Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/239/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1101899867 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1101899867.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a členiek senátu JUDr. Danice Michalkovej a JUDr. Andrey Haitovej, v právnej veci navrhovateľa: ČSOB Poisťovňa, a. s., Vajnorská 100/B, Bratislava, IČO: 31325416, zast. advokátska kancelária Geško, Hulín a partneri, s. r. o., Velehradská 33, Bratislava, proti odporcom: 1) Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO: 36062235, zast. Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00151700, 2) J. Y., Q.. XX. XX. XXXX, XXX XX T. Ď. XXX, o zaplatenie 3.589,92 Eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 29Cb/159/2001-142 zo dňa 31. 01. 2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č. k. 29Cb/159/2001-142 zo dňa 31. 01. 2012 voči odporcovi v 2. rade z r u š u j e a konanie voči nemu z a s t a v u j e . Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č. k. 29Cb/159/2001-142 zo dňa 31. 01. 2012 voči odporcovi v 1. rade p o t v r d z u j e . Odporcovi v 1. rade sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Súčasne uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi v 1. rade trovy konania vo výške 179,41 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že návrhom zo dňa 11. 06. 2001 sa navrhovateľ domáhal voči odporcom zaplatenia sumy vo výške 3.589,92 Eur, s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne od 21. 08. 1999 do zaplatenia a trov konania, z titulu regresného nároku za škodu vyplatenú poistencovi navrhovateľa spôsobenú dopravnou nehodou, zavinenou motorovým vozidlom vedeným odporcom v 2. rade a zákonne poisteným u odporcu v 1. rade. Súd prvého stupňa vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému podal odporca v 1. rade odpor s odôvodnením, že dopravná nehoda mu nebola nahlásená jeho poistencom a že žaloba voči nemu je nedôvodná. Uznesením zo dňa 17. 09. 2002 súd pripustil vstup odporcu v 2. rade do konania, pričom uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12. 10. 2002. Uznesením zo dňa 26. 04. 2006 súd pripustil, aby do konania na miesto odporcu Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. vstúpil odporca v 1. rade zastúpený Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., v zmysle zákonného zastúpenia podľa ust. § 28 zák. č. 381/2001 Z. z. Súd prvého stupňa rozhodol rozsudkom zo dňa 21. 06. 2010 tak, že zaviazal odporcov spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi žalovanú pohľadávku. Proti uvedenému rozsudku podal odporca v 1. rade v zákonnej lehote odvolanie a to proti zaväzujúcim výrokom rozsudku. Krajský súd v Bratislave rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, pričom uviedol, že súd prvého stupňa nerozhodol o zmenenom návrhu zo dňa 04. 09. 2002 a teda rozhodol v rozpore s návrhom navrhovateľa. Taktiež odvolací súd vytkol súdu prvého stupňa, že sa nevysporiadal so vznesenou námietkou premlčania, ktorú odporca vzniesol v odvolaní. Z rozhodnutia o priestupku č. p. ORP-233-2/DI-20-99 ORPZ zo dňa 25. 06. 1999 súd zistil, že odporca v 2. rade dňa 26. 03. 1999 viedol nákladné motorové vozidlo zn. IFA W 50s, ŠPZ LV 38-10 a spôsobil dopravnú nehodu. V tom čase odporca v 2. rade nebol držiteľom vodičského oprávnenia a po nehode mu namerali v dychu 0,79 promile alkoholu v krvi. Odporcovi v 2. rade bola uložená pokuta vo výške 5.000,- Sk a uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá po dobu 12 mesiacov. Rozhodnutie o priestupku nadobudlo právoplatnosť 16. 07. 1999. Z poistnej zmluvy č. 8000129015 zo dňa 07. 01. 1998 súd zistil, že poškodené motorové vozidlo IVECO Turbo Daily mal jeho vlastník IM-EX TRADING, spol. s r. o. havarijne poistené u navrhovateľa. Z odporu odporcu v 1. rade súd zistil, že motorové vozidlo odporcu v 2. rade bolo zákonne poistené u Slovenskej poisťovne, a. s. Z Hlásenia poškodenia vozidla zo dňa 29. 03. 1999 súd zistil, že poistenec navrhovateľa nahlásil škodu vzniknutú pri dopravnej nehode navrhovateľovi. Z faktúry zo dňa 21. 04. 1999 súd zistil, že servis AUTO-IMPEX, spol. s r. o. vyfakturoval dňa 21. 04. 1999 poistencovi navrhovateľa sumu 133.024,50 Sk ako náklady na opravu motorového vozidla spôsobené dopravnou nehodou. Z likvidačného protokolu zo dňa 18. 08. 1999 súd zistil, že navrhovateľ pri likvidácii poistnej udalosti vyplatil na likvidáciu poistnej udalosti sumu 108.150,- Sk (sumu zníženú o DPH). Uvedenú sumu vyplatil dňa 20. 08. 1999. Súd prvého stupňa sa zaoberal aj vznesenou námietkou premlčania zo strany odporcu v 1. rade a uviedol, že žalobný návrh bol voči odporcovi v 1. rade uplatnený na súde dňa 11. 06. 2001 a proti odporcovi v 2. rade až 04. 09. 2002. Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 106 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého je premlčacia doba dva roky odo dňa, kedy sa poškodený dozvie o škode a kto za ňu zodpovedá. Poškodeným pri dopravnej nehode zo dňa 26. 03. 1999 bola preukázateľne spoločnosť IM-EX TRADING, spol. s r. o., ktorej navrhovateľ vyplatil zo zmluvného poistenia poistné plnenie a tým v zmysle ust. § 813 Obč. zák. na navrhovateľa prešlo právo na náhradu škody. Došlo tým k zmene v osobe veriteľa, ktorá však v zmysle § 111 Obč. zák. nemá vplyv na plynutie premlčacej doby. To znamená, že navrhovateľovi, v tomto prípade ako právnemu zástupcovi poškodeného sa započítava tá časť premlčacej doby, ktorá uplynula jeho právnemu predchodcovi. O osobe škodcu sa poškodený podľa názoru odporcu v 1. rade dozvedel už pri samotnej dopravnej nehode dňa 26. 03. 1999. O výške škody sa pôvodný poškodený dozvedel v momente vystavenia faktúry, t. j. 21. 04. 1999. Dvojročná premlčacia doba uplynula najneskôr 21. 04. 2001. Keďže žalobný návrh bol podaný na súd proti odporcovi v 1. rade dňa 11. 06. 2001 a odporcovi v 2. rade dňa 04. 09. 2002, bol podaný neskoro, po márnom uplynutí premlčacej doby. Navrhovateľ vo vyjadrení k vznesenej námietke premlčania uviedol, že poškodený aj navrhovateľ sa o výške škody mohli dozvedieť až vyhotovením likvidačnej správy dňa 18. 08. 1999 a z toho dôvodu im subjektívna premlčacia doba v zmysle ust. § 106 ods. 1 OZ uplynula dňa 18. 08. 2001, t. j. po podaní žalobného návrhu. Súd prvého stupňa konštatoval, že žalovanou je suma nákladov za opravu motorového vozidla poistenca navrhovateľa uplatnená servisom, vykonávajúcim opravu vozidla bez DPH. Z toho dôvodu je likvidačná správa navrhovateľa v zmysle posúdenia momentu začiatku plynutia premlčacej doby irelevantná a poškodený a následne navrhovateľ sa o výške škody dozvedeli vystavením uvedenej faktúry, t. j. 21. 04. 1999. Súd prvého stupňa sa v celom rozsahu stotožnil s tvrdením odporcu v 1. rade a posúdil nárok v zmysle vznesenej námietky premlčania nároku voči obom odporcom ako premlčaný a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 O.s.p. a v konaní neúspešnému navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi v 1. rade trovy konania vo výške 179,41 Eur v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Voči uvedenému rozhodnutiu sa v zákonom stanovenej lehote odvolal navrhovateľ, ktorý s rozhodnutím súdu prvého stupňa nesúhlasí. Uviedol, že v konaní bolo preukázané, že odporca v 2. rade zapríčinil dopravnú nehodu bez vodičského oprávnenia pod vplyvom alkoholu a v čase vzniku dopravnej nehody neposkytol poškodenému potrebnú súčinnosť a teda ani poistený navrhovateľa nepoznal meno a priezvisko osoby vinníka dopravnej nehody. O tejto skutočnosti svedčí nielen fakt, že v Hlásení poškodenia vozidla zo dňa 29. 03. 1999, ktoré poškodený doručil navrhovateľovi, nie je v bode 7 uvedené meno a priezvisko vinníka dopravnej nehody. Samotný navrhovateľ niekoľkokrát musel cestou dožiadania ORPZ okresný dopravný inšpektorát v Leviciach zisťovať osobu vinníka dopravnej nehody. Napriek viacerým urgenciám zo strany navrhovateľa mu správa o nehode bola doručená až 09. 06. 1999 a teda až v tento deň získal navrhovateľ a rovnako aj pôvodný poškodený vedomosť o tom, kto za škodu zodpovedá. Pokiaľ ide o tvrdenie odporcu v 1. rade, že o výške škody sa pôvodný poškodený dozvedel v momente vystavenia faktúry, t. j. 21. 04. 1999, tak navrhovateľ uvádza, že moment vystavenia faktúry nemôže zakladať vedomosť ani pôvodného poškodeného a už vôbec nie navrhovateľa o výške škody, keďže v momente vystavenia faktúry dodávateľom služieb AUTO-IMPEX, s. r. o., Bratislava sa táto nemusela dostať do dispozície odberateľa, t. j. pôvodného poškodeného. Uvádza, že vystavená faktúra musí byť po jej vystavení preverená úsekom likvidácie poistných udalostí navrhovateľa z dôvodu či nedošlo k fiktívnemu navýšeniu fakturovanej ceny a či fakturované práce a použité náhradné diely boli skutočne potrebné, resp. použité na opravu dotknutého motorového vozidla a teda či fakturovaná cena skutočne zodpovedá vzniknutej škode. Až po prešetrení predloženej faktúry navrhovateľ dotknutú faktúru považuje za relevantný doklad odôvodňujúci výšku škody a až dňom vyhotovenia likvidačnej správy, t. j. 18. 08. 1999 navrhovateľ získal vedomosť o škode spôsobenej dopravnou nehodou. Z týchto dôvodov subjektívna dvojročná premlčacia doba by uplynula podľa názoru navrhovateľa dňa 18. 08. 2001 a nie v apríli 2001. Keďže návrh na začatie konania bol podaný 11. 06. 2001, bol podaný tak pred uplynutím premlčacej doby. Má za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nedostatočne odôvodnené a málo presvedčivé. Na záver uviedol, že odporca v 2. rade nevzniesol námietku premlčania a prvostupňový súd z procesného hľadiska mal zamietnuť podaný návrh iba voči odporcovi v 1. rade, ktorý sa premlčania dovolával, aj keď podľa názoru navrhovateľa nedôvodne. Ďalej uviedol, že k tvrdeniu odporcu v 1. rade o tom, že tento nebol splnomocnený na likvidáciu poistnej udalosti, keďže odporca v 2. rade mu túto nenahlásil, považuje navrhovateľ za irelevantné, keď nesplnenie si zákonnej povinnosti odporcu v 2. rade, ktorá mu vyplýva z § 10 ods. 1 vyhlášky č. 423/91 Zb. nemôže byť na ujmu navrhovateľa. Z týchto dôvodov navrhuje rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. K odvolaniu navrhovateľa sa písomne dňa 24. 04. 2012 vyjadril odporca v 1. rade, ktorý uviedol nasledovné: Trvá na stanovisku, že nárok na náhradu škody je premlčaný voči obom odporcom, pričom zdôraznil, že zmena v osobe veriteľa nemá vplyv na plynutie premlčacej doby. Navrhovateľovi v tomto prípade ako právnemu nástupcovi poškodeného sa započítava tá časť premlčacej doby, ktorá uplynula jeho právnemu predchodcovi. Uvádza, že o osobe škodcu sa poškodený podľa názoru odporcu v 1. rade dozvedel už pri samotnej dopravnej nehode dňa 26. 03. 1999. Zdôrazňuje, že pri dopravnej nehode boli len dvaja účastníci, čo vylučuje prípadnú zodpovednosť tretích osôb za vzniknutú škodu a ust. § 106 ods. 1 nevyžaduje, aby vedomosť o škodcovi bola založená nejakým meritórnym rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. O výške škody sa pôvodný poškodený dozvedel v momente vystavenia faktúry, teda už 21. 04. 1999. Dvojročná subjektívna lehota tak uplynula najneskôr 21. 04. 2001. Keďže žalobný návrh bol podaný až 11. 06. 2001 voči odporcovi v 1. rade a voči odporcovi v 2. rade 04. 09. 2002, bol podaný neskoro po márnom uplynutí premlčacej doby. Navrhovateľ sa snaží posunúť moment začiatku plynutia premlčacej doby, keď v odvolaní uvádza, že správa o nehode, z ktorej sa mal dozvedieť o tom kto za škodu zodpovedá, mu bola doručená 09. 06. 1999. Ak by odporca v 1. rade aj bez ďalšieho preukazovania pripustil, že toto tvrdenie je pravdivé, dvojročná lehota by uplynula 09. 06. 2001, teda pred podaním žalobného návrhu voči odporcovi v 1. rade. Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že až dňom vystavenia likvidačnej správy 18. 08. 1999 sa dozvedel o výške skutočnej škody, takéto tvrdenie považuje za neodôvodnené. Odporca trvá na tom, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre priame uplatnenie nároku na náhradu škody proti odporcovi v 1. rade. Poukázal na vyhlášku č. 423/91 Zb. § 7 ods. 1, ktorý taxatívne vymedzuje prípady, kedy má poškodený priamy nárok na plnenie proti poisťovni. Má za to, že žiaden z taxatívne vymedzených prípadov priameho nároku poškodeného v prejednávanej veci nenastal a preto nie je daná pasívna vecná legitimácia odporcu v 1. rade. Žiada rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť a súčasne si uplatňuje i právo na náhradu trov odvolacieho konania. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie navrhovateľa podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 214 ods. 1 O.s.p. s nariadením odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť z týchto dôvodov: Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, pričom zistil, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 11. 06. 2001 domáhal voči odporcovi v 1. rade a následne odporcovi v 2. rade zaplatenia sumy 3.589,92 Eur (108.150,- Sk s príslušenstvom) titulom regresného nároku za škodu vyplatenú poistencovi navrhovateľa, spôsobenú dopravnou nehodou, zavinenou motorovým vozidlom vedeným odporcom v 2. rade a zákonne poisteným u odporcu v 1. rade. Odporca v 2. rade v priebehu konania dňa 22. 06. 2012 zomrel. Okresný súd v Leviciach v dedičskej veci po poručiteľovi J. Y., zomrelom dňa 22. 06. 2012 (odporca v 2. rade) rozhodol v dedičskej veci tak, že konanie o dedičstve zastavil, pretože poručiteľ nezanechal majetok, ktorý by bolo potrebné prejednať v dedičskom konaní. Rozhodnutie Okresného súdu v Leviciach č. k. 12D/191/2012-18 zo dňa 18. 10. 2012 nadobudlo právoplatnosť dňa 05. 11. 2012. Podľa ust. § 107 ods. 1 O.s.p. ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť, alebo či môže v ňom pokračovať. Vzhľadom k tomu, že odporca v 2. rade stratil spôsobilosť byť účastníkom konania a ako vyplynulo z rozhodnutia v dedičskom konaní pred Okresným súdom v Leviciach 12D/191/2012-18 zo dňa 18. 10. 2012 tento zomrel bez právnych nástupcov, odvolací súd s poukazom na ust. § 107 ods. 1 v spojení s ust. § 221 ods. 2 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa voči odporcovi v 2. rade zrušil a konanie voči nemu zastavil. Vo zvyšnej časti, t. j. v časti voči odporcovi v 1. rade považuje odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne, nakoľko v tejto časti súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver. Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdom prvého stupňa, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Na zdôraznenie vecnej správnosti odvolací súd uvádza: Základným odvolacím dôvodom navrhovateľa v danom prípade bola otázka premlčania uplatneného nároku. Z odôvodnenia odvolania vyplýva, že samotný navrhovateľ potvrdzuje skutočnosť, že navrhovateľ sa 09. 06. 1999 dozvedel, kto za škodu zodpovedá, teda až v tomto čase mal vedomosť o osobe vinníka, keď ani navrhovateľ ani pôvodný poškodený v čase vzniku dopravnej nehody nemali vedomosť o osobe vinníka, keď v Hlásení poškodenia vozidla zo dňa 29. 03. 1999, ktoré poškodený doručil navrhovateľovi, nie je v bode 7 dokumentu uvedené meno a priezvisko vinníka dopravnej nehody, iba typ vozidla. Podľa ust. § 106 ods. 1 Obč. zák. právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ sa (najneskôr) dozvedel o tom, kto za škodu zodpovedá dňa 09. 06. 1999, keďže tento dátum uviedol samotný navrhovateľ ako deň, kedy túto vedomosť nadobudol, tento deň je určujúcim pre posúdenie včasnosti uplatneného nároku. Navrhovateľ svoj nárok uplatnil dňa 11. 06. 2001 a keďže sa jedná o hmotnoprávnu lehotu, to znamená, že pre včasnosť uplatneného nároku je potrebné doručenie na súd (podľa prezentačnej pečiatky toho ktorého súdu, nepostačuje podať návrh na poštovú prepravu), už v tomto prípade je návrh navrhovateľa uplatnený touto žalobou premlčaný. Premlčaný je i z hľadiska získania vedomostí o výške škody. V tejto súvislosti sa súd prvého stupňa dostatočným spôsobom vysporiadal s otázkou, kedy sa navrhovateľ dozvedel o výške škody a odvolací súd, tak ako i súd prvého stupňa, nesúhlasí s právnym názorom navrhovateľa, že až vyhotovením likvidačnej správy dňa 18. 08. 1999 sa navrhovateľ dozvedel o skutočnej výške škody. Podľa ust. § 813 ods. 1 Obč. zák. ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol. Podľa ust. § 111 Obč. zák. zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby. Z uvedených ustanovení jednoznačne vyplýva, že lehoty, ktoré začínajú plynúť poistenému, prechádzajú na poistiteľa, nezačínajú plynúť nové lehoty ale lehota, ktorá uplynula samotnému poistenému, sa do lehoty poistiteľa započítava. Keďže poistený obdržal faktúru do servisu AUTO-IMPEX, spol. s r. o. dňa 21. 04. 1999, kde bola uvedená suma 133.024,50 Sk ako náklad na opravu motorového vozidla spôsobeného dopravnou nehodou, týmto dňom sa poistený dozvedel o výške škody, ktorá mu bola spôsobená. Povinnosťou poistiteľa, navrhovateľa bolo urýchlene konať a majúc vedomosť o plynutí premlčacej lehoty, ktorá začala plynúť poistenému v súvislosti s poistnou udalosťou, si mal tento nárok urýchlene uplatniť. To znamená, navrhovateľ mal vedomosť o výške škody už v apríli 1999 (prostredníctvom poisteného) a o osobe škodcu najneskôr dňa 09. 06. 1999 a vzhľadom k tomu, že návrh na začatie konania bol doručený súdu dňa 11. 06. 2001, stalo sa tak po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty a teda oneskorene. Odporca v 1. rade v závere písomného vyjadrenia k odvolaniu navrhovateľa zo dňa 24. 04. 2012 vzniesol námietku rozhodnutia súdu prvého stupňa, čo sa týka trov konania v rámci prvostupňového konania. Touto námietkou sa však odvolací súd nezaoberal, keďže odporca v 1. rade voči rozhodnutiu súdu prvého stupňa v časti rozhodnutia o trovách prvostupňového konania nepodal odvolanie. Súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania a pokiaľ odporca v 1. rade s rozhodnutím súdu prvého stupňa nesúhlasil, jeho riadnym opravným prostriedkom proti tomuto rozhodnutiu bolo podať odvolanie, čo neurobil. V danom prípade preto nie je možné vyhodnotiť námietku odporcu v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa ako návrh na doplňujúce súdne rozhodnutie, keďže o trovách prvostupňového konania rozhodnuté bolo. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a vzhľadom k tomu, že odporca v 1. rade bol v odvolacom konaní plne úspešný, vzniklo mu právo na náhradu trov odvolacieho konania, avšak odporcovi v 1. rade žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.