Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 12Sp/85/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014202087 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014202087.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred samosudcom Mgr. Mariánom Degmom v právnej veci navrhovateľa J. M., nar. X.XX.XXXX, štátny príslušník Tuniskej republiky, zast. Mgr. Jarmilou Vargovou, advokátkou, Brečtanová 21, Bratislava, proti odporcovi Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky, Bitúnkova 8, Nové Zámky, o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu PPZ-HCP-BA12-22-041/2014-AV zo dňa 19.11.2014 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu PPZ-HCP-BA12-22-041/2014-AV zo dňa 19.11.2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie. Súd účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Dňa 16.12.2014 došlo Krajskému súdu v Bratislave vyjadrenie odporcu k podanému opravnému prostriedku navrhovateľa voči jeho rozhodnutiu PPZ-HCP-BA12-22-041/2014-AV vydaného dňa 19.11.2014 spolu s administratívnym spisom. 1. Vyššie uvedeným rozhodnutím odporca zaistil navrhovateľa podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov dňom 19.11.2014, umiestnil ho v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov a zároveň stanovil dĺžku doby jeho zaistenia do 19.05.2015. Odôvodnenie rozhodnutia sa opiera o to, že navrhovateľ bol dňa 03.11.2014 kontrolovaný v medzinárodnom vlaku smerujúcom z Budapešti do Prahy a nevedel preukázať svoju totožnosť. Po vykonaní lustrácií v evidenciách policajného zboru bolo zistené, že nemá na území Slovenskej republiky povolený žiadny druh pobytu a je žiadateľom o udelenie azylu na území Rakúskej republiky a týmto svojím konaním naplnil podmienky jeho prevozu na územie Rakúska podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 604/2013. Odporcovi bolo oznámené Dublinských strediskom MV SR, že toto začína konanie o odovzdaní navrhovateľa do iného štátu v zmysle § 46a zákona o azyle. Na základe týchto skutočností odporca začal dňa 04.11.2014 konanie vo veci zaistenia navrhovateľa podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 604/2013, a to z dôvodu existencie značného rizika jeho úteku. Navrhovateľovi prislúchalo právo na preskúmanie jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu členským štátom schengenského priestoru - Rakúskou republikou a napriek tomu nerešpektoval medzinárodne právne predpisy a zmluvy upravujúce pohyb štátnych príslušníkov tretích krajín. Príslušnou krajinou na posúdenie jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu bola Rakúska republika. V prípade navrhovateľa a jeho doterajšieho konania bolo potrebné zabezpečiť prípravu alebo výkon jeho prevozu. Ak by správny orgán - odporca nerozhodol o jeho zaistení, bola by navrhovateľovi daná možnosť zdržiavať sa na neznámom mieste a správny orgán by mal minimálnu šancu na vykonanie opatrení na zabezpečenie dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov platných na území členských štátov schengenského priestoru zo strany navrhovateľa. Bola by mu daná možnosť ďalej páchať protispoločenskú činnosť - zdržiavanie sa na území členských štátov schengenského priestoru bez potrebného oprávnenia. Odporca zároveň vyjadril, že záujem spoločnosti bolo potrebné uprednostniť pred záujmom jednotlivca - navrhovateľa. Dĺžka doby zaistenia navrhovateľa bola stanovená v súlade s § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov do 19.05.2015 a to po dôkladnom vyhodnotení jeho osoby a na základe informácii poskytnutých odporcovi Útvarom policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, ktorý vychádzal pri odporúčaní dĺžky zaistenia zo svojej aplikačnej praxe. Uviedol, že presná doba zaistenia bude závisieť od množstva faktorov - komunikácia so štátnymi orgánmi Rakúskej republiky, možnosť zhoršenia zdravotného stavu navrhovateľa, vybavovania prostriedkov zabezpečenia jeho prevozu, komunikácia s navrhovateľom. Zároveň uviedol, že bude jeho povinnosťou po celý čas zaistenia skúmať účel zaistenia v zmysle § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov. Navrhovateľ bol oboznámený s podkladmi správneho orgánu - odporcu potrebnými pre vydanie rozhodnutia o zaistení a bolo mu oznámené začatie predmetného konania vo veci jeho zaistenia. 2. Voči tomuto rozhodnutiu o zaistení podal navrhovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne opravný prostriedok zo dňa 27.11.2014, v ktorom namietol nedostatočne zistený skutkový stav veci, ako aj existenciu vady majúcej vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, žiadal zrušenie rozhodnutia a svoje bezodkladné prepustenie zo zaistenia. K objasneniu skutkových okolností uviedol, že dňa 03.11.2014 bol kontrolovaný vo vlaku smerujúcom z Budapešti do Prahy, pričom uviedol, že je žiadateľom o azyl v Rakúskej republike. Napriek tomu odporca vydal dňa 04.11.2014 rozhodnutie o jeho administratívnom vyhostení a následne v ten istý deň aj rozhodnutie o jeho zaistení, ktoré obe napadol opravným prostriedkom a tieto obe boli neskôr zrušené a konanie o jeho administratívnom vyhostení bolo zastavené. Následne po jeho prepustení zo zaistenia však došlo (dňa 19.11.2014) k jeho opätovnému zaisteniu a to za účelom zabezpečenia prípravy a výkonu jeho prevozu podľa Dublinského nariadenia a opäť na najvyššiu prípustnú dobu 6 mesiacov do 19.05.2015. Za nedostatočne zistený skutkový stav veci pokladal tú skutočnosť, že odporca nevykonal žiadne skúmanie a vyhodnotenie rizika jeho úteku, keďže dôvodom jeho zaistenia v zmysle zákonného ustanovenia (§ 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov) bolo oprávnenie zaistenia na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu prevozu v prípade existencie značného rizika jeho úteku. Bez existencie rizika úteku nebolo možné, aby bol zaistený a preto bolo povinnosťou odporcu tieto okolnosti skúmať a následne túto skutočnosť aj riadne v preskúmavanom rozhodnutí odôvodniť. V napadnutom rozhodnutí sa však nenachádza zmienka o tom, že by odporca vôbec skúmal riziko jeho úteku, pričom v zmysle § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov sa musí skúmať stav - riziko úteku, pričom jeho totožnosť bola zrejmá, nakoľko predložil doklady žiadateľa o azyl, mal právo pobytu na území Maďarska, nehrozil mu zákaz vstupu na viac ako 3 roky a neexistoval predpoklad, že by sa skrýval. Odporca pri posudzovaní daného stavu nemal za preukázané existenciu značného rizika jeho úteku a v tejto časti nedostatočne zistil skutkový stav veci a zároveň mal za to, že konanie bolo postihnuté vadou majúcou vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Nedostatočné zistenie skutkového stavu veci namietol aj z hľadiska prípustnosti jeho zaistenia ako krajného riešenia a neskúmanie existencie iných alternatív k zaisteniu. Odporca sa možnosťami uplatnenia alternatív k zaisteniu vôbec nezaoberal s tým, že jeho zaistenie by bolo prípustné iba v prípade, ak iné možnosti by neboli dostatočné a účelné, čo vyplýva z článku 28 ods. 2 Dublinského nariadenia. Posledná námietka navrhovateľa smerovala voči nedostatočne zistenému skutkového stavu veci ohľadom dĺžky doby zaistenia s tým, že v zmysle Dublinského nariadenia nesmie prevzatie zodpovedným štátom trvať viac ako 4 mesiace od podania žiadosti o prevzatie a 6 mesačná lehota bola preto neprimeraná. Mal za to, že odporca ho zaistil aj nad rámec prípustných šiestich mesiacov, nakoľko bol zaistený už dňa 04.11.2014 a preto z dôvodu zmeny účelu zaistenia nebolo možné ho opätovne zaistiť na 6 mesiacov z dôvodu nového nezávislého konania. 3. K podanému odvolaniu sa vyjadril odporca a navrhol súdu odvolanie zamietnuť a svoje preskúmavané rozhodnutie potvrdiť. K objasneniu skutkového stavu uviedol, že navrhovateľ bol dňa 03.11.2014 kontrolovaný v medzinárodnom vlaku smerujúcom z Budapešti do Berlína a nevedel preukázať svoju totožnosť, pričom bolo vydané rozhodnutie o jeho administratívnom vyhostení a následne rozhodnutie o zaistení podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov s tým, že obe tieto rozhodnutia boli v rámci obnovy konania zrušené. Nové (týmto opravným prostriedkom napadnuté) rozhodnutie o zaistení navrhovateľa podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov bolo vydané dňa 19.11.2014. Navrhovateľove tvrdenie o práve na pobyt na území Rakúskej republiky nebolo pravdivé, keďže mal povinnosť dňom 02.06.2014 opustiť územie Rakúskej republiky z dôvodu ukončenia azylovej procedúry s negatívnym výsledkom. Napriek tomu tam zotrval až do 31.10.2014 kedy nelegálne vstúpil na územie Maďarskej republiky a dňa 03.11.2014 nelegálne na územie Slovenskej republiky. Tým, že nemal udelený žiadny druh pobytu nerešpektoval povinnosti uložené mu štátnymi orgánmi Rakúskej republiky, nelegálne vstúpil na územie Maďarska a Slovenska a bolo možné dôvodne predpokladať, že ujde alebo sa bude skrývať. Taktiež nesúhlasil s námietkou navrhovateľa o tom, že bol zaistený nad rámec prípustných šiestich mesiacov, nakoľko v tomto prípade išlo o nové konanie o zaistenie (podľa § 88 ods. 1 písm. c), pričom prvé konanie o zaistení navrhovateľa (podľa § 88 ods. 1 písm. b) bolo ukončené jeho prepustením zo zaistenia dňa 19.11.2014. Lehota doby zaistenia bola stanovená v súlade s čl. 29 ods. 1 Dublinského nariadenia. Ohľadom námietky neskúmania alternatív zaistenia uviedol, že zákon o pobyte cudzincov alternatívy zaistenia pripúšťa iba v prípadoch, keď policajný útvar koná vo veci administratívneho vyhostenia cudzinca. 4. Administratívny spis obsahuje: úradný záznam o výkone služby zo dňa 03.11.2014 o vykonaní kontroly medzinárodného vlaku smerujúceho z Budapešti do Bratislavy, v ktorom cestoval navrhovateľ, ktorý nevedel preukázať oprávnenosť svojho pobytu na území Slovenskej republiky a ani svoju totožnosť, úradný záznam o vykonaní prehliadky navrhovateľa zo dňa 03.11.2014, záznam o vykonaní lustrácie navrhovateľa, zápisnicu o podaní vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 04.11.2014, v ktorej uviedol, že v auguste 2011 vstúpil na územie Rakúskej republiky, kde požiadal o azyl. Na Slovensko pricestoval dnešným dňom vlakom z územia Maďarskej republiky a následne chcel vycestovať späť do Rakúska, nemal platný cestovný pas, na území Slovenskej republiky nemá rodinných príslušníkov, disponuje finančnou hotovosťou asi 30 € a na Slovensku nemal úmysel žiadať o udelenie azylu. Dňa 04.11.2014 odporca vydal rozhodnutie o administratívnom vyhostení navrhovateľa na územie Tuniskej republiky a uložil mu zákazu vstupu na dobu 5 rokov. Dňa 04.11.2014 odporca vydal rozhodnutie o zaistení navrhovateľa podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov a zároveň rozhodol o jeho umiestnení v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov a to do 04.05.2015. Spis ďalej obsahuje príkaz odporcu zo dňa 19.11.2014 o prepustení navrhovateľa z Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, úradný záznam z výkonu služby zo dňa 19.11.2014 o vykonaní kontroly navrhovateľa v priestoroch autobusovej stanici v Dunajskej Strede, rozhodnutie odporcu zo dňa 19.11.2014 o obnove konania o vyhostení a uložení zákazu vstupu navrhovateľovi, rozhodnutie odporcu zo dňa 19.11.2014 o zastavení konania vo veci zaistenia navrhovateľa uloženého v zmysle rozhodnutia o jeho administratívnom vyhostení a uložení zákazu vstupu, dopyt Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov o dĺžke potrebnej doby zaistenia navrhovateľa - odpoveď Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, poučenie navrhovateľa o predložení kompletného spisového materiálu tvoriaceho podklad pre vydanie rozhodnutia o zaistení, napadnuté rozhodnutie o zaistení navrhovateľa a podaný opravný prostriedok voči tomuto rozhodnutiu. 5. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie preskúmal rozhodnutie odporcu v rozsahu a dôvodov podaného opravného prostriedku navrhovateľa ako aj konanie, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom dňa 09.09.2014, v neprítomnosti právnej zástupkyne navrhovateľa (§ 250g O.s.p.), oboznámil sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu odporcu a musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie odporcu nie je súladné so zákonom. Na súdnom pojednávaní prítomný zástupca odporcu sa pridržiaval svojho písomného stanoviska k podanému opravnému prostriedku navrhovateľa a žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť s tým, že navrhovateľ bol dňa 18.12.2014 v ranných hodinách prevezený do Rakúska a odovzdaný príslušným orgánom. Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzicky osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti alebo právnických z osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z., policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku. Podľa § 88 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z., rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä, ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako 3 roky. Podľa § 88 ods. 4 veta prvá zákona č. 404/2011 Z. z., štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Podľa § 89 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z., policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu b) zložiť peňažnú záruku Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu 1. stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že c) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce pre posúdenie veci. 6. Súd preskúmaval napadnuté rozhodnutie odporcu, vychádzajúc z jednotlivých námietok uvedených v opravnom prostriedku navrhovateľa a musí konštatovať, že vznesená námietka ohľadom existencie vady majúcej vplyv na zákonnosť rozhodnutia nie je dôvodná. Za dôvodnú však považuje námietku týkajúcu sa nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a to ohľadom preukázania existencie značného rizika úteku navrhovateľa. Súd musí konštatovať, že z obsahu spisu nevyplývajú žiadne skutočnosti o tom, že by odporca pred vydaním napadnutého rozhodnutia vykonal dokazovanie za účelom preukázania značného rizika úteku navrhovateľa. Preto má súd za to, že námietka navrhovateľa o nedostatočne zistenom skutkovom stave ohľadom preukázania značného rizika jeho úteku je namieste. Z odôvodnenia rozhodnutia a ani z obsahu spisového materiálu nevyplýva, že by odporca učinil zisťovanie, vykonal dôkazy preukazujúce opodstatnenosť zaistenia navrhovateľa z hľadiska existencie rizika jeho úteku. Z vykonaného výsluchu navrhovateľa skutočnosti, z ktorých by jednoznačne vyplýval jeho úmysel opustiť Slovensko napriek prebiehajúcemu správnemu konaniu nevyplynuli. Aj v prípade ak by spisový materiál obsahoval dôkazy, z ktorých by značné riziko úteku navrhovateľa jednoznačne vyplývalo bolo povinnosťou odporcu zistenia vyplývajúce z takýchto dôkazov uviesť v rozhodnutí a následne riziko úteku navrhovateľa riadne odôvodniť tak, aby bolo možné preskúmať, či dané riziko skutočne existovalo. Nakoľko v napadnutom rozhodnutí ako dôvod zaistenia navrhovateľa - riziko úteku nebolo spomenuté, súd nemohol ani posúdiť či odporca v tejto súvislosti zistenie skutkového stavu vykonal v takom rozsahu, z ktorého by hrozba úteku navrhovateľa bola reálna a potom by odôvodňovala jeho zaistenie z tohto dôvodu. Námietka navrhovateľa vznesená ohľadom nedostatočne zistených skutočností o možnom značnom riziku úteku navrhovateľa je vadou zistenia skutkového stavu veci, avšak nie je možné konštatovať, že by išlo o vadu majúcu vplyv na zákonnosť rozhodnutia, tak ako sa v opravnom prostriedku dožadoval navrhovateľ (túto skutočnosť navrhovateľ v opravnom prostriedku nijako neodôvodnil). K námietke navrhovateľa ohľadom neskúmania alternatív k jeho zaisteniu, čo malo mať za následok nedostatočne zistený skutkový stav veci súd uvádza, že túto nepovažuje za dôvodnú, nakoľko z obsahu spisu je zrejmé, že navrhovateľ nedisponoval v čase rozhodovania o jeho zaistení potrebnou finančnou hotovosťou na zabezpečenie pobytu na slobode, taktiež nemal na území Slovenskej republiky zabezpečené ubytovanie slúžiace ako hlásenie pobytu a preto prípadné alternatívy k zaisteniu vyplývajúce z § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov (hlásenie pobytu alebo zloženie peňažnej záruky) neprichádzali do úvahy. Zároveň súd uvádza, že zákon o pobyte cudzincov rozlišuje medzi zaistením z dôvodu výkonu administratívneho vyhostenia cudzinca (§ 77 a nasl.) a zaistením z dôvodu zabezpečenia prípravy alebo výkonu prevozu štátneho príslušníka tretej krajiny, čo je aj daný prípad. Správny orgán (odporca) môže rozhodnúť o alternatívach k zaisteniu štátneho príslušníka tretej krajiny (§ 89 ods. 1 písmeno a), b) zákona o pobyte cudzincov) podľa názoru súdu iba v prípade, ak koná vo veci administratívneho vyhostenia, ktoré bolo uložené štátnemu príslušníkovi tretej krajiny rozhodnutím príslušného policajného útvaru, ale nie v prípade, ak správny orgán (odporca) zaisťuje štátneho príslušníka tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu. Takýto výklad vyplýva zo znenia samotného textu zákona o pobyte cudzincov (§ 88 ods. 1 písm. b), c) a § 89 ods. 1 písm. a), b) zákona o pobyte cudzincov). Preto skutočnosť, že odporca neskúmal alternatívne možnosti k zaisteniu navrhovateľa, súd nepovažuje za vadu nedostatočne zisteného skutkového stavu. Policajný útvar (odporca) môže rozhodnúť o alternatívach k zaisteniu štátneho príslušníka tretej krajiny aj v prípade zaistenia žiadateľa o udelenie azylu (§ 88a ods. 1 zákona o pobyte cudzincov). Za nedôvodnú súd považuje aj námietku navrhovateľa o neprípustnej dĺžke doby jeho zaistenia stanovenej od 19.11.2014 do 19.05.2015, t. j. v trvaní šiestich mesiacov. Z ustanovenia § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov vyplýva maximálna dĺžka doby zaistenia cudzinca 6 mesiacov a táto doba bola v napadnutom rozhodnutí dodržaná. Dĺžka šiestich mesiacov je aj plne v súlade s Dublinským nariadením (čl. 29 ods. 1). Súd uvádza, že nie je možné brať za celkovú dĺžku doby zaistenia navrhovateľa dobu od 04.11.2014 kedy bol zaistený rozhodnutím číslo Č. p.: PPZ- HCP-BA12-22-041/2014-AV..... na účel výkonu administratívneho vyhostenia, nakoľko toto rozhodnutie bolo dňom 19.11.2014 zrušené a navrhovateľ bol prepustený zo zaistenia vyplývajúceho z tohto rozhodnutia. Nová samostatne posudzujúca lehota zaistenia navrhovateľa začala plynúť až dňom 19.11.2014, kedy bol zaistený v tomto konaní preskúmavaným rozhodnutím o zaistení Č. p.: PPZ-HCP- BA12-22-041/2014-AV. Na základe vyššie uvedených skutočností, keďže mal súd za to, že odporca náležite nezistil skutkový stav vzťahujúci sa k existencii značného rizika úteku navrhovateľa napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. c) v spojení s § 250q ods. 2 O.s.p. a vec mu vrátil, s tým že v ďalšom konaní bude odporca viazaný vysloveným právnym názorom súdu (250 r O.s.p.) v tomto rozhodnutí. Súd si uvedomuje, že v súčasnosti sa navrhovateľ na území Slovenskej republiky už nenachádza a preto zisťovanie skutkového stavu veci ohľadom zistenia značného rizika nebezpečenstva jeho úteku bude týmto skomplikované avšak odporca v prípade, ak rozhodol o zaistení navrhovateľa práve z tohto dôvodu bol povinný vykonať také dôkazy, z ktorých by jednoznačne vyplývalo riziko úteku navrhovateľa a zároveň tieto skutočnosti mal povinnosť uviesť a náležite odôvodniť v svojom rozhodnutí. Zistenia jednoznačne preukazujúce možnosť reálnej hrozby úteku mohli vyplynúť aj z podrobného výsluchu navrhovateľa, jeho finančných možností, prípadne osobných kontaktov. Súd nerozhodoval v zmysle § 250sa ods. 7 O.s.p. o bezodkladnom prepustení navrhovateľa zo zaistenia v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, keďže pred vydaním tohto rozhodnutia už došlo k realizácii jeho prevozu z územia Slovenska do Rakúska. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods.1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p., avšak vo veci plne úspešnému navrhovateľovi ich náhradu (trovy právneho zastúpenia) voči odporcovi nepriznal, nakoľko si ich náhradu výslovne neuplatnil. Odporcovi v správnom súdnictve náhrada trov konania zásadne neprináleží. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250sa ods. 7 O.s.p.).