Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Sd/210/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201499 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milota Tóthová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014201499.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave samosudkyňou JUDr. Milotou Tóthovou v právnej veci navrhovateľky H. Y., L. V. XXXX/XX, L., proti odporkyni Sociálnej poisťovni ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o invalidný dôchodok, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 4. júna 2014 p o t v r d z u j e. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 4. júna 2014 odporkyňa podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznala navrhovateľke od 21. marca 2014 invalidný dôchodok v sume 223,50 eur mesačne. Rozhodla tak s odôvodnením, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava zo dňa 21. marca 2014 navrhovateľka bola uznaná za invalidnú, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky je 45%. Navrhovateľka návrhom zo dňa 16.6.2014 žiadala preskúmať toto rozhodnutie a poukazovala na dlhodobo zhoršený zdravotný stav, ktorý jej neumožňuje vykonávať zárobkovú činnosť, pretože jej zdravotné problémy a to bolesť chrbtice a bolesti stehenných svalov vyústili do hospitalizácie začiatkom januára 2013, taktiež trpí na celoročnú alergickú rinokonjuktivitídu a má urologické problémy. Uviedla, že žiadosť o invalidný dôchodok spísala dňa 5.2.2014, priložila k nej všetky doklady, avšak i napriek tomu bola vyzvaná na doplnenie lekárskej správy z interného vyšetrenia, čo oddialilo posudzovanie o ďalší mesiac a bola posúdená až 21. marca 2014 a vzhľadom na uvedené žiadala o prehodnotenie dátumu vzniku invalidity od 23.1.2014. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 250l a nasl. O.s.p., prejednal návrh navrhovateľky a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Krajský súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, posudkom posudkového lekára Sociálnej poisťovne pobočky Bratislava zo dňa 21.3.2014 a 1.8.2014, posudkom posudkového lekára Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava zo dňa 9.9.2014, oboznámil sa s posudkovým spisom odporkyne a zistil tento skutkový stav. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 71 ods. 2 cit. zákona dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Podľa § 71 ods. 3 cit. zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 71 ods. 4 cit. zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa § 71 ods. 6 cit. zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa § 71 ods. 7 cit. zákona jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Podľa § 71 ods. 8 cit. zákona mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Hodnotenie miery zhoršenia zdravotného stavu vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach dôchodkového poistenia je podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zverená posudkovému lekárovi sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkovému lekárovi sociálneho poistenia ústredia (153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z.). Na základe žiadosti navrhovateľky o invalidný dôchodok zdravotný stav a pracovná schopnosť navrhovateľky boli posúdené posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne pobočka Bratislava dňa 21.3.2014, ktorý uviedol, že navrhovateľka trpí na choroby a to rekurentnú depresívnu poruchu a bolesť chrbta - dorzalgiu. Konštatoval, že navrhovateľka je od roku 1993 liečená v psychiatrickej ambulancii pre depresívnu poruchu, pri nasadenej liečbe sa objavujú depresívne epizódy stredne ťažká až ťažká forma. Psychologické vyšetrenie verifikuje incipientné organické zmeny CNS. Navrhovateľka je dlhodobo, asi dvadsať rokov dispenzarizovaná neurológom pre závraty a poruchy hybnosti C aj Th chrbtice, jedná sa o multietážovú diskopatiu C3-C7, paramediálnu herniu L4/5, S1 l.dx, bez koreňového dráždenia. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím u navrhovateľky sú poruchy nálad, stredne ťažké formy (kapitola V., položka 3, písm. a) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.), kde mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudkový lekár stanovil na 35%. Pre iné zdravotné postihnutie a to degeneratívne zmeny na chrbtici s miernym funkčným postihnutím (kapitola XV., oddiel E, položka 3, písm. b) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.) zvýšil percentuálnu mieru o 10%. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky je 45%. Dátum vzniku invalidity stanovil od 21.3.2014. Navrhovateľka je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom zabezpečení. Navrhovateľka môže vykonávať prácu v administratíve. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne pobočka Bratislava v posudku zo dňa 1.8.2014 uviedol, že podľa imunologického nálezu sa u navrhovateľky jedná o alergickú rinitídu, je v liečbe, stav je uspokojivý, spirometria je negatívna. Urologické vyšetrenie je so záverom hyperaktívny močový mechúr, USG obličiek je v norme. Potvrdil dátum vzniku invalidity od 21.3.2014, kedy je u navrhovateľky konštatované zhoršenie zdravotného stavu. Zotrval na posudkových záveroch uvedených v posudku zo dňa 21.3.2014. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava v posudku zo dňa 9.9.2014 uviedol, že navrhovateľka trpí na choroby a to recidivujúcu depresívnu poruchu a bolesť chrbta - dorzalgiu. Konštatoval, že u navrhovateľky je anamnéza primárneho ochorenia v zmysle depresívnej poruchy, navrhovateľka je v pozorovaní psychiatra asi tridsaťjeden rokov, v samotnej liečbe od roku 1993, užíva lieky, objektívne psychiatricky je prítomná úzkostne depresívna nálada, bez porúch vnímania a redukcia záujmovej sféry. Uviedol, že ochorenie v klinickom obraze nevykazuje ani ťažkú formu, ani klasické prvky endogénnej depresie. U bolestí chrbtice klinika vykazuje korelát so subjektívnymi ťažkosťami navrhovateľky, funkčný nález na celej chrbtici je primeraný veku, mierneho stupňa bez neurologických komplikácií. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím u navrhovateľky sú poruchy nálad (depresívne , periodické), stredne ťažké formy (kapitola V., položka 3, písm. a) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.), kde mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudkový lekár stanovil na 35%. Pre iné zdravotné postihnutie a to degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku (kapitola XV., oddiel E, položka 3, písm. b) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.) zvýšil percentuálnu mieru o 10%. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky je 45%. Zdôraznil, že uznanie invalidity s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% je veľmi priaznivým ohodnotením zdravotného stavu navrhovateľky. Z posudkového a klinického hľadiska konštatoval, že zdravotný stav navrhovateľky spĺňa posudkové kritériá na uznanie invalidity od 21.3.2014, t.j. dňom posúdenia zdravotného stavu na Sociálnej poisťovni pobočka Bratislava. Navrhovateľka je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom zabezpečení. Navrhovateľka môže vykonávať prácu v prostredí bez psychicky namáhavej práce, v administratíve. Navrhovateľka pri výsluchu v súdnom konaní zotrvala na podanom návrhu. a namietala, že vyšetrenie posudkovým lekárom bolo iba zbežné a nepovažovala ho za vyčerpávajúce. Uviedla, že nemá námietky proti stanovenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, avšak nesúhlasila so stanoveným dátumom vzniku invalidity, nakoľko na pobočke Sociálnej poisťovne pri spísaní žiadosti o invalidný dôchodok jej bolo povedané, že má možnosť požiadať o invalidný dôchodok od skoršieho dátumu. Zástupkyňa odporkyne vzhľadom na zhodné závery posudkov posudkových lekárov žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť a poukazovala na to, že dátum vzniku invalidity bol stanovený na základe konštatovania zhoršeného zdravotného stavu posudkovým lekárom. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočka Bratislava ako aj posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava vo svojich vyššie uvedených posudkoch zohľadnili všetky navrhovateľkou uvádzané ťažkosti a vysporiadali sa s lekárskymi nálezmi nachádzajúcimi sa v zdravotnej dokumentácii navrhovateľky a zhodne určili, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím u navrhovateľky sú poruchy nálad (depresívne , periodické), stredne ťažké formy (kapitola V., položka 3, písm. a) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.), kde mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudkoví lekári stanovili na 35%. Pre iné zdravotné postihnutie a to degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku (kapitola XV., oddiel E, položka 3, písm. b) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.) zvýšili percentuálnu mieru o 10%. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľky je 45%, pričom posudkový lekár Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava v posudku zo dňa 9.9.2014 zdôraznil, že uznanie invalidity s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% je veľmi priaznivým ohodnotením zdravotného stavu navrhovateľky. Dátum vzniku invalidity bol posudkovými lekármi zhodne stanovený od 21.3.2014, t.j. dňom posúdenia zdravotného stavu navrhovateľky, kedy z posudkového hľadiska bolo konštatované, že zdravotný stav navrhovateľky spĺňa posudkové kritériá na uznanie invalidity. Závery posudkov posudkových lekárov sú odborné, presvedčivé, náležite zdôvodnené a súd nezistil rozpor medzi ich závermi a zisteným skutočným stavom. Krajský súd preto z vyššie uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 4. júna 2014 podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľka nebola v konaní úspešná, a preto jej súd trovy konania nepriznal a odporkyni trovy konania neprislúchajú. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./