Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 12Sp/75/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201555 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014201555.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred samosudcom Mgr. Mariánom Degmom v právnej veci navrhovateľa B. V., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený JUDr. Miroslavou Mittelmannovou, advokátkou, Hurbanovo nám. 5, Bratislava, proti odporcovi odporcovi Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, Hrobákova 44, Bratislava o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu č. PPZ-HCP-BA6-100-053/2014-AV zo dňa 28.08.2014 takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporcu č. PPZ-HCP-BA6-100-053/2014-AV zo dňa 28.08.2014 z r u š u j e podľa § 250j ods.2 písm. c) a d) O.s.p. a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie. Súd n a r i a ď u j e bezodkladne prepustenie navrhovateľa Wissam QASIM, nar. 26.11.1977 zo zaistenia v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa titulom trov konania 426,12 € v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Odporca predložil na Krajský súd v Bratislave dňa 19.09.2014 právnym zástupcom navrhovateľa podaný opravný prostriedok zo dňa 10.09.2014 proti jeho rozhodnutiu č. PPZ-HCP-BA6-100-053/2014-AV vydanému dňa 28.08.2014, ktorým rozhodol o predĺžení lehoty zaistenia navrhovateľa v súlade s § 88 ods.4 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a to dňom 27.08.2014 do 28.11.2014. Navrhovateľ bol zároveň ponechaný v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. Spolu s predložením navrhovateľovho odvolania odporca predložil svoje vyjadrenie k nemu, ako aj kompletný administratívny spis danej veci sa týkajúci. Predmetom súdneho prieskumu na základe podaného odvolania navrhovateľa je vyššie uvedené rozhodnutie odporcu, ktorým tento rozhodol o predĺžení lehoty navrhovateľovho zaistenia podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov a to do 28.11.2014. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia sa uvádza, že dňa 28.05.2014 rozhodol správny orgán (odporca) o zaistení navrhovateľa rozhodnutím vydaným pod číslom písomnosti PPZ-HCP- BA6-100-018/2014-AV-TVO a to podľa § 88 ods. 1 písmeno b) zákona o pobyte cudzincov a to pre účely administratívneho vyhostenia navrhovateľa k výkonu ktorého priamo slúži inštitút zaistenia. Po umiestnení navrhovateľa v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov odporca skúmal trvanie dôvodov zaistenia, opakovane telefonicky sa informoval o vykonávaných úkonoch. Dňa 21.08.2014 bola mu doručená žiadosť Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov o predĺženie lehoty zaistenia navrhovateľa s poukazom na § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov, nakoľko v súčasnej dobe Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov požiadal o vydanie náhradného cestovného dokladu navrhovateľovi veľvyslanectvo Libanonskej republiky so sídlom vo Viedni a ku dňu 18.08.2014 neobdržal žiadnu odpoveď. Vydanie náhradného cestovného dokladu je nevyhnutné pre výkon administratívneho vyhostenia navrhovateľa a pracovníci Útvaru predmetné vybavenie náhradného cestovného dokladu považujú za reálne a administratívne vyhostenie navrhovateľa za vykonateľné. Z dosiaľ vykonaných úkonov vyplýva, že tieto boli vykonávané bezodkladne a smerovali k zabezpečeniu reálneho vykonania administratívneho vyhostenia navrhovateľa. Po tom čo dňa 17.07.2014 pracovníci Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov obdržali odpoveď zastupiteľského úradu Palestínskeho štátu ohľadom svojej žiadosti o vystavenie náhradného cestovného dokladu navrhovateľovi s poučením, aby sa so žiadosťou obrátili na veľvyslanectvo Libanonskej republiky, obratom žiadosť zaslali veľvyslanectvu Libanonskej republiky vo Viedni, avšak to sa doposiaľ k veci nevyjadrilo. Právna zástupkyňa navrhovateľa sa písomne vyjadrila na požiadanie odporcu k prebiehajúcemu konaniu a k jeho podkladom, spôsobu ich zistenia, s možnosťou navrhnutia ich doplnenia. K vyjadreniam právnej zástupkyne navrhovateľa odporca uviedol, že tieto sa nevzťahujú k meritu veci - predĺženiu lehoty zaistenia navrhovateľa, ale sa vzťahovali k jeho postupu vo veci konania o administratívnom vyhostení navrhovateľa, respektíve rozhodnutiu o jeho zaistení, o ktorom už právoplatne rozhodol Krajský súd v Bratislave dňa 27.06.2014. K žiadosti právnej zástupkyne navrhovateľa o postup podľa § 89 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov zo dňa 28.08.2014 uvedenej v zápisnici o podaní vyjadrenia s navrhovateľom, v ktorej sa tento vyjadril k uloženiu peňažnej záruky a potvrdil, že túto chce zložiť a disponuje hotovosťou 500 euro. Odporca uviedol, že nemohol v danom prípade postupovať podľa § 89 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov z dôvodu, že mu neboli poskytnuté také podklady, ktoré by preukazovali splnenie povinnosti hlásenia pobytu. Odporca ďalej konštatuje, že navrhovateľ nedisponuje ani dostatočnými finančnými prostriedkami na pokrytie nákladov spojených na pobyt a s možnosťou uloženia povinnosti navrhovateľovi podľa § 89 ods. 1 písm. a), písm. b) zákona o pobyte cudzincov sa už zaoberal pred vydaním rozhodnutia o zaistení, kedy bolo jednoznačne tak, ako v súčasnosti preukázané, že navrhovateľ nie je schopný reálne splniť uloženú povinnosť. Záverom odporca uvádza, že v zmysle § 90 ods. 1 písmeno d) zákona o pobyte cudzincov skúmal trvanie účelu zaistenia navrhovateľa s kladným výsledkom, s tým, že presnú dobu zaistenia nie je možné predbežne presne určiť a presne dĺžku doby zaistenia nie je možné určiť ani na základe aplikačnej praxe pracovníkov Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, nakoľko závisí od podstatných faktorov - komunikácie štátnych orgánov Slovenskej republiky s veľvyslanectvami iných štátov, nepredvídateľným zhoršením zdravotného stavu navrhovateľa, zaobstaraním prostriedkov na zabezpečenie jeho prevozu, komunikáciou s navrhovateľom a jeho splnomocnenou osobou. Taktiež skonštatoval, že predĺženie zaistenia je v súlade s článkom 5 ods. 1 písmeno f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Voči rozhodnutiu o predĺžení lehoty zaistenia podal navrhovateľ v zastúpení právnou zástupkyňou v zákonnej lehote opravný prostriedok, navrhujúc Krajskému súdu v Bratislave zrušenie preskúmavaného rozhodnutia a vrátenie veci odporcovi na ďalšie konanie a zároveň jeho bezodkladné prepustenie zo zaistenia ako aj priznanie práva na náhradu trov konania. V opravnom prostriedku sa uvádza, že dňa 17.07.2014 bola Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov doručená verbálna nóta veľvyslanectva Palestínskeho štátu v Slovenskej republike, v ktorej sa oznamuje, že veľvyslanectvo nemá oprávnenie vystaviť navrhovateľovi palestínsky cestovný doklad a odporúča s touto požiadavkou obrátiť sa na veľvyslanectvo Libanonskej republiky. Doručením tejto písomnosti muselo byť odporcovi zrejmé, že administratívne vyhostenie navrhovateľa na územie štátu Palestína nebude možné a od tohto dátumu je jeho zaistenie neúčelné a preto je neúčelné aj predĺženie lehoty zaistenia stanovené preskúmavaným rozhodnutím. Nakoľko veľvyslanectvo Palestínskeho štátu (štátu na územie, ktorého mal byť navrhovateľ vyhostený) oznámilo, že nemá oprávnenie vydať navrhovateľovi náhradný cestovný doklad, nemohol odporca uplatniť dôvod uvedený v ustanovení § 88 ods. 4 tretia veta zákona o pobyte cudzincov ako zákonný dôvod predĺženia lehoty zaistenia. Podklad pre zaistenie navrhovateľa a predĺženie lehoty jeho zaistenia je administratívne vyhostenie a jeho uskutočnenie, pričom však nejde o realizáciu vyhostenia navrhovateľova kamkoľvek, ale do konkrétneho štátu vyhostenia - Palestíny. V súčasnosti však odporca vykonáva úkony smerujúce k vyhosteniu navrhovateľa do štátu Libanon, a potom ide o vyhostenie, ktoré nemá právny základ a takéto konanie odporcu nemôže byť ani zákonným podkladom pre predĺženie lehoty zaistenia navrhovateľa. Tieto skutočnosti vedú navrhovateľa k tomu, že existujú dôvody na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia, nakoľko nie je viac daný účel jeho zaistenia. V čase vydania rozhodnutia o predložení lehoty zaistenia sa navrhovateľ na území Slovenskej republiky nachádzal oprávnene, nakoľko v deň vydania rozhodnutia o jeho zaistení (28.05.2014) podal žiadosť o tolerovaný pobyt a odporca túto jeho žiadosť prijal a preto v zmysle § 58 ods. 4 písm. c) zákona o pobyte cudzincov navrhovateľ má v súčasnosti na území Slovenskej republiky tolerovaný pobyt a nie je daný zákonný dôvod na pokračovanie jeho zaistenia. Navrhovateľ zároveň namietal aj nedostatočné odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia ohľadom primeranosti dĺžky predĺženej lehoty zaistenia stanovenej na 3 mesiace, nakoľko z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, prečo musí byť navrhovateľ zaistený na takúto ďalšiu dobu a všeobecne formulované odôvodnenie uvedené v preskúmavanom rozhodnutí nie je možné považovať za dostatočné. Zo zákonnej formulácie, že cudzinec môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný je treba vyvodiť, že dĺžka zaistenia musí byť tiež náležite odôvodnená v každom konkrétnom prípade existujúcimi skutočnosťami, ktoré odôvodňujú určitý stanovený čas nevyhnutne potrebný na zaistenie cudzinca. Záverom navrhovateľ namieta aj odporcove vyhodnotenie a posúdenie jeho žiadosti o zloženie peňažnej záruky ako opatrenia nahrádzajúceho zaistenie, o ktoré požiadal. Navrhovateľ uviedol, že nežiadal odporcu o uloženie povinnosti hlásenia pobytu, ale o zloženie finančnej záruky, pričom z odôvodnenia nie je zrejmé, akou úvahou bol odporca vedený pri vyvodení svojho záveru v rozhodnutí, keďže konštatuje, že nedisponuje dostatočnými finančnými prostriedkami, avšak z rozhodnutia nie je zrejmé, aká suma by bola podľa odporcu dostatočná. Odporcom prijatý záver o tom, že navrhovateľ nepreukázal, že má dostatočné finančné prostriedky nie je v súlade so zákonom a potom odporca pri skúmaní splnenia podmienok pre uplatnenie peňažnej záruky riadne nezistil skutkový stav veci. Odporca neuviedol zloženie akej konkrétnej sumy od neho požaduje a nedal mu možnosť sa k tejto otázke vyjadriť a teda ani k možnosti zloženia takejto sumy. K podanému opravného prostriedku navrhovateľa sa vyjadril dňa 18.09.2014 odporca a uviedol, že účel zaistenia, administratívne vyhostenie navrhovateľa z územia Slovenskej republiky je jednoznačný a nespochybniteľný. Vyjadrenie veľvyslanectva štátu Palestína o tom kto je oprávnený v prípade navrhovateľa mu vydať náhradný cestovný doklad neznamená nemožnosť vyhostenia navrhovateľa na územie štátu Palestína. Účelom zaistenia navrhovateľa sa zaoberal Krajský súd v Bratislave ako aj následne Najvyšší súd Slovenskej republiky a nezistili nezákonný postup v predmetnej veci, pričom preskúmavané rozhodnutie iba predlžuje dobu zaistenia, avšak nemení jeho účel (§ 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov). Podanie žiadosti o tolerovaný pobyt v prípade navrhovateľa nevylučuje zákonnú možnosť jeho zaistenia najmä, ak sú splnené podmienky pre jeho administratívne vyhostenie, čo skonštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku (sp. zn. 10Sža/24/2014) vydanom v prejednávanej veci. Ohľadom nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia - dĺžky predĺženej lehoty zaistenia odporca poukázal, že nie je možné predbežne lehotu presne určiť a ani ju presne odhadnúť, nakoľko dĺžka zaistenia závisí od množstva faktorov a on v napadnutom rozhodnutí preukázal, že doposiaľ nebol zabezpečený navrhovateľovi náhradný cestovný doklad. Čo sa týka možnosti zloženia peňažnej záruky uviedol, že zvažoval aj takýto postup vzhľadom na žiadosť navrhovateľa, avšak tento nedokázal reálne deklarovať peňažné prostriedky ani na zabezpečenie svojich základných životných potrieb, keď uviedol, že disponuje hotovosťou 500 euro, čo dokáže pokryť výdavky len na niekoľko dní. Výškou peňažnej záruky v navrhovateľovom prípade sa nezaoberal, nakoľko tento žiadnou hotovosťou na možnosť jej zloženia nedisponoval. Výška peňažnej záruky by mala byť dostatočne vysoká, aby bolo v záujme navrhovateľa jej vrátenie. Ak by navrhovateľ preukázal disponovania hotovosťou vo výške viac ako 5 000 euro, mohol by zvážiť uloženie tejto povinnosti. Pripojený administratívny spis odporcu obsahuje rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad zo dňa 21.06.2013 o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi spolu s kópiou preukazu žiadateľa o udelenie azylu vydaného PT Rohovce. Pribratie do konania tlmočníka, poučenie navrhovateľa o tom, že sa voči nemu vedie konanie o administratívnom vyhostení a môže sa dať zastúpiť advokátom alebo iným zvoleným zástupcom, môže požiadať o poskytnutie právnej pomoci a požiadať o dobrovoľný návrat domov. Ďalej spis obsahuje celkovo 2 zápisnice o podaní vyjadrenia spísané s navrhovateľom, rozhodnutie o administratívnom vyhostení a uložení zákazu pobytu navrhovateľovi, rozhodnutie o zaistení navrhovateľa, úradný záznam o odmietnutí podpísania a prevzatia oboch vydaných rozhodnutí, zápisníc a poučení navrhovateľa, komunikáciu odporcu s Útvarom policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov o umiestnení navrhovateľa, nariadenie eskorty navrhovateľa do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, odpis karty osoby - navrhovateľa z informačného systému, plnomocenstvo na zastupovanie navrhovateľa právnou zástupkyňou, podaný opravný prostriedok voči rozhodnutiu o zaistení a odvolanie proti rozhodnutiu odporcu o administratívnom vyhostení a uložení zákazu pobytu navrhovateľovi spolu s prílohami. V spise sú tiež založené listiny ohľadom súdneho konania pred Krajským súdom v Bratislave sp. zn. 12Sp 57/2014 vo veci opravného prostriedku proti rozhodnutiu o zaistení navrhovateľa (spolu s rovnopisom rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 19.08.2014 sp. zn. 10Sža/24/2014 o odvolaní navrhovateľa voči rozsudku Krajského súdu v Bratislave). Dňa 27.08.2014 bola spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia s právnou zástupkyňou navrhovateľa, ktorej bol daný k preštudovaniu administratívny spis odporcu a daná možnosť vyjadrenia sa k predĺženiu lehoty zaistenia navrhovateľa, a ktorá uviedla, že neexistuje účel zaistenia navrhovateľa, keďže tento nie je štátnym príslušníkom Palestínskeho štátu, na územie ktorého mal byť vyhostený, medzi ním a Palestínou neexistuje právny vzťah a preto správny orgán nesprávne určil krajinu, do ktorej mal byť navrhovateľ vyhostený. Zároveň navrhla v prípade navrhovateľa uplatniť peňažnú záruku ako opatrenie nahrádzajúce zaistenie, ktorú považuje za primeranú vo výške 600 euro a žiadala k tejto skutočnosti vypočuť navrhovateľa. Odporca následne v zápisnici o podaní vyjadrenia zo dňa 28.08. 2014 k otázke zloženia peňažnej záruky vypočul navrhovateľa, ktorého náležite poučil a tento uviedol, že disponuje 500 eurami, ktoré nadobudol prácou ako brigádnik - predavač s tým, že peniaze by priniesol jeho kamarát. Právna zástupkyňa navrhovateľa adresovala Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov dňa 28.08.2014 žiadosť o okamžité prepustenie navrhovateľa zo zaistenia dôvodiac tým, že navrhovateľ má oprávnený pobyt na území Slovenskej republiky čím účel jeho zaistenia zanikol. Prílohou predmetnej žiadosti je rozhodnutie Prezídia policajného zboru Úradu hraničnej a cudzineckej polície Bratislava zo dňa 22.08.2014 o zrušení rozhodnutia odporcu vo veci zastavenia konania žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu na území Slovenskej republiky navrhovateľovi. V administratívnom spise je založená verbálna nóta veľvyslanectva Palestínskeho štátu zo dňa 17.07.2014 spolu so žiadosťou Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov zo dňa 29.05. 2014, žiadosť útvaru zo dňa 17.07.2014 adresovanú veľvyslanectvu Libanonskej republiky v Rakúskej republike o vystavenie náhradného cestovného dokladu pre navrhovateľa, rozhodnutie odporcu zo dňa 29.05.2014 o zastavení konania vo veci žiadosti navrhovateľa o udelenie tolerovaného pobytu na území Slovenskej republiky, preskúmavané rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia navrhovateľa a podaný opravný prostriedok voči nemu. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie preskúmal rozhodnutie odporcu v rozsahu a dôvodov podaného opravného prostriedku navrhovateľa ako aj konanie, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom dňa 30.09.2014, oboznámil sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu odporcu a musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie odporcu trpí vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov spôsobujúcich jeho nezákonnosť. Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzicky osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti alebo právnických z osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu jeho administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. Podľa § 88 ods. 4 zákona číslo 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predloží z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení. Podľa § 89 ods. 1 písm. a), b) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku. Podľa § 90 ods. 1 písm. b) zákona číslo 404/2011 Z. z. policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu 1. stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že c) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce pre posúdenie veci, d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Na nariadenom pojednávaní právna zástupkyňa navrhovateľa zotrvala na dôvodoch uvedených v podanom opravnom prostriedku voči preskúmavanému rozhodnutiu odporcu, pričom poukázala na v administratívnom spise odporcu založenú verbálnu nótu veľvyslanectva Palestíny v Slovenskej republike. Zdôraznila, že účel zaistenia musí byť reálny a vykonateľný, avšak z obsahu predmetnej nóty vyplýva, že tomu tak nie je. Medzi navrhovateľom a Palestínou neexistuje žiaden právny vzťah a Palestínske veľvyslanectvo nie je oprávnené vydať navrhovateľovi náhradný cestovný doklad. Preto dôvod nevydania náhradného cestovného dokladu nemôže byť ani právnym titulom na predĺženie lehoty zaistenia. Navrhovateľ je v súčasnosti považovaný za osobu s oprávnených pobytom, nakoľko jeho žiadosť o tolerovaný pobyt odporca stále posudzuje. Záverom zdôraznila, že v prípade posudzovania peňažnej záruky navrhovateľa absentuje správna úvaha odporcu, ktorý ak peňažnú záruku nechcel navrhovateľovi uložiť, mal zdôvodniť prečo tak postupuje. Zástupca odporcu zotrval na dôvodoch uvedených v preskúmavanom rozhodnutí, ako aj vyjadrení sa k opravnému prostriedku navrhovateľa. Mal za to, že cudzinca s tolerovanými pobytom na Slovensku je možné zaistiť, čo skonštatoval v danej veci aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 10Sža/24/2014. Ohľadom zloženia peňažnej záruky potvrdil, že odporca vykonával náležité úkony, avšak navrhovateľom uvedená suma, ktorou disponoval (500 euro) vyhodnotil ako neadekvátnu a to vzhľadom na minimálnu sumu stanovenú na deň pobytu cudzinca v zmysle vyhlášky Ministerstva vnútra SR - 56 eura . Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu vychádzajúc z jednotlivých námietok uvedených v opravnom prostriedku navrhovateľa a musí konštatovať, že vznesené námietky ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenia skutkového stavu veci rozporne s obsahom spisov ako aj existencie vady majúcej vplyv na zákonnosť rozhodnutia nepovažuje za dôvodné. Za dôvodné námietky však považuje námietky nedostatočne zisteného skutkového stavu veci odporcom a nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. V preskúmavanom rozhodnutí je jasne formulovaný zákonný dôvod (§ 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov - nevydanie náhradného cestovného dokladu), pre ktorý odporca rozhodol o predĺžení lehoty zaistenia navrhovateľa. Podľa názoru súdu námietky navrhovateľa spočívajúce v nesprávnom právnom posúdení veci, existencií vady majúcej vplyv na zákonnosť rozhodnutia ako aj skutočnosti, že zistenia skutkového stavu veci je v rozporne s obsahom spisov dôvodiac tým, že keďže veľvyslanectvo Palestínskeho štátu rozhodlo o nevydaní náhradného cestovného dokladu navrhovateľovi nie je možné vyhostiť navrhovateľa na územie Palestíny súd považuje za neodôvodnené, nakoľko týmito skutočnosťami sa Krajský súd v Bratislave už zaoberal v konaní o preskúmaní rozhodnutia o zaistení navrhovateľa (sp. zn. 12Sp 57/2014) a následne v dôsledku odvolania podaného navrhovateľom vo veci zákonnosti zaistenia rozhodol Najvyšší súd SR, ktorý potvrdil, že k zaisteniu navrhovateľa odporcom dňa 28.05.2014 došlo zo zákonných dôvodov a rozhodnutie o zaistení bolo vydané v súlade so zákonom. Súd uvádza, že bolo povinnosťou odporcu v prípade rozhodovania o predložení lehoty zaistenia navrhovateľa ako krajného riešenia zasahujúceho do osobnej slobody skúmať aj alternatívy k zaisteniu v zmysle § 89 zákona o pobyte cudzincov. Z obsahu spisu ako aj preskúmavaného rozhodnutia je však zrejmé, že odporca tak neučinil, nakoľko v preskúmavanom rozhodnutí len skonštatoval skutkový stav zistený pred prvotným rozhodnutím o zaistení navrhovateľa (zo dňa 28.05.2014), ktorý sa však s odstupom času mohol zmeniť (navrhovateľ si mohol zaobstarať ubytovanie ako aj peňažné prostriedky na zloženie peňažnej záruky). Správny orgán v danom prípade posudzujúc žiadosť navrhovateľa o zloženie peňažnej záruky nahradzujúce jeho zaistenie mal dať možnosť navrhovateľovi preukázať splnenie zákonných podmienok, ktoré dávajú možnosť uloženia povinnosti zloženia peňažnej záruky a to preukázanie zabezpečenia ubytovania ako aj preukázanie zabezpečenia financií počas pobytu na slobode. Odporcom prijatý záver v rozhodnutí o nepreukázaní pobytu hlásenia a nezabezpečení nákladov pobytu podľa presvedčenia súdu nemal oporu v zistenom skutkovom stave, nakoľko odporca nevykonal žiadne úkony na to, aby takýto záver prijal. Jediným zisťovaním odporcu stavu v danej veci bolo vypočutie navrhovateľa, ktorý potvrdil možnosť založenia peňažnej záruky vo výške 500 euro. V prípade prijatého záveru odporcom mal tento povinnosť vypočuť navrhovateľa v zákonom uvedeným skutočnostiam ohľadom peňažnej záruky v zmysle § 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, čo však odporca neučinil a preto námietka navrhovateľa o nedostatočne zistenom skutkovom stave veci je odôvodnená. Taktiež súd považuje za dôvodnú námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutia odporcu pre nedostatok dôvodov a to v časti odôvodnenia rozhodnutia odporcu týkajúcou sa neprijatia peňažnej záruky navrhovateľom a to vzhľadom na vyššie uvedené dôvody. Súd ďalej poukazuje aj na to, že odporca sa nijako nevysporiadal s výškou navrhovanej peňažnej záruky, ktorú ponúkol navrhovateľ a ktorú zrejme pokladal za nedostatočnú. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil podľa § 250j ods.2 písm. c) a d) v spojení s § 250q ods.2 O.s.p. a vec mu vrátil, s tým že v ďalšom konaní bude odporca viazaný vysloveným právnym názorom súdu (250 r O.s.p.) v tomto rozhodnutí . Súd zároveň v súlade s § 250sa ods. 7 O.s.p. nariadil bezodkladné prepustenie navrhovateľa zo zaistenia v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods.1 v spojení s § 250l ods. 2 Osp. a priznal vo veci plne úspešnému navrhovateľovi ich náhradu voči odporcovi. Trovy konania navrhovateľa predstavujú trovy jeho právneho zastúpenia v celkovej výške 426,12 € a to za nasledovné úkony právnej služby - príprava a prevzatie právneho zastúpenia, písomné podanie na súd vo veci samej - opravný prostriedok, účasť na súdnom pojednávaní a to pri výške úkonu právnej služby 134 € , 3 krát paušálna náhrada - 8,04 €, spolu 24.12 € (§ 11 ods.4, § 14 ods. 1 písm. a), d) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.)