Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/376/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014894010 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014894010.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaniach navrhovateľa proti uzneseniam Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 31.1.2014, č.k. 50C/199/2012-64 v časti neprerušenia konania, a zo dňa 10.10.2012, č.k. 50C/199/2012-15, pomerom hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 31.1.2014, č.k. 50C/199/2012-64 v napadnutej časti p o t v r d z u j e . II. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 10.10.2012, č.k. 50C/199/2012-15 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : K bodu I.: Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva navrhovateľa na zákonného sudcu a práva na nestranný súd. Druhým výrokom napadnutého uznesenia zamietol súd prvého stupňa návrh odporcu na spojenie vecí vedených na tamojšom súde v súdnom oddelení 50 C s totožnými účastníkmi a predmetom konania sp. zn. 50C/159/2012, 50C/160/2012, 50C/161/2012, 50C/162/2012, 50C/164/2012, 50C/165/2012, 50C/166/2012, 50C/167/2012, 50C/168/2012, 50C/169/2012, 50C/170/2012, 50C/171/2012, 50C/172/2012, 50C/173/2012, 50C/174/2012, 50C/175/2012, 50C/176/2012, 50C/177/2012, 50C/178/2012, 50C/179/2012, 50C/181/2012, 50C/182/2012, 50C/185/2012, 50C/186/2012, 50C/187/2012, 50C/188/2012, 50C/189/2012, 50C/191/2012, 50C/192/2012, 50C/193/2012 a 50C/199/2012. Svoje rozhodnutie vo vzťahu k návrhu navrhovateľa odôvodnil tým, že skutočnosť, že navrhovateľ podal ústavné sťažnosti proti právoplatným uzneseniam Krajského súdu v Bratislave, nie je dôvodom na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., ani podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p.. Súd poukázal na to, že tam, kde to zákonodarca považoval za vhodné a účelné, vzťah všeobecných súdov a ústavného súdu jednoznačne upravil (§ 109 ods. 1 pís. b) O.s.p.. Súd preruší konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b) druhá veta O.s.p. iba vtedy, ak súd dospel k záveru, že všeobecne záväzný predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s Ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je SR viazaná (§ 125 ods. 1 písm. a) Ústavy SR), a nie ak k takémuto záveru dospel niektorý z účastníkov konania. Vzhľadom na podmienky prerušenia konania stanovené v § 109 - § 110 O.s.p., z priebehu konania nie je preukázané ich splnenie, a teda súd nie je povinný prerušiť konanie na návrh účastníka. Podanie ústavnej sťažnosti jedného z účastníkov sporového konania nie je zákonnou prekážkou postupu konania. Prekážky postupu konania sú taxatívne vymedzené v § 107 až 111 O.s.p.. Tieto ustanovenia neobsahujú právnu normu, ktorá by umožňovala všeobecnému súdu nekonať a nerozhodovať vo veci. Prerušením konania, by preto mohlo dôjsť k zásahu do práv druhého účastníka konania zaručených mu čl. 46, 48 Ústavy SR. Súd preto návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol s tým, že po právoplatnosti uznesenia bude pokračovať v konaní. Proti tomuto uzneseniu vo výroku, ktorým bol zamietnutý návrh na prerušenie konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Namietol, že súd vôbec nekonkretizoval, prečo sa v čase rozhodovania domnieval, že neboli splnené podmienky na prerušenie konania. Rozhodnutie je preto nepreskúmateľné. Nesúhlasí s tvrdením súdu, že návrh na prerušenie konanie nepodporil žiadnymi listinnými dôkazmi. Súdu poslal v prílohe elektronicky sťažnosť Ústavnému súdu SR, takže súd poznal jej obsah a dôvody. Svoj návrh na prerušenie konania riadne odôvodnil. V podanej žalobe upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému na tomto súde bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. S jeho právnym názorom sa stotožnil napríklad Krajský súd v Trnave v rozhodnutí 11NcC/46/2012-24, ktorý vylúčil v obdobnej veci všetkých sudcov Okresného súdu Dunajská Streda. Rovnako rozhodli aj krajské súdy v Nitre a Prešove. Konanie by preto malo byť rozhodne prerušené až do rozhodnutia Ústavného súdu SR o otázke nestrannosti súdu a sudcu na základe návrhu navrhovateľa. Žiada preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súd prvého stupňa na opätovné prejednanie. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v rozsahu podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Dôvodom návrhu navrhovateľa zo dňa 19.11.2013 na prerušenie konania bolo podanie sťažnosti navrhovateľa na Ústavný súd SR v predmetnej veci. Sťažnosťou napadol rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9NcC/136/2012 a domáhal sa vydania nálezu, že týmto rozhodnutím bolo porušené jeho právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, a súčasne zrušenia tohto rozhodnutia a vrátenia veci krajskému súdu na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa v napadnutom uznesení zrozumiteľne odôvodnil, prečo dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na prerušenie konania. Vyporiadal sa tak s návrhom navrhovateľa na prerušenie konania v súvislosti s konaním na Ústavnom súde SR o jeho sťažnosti, a tento zamietol. Navrhovateľ dôvody zamietnutia návrhu na prerušenie konania uvedené v odôvodnení uznesenia nijako nespochybnil, nevyvracia ich, ani s nimi nepolemizuje, len všeobecne a bezdôvodne označil napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa za nepreskúmateľné. Neobstojí ani námietka navrhovateľa, že svoj návrh na prerušenie konania zdôvodnil a podložil listinnými dôkazmi. Táto námietka je úplne bezdôvodná, lebo súd svoje rozhodnutie ani nezaložil a neodôvodňoval tým, že by navrhovateľ svoj návrh na prerušenie konanie nepodporil žiadnymi listinnými dôkazmi. Navyše, ako zistil odvolací súd, uznesením Ústavného súdu SR zo dňa 10.9.2013, č.k. III. ÚS 424/2013-11, bola ústavná sťažnosť navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9NcC/136/2012 odmietnutá pre nedostatok právomoci Ústavného súdu SR na jej prerokovanie. Možno preto konštatovať, že návrh navrhovateľa na prerušenie konania ani nemal akýkoľvek vecný a právny základ, pretože ho navrhovateľ podal v čase, keď o jeho ústavnej sťažnosti už Ústavný súd SR rozhodol a sťažnosť odmietol. V čase rozhodovania súdu prvého stupňa teda na Ústavnom súde SR už žiadne konanie o ústavnej sťažnosti navrhovateľa ani neprebiehalo. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. K bodu II.: Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti účastníkom konania vo výške 66,- eur, vyrubený podľa položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov, tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len ZoSP). Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Uznesenie považuje za neopodstatnené a bez právneho významu, pretože on nepodal súdu námietku zaujatosti podľa ust. § 15a ods. 1 O.s.p.. V podanej žalobe len uviedol skutočnosti preukazujúce fakt, že inak vecne a miestne príslušný okresný súd nemôže vo veci konať, pretože jeho sudcovia sú z prejednania veci vylúčení pre ich pomer k veci a účastníkom konania (§ 14 O.s.p.). Podľa názoru navrhovateľa Okresný súd Čadca (?) mal postupovať zákonným spôsobom a podľa ust. § 12 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 12 ods. 3 O.s.p. požiadať príslušný krajský súd, aby prikázal vec na prejednanie inému súdu toho istého stupňa. Vo veci nejde o vhodnosť, ale nutnosť prikázania veci inému súdu, aby bolo konanie spravodlivé a vo veci samej rozhodoval nestranný zákonný sudca. Z judikatúry ústavného súdu možno vyvodiť, že tvrdenie účastníka konania, podľa ktorého v jeho veci nekoná zákonný sudca, treba považovať za námietku zaujatosti, a to z objektívneho pohľadu (II. ÚS 331/09). Ak by aj súd mal za to, že vo veci je nutné uhradiť poplatok za vznesenie námietky zaujatosti podľa položky 17a ZoSP, nie je možné navrhovateľovi uložiť povinnosť platiť súdne poplatky. Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. k) ZoSP je súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatkov oslobodené. Rovnako sa to týka poplatkov za podané návrhy vo veci samej, znalecké dokazovanie, či návrhy na vylúčenie sudcov. V zmysle citovaného ustanovenia preto navrhovateľ v konaní súdne poplatky neplatí. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Podľa § 1 ods. 1 ZoSP, súdne poplatky (ďalej len "poplatky") sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len "poplatkový úkon") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoSP, poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. Podľa § 5 ods. 1 písm. g) ZoSP, poplatková povinnosť vzniká podaním námietky zaujatosti účastníkom konania podľa osobitného predpisu. Podľa § 4 ods. 1 písm. k) ZoSP (v znení účinnom do 30. 9. 2012), od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Podľa § 4 ods. 4 ZoSP, oslobodenie podľa odsekov 1 a 2 sa vzťahuje aj na konanie o odvolaní, dovolaní, obnove konania a výkone rozhodnutia alebo exekúcii. Podľa Položky 17a sadzobníka predstavuje súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti účastníkom konania 66,- eur. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom vo veci samej domáha náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava V. V návrhu súčasne požiadal, aby nadriadený súd rozhodol pred prvotným prejednaním veci o prikázaní veci (tohto sporu) inému súdu, pretože sudcovia miestne a vecne príslušného Okresného súdu Bratislava V sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci a účastníkom konania. Z tejto žiadosti podľa obsahu vyplýva, že navrhovateľ uplatnil námietku zaujatosti všetkých sudcov Okresného súdu Bratislava V v zmysle § 14 a § 15a O.s.p. a práve z dôvodu ich vylúčenia z rozhodovania veci sa domáhal, aby podľa § 12 ods. 1 O.s.p. nadriadený súd prikázal vec inému súdu. O námietke zaujatosti sudcov Okresného súdu Bratislava V a o žiadosti navrhovateľa prikázať vec inému súdu z dôvodu zaujatosti sudcov Okresného súdu Bratislava V (návrh na prikázanie veci z dôvodu nutnosti), rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 22.10.2012, č.k. 9NcC/136/2012-24 tak, že žiadneho zo sudcov Okresného súdu Bratislava V z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci nevylúčil, a preto mal aj za to, že nie sú splnené podmienky pre tzv. delegáciu nutnú. Navrhovateľovi vznesením námietky zaujatosti v zmysle citovanej položky 17a sadzobníka súdnych poplatkov vznikla poplatková povinnosť vo výške 66,- eur. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú ani odvolaciu námietku, že navrhovateľovi nie je možné uložiť poplatok za vznesenie námietky zaujatosti, pretože súdne konania vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sú v zmysle § 4 ods. 1 písm. k) ZoSP, v znení účinnom do 30.9.2012, od platenia súdnych poplatkov oslobodené. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky, vyjadrenom v uznesení z 30. marca 2011, sp. zn. II. ÚS 124/2011, podľa ktorého sa vecné oslobodenie občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch nevzťahuje aj na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov. Od povinnosti zaplatiť tento poplatok možno oslobodiť účastníka iba postupom podľa § 138 O.s.p.. Vecné oslobodenie účastníka občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku podľa § 4 zákona o súdnych poplatkoch sa vzťahuje iba na súdny poplatok za návrh (§ 4 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch), za odvolanie, dovolanie, návrh na obnovu konania, výkon rozhodnutia a exekúciu (§ 4 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch). Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.