Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/33/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014894648 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014894648.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov JUDr. Miroslavy Janečkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu DISPOMED, s.r.o., Cesta pod Hradovou 23, Košice, IČO: 31 684 432, práv. zast. JUDr. Líviou Krnčokovou, advokátkou, Ul. 29. augusta 5, Bratislava, proti žalovanému ROBIN LOOK, spol. s r.o., Gagarinova 7/B, Bratislava, IČO: 31 341 179, práv. zast. ŠÁŠIK & Partners s.r.o., Sokolská 18, Bratislava, o 3.215,73 EUR a o vzájomnom návrhu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 24Cb/100/2005-929 z 3.12.2013 a o odvolaní obidvoch účastníkov proti uzneseniu č.k. 24Cb/100/2005-949 zo 17.12.2013, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 24Cb/100/2005-929 zo dňa 3.12.2013 potvrdzuje. Žalobca je povinný zaplatiť na náhradu trov odvolacieho konania žalovaného sumu 735,01 EUR, k rukám právneho zástupcu žalovaného, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 24Cb/100/2005-949 zo 17.12.2013 v časti týkajúcej sa náhrady trov štátu potvrdzuje. V časti týkajúcej sa náhrady trov žalovaného uznesenie Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 24Cb/100/2005-949 zo 17.12.2013 mení tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov súdnych poplatkov v sume 9.915,71 EUR a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 7.592,30 EUR, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám jeho právneho zástupcu. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu o zaplatenie sumy 3.215,73 EUR a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 92.247,72 EUR oproti povinnosti žalovaného vrátiť žalobcovi Excimerový Laser U. XXX, výrobné číslo XXX-XX/XX-XXX včítane príslušenstva, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak na základe výsledkov vykonaného dokazovania, ktorými mal za preukázané, že dňa 1.8.2002 bola medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim uzavretá v písomnej forme kúpna zmluva v zmysle § 409 Obch. zák., ktorej predmetom bol predaj a kúpa zdravotníckeho prístroja - excimerový laser U. XXX, v.č. XXX-XX/XX-XXX vrátane príslušenstva. Konštatoval, že keďže uvedený zdravotnícky prístroj mal byť využívaný na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a bol jednoznačne výrobkom, ktorý je potrebné v zmysle zák. č. 264/1999 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy považovať za výrobok, ktorý by mohol ohroziť zdravie (oprávnený záujem), vzťahuje sa na neho ustanovenie § 9 ods. 4 zák. č. 264/1999 Z.z., t.j. išlo o určený výrobok uvádzaný na trh ako použitý, v dôsledku čoho bol považovaný za určený výrobok prvýkrát uvedený na trh a mal byť pred jeho uvedením na trh a do prevádzky predmetom posudzovania o zhode v zmysle § 12 zák. č. 264/1999 Z.z.. Vyslovil názor, že v danom prípade nepostačujú žalobcom predložené certifikáty a schvaľovací výmer, ktoré boli vydané len na typy výrobkov a aj podľa vyjadrenia Elektrotechnického výskumného a projektového ústavu a.s. Nová Dubnica, nebola vykonávaná skúška a posudzovanie zhody na žiadnej vzorke výrobku, a teda je nesporné, že predmetný prístroj nebol predmetom posudzovania. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa uviedol, že žalobca pristúpil k predaju predmetného prístroja a k uzavretiu kúpnej zmluvy bez riadneho schvaľovacieho konania v zmysle zák. č. 264/1999 Z.z. a žalovaný pristúpil ku kúpe predmetného prístroja a k uzatvoreniu kúpnej zmluvy bez splnenia povinnosti, ktorá mu jednoznačne vyplývala z § 25 ods. 3 zák. č. 277/94 Z.z., nakoľko je nesporné, že v čase uzatvárania kúpnej zmluvy žalovaný disponoval informáciou, že ide o použitý výrobok. So zreteľom na uvedené skutočnosti súd vyhodnotil kúpnu zmluvu zo dňa 1.8.2002 ako absolútne neplatný právny úkon. Nakoľko podľa § 451 Obč. zák. plnením z neplatného právneho úkonu získal každý z účastníkov bezdôvodné obohatenie, je každý z nich povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa neplatnej zmluvy dostal, a to s poukazom na § 458 Obč. zák., teda žalovaný predmetný zdravotnícky prístroj a žalobca kúpnu cenu 2.732.119,50 Sk a úroky z omeškania zaplatené žalovaným v sume 46.935,20 Sk (spolu 92.247,72 EUR). V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že sa pri rozhodovaní riadil záväzným názorom odvolacieho súdu vyjadreným v jeho zrušujúcom uznesení z 28.2.2013 pod č.k. 3Cob/432/2012-884. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca navrhujúc ho zmeniť a vzájomný návrh žalovaného zamietnuť alebo rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní poukázal na skutočnosť, že zo záznamov zo žalovaného operačnej knihy vyplýva, že žalovaný používal predmetný laserový prístroj od 9.3.2002 do 29.9.2003, pričom za obdobie od marca 2002 do augusta 2002 dosiahol tržby vo výške 878.000,- Sk a za obdobie po uzatvorení kúpnej zmluvy sumu 9.823.891,- Sk. Poukázal ďalej na to, že žalobca bol po celý čas v dobrej viere, že predložené certifikáty a schvaľovací výmer sú z hľadiska zákonných požiadaviek dostačujúce a žalovaný nenamietal, že by prístroj nespĺňal požiadavky ustanovené všeobecne záväznými predpismi a technickými normami. Namietal, že žalovaný ako odborne spôsobilá osoba nepostupoval s odbornou starostlivosťou, vyťažil z laserového prístroja čo sa dalo a následne, keď došlo k poškodeniu prístroja, odstúpil listom zo dňa 15.2.2005 od kúpnej zmluvy. Ďalej vytýkal súdu prvého stupňa, že nezohľadnil pri rozhodovaní tú skutočnosť, že predmetom kúpnej zmluvy bol predaj a kúpa laserového prístroja s výhradou vlastníckeho práva, to znamená, že žalovaný mal právo vec iba držať a užívať až do úplného zaplatenia kúpnej ceny a úrokov z omeškania, okamihom ktorým by na neho prešlo vlastnícke právo, k čomu však nikdy nedošlo. Ďalej súdu prvého stupňa odvolateľ vytýkal nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 457 Obč. zák.. Poukázal na to, že žalovaný používaním prístroja získal za 13 mesiacov jeho užívania tržby vo výške 9.823.891,- Sk a predpokladaný zisk v sume 9.173.891,- Sk, výšku ktorých oznámil žalovaný žalobcovi v rámci rokovaní o uzatvorení zmluvy o zapožičaní zdravotníckej techniky. Keďže spotrebované plnenie v podobe výkonu práva užívať cudziu vec nie je možné vrátiť, žalovaný by si svoju vzájomnú povinnosť podľa § 457 Obč. zák. splnil tým, že žalobcovi nahradí získané bezdôvodné obohatenie v peňažnej forme, v zmysle § 458 ods. 1 Obč. zák.. Vzhľadom na uvedené namietal, že splnením povinnosti vydať laserový prístroj nedôjde k splneniu povinnosti vydať všetko, čo sa na základe neplatnej zmluvy neoprávnene získalo. Poukázal ďalej na to, že v čase vydania rozsudku je úžitková hodnota prístroja nulová, nakoľko je zničený, dňa 1.8.2002 bol však užívaniaschopný a žalovaný ho používal na výkon svojej podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na žalovaným dosiahnuté tržby konštatoval, že prístroj nemohol mať nulovú hodnotu, a preto poukázal na záver odvolacieho súdu vyjadrený v zrušujúcom uznesení, že ak by objektívne nebolo možné prístroj vydať, nastupovala by povinnosť krátiť zaplatenú cenu. S poukazom na znalecký posudok vypracovaný M.. G. L. označil laserový prístroj za nefunkčný, pričom je jeho poškodenie trvalého a neodstrániteľného charakteru, nakoľko je oprava nerentabilná, za takéhoto stavu je potrebné považovať laserový prístroj za zničený a od žalobcu nemožno požadovať, aby ho prijal späť. Ďalej namietal, že protinárok uplatnený žalovaným nepredstavuje nárok vyplývajúci z obchodnoprávneho vzťahu (zmluvy), ale nárok vyplývajúci priamo zo zákona, preto chýba vzájomná hmotnoprávna previazanosť nárokov, ktorú predpokladá ustanovenie § 404 ods. 1 Obch. zák.. Žalovaným uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sa netýka neplatnej kúpnej zmluvy, ale je nárokom vyplývajúcim zo zákona. Poukázal na to, že k premlčaniu práva na vydanie zaplatených splátok došlo v mesiacoch september až december 2006 a k premlčaniu práva na vydanie zaplatených úrokov z omeškania došlo v apríli 2007, to znamená, že nárok žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia bol uplatnený na súde až po uplynutí štvorročnej premlčacej doby dňa 21.8.2007. Prvostupňový súd mal preto podľa jeho názoru na námietku premlčania prihliadnuť. Ďalej namietal, že v danom prípade stoja proti sebe dve práva na peňažné plnenie, premlčanie môžu namietať obaja účastníci neplatnej zmluvy, a preto je aplikácia ustanovenia § 107 ods. 3 Obč. zák. vylúčená. Odvolateľ označil rozsudok súdu prvého stupňa za nedostatočne odôvodnený, neobsahujúci zákonom stanovené náležitosti a za nerešpektujúci kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Žalovaný navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že v konaní bolo preukázané, že predmetom kúpy nebol prístroj U. XXX, výrobné číslo XXX-XX/XX-XXX vrátane príslušenstva, neskôr upravený na U. XXX. Ďalej bolo preukázané, že prístroj nebol žalobcom zakúpený od výrobcu, ale od firmy ART-MED s.r.o. Brno, pričom až do získania dokladov túto skutočnosť preukazujúcich žalobca tvrdil, že prístroj zakúpil od výrobcu. Poukázal na list právnych zástupcov výrobcu zo dňa 12.12.2006, v ktorom výrobca uviedol, že žalobca a ani spoločnosť ART-MED s.r.o. Brno nie sú oficiálnym distribútorom výrobcu. Poukázal ďalej na ďalší list výrobcu zo dňa 19.7.2006, v ktorom výrobca oznamuje, že laser nesmie byť za žiadnych okolností používaný, ak nebol inštalovaný a udržiavaný personálom autorizovaného servisu a obsluhovaný vyškoleným personálom. Žalobca teda v rozpore so zákonom doviezol a žalovanému dodal prístroj, na dovoz, inštaláciu a predaj ktorého nemal od výrobcu žiadne oprávnenie, o čom na rozdiel od žalovaného mal a musel vedieť. Predmetný prístroj U. XXX/XXX v.č. XXX-XX/XX-XXX vrátane príslušenstva neprešiel riadnym konaním v zmysle zákona č. 264/1999 a z tohto dôvodu kúpna zmluva svojím obsahom odporuje zákonu, a preto je podľa § 39 Obč. zák. neplatným právnym úkonom. Žalobcom predložený schvaľovací výmer nespĺňal požiadavky zák. č. 264/1999 Z.z., pretože bol vydaný na prístroj U. XXX a nie na U. XXX dodatočne upravovaný na U. XXX, pričom sa naviac jednalo o prístroj už použitý a dodatočne upravený. Vyslovil názor, že prístroj mal byť v zmysle zák. č. 264/1999 Z.z. samostatne certifikovaný a jeho používanie v klinickej praxi schválené rovnako, ako výrobky prvýkrát uvedené na trh, čo sa však nestalo. V súvislosti so žalobcom namietanou nesprávnou aplikáciou § 457 Obč. zák. uviedol, že § 457 Obč. zák. má reštitučný charakter, teda obnovenie predchádzajúceho stavu a účastníci neplatnej zmluvy sú si povinní vrátiť tie veci, ktoré dostali z neplatnej zmluvy bez toho, aby táto povinnosť bola akokoľvek podmieňovaná. Z vyjadrenia M.. G. L. vyplýva, že prístroj je správne skladovaný a že žalovaný je schopný ho žalobcovi vrátiť. Ďalej uviedol, že to, že je prístroj nefunkčný, nie je zavinené žalovaným. V súvislosti s vydaním úžitkov z plnenia, ktoré tvoria predmet bezdôvodného obohatenia, je v zmysle § 458 ods. 2 Obč. zák. rozhodujúca dobrá viera toho, kto bezdôvodné obohatenie získal. Žalovaný bol v čase, keď predmet kúpy používal presvedčený, že tvrdenie žalobcu ohľadom pôvodu, typu a ostatných skutočností sú pravdivé, kúpna zmluva je platná a používanie prístroja v klinickej praxi v súlade so zákonom. Poukázal na to, že toto dokonca tvrdil aj žalobca ešte aj po začatí konania, a to do chvíle, keď žalovaný nepredložil dôkazy, tieto tvrdenia vyvracajúce. Za správny, a to aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. M Obdo V 2/2002 označil názor súdu prvého stupňa, že premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia v obchodnoprávnom vzťahu sa riadi Obchodným zákonníkom, a teda sa premlčuje v štvorročnej premlčacej lehote. Ďalej konštatoval, že Obchodný zákonník je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis, čo platí aj pre jeho všeobecné ustanovenie upravujúce premlčanie. Ďalej zdôraznil, že žalovaný si uplatnil nárok z neplatnej kúpnej zmluvy, tej istej kúpnej zmluvy, z ktorej si žalobca dňa 20.12.2004 podaním návrhu uplatňoval od žalovaného úroky z omeškania, a preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď na daný prípad aplikoval ustanovenie § 404 Obch. zák.. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny, keď súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, a to z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré nepovažuje z dôvodu hospodárnosti za potrebné opakovať, a preto ho ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Odvolací súd považuje za potrebné k veci dodať, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď sa pri rozhodovaní riadil v zmysle § 226 O.s.p. právnym názorom odvolacieho súdu vyjadreným v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí, ktorým okrem iného konštatoval, že prístroj, ktorý nemal príslušné oprávnenie v zmysle zák. č. 264/1999 Z.z., aby mohol byť uvedený na slovenský trh, mal nulovú hodnotu a nemohol byť znehodnotený používaním a tiež, že žalovaný cenu výkonov pri používaní prístroja nezískal na úkor žalobcu. Vzhľadom na uvedené postupoval súd prvého stupňa správne, keď na daný prípad aplikoval § 458 Obč. zák.. Podľa názoru odvolacieho súdu v konaní žalobca nepreukázal, že by žalovaný s ohľadom na všetky okolnosti prípadu mohol predpokladať, že mu plnenie, ktoré tvorí predmet bezdôvodného obohatenia nepatrí, a preto súd prvého stupňa postupoval v súlade s § 458 ods. 2 Obč. zák., keď žalovanému neuložil povinnosť vydať žalobcovi aj úžitky, ktoré získal využívaním laserového prístroja. Vychádzajúc zo znenia ustanovenia § 457 Obč. zák. sa odvolací súd stotožnil s názorom žalovaného, že toto ustanovenie má reštitučný charakter, to znamená, že účastníci neplatnej zmluvy sú povinní vrátiť tie veci, ktoré dostali z neplatnej zmluvy, pričom vzájomná reštitučná povinnosť nie je podmieňovaná určitým právnym vzťahom k veci, ktorá má byť vrátená a nie je významné, či sa kupujúci stal alebo nestal vlastníkom veci. Podľa § 394 ods. 2 Obch. zák. pri práve na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy začína premlčacia doba plynúť odo dňa, keď k plneniu došlo. Podľa § 397 Obch. zák. ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doby štyri roky. Z citovaných ustanovení vyplýva, že Obchodný zákonník upravuje premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného formou plnenia z neplatnej zmluvy a nepochybne z nich vyplýva, že sa právo na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy premlčuje v štvorročnej premlčacej dobe, ako to správne ustálil aj súd prvého stupňa. Odvolací súd zhodne so žalovaným poukazuje na tú skutočnosť, že otázkou premlčania práva na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej obchodnej zmluvy sa zaoberal vo svojich rozhodnutiach aj najvyšší súd napr. v rozhodnutí z 23.10.2001 sp. zn. M Obdo V 2/2000, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č. 34/2002. Podľa § 404 ods. 1 Obch. zák. ak bolo právo, ktoré podlieha premlčaniu uplatnené v súdnom alebo rozhodcovskom konaní vo forme protinároku, prestáva pri ňom plynúť premlčacia doba dňom, keď sa začalo súdne alebo rozhodcovské konanie ohľadne práva, proti ktorému protinárok smeruje, ak sa tak nárok, ako aj protinárok vzťahujú na tú istú zmluvu alebo na niekoľké zmluvy uzavreté na základe jedného rokovania alebo niekoľkých súvisiacich rokovaní. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že podaním žaloby žalobcom dňa 20.12.2004 prestala v zmysle § 404 ods. 1 Obch. zák. plynúť premlčacia lehota žalovanému, nakoľko aj podľa názoru odvolacieho súdu nárok žalobcu vychádza z toho istého právneho základu, ktorým je účastníkmi dňa 1.8.2002 uzatvorená kúpna zmluva, predmetom ktorej bol predaj a kúpa zdravotníckeho prístroja Excimerový laser U. XXX, v.č. XXX-XX/XX-XXX vrátane príslušenstva. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu súdnych poplatkov v sume 353,45 EUR a trov právneho zastúpenia v sume 5.215,14 EUR do troch dní od právoplatnosti uznesenia k rukám jeho právneho zástupcu a súčasne mu uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava II náhradu trov štátu v sume 275,45 EUR do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Proti tomuto uzneseniu podali včas odvolanie obidvaja účastníci. Žalobca navrhol napadnuté uznesenie zrušiť z dôvodu, že sú dané dôvody na zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia vo veci samej. Žalovaný navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a priznať mu náhradu trov konania v celkovej sume 18.918,46 EUR. Namietal, že žalovaný zaplatil súdne poplatky v celkovej výške 9.915,71 EUR a nie ako chybne vyčíslil súd sumou 353,45 EUR. Ďalej namietal, že súd nevzal do úvahy ním predložené vyčíslenie trov konania zo dňa 5.12.2013. Súd prvého stupňa nepriznal náhradu trov vyčíslených ako položky 2 - 5, t.j. 4 úkony z dôvodu, že JUDr. Jaroslav Šášik zastupoval žalovaného ako fyzická osoba na základe plnomocenstva, nie ako advokát. Uviedol, že JUDr. Šášik zastupoval žalovaného ako fyzická osoba, ale len do 29.2.2008, kedy svoju advokátsku činnosť obnovil a zastupoval žalovaného ďalej ako advokát, pričom od 24.10.2008 zastupoval žalovaného ako konateľ a spoločník advokátskej kancelárie ŠÁŠIK & Partners s.r.o.. Namietal, že poradu s klientom dňa 20.3.2012 advokát absolvoval, keďže táto porada súvisela s jeho povinnosťou vyjadriť sa k predloženému znaleckému posudku súdneho znalca M.. L.. Nakoľko prejednávaná problematika je špecifická a vyžaduje určité odborné vedomosti v oblasti laserovej zdravotníckej techniky, považoval za potrebné po odbornej stránke konzultovať predložené vyjadrenie súdneho znalca pred zaslaním vyjadrenia k znaleckému posudku so žalovaným. K odvolaniu pripojil list Slovenskej advokátskej komory z 29. februára 2008 adresovaný JUDr. Jaroslavovi Šášikovi, o obnovení jeho výkonu advokácie dňom 29.2.2008 a tiež list z 18. novembra 2008, potvrdzujúci zápis spoločnosti ŠÁŠIK & Partners s.r.o. do zoznamu spoločností s ručením obmedzeným. K odvolaniu ďalej pripojil záznam o porade s klientom zo dňa 20.3.2012 potvrdený žalovaným. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie nie je v celom rozsahu vecne správne. Vzhľadom na potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, zodpovedá ustanoveniu § 142 ods. 1 O.s.p. a úspechu žalovaného v konaní rozhodnutie, ktorým bola žalovanému uložená jednak povinnosť nahradiť trovy žalovaného ako aj trovy štátu v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p.. Nakoľko výška trov štátu zodpovedá sume, ktorá bola zaplatená na znalečné z prostriedkov štátu, odvolací súd v tejto časti napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. V časti týkajúcej sa náhrady trov žalovaného odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa neurčil náhradu trov v správnej výške. Za dôvodnú považoval námietku žalovaného, týkajúcu sa nepriznania náhrady za súdny poplatok za podanie vzájomného návrhu v sume 160.926,- Sk, t.j. 5.341,76 EUR a za súdny poplatok za odvolanie proti rozsudku zo dňa 7.8.2012 v sume 4.220,50 EUR. Žalovanému potom správne patrí náhrada trov za súdne poplatky v celkovej sume 9.915,71 EUR. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný preukázal, že JUDr. Jaroslavovi Šášikovi bol obnovený výkon advokácie dňom 29.2.2008, patrí žalovanému náhrada aj za úkony, a to účasť na pojednávaní dňa 17.9.2008 v sume 605,81 EUR, písomné vyjadrenie z 13.10.2008 (nesprávne uvedené 13.11.2008) v spojení s jeho doplnením zo dňa 16.6.2009 (nesprávne uvedené 2008) v sume 605,81 EUR a účasť na pojednávaní dňa 19.11.2008 v sadzbe 151,45 EUR. Odvolací súd nepriznal žalovanému náhradu za účasť na pojednávaní dňa 10.6.2008 v sume 151,45 EUR, nakoľko zo zápisnice z tohto pojednávania vyplýva, že sa pojednávania určeného na tento deň právny zástupca žalovaného nezúčastnil. Odvolací súd priznal žalovanému aj náhradu za poradu s klientom konanú dňa 20.3.2012 v sume 605,81 EUR, nakoľko žalovaný preukázal, že právny zástupca žalovaného tento úkon právnej služby skutočne vykonal a odvolací súd ho považoval za účelný, nakoľko skutočne ide o problematiku vyžadujúcu odborné vedomosti, preto konzultáciu so žalovaným nepovažoval za nadbytočnú. Žalovanému vzniklo podľa § 16 vyhl. č. 655/2004 aj právo na náhradu paušálnej náhrady hotových výdavkov, a to 3x po 5,32 EUR a 1x 7,63 EUR a v zmysle § 18 vyhl. č. 655/2004 Z.z. právo na náhradu DPH v sume 384,69 EUR. Žalovanému tak správne patrí náhrada trov právneho zastúpenia v celkovej sume 7.592,30 EUR. Vzhľadom na uvedené, uznesenie súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa náhrady trov zmenil podľa § 220 O.s.p. a rozhodol spôsobom vo výroku uvedeným. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu súd priznal úspešnému žalovanému. Žalovanému v odvolacom konaní vznikli trovy za právne zastúpenie, a to za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu z 31.1.2014 v sume 605,81 EUR, paušálnej náhrade hotových výdavkov v sume 8,04 EUR a DPH v sume 121,16 EUR, t.j. v celkovej sume 735,01 EUR, v zmysle §§ 10 ods. 1, 16 a 18 vyhl. 655/2004 Z.z.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.