Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 23Cb/120/1995 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1095899381 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 08. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1095899381.10 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov v 1. rade: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Úrad právnych služieb, Kutuzovova č. 8, Bratislava (pôvodne Slovenská republika - Armáda Slovenskej republiky, Vojenský úrad pre právne zastupovanie, Bratislava), v 2. rade: Česká republika - Ministerstvo obrany, Tychonova 1, 160 00 Praha 6, ( pôvodne Česká republika - Vojenská správa, Vojenský úrad pre právne zastupovanie, nám. Svobody č. 471, Praha 6, Česká republika), proti odporcovi: Incheba, a. s.. Viedenská cesta č. 1, Bratislava, zastúpenému HMG & PARTNERS, s.r.o., Štefanovičova 12, Bratislava, o zaplatenie príslušenstva z istiny 65 529,40 eur (1 974 138,70 Sk ), o náhrade trov konania, takto r o z h o d o l : Navrhovateľ v 2. rade a odporca nemajú právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Navrhovatelia v 1. a 2. rade sa podaným návrhom domáhali, aby súd rozhodol o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi v 1. rade sumu 658 046,20 Sk (21 843,13 eur) s príslušenstvom a navrhovateľovi v 2. rade sumu 1 316 092,40 Sk (43 686,26 eur) s príslušenstvom titulom zmluvy o spolupráci zo dňa 26.6.1992 uzatvorenej medzi právnym predchodcom navrhovateľov a odporcom. Rozsudkom zo dňa 6.11.2000 č. k. 23 Cb 120/95-122 súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi v 1. rade sumu 658 046,20 Sk istiny s 3 % -ným úrokom z omeškania od 31.3.1995 až do 30.4.1995 a 22 % -ným úrokom z omeškania od 1.5.1995 až do zaplatenia a navrhovateľovi v 2. rade sumu 1 316 092,40 Sk istiny s 3 % -ným úrokom z omeškania od 31.3.1995 do 30.4.1995 a 22 % úrokom z omeškania od 1.5.1995 až do zaplatenia dlžnej sumy, náklady konania v sume 5 943,60 Sk. Zároveň bola uložená odporcovi povinnosť zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok za návrh v sume 78 964 Sk. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 7.2.2002 č.k. 3 Obo 34/2001-157 rozsudok vo vec samej potvrdil a výrok o zaplatení úrokov z omeškania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku o zaplatenie istiny nadobudol právoplatnosť dňa 12.3.2002. Krajský súd rozsudkom zo dňa 7.10.2009 uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi v 1. rade 23,9% úrok z omeškania zo sumy 21 843,13 € (658 046,20 Sk) od 14.4.1995 do 25.11.2005, t.j. vo výške 52 319,51 eur a navrhovateľovi v 2. rade úrok z omeškania vo výške 23,9% ročne z čiastky 43 686,26 eur ( 1 316 092,40 Sk) od 14.4.1995 do zaplatenia. Navrhovateľovi priznal voči odporcovi právo na náhradu trov konania v sume 54,40 eur, navrhovateľovi v 1. rade právo na náhradu trov konania nepriznal. Na základe odvolania odporcu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 15.12.2010 č.k. 4 Obo 124/2009-311 rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Následne Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 23 Cb 120/1995-371 zo dňa 10. 05. 2012 rozhodol tak, že odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi v 1. rade titulom úrokov z omeškania z istiny 21 843,13 eur za obdobie od 14.04.1995 do 21.04.2005 sumu 29 934,91 eur a navrhovateľovi v 2. rade úroky z omeškania z istiny 43 696,26 eur za obdobie rok 1995, rok 1996, 1997, 1998, 1999, 2000, 2001, 2002, rok 2003, 2004 a 2005 tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Vo zvyšku bol návrh navrhovateľa v 2. rade zamietnutý a odporca bol zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi v 2. rade náhradu trov konania v sume 292,10 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Ďalej súd rozhodol, že navrhovateľovi v 1. rade sa náhrada trov konania nepriznáva. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 3 O. s .p., podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania ak mal neúspech v nepatrnej časti. Na základe odvolania odporcu Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 23 Cb 120/1995-371 zo dňa 10.05.2012 v časti, ktorou je odporca zaviazaný navrhovateľovi v 2. rade zaplatiť náhradu trov konania v sume 292,10 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie s nasledovným odôvodnením: „Najvyšší súd Slovenskej republiky pri posudzovaní navrhovateľa v 2. rade sa nestotožnil s vysloveným názorom, že v danom prípade mal neúspech iba v nepatrnej časti a dospel k záveru, že konajúci súd nerozhodol v súlade zákonom, keď pri rozhodnutí aplikoval ustanovene § 142 ods. 3 O. s. p. Procesný úspech žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba v príslušenstve žalovanej pohľadávky / v úrokoch z omeškania / nemožno v odôvodnených prípadoch / pri rozhodovaní o náhrade trov konania / považovať za „neúspech v pomerne nepatrnej časti“ podľa ustanovenia § 142 ods. 3 O. s. p., ale za čiastočný úspech v zmysle ustanovenia § 142 Ods. 2 O. s. p. Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedeného dôvodu v tejto časti s odkazom na ustanovenie § 221 0. S. p. rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové konanie, v ktorom je potrebné rozhodnúť o trovách konania podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O. s. p.“ Vzhľadom na uvedené vyzval tunajší súd navrhovateľa v 2. rade a odporcu, aby pre účely rozhodnutia o trovách konania a zohľadnenia úspechu v konaní vyčíslili príslušenstvo k istine. Navrhovateľ v 2. rade súdu oznámil, že podľa jeho názoru výpočet príslušenstva nie je pre rozhodnutie o trovách potrebný. Odporca na výzvu súdu oznámil, že súdom priznané príslušenstvo k istine ku dňu vyhlásenia rozsudku je v prípade navrhovateľa v 1. rade v sume 29 934,91 eur tak, ako bolo uvedené v rozsudku, pričom navrhovateľ v1. rade pôvodne požadoval od odporcu úrok z omeškania z istiny 21 843,- eur od 14.4.1995 do 25.11.2005 vo výške 23,9% ročne, čo predstavuje 52.319 eur. V prípade navrhovateľa v 2. rade v sume 60.140,23 eur ( presný výpočet tvorí prílohu tohto podania ) pričom navrhovateľ v 2. rade pôvodne požadoval od odporcu úrok z omeškania z istiny 43 686,- eur od 14.4.1995 do zaplatenia vo výške 23,9% ročne, čo ku dňu vyhlásenia rozsudku ( 10.5.2012 ) prestavuje po vyčíslení sumu 178 424 88,- eur ( to znamená, že navrhovateľ v 2. rade nebol úspešný v rozsahu v rozsahu 66,29% z ním požadovaného nároku ). Vzhľadom k skutočnosti, že v prípade nároku na zaplatenie príslušenstva k istine uplatneného navrhovateľom v 2. rade bol navrhovateľ v 2. rade z väčšej časti neúspešný, odporca si vyčíslil uplatnenú náhradu trov právneho zastúpenia voči navrhovateľovi v 2. rade a žiadal, aby bol navrhovateľ v 2. rade zaviazaný nahradiť odporcovi trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia. Spolu náhradu trov právneho zastúpenia odporcu vyčíslil z tarifnej hodnoty veci 178 424,88 eur v zmysle cit. Vyhlášok č.240/1990 Zb., č. 163/2002 Z. z. a č. 655/2004 Z. z. v celkovej výške 5 355,76 eur bez DPH t. j. 6 426,91 eur s DPH. Vzhľadom ku skutočnosti, že navrhovateľ v 2. rade si uplatňoval v predmetnej veci nárok ( ku dňu rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č. k. 23Cb/120/1995-371 zo dňa 10.5.2012 vyčísliteľný ) v sume 178 424,88 eur, no predmetným rozhodnutím mu súd priznal ( ako je zrejmé z priloženého vyčíslenia ) 60 140,23 eur, čo predstavuje úspech navrhovateľa v 2. rade len v rozsahu 33,71% t. j. odporca bol úspešný v rozsahu 66,29% to znamená, že odporca má v zmysle § 142 ods. 2 O. s. p. nárok na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci v rozsahu 32,58%; odporca žiada, aby súd zaviazal navrhovateľa v 2. rade na náhradu trov právneho zastúpenia odporcu v celkovej výške 1 744,91 eur bez DPH t. j. 2 093,89 eur s DPH čo predstavuje 32,58 % zo sumy vyššie vyčíslenej (5 355,76 eur bez DPH t. j. 6 426,91 eur s DPH). Podľa § 142 ods. 2 O. s. p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov právo. Citované ustanovenie zákona zotrváva na zásade zodpovednosti za úspech v konaní a stanovuje, že v prípade čiastočného úspechu v konaní účastníci konania majú právo na pomernú náhradu trov konania v závislosti od pomeru úspechu. V prípade, ak pomer úspechu je v zásade rovnovážny, súd môže rozhodnúť, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Pri rozhodovaní o trovách konania bol súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, že o trovách konania je potrebné rozhodnúť v zmysle citovaného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Súd preto zobral do úvahy skutočnosť, že čo do istiny bol úspešný navrhovateľ v 2. rade a čo do príslušenstva bol z väčšej časti úspešný odporca v 2. rade, čo možno považovať za rovnovážny pomer úspechu a neúspechu. Nemožno súhlasiť s názorom navrhovateľa v 2. rade, že má nárok na plnú náhradu trov konania vzhľadom na úspech čo do istiny. Ako vyplýva z právneho názoru odvolacieho súdu, neúspech v príslušenstve nie je možné považovať za nepatrný neúspech a nie je možné aplikovať ust. § 142 ods. 3 O. s. p. Taktiež nie je možné súhlasiť s odporcom, že súd má zobrať do úvahy jeho ( v prevažnej miere) úspech čo do príslušenstva a trovy pomerne rozdeliť, t.j. jemu priznať cca 30 % náhradu trov. V tomto prípade by nebol zohľadnený úspech navrhovateľa v 2. rade čo do priznania istiny. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ v 2. rade bol úspešný čo do istiny a čo do príslušenstva bol v prevažnej miere neúspešný, súd rozhodol tak, že nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, v troch vyhotoveniach. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O. s. p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).