Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/890/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014893410 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014893410.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: A.. H. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. N.. Č.. XX/XX, M. D., zastúpený advokátom: JUDr. Vojtech Horváth, Moyzesova ul. č. 2520/22, Pezinok, proti odporcom: 1/ H. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom ul. E.. E. Č.. XXXX/X, R., 2/ E. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. N.. Č.. XXX/X, L., obaja zastúpení: VALIŠ LEGAL, s. r. o., IČO: 36 834 611, Mostová ul. č. 2, Bratislava, o určenie neplatnosti právneho úkonu a o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie odporcu 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 10. októbra 2014, č. k. 14C/167/2013 - 110, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamieta. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením nariadil predbežné opatrenie, ktorým odporcovi 2/ uložil povinnosť zdržať sa konania smerujúceho k uskutočňovaniu akýchkoľvek búracích prác, stavebných úprav a zásahov do nehnuteľnosti: stavba; druh: rodinný dom so súpisným číslom XXX, nachádzajúca sa na parcele č. XXX, pozemok s parcelným číslom XXX, evidovaný ako parcela registra „C“ o výmere 1108 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, zapísané na LV č. XXX, pre kat. územie M. D., S. M. D., okres R.. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 102 ods. 1, § 75 ods. 1, § 75 ods. 2 veta prvá, § 75 ods. 4, 6, 8, 9, § 76 ods. 1 písm. f) O. s. p. a vecne dôvodnosťou návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podaného po začatí konania vo veci samej, ktorý posúdil zo zákonných hľadísk osvedčenia dôvodnosti nároku navrhovateľa, opísania rozhodujúcich skutočnosti odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia a osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, keď sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi v návrhu. Uviedol, že má za to, že navrhovateľovi hroziaca ujma je reálne väčšia, ako dočasné obmedzenie nerušeného výkonu vlastníckeho práva odporcu 2/ do rozhodnutia vo veci samej a preto do jeho práva nezasahuje nad neprimeranú mieru. Proti tomuto uzneseniu podal odporca 2/ v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/, d/, f/ O. s. p.) a navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť. Poukázal na skutočnosť, že napadnutým uznesením zasiahol súd prvého stupňa absolútne nedôvodne do jeho spoluvlastníckych a užívacích práv k nehnuteľnosti a to bez akéhokoľvek právneho dôvodu, resp. bez akejkoľvek potreby dočasne upraviť pomery účastníkov, nakoľko návrh navrhovateľa neobsahuje žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nariadenie predbežného opatrenia, nie je v ňom zdôvodnený nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a nevyplýva z neho ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Uviedol, že navrhovateľ nepreukázal existenciu vážnejších pochybností, ktoré by potrebu predbežnej ochrany odôvodňovali s tým, že podľa jeho argumentácie nerešpektuje jeho práva a svojim správaním narúša pokojný stav a harmonické užívanie nehnuteľnosti tým, že zbúral šopu v zadnej časti dvora, ktorá slúžila na uskladnenie dreva, zbúral dva komíny a znemožnil navrhovateľovi užívanie sporáku, zriadil odtok dažďovej vody a pod. Odporca 2/ vo svojom odvolaní ďalej uviedol, že ten, kto sťažuje pokojné užívanie nehnuteľnosti je práve navrhovateľ, nakoľko uvedené úpravy vykonal v rámci nevyhnutnej starostlivosti o nehnuteľnosť, ktorá sa nachádza v havarijnom stave a chátra, čo navrhovateľ vo svojom návrhu uviesť opomenul, keď na komínoch nebola údržba vykonaná viac ako 50 rokov a nakoľko hrozilo ich zrútenie, musel sa postarať o ich odstránenie, keďže tehly padali aj na susedov pozemok, poškodili jeho majetok a ohrozovali zdravie okoloidúcich ľudí, pričom v tomto prípade nemožno ani hovoriť o „zbúraní", keďže komíny stačilo rukou potlačiť a spadli. Uviedol, že navrhovateľ síce tvrdí, že mu takýmto postupom zabránil užívať sporák, avšak jeho používanie vzhľadom na stav komínov neprichádzalo do úvahy, keďže hrozilo bezprostredné nebezpečenstvo požiaru. Poukázal na skutočnosť, že pred vykonaním všetkých zmien na nehnuteľnosti sa snažil s navrhovateľom dohodnúť (§ 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka), zvolal schôdzu, ktorá sa uskutočnila dňa 09. 02. 2013 a napriek tomu, že navrhovateľ si pozvánku prevzal, nedostavil sa, pričom pokiaľ tvrdí, že navrhovaným predbežným opatrením chce zabrániť vzniku nenávratného alebo len ťažko napraviteľného stavu v prípade kladného rozhodnutia vo veci samej, tak nenapraviteľný stav vzniká práve konaním navrhovateľa, nakoľko nehnuteľnosť zanedbáva a svojim konaním bráni aj jemu v nevyhnutnej starostlivosti o ňu s tým, že nehnuteľnosť v ich spoluvlastníctve si neodkladne vyžaduje množstvo opráv a stavebných prác, nakoľko je v závadnom stave a ohrozuje susediace pozemky a život a zdravie osôb. Uviedol, že navrhovateľ si neplní svoje zákonné povinnosti týkajúce sa nehnuteľnosti a starostlivosti o ňu a ignoruje akúkoľvek snahu o riešenie problémov týkajúcich sa nehnuteľnosti a jej život a zdravie ohrozujúceho stavu s tým, že ani nepreukázal vecnú súvislosť medzi navrhovaným predbežným opatrením a právnym vzťahom, ktorý je alebo má byť predmetom konania vo veci samej, v ktorom sa domáha určenia, že kúpna zmluva uzavretá medzi odporcom v 1/ ako predávajúcim a ním, ako kupujúcim, týkajúca sa prevodu vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu 1/6 -tiny k celku k nehnuteľnostiam, ktorej vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený Okresným úradom R., katastrálny odbor dňa 24.05.2013, pod sp. zn. V-2357/2013 je neplatná a o ktorom rozhodol súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 17.6.2014, č. k. 14C/167/2013-56 tak, že návrh navrhovateľa zamietol, z čoho vyplýva, že predmetom konania nie je nehnuteľnosť, ale kúpna zmluva, resp. určenie jej neplatnosti a ako takej, najmä z pohľadu práva, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana, a ktorého výkon by mohol byť, ako tvrdí navrhovateľ dôvodne ohrozený, neexistuje žiaden logický súvis. Uviedol, že aj v prípade, ak by odvolací súd o platnosti predmetnej zmluvy rozhodol akokoľvek, nebude to mať dopad na právny vzťah, ktorého dočasnej úpravy sa navrhovateľ predbežným opatrením domáha a preto medzi nariadeným predbežným opatrením a konaním vo veci samej chýba akákoľvek vecná a logická súvislosť a napadnuté uznesenie je preto zmätočné. Odporca 2/ v dôvodoch svojho odvolania ďalej uviedol, že nemá a nikdy nemal záujem navrhovateľa obmedzovať v jeho právach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k nehnuteľnosti s tým, že v nehnuteľnosti sa zdržiava len občasne a má záujem na jej zachovaní a oprave a nesúhlasil s tvrdením navrhovateľa, že si prisvojuje práva, ktoré mu nepatria a narúša tak medzi spoluvlastníkmi pokojný stav, nakoľko v skutočnosti je to práve naopak, keďže navrhovateľ je ten kto nehnuteľnosť zanedbáva, na jej opravy neprispieva a obýva jej najväčšiu časť, hoci nie je väčšinovým spoluvlastníkom. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcov 1/, 2/ uviedol (odporca 1/ odvolanie nepodal), že ich tvrdenia sú bez právnej opory a navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť, nakoľko vychádza zo správnych skutkových zistení a zo správneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a preto je potrebné napadnuté uznesenie zmeniť a odvolaniu odporcu 2/ je potrebné priznať úspech. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 09. 09. 2013 domáha určenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu, kúpnej zmluvy uzavretej medzi odporcom 1/ ako predávajúcim a odporcom 2/ ako kupujúcim, týkajúcej sa prevodu vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu 1/6 k celku k nehnuteľnostiam, zapísaným v katastri nehnuteľností na Liste vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie M. D., obec M. D., okres R. ako rodinný dom, súpisné č. XXX postavený na parcele č. XXX, evidovaný ako parcela registra „C“, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1108 m2, ktorej vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený Okresným úradom R. dňa 24.05.2013, pod V-2357/2013. Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 17. júna 2014, č. k. 14C/167/2013 - 56 návrh navrhovateľa zamietol, navrhovateľ podal proti rozsudku odvolanie a súd prvého stupňa dňa 16. 09.2014 predložil vec na rozhodnutie o odvolaní Krajskému súdu v Bratislave. Navrhovateľ dňa 16. 09. 2014 podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia dôvodiac tým, že odporca 2/, ktorý nie je právoplatným väčšinovým vlastníkom spornej nehnuteľnosti, nerešpektuje spoluvlastnícky vzťah, prisvojuje si k nehnuteľnostiam práva, ktoré mu nepatria, čím narúša pokojný stav a harmonické užívanie nehnuteľnosti, keď zbúral dva komíny bez akejkoľvek dohody s ním, tým mu znemožnil užívanie sporáku, narušenú strechu zaškridloval, zbúral šopu v zadnej časti dvora, ktorá mu slúžila na uskladnenie dreva, stavia svojpomocne novú šopu bez jeho súhlasu a znemožnil mu prívod elektrickej energie do záhradnej chatky a do garáže a pripravuje zrušenie samostatných odberných miest a vodovodnej prípojky. Podľa § 76 ods. 1 písm. e), f) O. s. p., predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami, niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Predbežným opatrením môže súd pred začatím konania (§ 74 ods. 1 O. s. p), ako i po začatí konania (§ 102 ods. 1 O. s. p.), dočasne upraviť pomery účastníkov, ak je to potrebné a účelné alebo ak je tu obava, že by budúci výkon rozhodnutia bol ohrozený, t. j., že by sa kvalitatívne alebo kvantitatívne zmenila majetková podstata budúceho povinného. Preukázanie potreby dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi je základným predpokladom vydania predbežného opatrenia. Môže ísť o ňu iba vtedy, ak už bol určitý zásah do práva uskutočnený, t. j. ak už došlo k jeho porušeniu. Predbežné opatrenie nie je totiž úpravou faktických pomerov medzi účastníkmi, ale má vždy povahu ochrany práv a ústi do uloženia právnych povinností. Na druhej strane však každé porušenie práva odôvodňuje potrebu dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi. Úspešné uplatnenie a teda nariadenie predbežného opatrenia, ktoré má charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi účastníkmi konania, t. j. predbežná, resp. dočasná úprava pomerov medzi účastníkmi konania vyžaduje preukázanie a osvedčenie existencie hmotnoprávneho nároku (pomeru, vzťahu) medzi účastníkmi, ohľadne ktorého majú byť upravené pomery účastníkov, t. j. ktorého sa má predbežné opatrenie týkať, ako aj naliehavú potrebu takejto dočasnej úpravy právnych pomerov do rozhodnutia vo veci samej, keďže táto je odôvodnená iba vtedy, ak existuje dôvodná obava, že jeho nenariadením sa podstatne zhorší právne postavenie navrhovateľa v spore. Existencia právneho pomeru medzi účastníkmi, ako i jeho osvedčenie, však ešte samo osebe nepredstavuje zákonný dôvod pre vydanie predbežného opatrenia, nakoľko až jeho ohrozenie dovoľuje súdu, predbežné opatrenie vydať, pričom aj toto ohrozenie musí byť konkrétne a musí byť oprávneným účastníkom osvedčené konkrétnymi skutočnosťami. Súd pri vydávaní predbežného opatrenia musí skúmať otázku prípustnosti a dôvodnosti predbežného opatrenia. Z dikcie citovaných zákonných ustanovení potom vyplýva, že základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti predbežného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi nimi. Predbežné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy, a ak k nej došlo, predbežným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Vydanie predbežného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo niektorého z účastníkov ohrozené. V každom prípade je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy. Predbežné opatrenie má teda charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi účastníkmi a má miesto vtedy a tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia navrhovateľa v danom občiansko- právnom vzťahu. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti) a pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení predbežného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť, nie sú celkom nepochybné. Je nutné uviesť, že miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Podstatnou náležitosťou návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je podľa § 75 ods. 2 O. s. p., uvedenie toho, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať v konaní vo veci samej, pretože toto vymedzuje kritériá pre hodnotenie opodstatnenosti a prípustnosti nariadenia predbežného opatrenia. Z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia pred i po začatí konania má byť teda zrejmé, čoho sa navrhovateľ mieni domáhať a najmä aký vzťah má navrhované predbežné opatrenie k predmetu budúceho konania vo veci samej, ktorý sa bude riešiť rozhodnutím súdu na základe návrhu. Ako už odvolací súd uviedol vyššie návrh navrhovateľa na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi odporcami 1/ a 2/, na základe ktorej sa odporca 2/ stal podielovým spoluvlastníkom špecifikovaných nehnuteľností o veľkosti jeho podielu 1/3, súd prvého stupňa zamietol (rozsudok zo dňa 17. júna 2014, č. k. 14C/167/2013 - 56), z čoho vyplýva, že aj v prípade, ak by odvolací súd o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku vo veci samej rozhodol v jeho prospech (§ 220 O. s. p. zmena napadnutého rozsudku), tak všetci účastníci konania by boli naďalej podielovými spoluvlastníkmi danej nehnuteľnosti o veľkosti ich podielu 1/6 k celku a preto sa nebolo možné stotožniť s názorom súdu prvého stupňa, že nariadením predbežného opatrenia sa do práva odporcu 2/ nezasahuje nad neprimeranú mieru a dočasné obmedzenie nerušeného výkonu jeho vlastníckych práv do rozhodnutia vo veci samej je opodstatnené. V súvislosti s danou argumentáciou však považuje odvolací súd uviesť, že z obsahu odôvodnenia napadnutého uznesenia síce vyplýva, že nariadeným predbežným opatrením boli pomery medzi účastníkmi upravené dočasne, avšak vo výroku prvostupňového uznesenia časové ohraničenie nariadeného predbežného opatrenia upravené nie je, napriek tomu, že základným pojmovým znakom každého predbežného opatrenia je jeho dočasnosť s tým, že časovým ohraničením je spôsob reglementácie zániku a zrušenia predbežného opatrenia (§ 77 O. s. p.), pričom skúmanie dočasnosti je významné predovšetkým so zreteľom na ochranu právnej sféry účastníka konania, proti ktorému predbežné opatrenie smeruje, keďže je neprípustné, aby predbežné opatrenie trvalo dlhšie, ako to vyžaduje jeho účel a preto je súd povinný v každom štádiu konania súčasne skúmať oprávnenosť zabezpečovacieho opatrenia. Bolo zároveň potrebné prisvedčiť argumentácii odporcu 2/ v podanom odvolaní, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia vôbec nevyplýva úvaha, na základe ktorej dospel súd prvého stupňa k záveru, že navrhovateľovi hrozí reálne väčšia ujma, čím, okrem iného dôvodnosť nariadeného predbežného opatrenia zdôvodnil. Z priloženej fotodokumentácie odporcom 2/ v odvolacom konaní totiž jednoznačne vyplýva ním tvrdená skutočnosť, že predmetná nehnuteľnosť je v havarijnom stave, z dôvodu ktorého ako správne uviedol odvolateľ v odvolaní je povinnosťou všetkých jej spoluvlastníkov sa o nehnuteľnosť riadne starať tak, aby nevznikalo nebezpečenstvo jej znehodnotenia alebo riziko, že budú musieť znášať z tohto stavu vyplývajúcu zodpovednosť. Právne podstatnou skutočnosťou v posudzovanej veci je však absolútna absencia osvedčenia potreby navrhovanej dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania, keď navrhovateľ právne relevantným spôsobom, resp. žiadnym spôsobom nepreukázal naliehavosť riešenia situácie, t. j. neosvedčil, že bez okamžitej dočasnej úpravy pomerov, je jeho právo ohrozené, resp., že existuje potreba nariadiť predbežné opatrenie z dôvodu ochrany jeho spoluvlastníckeho práva k danej nehnuteľnosti a zároveň potrebu z výkonu spoluvlastníckeho práva odporcu 2/ vylúčiť. Navrhovateľ okrem svojho tvrdenia právne relevantným spôsobom nepreukázal najmä nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a existenciu hrozby škody na jeho majetku a právach, keď naopak z fotodokumentácie, ktorú k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia predložil vyplýva, že odporca 2/ nehnuteľnosť (budovy nachádzajúce sa vo dvore) zveľaďuje a preto nie je zrejmé a navrhovateľ ani neosvedčil svoje skutkové tvrdenia o bezprostredne hroziacej ujme a už vôbec neosvedčil existenciu hrozby vzniku škody na jeho majetku. Z uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa, ktorý napadnutým uznesením návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel rozhodol vecne nesprávne a preto odvolací súd prvostupňového rozhodnutie podľa § 220 O. s. p. zmenil a návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia zamietol z dôvodu, že zákonné podmienky na jeho nariadenie splnené neboli, nakoľko navrhovateľ neosvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.