Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/332/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014894084 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014894084.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Dariny Kuchtovej a JUDr. Branislava Krála v právnej veci žalobkýň: 1/ Q. F., X/ U. U., obe bytom Y. T.. Č.. XX, O., obe zast. JUDr. Pavlom Polakovičom, bytom Detvianska ul. č. 14, Bratislava, proti žalovanej: Q. U., O. Y. T.. Č.. XX, O., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta č. 82, Bratislava, o náhradu škody a o vzájomnom návrhu vedľajšieho účastníka na vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 18. septembra 2013 č. k. 10C/151/2001- 681, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e v časti, ktorou bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 112 627,31 eur a povinnosť zaplatiť žalobkyni 2/ sumu 39 912 eur. Výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 29 695,65 eur a žalobkyni 2/ sumu 20 301,69 eur, výrok, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť na účet súdu prvého stupňa súdny poplatok 12 152 eur, a výrok, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť nahradiť žalobkyniam 1/, 2/ k rukám advokáta JUDr. Miroslava Chrenka trovy konania 4 429,08 eur, sa z r u š u j ú a vec sa v tomto rozsahu v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Výrok napadnutého rozsudku, ktorým bol zamietnutý vzájomný návrh vedľajšieho účastníka, sa z r u š u j e a konanie o vzájomnom návrhu sa z a s t a v u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 142 322,25 eur a žalobkyni 2/ sumu 60 213,35 eur, ako aj povinnosť nahradiť žalobkyniam k rukám advokáta JUDr. Miroslava Chrenka trovy právneho zastúpenia 4 429,08 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava III súdny poplatok 12 152 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vzájomný návrh vedľajšieho účastníka súd prvého stupňa zamietol. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 28. 9. 2000 žalovaná motorovým vozidlom zn. BMW A. O.-XXX-O. narazila zozadu do autobusu jazdiaceho v ľavom jazdnom pruhu. Žalovaná bola za tento skutok trestne stíhaná pre trestný čin ublíženia na zdraví, ale trestné stíhanie bolo zastavené pre neprípustnosť, pretože poškodené nedali súhlas na jej trestné stíhanie. Pri tejto dopravnej nehode utrpeli jej spolujazdkyne - žalobkyne 1/, 2/ ťažké zranenia. Žalobkyňa 1/ utrpela trieštivú zlomeninu pravej stehnovej kosti, zlomeninu ľavej stehnovej kosti, trieštivú zlomeninu ľavého zápästia, zlomeninu lebky v spánkovej oblasti bez vpáčenia, otras mozgu ľahkého stupňa, poúrazový šok ťažkého stupňa, poranenie chrupaviek a vnútorného menisku ľavého kolenného kĺbu. Zranenia natrvalo ovplyvnili jej zdravotný stav, znížili funkčné schopnosti jej organizmu, výrazne zasiahli do jej osobného života. Aj v súčasností trpí predovšetkým bolesťami v kolenách, tieto bolesti sú tak kľudové ako aj pri záťaži, pri chôdzi pociťuje zlú stabilitu, nosí ortézu, pri rannom vstávaní má stŕpnuté nohy a ľavú ruku, má tiež bolesti pri rotačnom pohybe predlaktia, ako aj pri rotácii tela voči dolným končatinám, ktoré sú lokalizované v oblasti bedrovej chrbtice. Podrobila sa opakovaným operačným zákrokom ( osemkrát ), závažnou komplikáciou liečby je ochorenie na chronickú hepatitídu B, ktorá preukázateľne vznikla v priebehu jej liečby po opakovaných operáciách a opakovanom podávaní transfúznych a infúznych prípravkov. Počas prvých 32 mesiacov po úraze absolvovala 100 dní pobytu v nemocničných zariadeniach, podrobila sa ďalším operačným výkonom ( celkovo 11 ), podrobovala sa zdĺhavej a bolestivej rehabilitačnej liečbe a jej rehabilitácia trvá až doposiaľ. Je odkázaná na rehabilitačné pomôcky a pomoc druhých osôb, pričom jej liečba je zdĺhavá, bolestivá a náročná. Od roku 2003 absolvuje ambulantnú ortopedickú liečbu pre zmeny na skelete vznikajúce priamo v dôsledku úrazu, podstupuje v pravidelných ročných intervaloch kúry vnútrokĺbového podávania liečiv do kolien v 5 - týždňových cykloch. Jej stav si trvalo vyžaduje rehabilitačnú a medikamentóznu liečbu, ortézoterapiu, stav jej opornopohybového systému sa napriek zdĺhavej a bolestivej liečbe zhoršuje. Po úraze má trvalé následky spočívajúce vo výraznom obmedzení pohyblivosti kolenných kĺbov, v poúrazovom predčasnom opotrebovaní chrupaviek kolenných kĺbov a vo výraznom obmedzení schopnosti chôdze. Má skrátenú ľavú dolnú končatinu na úkor stehennej kosti o 3 cm, z čoho vyplýva porucha stability celkovej osovej kostry (chrbtice) a predčasné opotrebovanie segmentov v bedrovej oblasti. V oblasti ľavého predlaktia a zápästia je prítomné obmedzenie pohybu a oslabenie svalovej sily. V dôsledku dlhodobej imobilizácie žalobkyne 1/ ( pripútanie na lôžko po úraze ) došlo u nej k oslabeniu svalstva panvového dna a k poklesu maternice s nutnosťou gynekologického operačného riešenia. Tieto skutočnosti mal súd prvého stupňa preukázané výpoveďou samotnej žalobkyne 1/, výpoveďami svedkov Q.. J. B., X. S., ktorá so žalobkyňou 1/ od prvotných hospitalizácií až doposiaľ vykonáva rehabilitáciu, ošetrujúceho lekára Q.. V. Č., syna žalobkyne 1/. U. F. a najmä znaleckým posudkom znalca Q.. Q.. D. S. Č.. X/XXXX. Z posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny z 18. 3. 2005 vyplýva, že žalobkyňa 1/ je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, v dôsledku čoho jej bola poskytnutá osobná asistentka v rozsahu 1208 hodín ročne, kompenzácia zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky motorového vozidla v rozsahu 1 000 Sk mesačne a príspevok vo výške 500 Sk mesačne na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia. Podľa posudku z 19. 2. 2007 ( č. l. 332 ) je žalobkyňa 1/ od 7. 2. 2007 invalidná v zmysle § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z., pričom miera poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 75 %. Sociálna poisťovňa jej však pre nesplnenie zákonných podmienok nemohla priznať invalidný dôchodok ( žalobkyňa 1/ nezískala potrebný počet rokov dôchodkového poistenia ). Žalobkyňa 2/ utrpela zlomeninu vonkajšieho členka s luxáciou, zlomeninu tela pravej ramennej kosti, poškodenie pravého vretenného nervu, otras mozgu ťažkého stupňa, poúrazový šok ťažkého stupňa, zlomeniny dvoch rebier vľavo, pomliaždenie brušnej steny ťažkého stupňa , oderky a rany tváre. Tieto zranenia si vyžiadali operačné riešenia, pri ktorých došlo ku komplikáciám, po prvotnom ošetrení luxačnej zlomeniny pravého členka dochádza k vývoju defektu kožného krytu, ktorý je spôsobený odumretím pohmoždených mäkkých tkanív po úraze, stav sa navyše komplikuje bakteriálnou infekciou. Žalobkyňa 2/ sa podrobila dvom operačným výkonom, následne zdĺhavej a bolestivej rehabilitačnej liečbe sťaženej neschopnosťou opory pravej hornej končatiny po operačnej liečbe zlomeniny a po poškodení pravého vretenného nervu. Jej zdravotný stav sa od roku 2005 zhoršuje, vyžaduje si neurologickú, rehabilitačnú, ortopedickú, reumatologickú a psychologickú liečbu. Predmetné zranenia zanechali u nej trvalé následky spočívajúce vo výraznom bolestivom obmedzení hybnosti pravého členkového kĺbu, v jeho nestabilite v obmedzení pohybu v pravom lakti a v ramene, v zmenenej statike a dynamike s predčasným obmedzením segmentov v bedrovej oblasti chrbtice a výraznom obmedzení základného pohybového stereotypu - schopnosti chôdze a to napriek tomu, že od úrazu až doposiaľ využila všetky možnosti na zlepšenie jej zdravotného stavu. pokiaľ ide o prognózu vývoja jej zdravotného stavu, možno v budúcnosti predpokladať rozvoj degeneratívnych zmien a ťažkostí. Žalobkyňa 2/ mala tiež problémy s maternicou riešené operačnou liečbou. Od roku 2005 trpí bolesťami krčnej chrbtice a od roku 2009 aj bolesťami bedrovej chrbtice v príčinnej súvislosti s úrazom v miere 60 %. Tieto skutočnosti mal súd prvého stupňa preukázané výpoveďou žalobkyne 2/, výpoveďami svedkov S.H. U. - manžela žalobkyne 2/, P.. Q.. J. B., Q.. X. S. a znaleckým posudkom znalca Q.. Q.. D. S.. Žalobkyňa 2/ je na základe rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny z 2. 6. 2010 osobou s ťažkým zdravotným postihnutím ( miera funkčnej poruchy 90 % ), je odkázaná na sprievodcu a rozhodnutím Sociálnej poisťovne z 28. 3. 2011 jej bol invalidný dôchodok zvýšený na sumu 134,50 eur mesačne. Okrem uvedených fyzických zranení obe žalobkyne utrpeli v dôsledku predmetnej dopravnej nehody závažné psychické následky trvalého charakteru. U žalobkyne 1/ ide o posttraumatickú stresovú poruchu s vysokou úzkosťou s opakovaným prežívaním traumatickej udalosti, trpí fóbiou z cestovania autom s pocitmi neistoty, bezradnosti, depresívneho ladenia so znížením sebahodnotenia. Táto porucha prešla do chronického štádia s príznakmi trvalo zmenených osobnostných rysov charakteru poruchy osobnosti, ktoré budú trvať naďalej, obmedzujú ju výraznou mierou vo všetkých oblastiach života, teda v spoločenskej, rodinnej, kultúrnej a športovej. Ide o trvalú psychickú poruchu. Aj žalobkyňa 2/ trpí posttraumatickou stresovou poruchou s chronickým priebehom, pričom nemožno vylúčiť pretrvávajúce funkčné poruchy centrálneho nervového systému následkom ťažkého otrasu mozgu pri nehode, ktoré sa v súčinnosti s posttraumatickou stresovou poruchou a ďalšími vplyvmi podieľali na vývine demencie ľahkého až stredného stupňa. V dôsledku toho došlo u nej k masívnej redukcii sociálnych kontaktov až k sociálnej izolácii. Posudkami vypracovanými Q.. J. B. - primárom kliniky úrazovej chirurgie FNsP akad. L. Dérera v Bratislave bolo bolestné u žalobkyne 1/ ohodnotené počtom bodov 527,5 a sťaženie spoločenského uplatnenia počtom bodov 1950. U žalobkyne 2/ bolo bolestné ohodnotené počtom bodov 433,75 a sťaženie spoločenského uplatnenia počtom bodov 835. Tieto lekárske posudky Q.. J. B. vyhodnotil aj súdom prvého stupňa ustanovený znalec Q.. Q.. D. S. ako adekvátne. V tejto súvislosti súd prvého stupňa skonštatoval, že na ich základe poskytol vedľajší účastník žalobkyniam poistné plnenie. Z týchto skutočnosti súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba je dôvodná. Za škodu, ktorá vznikla v dôsledku predmetnej dopravnej nehody na zdraví žalobkýň 1/, 2/, zodpovedá žalovaná v zmysle § 427 ods. 2 Obč. zák. Bolestné predstavuje v prípade žalobkyne 1/ sumu 31 650 Sk, čo je 1 050,60 eur ( 527,5 bodov x 60 Sk = 31 650 Sk = 1 050,60 eur ), sťaženie spoločenského uplatnenia predstavuje sumu 117 000 Sk, čo je 3 883,70 eur ( 1950 bodov x 60 Sk = 117 000 Sk = 3 883,70 eur ). V prípade žalobkyne 2/ bolestné predstavuje sumu 26 025 Sk, čo je 863,90 eur ( 433,75 bodov x 60 Sk = 26 025 Sk = 863,90 eur ), sťaženie spoločenského uplatnenia predstavuje sumu 50 100 Sk, čo je 1 663 eur ( 835 bodov x 60 Sk = 50 100 Sk = 1 663 eur ). Vzhľadom na vyššie popísaný zdravotný stav oboch žalobkýň a trvalé následky predmetného úrazu dospel súd prvého stupňa k záveru, že ide o prípad hodný osobitného zreteľa, takže odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia možno zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v § 7 ods. 1, 2 vyhl. č. 32/1965 Zb. ( § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. ). V tejto súvislosti súd prvého stupňa uviedol, že pred predmetnou nehodou boli obe žalobkyne veselé, spoločenské a aktívne, teraz sú apatické, žijú izolovane a pokiaľ aj vychádzajú z bytu, je to viac-menej len v súvislosti s návštevou lekárov. Žalobkyňa 1/ plánovala, že si s dcérou otvoria kozmetický salón, k čomu však v dôsledku úrazu nedošlo. Naopak, jej dcéra po dobu 2 rokov z dôvodu starostlivosti o ňu nepracovala. Žalobkyňa 2/ pred nehodou pracovala v Západoslovenských nábytkárskych závodoch a po zániku tohto obchodu pracovala s manželom v ich súkromnej predajni. Žalobkyňa 1/ pred predmetnou dopravnou nehodou často cestovala, navštívila USA, Cyprus, Grécko, rada plávala, chodila na prechádzky. Nemá v podstate žiadny príjem, živí ju syn a dcéra. V súvislosti s úrazom sa značne zvýšila jej hmotnosť ( 20 kg ). Žalobkyňa 2/ bola pred nehodou veselý, živý typ človeka, mala rada umenie, divadlo, aj 7-8 krát do roka išla do divadla, od nehody nebola ani na jednom predstavení. Spolu so žalobkyňou 1/ sa zúčastňovala krajanských posedení a ďalších organizovaných akcií, a tieto aktivity žalobkyne po úraze nemôžu vykonávať. Od predmetnej nehody žalobkyne s manželmi intímne nežijú. Súd prvého stupňa vzhľadom na tieto skutočnosti skonštatoval, že ujma na zdraví, ktorú utrpeli žalobkyne, úplne zmenila ich život, má trvalé a výrazne nepriaznivé dôsledky vo všetkých oblastiach ich života, od najzákladnejších životných úkonov ( hygiena, toaleta ), partnerského intímneho spolužitia, účasti na rodinnom, kultúrnom, spoločenskom a športovom živote. Súčasne treba podľa súdu prvého stupňa prihliadnuť na to, že ide o ženy, ktoré v čase nehody mali 43 rokov a úraz im spôsobil aj estetické následky. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa zvýšil odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia v prípade žalobkyne 1/ na 30 - násobok základného ohodnotenia a v prípade žalobkyne 2/ na 25 násobok základného ohodnotenia. Bolestné v prípade žalobkyne 1/ predstavuje sumu 31 518 eur ( 1050,60 x 30 = 31 518 eur ), pričom vedľajší účastník jej z tohto titulu zaplatil sumu 1 822,35 eur. Žalobkyňa 1/ má teda nárok na bolestné vo výške 29 695,65 eur (31 518 - 1 822,35 = 29 695,65 eur ). Odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia v prípade žalobkyne 1/ predstavuje sumu 116 511 eur ( 3 883,70 x 30 = 116 511 eur ), pričom vedľajší účastník jej z tohto titulu zaplatil súdu 3 883,69 eur. Žalobkyňa 1/ má teda nárok na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 112 627,31 eur ( 116 511 - 3 883,69 = 112 627,31 eur ). S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 1/ spolu sumu 142 322,25 eur ( 29 695,65 + 112 627,31 = 142 322,25 eur ). V prípade žalobkyne 2/ bolestné predstavuje sumu 21 597,50 eur ( 863,90 x 25 = 21 597,50 eur ), pričom vedľajší účastník jej zaplatil z tohto titulu sumu 1 295,81 eur. Žalobkyňa 2/ má teda nárok na bolestné vo výške 20 301,69 eur ( 21 597,50 - 1 295,81 = 20 301,69 eur ). Odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia v prípade žalobkyne 2/ predstavuje sumu 41 575 eur ( 1 663 x 25 = 41 575 eur ), pričom vedľajší účastník jej z tohto titulu zaplatil sumu 1 663 eur. Žalobkyňa 2/ má teda nárok na zaplatenie sumy 39 912 eur ( 41 575 - 1663 = 39 912 eur ). S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 2/ spolu sumu 60 213,35 eur ( 20 301,69 + 39 912 ). Zamietnutie vzájomného návrhu vedľajšieho účastníka súd prvého stupňa odôvodnil nasledovne: „Vedľajší účastník pokiaľ ide o jeho vzájomný návrh plnil navrhovateľkám 1/, 2/ na základe pôvodného rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 24. 10. 2003, ktorý nadobudol právoplatnosť, teda obe navrhovateľky plnenie prijali od vedľajšieho účastníka v dobrej viere, na základe právoplatného rozsudku, pričom aj pri jeho následnom zrušení uznesením odvolacieho súdu zo dňa 5. 11. 2009 ich nárok na náhradu odškodnenia na zdraví bol dôvodný a keďže súd opätovne rozhodol bolo potrebné vzájomný návrh odporcu zamietnuť, nakoľko pohľadávky medzi nimi sú započítateľné tak, ako sa už v priebehu konania vyjadrili navrhovateľky v 1.a 2. rade. S poukazom na uvedené, súd považuje uplatnený úrok z omeškania vo výške 9 % ročne u navrhovateľky v 1. rade odo dňa 12. 12. 2009 až do zaplatenia a u navrhovateľky v 2. rade rovnaký ročný úrok odo dňa doručenia vzájomného návrhu na súd, t. j. od 2. 1. 2010 a je v rozpore s dobrými mravmi.“ O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a o povinnosti žalovanej zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava III súdny poplatok rozhodol podľa zák. č. 71/1992 Zb. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie vedľajší účastník. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a vyhovie vzájomnému návrhu. Vytkol súdu prvého stupňa, že nerozlíšil samostatné nároky na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia. Poukázal na to, že existencia dôvodov pre zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. nezakladá zároveň aj existenciu dôvodov pre zvýšenie odškodnenia za bolesť a naopak ( rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. 2. 2002 sp. zn. 5Cdo 117/2000 ). Podľa vedľajšieho účastníka nebolo v konaní preukázané, že by vytrpené bolesti v prípade žalobkýň boli výrazne väčšie ako u iných osôb s porovnateľnými zraneniami. Žalobkyne nepreukázali také okolnosti pokiaľ ide o vytrpené bolesti, pre ktoré by ich prípad bolo možné považovať za hodný osobitného zreteľa. Čo sa týka sťaženia spoločenského uplatnenia vedľajší účastník odvolanie odôvodnil v podstate tým, že neboli splnené podmienky pre mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. Vedľajší účastník tiež poukázal na to, že súd prvého stupňa sa nezaoberal majetkovými pomermi žalovanej. Odvolanie proti výroku napadnutého rozsudku vedľajší účastník odôvodnil tým, že konanie o vzájomnom návrhu súd prvého stupňa „ani neotvoril“. Minimálne momentom doručenia výzvy vedľajšieho účastníka na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobkyne vedeli, že poskytnuté plnenie im nepatrí a preto nemožno v časti príslušenstva hovoriť o tom, že je uplatnené v rozpore s dobrými mravmi. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p. ), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že Odvolací súd v prvom rade uvádza, že v konaní nebolo sporné, že predmetnú nehodu zavinila žalovaná, ktorá preto zodpovedá za škodu na zdraví, ktorú utrpeli žalobkyne 1/, 2/, v zmysle § 427 ods. 2 v spojení s § 429 Obč. zák. Túto skutočnosť vedľajší účastník v odvolaní nespochybnil. To znamená, že základ uplatneného nároku je nepochybný. Z ust. § 11 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. 8. 2004, vyplýva, že na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia ( ďalej len „SSU“ ) v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy. Týmto doterajším predpisom je vyhl. č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov. V prejednávanej veci bolo preukázané, že k úrazu oboch žalobkýň došlo v roku 2000, takže vec treba posúdiť podľa vyhl. č. 32/1965 Zb. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia určená na základe počtu bodov stanovených lekárom predstavuje jednorazové odškodnenie za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh ( § 4 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb. ). Nemožno prehliadnuť, že už samotné základné bodové ohodnotenie ( § 6 ods. 1 vyhlášky ) zohľadňuje okolnosť, že poškodený je vplyvom následkov zranení obmedzený vo svojich možnostiach, napr. voľby povolania, spôsobov osobného uplatnenia, v možnostiach zúčastniť sa kultúrnej a športovej činnosti a pod. primerané zvýšenie podľa § 6 ods. 2 vyhlášky ( až na dvojnásobok ) potom predpokladá existenciu ďalších skutočností umožňujúcich záver, že obmedzenie poškodeného nemožno vyjadriť len základným odškodnením. Postup podľa § 7 ods. 3 vyhlášky prichádza do úvahy iba v skutočne výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa, kedy ani zvýšenie základného odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 6 ods. 2 vyhlášky dostatočne nevyjadruje následky, ktoré sú do budúcnosti v dôsledku poškodenia trvalo obmedzené alebo stratené. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že trvalé následky zranení, ktoré utrpeli žalobkyne, majú tak závažný charakter, že ide o výnimočný prípad hodný osobitného zreteľa, keď ani zvýšenie odškodnenia za SSU podľa § 6 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb. nie je dostatočné. V tomto ohľade odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na dôvody napadnutého rozsudku, v ktorých súd prvého stupňa podrobne popísal zranenia žalobkýň a najmä ich trvalé následky na ich zdraví. Odvolací súd iba dodáva, že v dôsledku trvalých následkov zranení sa život žalobkýň kompletne zmenil v negatívnom slova zmysle, keď sa obe stali invalidnými a v podstate neschopnými akejkoľvek samostatnej činnosti. Argumentácia vedľajšieho účastníka, že súd prvého stupňa nezisťoval majetkové pomery žalovanej, je právne bezvýznamná. Majetkové pomery žalovanej nemajú žiaden vplyv na rozhodnutie predmetnej veci. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok v časti, ktorou bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 112 627,31 eur z titulu odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia a povinnosť zaplatiť žalobkyni 2/ z toho istého titulu sumu 39 912 eur. Náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia sú dve relatívne samostatné zložky náhrady škody na zdraví. Oba tieto druhy odškodnenia sú náhradou tzv. nemateriálnej ujmy a majú slúžiť na to, aby si postihnutý mohol obstarať náhradné pôžitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a obmedzovania v živote. Ide o nároky rýdzo osobnej povahy, ktoré sa odškodňujú jednorazovo. Vyhláška č. 32/1965 Zb. zvlášť upravuje podmienky, za ktorých sa poskytuje odškodnenie za bolesť, a zvlášť podmienky pre odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Rovnako osobitne stanovuje zásady pre hodnotenie oboch druhov odškodnenia. Priznanie nároku na náhradu za bolesť nie je podmienené priznaním nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a naopak. Ak bola poškodenému poskytnutá ako odškodnenie peňažná suma z dôvodu bolestného, pričom dodatočne budú splnené - vzhľadom na zhoršenie zdravotného stavu - aj podmienky pre priznanie nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia ( alebo naopak ), nie je vylúčené priznanie tohto ďalšieho nároku. Z uvedeného možno vyvodiť, že aj zvýšenie odškodnenia u oboch nárokov v zmysle § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. treba posudzovať jednotlivo, pri každom nároku zvlášť. Existencia dôvodov pre zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa uvedeného ustanovenia neznamená zároveň aj existenciu dôvodov pre zvýšenie odškodnenia za bolesť a naopak ( rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. 2. 2002 sp. zn. 5 Cdo 117/2000 ). Odvolací súd tiež poukazuje na to, že na samostatnosť nárokov na odškodnenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia upozornil súd prvého stupňa už v zrušujúcom uznesení z 5. 11. 2009 č. k. 6Co 255/09- 267. Vzhľadom na závery uvedené v predchádzajúcom odseku nemožno považovať za správny postup súdu prvého stupňa, ktorý zvýšil bolestné u oboch žalobkýň v zmysle § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. v rovnakom rozsahu, v akom zvýšil náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, t. j. v prípade žalobkyne 1/ na 30 - násobok základného bodového ohodnotenia a v prípade žalobkyne 2/ na 25 - násobok základného bodového ohodnotenia. Zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v prípade žalobkyne 1/ na 30 - násobok a v prípade žalobkyne 2/ na 25 - násobok základného bodového ohodnotenia neznamená, že v rovnakom rozsahu treba zvýšiť aj bolestné. Okrem toho, napadnutý rozsudok je v časti bolestného nepreskúmateľný, pretože súd prvého stupňa nevysvetlil, akými úvahami sa riadil a aké okolnosti vzal do úvahy, keď dospel k záveru, že bolestné treba zvýšiť na 30, resp. 25 - násobok základného bodového ohodnotenia. Pritom Q.. J. B. v posudkoch zo 16. 7. 2001 a z 24. 7. 2001 navrhol zvýšenie bolestného na dvojnásobok, resp. o jednu polovicu. Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. napadnutý rozsudok v časti, ktorou bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 29 695,65 eur z titulu bolestného a povinnosť zaplatiť žalobkyni 2/ z toho istého titulu sumu 20 301,69 eur a podľa ods. 2 tohto ustanovenia vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ňom bude súd prvého stupňa musieť vykonať dokazovanie, ktorým ustáli, či tu sú podmienky pre mimoriadne zvýšenie bolestného u oboch žalobkýň v zmysle § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. a ak áno, v akom rozsahu. Bude treba vypočuť Q.. J. B., ktorý vypracoval posudky o bolestnom a znalca ustanoveného súdom prvého stupňa Q.. Q.. D. S.. V tejto súvislosti odvolací súd podotýka, že znalec Q.. Q.. D. S. B. znaleckom posudku Č.. X/XXXX ohodnotil bolestné v prípade žalobkyne 2/ počtom bodov 645. Vzhľadom na zrušenie napadnutého rozsudku v časti bolestného musel odvolací súd zrušiť i výrok, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť na účet súdu prvého stupňa súdny poplatok 12 152 eur a výrok, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť nahradiť žalobkyniam 1/, 2/ k rukám ich právneho zástupcu trovy konania 4 429,08 eur. Vedľajší účastník má síce v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania ( § 93 ods. 4 prvá veta O.s.p. ), ale nie v celom rozsahu. Vedľajší účastník totiž nie je legitimovaný na tzv. dispozičné úkony, a to či už dispozičné úkony konaním ( napr. späťvzatie žaloby podľa § 96 O.s.p. ) alebo dispozície predmetom konania ( napr. uzavretie súdneho zmieru podľa § 99 O.s.p., alebo zmena žaloby podľa § 95 O.s.p. ). Na podanie vzájomnej žaloby je legitimovaný výlučne žalovaný v sporovom konaní a môže smerovať výlučne proti žalobcovi v tom istom ( začatom a prebiehajúcom ) konaní. Vzájomnú žalobu nemôže uplatniť vedľajší účastník na strane žalovaného, pretože vedľajší účastník len pomáha procesnej strane, na ktorej vystupuje v konaní tak, aby táto spor vyhrala ( Občiansky súdny poriadok, Komentár - I. diel, 2. vydanie 2012, Števček/Ficová a kol., str. 345 ) . Vedľajší účastník v priebehu konania podaním z 21. 2. 2010 ( č. l. 298 ) uplatnil vzájomnú žalobu, ktorou sa voči žalobkyni 1/ domáhal zaplatenia 142 322,14 eur s prísl. a voči žalobkyni 2/ zaplatenia 60 213,35 eur s prísl. z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Ako je to však uvedené vyššie, vedľajší účastník nemôže uplatniť vzájomnú žalobu. Vedľajší účastník by však mohol podať samostatnú žalobu proti žalobkyniam, ktorou by sa voči nim domáhal vydania bezdôvodného obohatenia; v takom konaní by žalobkyne mali procesné postavenie žalovaných. Vzhľadom na to konaniu o vzájomnej žalobe bráni neodstrániteľný nedostatok podmienky konania a to nedostatok existencie žaloby. Preto odvolací súd zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. e/ O.s.p. výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola vzájomná žaloba zamietnutá a v zmysle § 104 ods. 1 prvá veta v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. konanie o vzájomnej žalobe zastavil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.