádzajúce námietky ani táto nie je podľa názoru tohto súdu dôvodná. Pokiaľ ide o výrok o neudelení azylu navrhovateľovi: Predpokladom udelenia azylu podľa ust. § 8 zákona o azyle je súčasne naplnenie všetkých predpokladov, ktorými je 1) odôvodnená 2) obava z 3) prenasledovania z 4) z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov, príslušnosti k určitej sociálnej skupine, resp. prenasledovanie za uplatňovanie politických práv a slobôd. Ako to vyplýva z obsahu dôvodov prezentovaných navrhovateľom na odôvodnenie jeho žiadosti o azyl, navrhovateľ splnil výlučne iba jeden z týchto predpokladov, keď prezentoval svoju obavu zo strany teroristov. Navrhovateľ, ako to uviedol, nemal nikdy počas svojho pobytu v krajine svojho pôvodu žiadne problémy so štátnou mocou či inými subjektmi. Jednoznačne teda ani len neprezentoval opodstatnenosť svojej obavy, ani svoju perzekúciu a ani jej dôvod. Iba uviedol, že sa obáva teroristov a že stále vidí svojho mŕtveho priateľa. Ak teda navrhovateľ na odôvodnenie svojej žiadosti uviedol iba nekonkretizovanú obavu pred teroristami, iba takto vyslovená obava nie je dôvodom na udelenie azylu v zmysle § 8 zákona o azyle. Pokiaľ ide o výrok o neposkytnutí doplnkovej ochrany: Navrhovateľ nebol nikdy trestne stíhaný, v krajine svojho pôvodu nebol objektom neľudského či ponižujúceho zaobchádzania. Tak s poukazom na obsah jeho výpovede pred odporcom, ako aj s poukazom na obsah vykonaného dokazovania správami o krajine pôvodu navrhovateľa niet dôvodu predpokladať, že by sa v prípade svojho návratu stal objektom takéhoto zaobchádzania, resp. že by mu hrozilo nebezpečie, prameniace z medzinárodného či vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Pretože odporca v konaní dostatočným a zákonným spôsobom zistil stav veci, pretože svoje zistenia súvisiace s posúdením navrhovateľovej žiadosti o azyl jasným, logickým a zrozumiteľným spôsobom aj odôvodnil, pričom navrhovateľ nepreukázal a ani len neprezentoval (okrem svojho strachu) naplnenia ďalších zákonných predpokladov udelenia azylu a v konaní nebola zistená existencia ev. vážneho bezprávia v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu, súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako správne a zákonné. O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania. Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).