Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/646/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1104144732 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalúpka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1104144732.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Blanky Malichovej v právnej veci navrhovateľa: L.. P.. D.. V. E., C.., B. V. B., Č. Č.. XX, zast. JUDr. Júliusom Jánošíkom, advokátom v Bratislave, Klincova č. 35 proti odporcovi: Petit Press, a. s. so sídlom v Bratislave, nám. SNP 30, zast. Mgr. Tomášom Kamencom, advokátom v Bratislave, Mlynské Nivy č. 45, o ospravedlnenie a nemajetkovú ujmu vo výške 33.193,92 €, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 15. Januára 2009 č. k. 15C 428/2004 - 234 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej návrhu vyhovujúcej časti m e n í tak, že návrh zamieta. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 4.835,66 eur spoločnosti Mgr. Tomáš Kamenec, s.r.o. do troch dní. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zabezpečiť v denníku SME v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku uverejnenie ospravedlnenia v tomto znení: - 2 - „V denníku SME zo dňa 5.8.2002 v článku s názvom: „Jeden Ivan vystačil aj pre troch Vladimírov“ s podtitulom „Luxusný život na úteku“, ktorého autorom je Marián Leško došlo k uverejneniu nepravdivých údajov o Doc. JUDr. Ing. V. E., CSc, - že išlo o mlyn, ktorého cena sa odhadovala na viac než miliardu korún, získali za 291 miliónov Kčs - že JUDr. V. E., ktorý spisoval zápisnicu ako právnik musel - vedieť, že toto odstúpenie nie je platné - že mlyny pána Lexu profitujú vďaka špeciálnemu zaobchádzaniu zo strany štátnych orgánov a to tak, že Štátny fond trhovej regulácie práve im umožnil, aby mohli nakupovať obilie od štátu a nie na trhu. Kým oni platili za tonu 3 600 korún ostatní za ňu na trhu zaplatili vyše 5-tisíc - že noví majitelia svoj podiel vzápätí odovzdali zahraničnému investorovi, ktorý za väčšinu v ňom - podľa týždenníka Trend - zaplatil 400 miliónov Sk. Oznamuje nepravdivosť všetkých vyššie uvedených údajov a preto čitateľov denníka SME žiadame, aby na uverejnené údaje vo vzťahu k Doc. JUDr. Ing. V. E., CSc. pre ich nepravdivosť neprihliadali. Za uverejnenie nepravdivých údajov, ktoré boli neoprávneným zásahom do práv na ochranu osobnosti Doc. JUDr. D.. V. E., CSc., sa ospravedlňujeme.“ Súd prvého stupňa návrh v časti povinnosti zabezpečiť v denníku SME uverejnenie ospravedlnenia v tomto znení: - že so štvoricou partnerov sprivatizoval štátny podnik Mlyny a cestovinárne Piešťany - že možnosti majiteľa sprivatizovaného mlyna sa rozšírili na celú brandžu i mimo nej - že sa majitelia piešťanských mlynární stali z vôle FNM správcami a neskôr aj majiteľmi Gemerského mlyna tak, že starých majiteľov pod značným psychickým nátlakom prinútili podpísať notársku - 3 - - zápisnicu, že odstupujú od zmluvy s FNM - že svidnícky Svikon sprivatizovala skupina, ktorá zaň ponúkla najmenej - 50 miliónov korún, ako aj nepravdivé tvrdenia urobené formou otázky - že prečo sa verejná súťaž skončila za dva dni od vydania informačného memoranda. Aj keď odpoveď premiéra a úradujúceho ministra privatizácie obsahovala všeličo, zmienku o tom, že medzi privatizérmi je aj Vladimír Lexa, otec štátneho tajomníka na Ministerstve privatizácie neobsahovala - že Lexa starší sa stal na Slovensku „kľúčovou postavou v privatizačnom procese“, že vlastní početné firmy a že je považovaný za jedného z najbohatších mužov krajiny - že F. V. spravuje majetok Lexovcov nadobudnutý predovšetkým v privatizácii a že vraj ide o nehnuteľnosti, historické budovy, ako aj aktíva za viac ako pol miliardy korún z a m i e t o l . Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi titulom nemajetkovej ujmy 6.638,78 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Vychádzal zo zistenia, že isté časti článku boli objektívne spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv navrhovateľa, keďže boli tendenčné a nepravdivé. K jednotlivým častiam článku, ktoré sú predmetom konania uviedol: - že „so štvoricou partnerov sprivatizoval štátny podnik Mlyny a cestovinárne Piešťany, išlo o Mlyn, ktorého cena sa odhadovala na viac než miliardu korún, získali za 291 miliónov Kčs“. Podľa názoru súdu prvého stupňa tento údaj nemožno hodnotiť ako celok s odkazom na vykonané dokazovanie. Údaj ... so štvoricou partnerov sprivatizoval štátny podnik Mlyny a cestovinárne Piešťany ... z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že k privatizácii š.p. Piešťanské mlyny a cestovinárne Piešťany došlo, avšak právnickou osobou Považské mlyny a cestovinárne, spol. s r.o. Piešťany (ktorej jedným zo spoločníkov bol navrhovateľ) a nie navrhovateľom ako fyzickou osobou. - 4 - V tejto časti článku išlo o zjednodušenie formulácie vo vzťahu k čitateľom. Túto informáciu nie je možné hodnotiť ako nepravdivú. V časti ... ktorého cena sa odhadovala na viac než miliardu korún získali za 291 miliónov Kčs..., autor článku prevzal informácie uverejnené v týždenníku L. I. XX.X.XXXX a súd to vyhodnotil ako nedbanlivé prevzatie poznatkov a ich rozširovanie. - že „možnosti majiteľa sprivatizovaného mlyna sa rozšírili na celú brandžu i mimo nej“. Podľa názoru súdu prvého stupňa ide o názor autora článku a tento nemohol zasiahnuť česť ani dôstojnosť navrhovateľa, lebo ako spoločník obchodnej spoločnosti a osoba verejne známa, musel počítať s istou zvedavosťou médií, ktoré skúmajú proces privatizácie, napr. či prebehla v súlade so zákonom a v súvislosti s tým kladú otázky a robia kritiku. - že „sa majitelia piešťanských mlynární stali z vôle FNM správcami a neskôr aj majiteľmi Gemerského mlyna tak, že starých majiteľov pod značným psychickým nátlakom prinútili podpísať notársku zápisnicu, že odstupujú od zmluvy s FNM a že navrhovateľ, ktorý spisoval zápisnicu ako právnik musel vedieť, že toto odstúpenie nie je platné“. Podľa názoru súdu prvého stupňa tento údaj nemožno hodnotiť ako celok s odkazom na vykonané dokazovanie. Ide o isté hodnotenie autora článku s poukazom na všeobecne známy fakt, že FNM je inštitúcia, ktorá zabezpečovala prevod majetku štátu na iné osoby zo zákona č. 92/1991 Zb. v spojení so zák. č. 253/1991 Zb. Časť ... pod značným psychickým nátlakom... možno hodnotiť ako nepravdivú, autor článku vychádzal z informácií uverejnených v denníku SME v roku 1995 redaktorom Vladimírom Babčišinom a súd toto vyhodnotil ako nedbanlivé prevzatie poznatkov a ich rozširovanie. - že „mlyny pána Lexu profitujú vďaka špeciálnemu zaobchádzaniu zo strany štátnych orgánov a to tak, že Štátny fond trhovej regulácie práve im umožnil, aby mohli nakupovať obilie od štátu a nie na trhu. Kým oni platili za tonu 3 600 korún, ostatní za ňu na trhu zaplatili vyše 5-tisíc“. Podľa názoru súdu prvého stupňa tento údaj nemožno hodnotiť ako celok s odkazom na vykonané dokazovanie. Údaj v časti ... formou otázky - ... nemohol zasiahnuť do cti a dôstojnosti. Podľa názoru súdu tento údaj bol spôsobilý zasiahnuť do cti a dôstojnosti navrhovateľa, nakoľko v konaní svedeckými výpoveďami Ing. - 5 - X. F., D.. J. Š. T. D.. F. O. mal súd preukázané ako sa s obilím obchodovalo, kto ponúkol cenu, kto ju odsúhlasoval a kto všetko mohol nakupovať obilie od štátu. Autor článku použil informácie uverejnené v týždenníku Domino v týždni 21.6.-27.6.1996 v článku s názvom „Pomalé božie a rýchle Lexove mlyny“, ktorého autorom je Ivan Mikloš a súd tieto vyhodnotil ako nedbanlivé prevzatie poznatkov a ich rozširovanie. - že „svidnícky Svikon sprivatizovala skupina, ktorá zaň ponúkla najmenej - 50 miliónov korún, ako aj nepravdivé tvrdenia urobené formou otázky - že prečo sa verejná súťaž skončila za dva dni od vydania informačného memoranda. Aj keď odpoveď premiéra a úradujúceho ministra privatizácie obsahovala všeličo, zmienku o tom, že medzi privatizérmi je aj Vladimír Lexa, otec štátneho tajomníka na Ministerstve privatizácie neobsahovala. Noví majitelia svoj podnik vzápätí odovzdali zahraničnému investorovi, ktorý za väčšinu v ňom - podľa týždenníka Trend - zaplatil 400 miliónov Sk“. Podľa názoru súdu prvého stupňa tento údaj nemožno hodnotiť ako celok s odkazom na vykonané dokazovanie. Údaj v časti ... formou otázky - ... nemohol zasiahnuť do cti a dôstojnosti navrhovateľa, nakoľko ide o prevzatie informácie z interpelácie poslanca adresovanej predsedovi vlády SR. Ostatná časť údajov ako ... 50 miliónov korún... táto je pravdivá, čo mal súd preukázané vyššie špecifikovanou zmluvou o predaji podniku č. XXX/XXXX I. XX.X.XXXX. Formulácia ... svidnícky Svikon sprivatizovala skupina, ktorá zaň ponúkla najmenej ... je zavádzajúca, nepreukázaná stranou odporcu, nakoľko v konaní mal súd zo zmluvy č. 357/1993 z 13.7.1993 preukázané, že cena 50.000.000,- Sk vzišla z verejnej súťaže. Údaj v časti ... noví majitelia svoj podnik vzápätí odovzdali zahraničnému investorovi, ktorý za väčšinu v ňom zaplatil 400 miliónov Sk..., použil autor článku informáciu uverejnenú v týždenníku K. dňa XX.X.XXXX I. Č. T. U. B. a súd tento vyhodnotil ako nedbanlivé prevzatie poznatkov a ich rozširovanie. - že „Lexa starší sa stal na Slovensku „kľúčovou postavou v privatizačnom procese“, že vlastní početné firmy a že je považovaný za jedného z najbohatších mužov krajiny“. Podľa názoru súdu tento údaj nebol spôsobilý zasiahnuť do cti a dôstojnosti navrhovateľa, autor článku vychádzal z informácií uverejnených v týždenníku Der Standart z októbra 1995. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ ako spoločník obchodných spoločností sa privatizácie skutočne zúčastnil, pričom autor článku - 6 - použil zjednodušenú formuláciu s použitím zvýrazňujúcich prívlastkov. - že „F. V. spravuje majetok Lexovcov nadobudnutý predovšetkým v privatizácii a že vraj ide o nehnuteľnosti, historické budovy, ako aj aktíva za viac ako pol miliardy korún“. Podľa názoru súdu tento údaj nemožno hodnotiť ako celok s odkazom na vykonané dokazovanie. Údaj v časti ... „F. V. spravuje majetok Lexovcov“... s poukazom na vyjadrenie navrhovateľa, že rodinný majetok nespravuje a ani nespravoval F. V. a odporca opak nepreukázal, je nepravdivý bol spôsobilý zasiahnuť do cti a dôstojnosti navrhovateľa. Ostatnú časť, v ktorej autor článku použil informáciu uvedenú Henrichom Krejčom v lete roku 2000 v rámci televíznych novín, súd vyhodnotil ako nedbanlivé prevzatie poznatkov a ich rozširovanie. S poukazom na vykonané dokazovanie súd prvého stupňa dospel k záveru, že sloboda prejavu autora tohto článku hrubo porušila rovnováhu ochrany osobnosti občana a právne predpisy, ktoré túto ochranu garantujú ako napr. Občiansky zákonník v § 11, Ústava SR v čl. 12, 19 preto rozhodol tak, ako je vyššie uvedené. Výroky, ktoré súd zamietol, nebolo možné hodnotiť ako nepravdivé, nakoľko išlo o nedbanlivé prevzatie poznatkov autora článku a ich rozširovanie. Nemajetkovú ujmu v peniazoch súd priznal s poukazom na údaje, ktorým v návrhu vyhovel, keď dospel k názoru, že zadosťučinenie formou ospravedlnenia nie je dostačujúce, lebo tieto výroky sú absolútne nepravdivé a s poukazom na osobu navrhovateľa, ktorá je verejne známa, je podnikateľom, pričom denník SME je mienkotvorný, so všeobecne známou vysokou čítanosťou (súdu sa nepodarilo zistiť presný údaj ku dňu vydania článku), čo nepochybne malo negatívny dopad na súkromný život navrhovateľa, ale i oblasť podnikania, čo mal súd preukázané svedeckými výpoveďami D.. X. F., D.. J. Š. T. D.. F. O.. Výšku nemajetkovej ujmy si navrhovateľ uplatnil za úspech všetkých (sedem) údajov 1.000.000,- Sk (33.193,92 eur). Pri rozhodovaní súd prihliadol na pomer úspechu, keď navrhovateľ nebol plne úspešný ani v jednom výroku, plný neúspech mal v troch výrokoch a v štyroch výrokoch mal úspech čiastočný, že 1/5 z uplatnenej nemajetkovej ujmy je podľa názoru súdu primeraná. - 7 - Keďže navrhovateľ mal v konaní v časti ospravedlnenia úspechu len čiastočný, vo vzťahu k odporcovi v menšom pomere (sedem základných výrokov, plný úspech nemal v žiadnom, úplný neúspech v troch výrokoch a čiastočný úspech v štyroch výrokoch), čo malo zásadný dopad na rozhodnutie súdu v časti nemajetkovej ujmy, pri ktorej súd o trovách konania štandardne rozhoduje podľa § 142 ods. 3 O.s.p., avšak za situácie, keď má účastník úspech v celom rozsahu vo veci ospravedlnenia bez ohľadu na priznanú výšku nemajetkovej ujmy. Preto o trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne. Podľa názoru odporcu súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil otázku žalovateľnosti nároku, keď priznal navrhovateľovi morálnu satisfakciu za údaje, ktoré nie sú nepravdivé, resp. nedotýkajú sa cti navrhovateľa a keď predmetný článok nevybočil z medzí slobody tlače. Odporca má za to, že: - údaj 1 (že išlo o mlyn, ktorého cena sa odhadovala na viac než miliardu korún získali za 291 miliónov Kčs) sa nedotýka cti navrhovateľa, lebo cenu za sprivatizovaný podnik š.p. Mlyny a cestovinárne Piešťany nezaplatil navrhovateľ, keďže privatizáciu uskutočnila právnická osoba - Považské mlyny a cestovinárne, spol. s r.o., oddelená od navrhovateľa. - údaj 2 (že JUDr. Vladimír Lexa, ktorý spisoval zápisnicu ako právnik musel vedieť, že toto odstúpenie nie je platné) sa nedotýka cti navrhovateľa a ani ho nemožno považovať za difamačné, nakoľko obsahom údajov nie je tvrdenie, údaj je domnienkou, hodnotiacim úsudkom autora, tento údaj v sebe neobsahuje informáciu, že by navrhovateľ konal v rozpore s právnymi predpismi. - údaj 3 (že mlyny pána Lexu profitujú vďaka špeciálnemu zaobchádzaniu zo strany štátnych orgánov a to tak, že Štátny fond trhovej regulácie práve im umožnil, aby mohli nakupovať obilie od štátu a nie na trhu. Kým oni platili za tonu 3 600 korún ostatní za ňu - - 8 - - na trhu zaplatili vyše 5-tisíc) nie tvrdením, ale hodnotiacim úsudkom Ivana Mikloša. Navyše sa nedotýka cti navrhovateľa, nakoľko uvedené podnikanie neuskutočňoval navrhovateľ, ale právnická osoba. - údaj 4 (že noví majitelia svoj podnik vzápätí odovzdali zahraničnému investorovi, ktorý za väčšinu v ňom - podľa týždenníka Trend zaplatili 400 miliónov Sk) sa nedotýkajú cti navrhovateľa, keďže uverejnené údaje sa vzťahujú na spoločnosť SVIK spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá SVIKON štátny podnik sprivatizovala ako i na spoločníkov, ktorí následne nadobudli obchodný podiel v spoločnosti SVIK spoločnosť s ručením obmedzeným. Uvedené je potvrdené i rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I vo veci 12Ct 23/02, ktorý dňa 30.6.2008 pod č.k. 6Co 60/2006 potvrdil v celom rozsahu aj Krajský súd v Bratislave. Tiež trval na tom, že súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi nemajetkovú ujmu bez toho, aby tento osvedčil zákonné podmienky pre jej priznanie. Súd v konaní nepreukazoval a ani nepreukázal, že by bola dôstojnosť navrhovateľa znížená a to v značnej miere a teda podľa názoru odporcu skutkovými zisteniami nezaložil východisko pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy. Navrhovateľ navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p. v medziach podaného odvolania na odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné i keď z iných dôvodov než uvádza odporca. V prejednávanej veci si navrhovateľ voči odporcovi ako vydavateľovi periodika Q., ktorý dňa X.X.XXXX uverejnil článok pod titulom „Jeden Ivan vystačil aj pre troch Vladimírov“ autora Mariána Leška, uplatnil nárok daný ustanovením § 11 a nasl. OZ. Okrem toho navrhovateľ sa ďalšou žalobou na Okresnom súde Bratislava - 9 - V v Bratislave domáhal ospravedlnenia a náhrady nemajetkovej ujmy voči autorovi článku PhDr. Mariánovi Leškovi. Tento návrh bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa X.X.XXXX Č..A.. XC XXX/XXXX - XXX V. Q. Q. J. A. Q. V. B. I. L. X.X.XXXX Č..A.. XXCo XXX/XXXX - XXX v celom rozsahu zamietnutý z dôvodu, že za prípadný zásah do osobnostných práv navrhovateľa nezodpovedá odporca ako autor (nie je v spore pasívne legitimovaný), ale zaň zodpovedá výlučne vydavateľ tohto diela - článku, pokiaľ však k neoprávnenému zásahu vôbec došlo. V poradí treťou žalobou sa navrhovateľ domáhal voči Martinovi M. Šimečkovi, šéfredaktorovi denníka SME tlačovej opravy nepravdivých údajov v článku s názvom „Jeden Ivan vystačil aj pre troch Vladimírov“ autora Mariána Leška a to podľa zák. č. 81/1966 Zb., konkrétne žiadal, aby súd zaviazal odporcu (šéfredaktora) na uverejnenie tlačovej opravy v tomto znení: „V denníku Q. I. L. X.X.XXXX v článku názvu „Jeden Ivan vystačil aj pre troch Vladimírov“ s podtitulom „Luxusný život na úteku“, ktorého autorom je Marián Leško sme uverejnili nepravdivé informácie o Doc. JUDr. Ing. Vladimír Lexa, CSc., uvedením nepravdivých tvrdení o jeho účasti na privatizácii uverejnením tvrdením, že spolu so štvoricou partnerov sprivatizoval štátny podnik Mlyny a cestovinárne Piešťany a že išlo o mlyn, ktorého cena sa odhadovala na viac než miliardu korún, získali za 291.000.000,- Kčs, že možnosti majiteľa sprivatizovaného mlyna sa rozšírili na celú brandžu i mimo nej, že sa majitelia Piešťanských mlynární stali z vôle Fondu národného majetku správcami a neskôr aj majiteľmi Gemerského mlyna tak, že starých majiteľov pod značným psychickým tlakom prinútili podpísať notársku zápisnicu, že odstupujú od zmluvy s FNM a že JUDr. V. E., ktorý spisoval zápisnicu ako právnik, musel vedieť, že toto odstúpenie nie je platné, že mlyny pána Lexu profitujú vďaka špeciálnemu zaobchádzaniu zo strany štátnych orgánov, štátny fond trhovej regulácie práve im umožnil, aby mohli nakupovať obilie od štátu a nie na trhu, kým oni platili za tonu 3 600 Sk, ostatní za ňu na trhu zaplatili vyše 5 000,- Sk, že svidnícky Svikon sprivatizovala skupina, ktorá zaň ponúkla najmenej - 50.000.000,- Sk a tiež aj to, prečo sa verejná súťaž skončila za dva dni od vydania informačného memoranda. Aj keď odpoveď premiéra a úradujúceho ministra privatizácie obsahovala všeličo, zmienka o tom, že medzi privatizérmi je aj Vladimír Lexa, otec štátneho tajomníka na ministerstve privatizácie neobsahovala. - 10 - Noví majitelia svoj podnik vzápätí odovzdali zahraničnému investorovi, ktorý za väčšinu v ňom - podľa týždenníka Trend - zaplatil 400.000.000,- Sk, že Lexa starší sa stal na Slovensku kľúčovou postavou v privatizačnom procese, že vlastní početné firmy a že je považovaný za jedného z najbohatších mužov krajiny, že Miroslav Vavrina spravuje majetok Lexovcov, nadobudnutý predovšetkým v privatizácii - ide o nehnuteľnosti, historické budovy, ako aj aktíva za viac ako pol miliardy korún. Okresný súd Bratislava I v Bratislave rozsudkom zo dňa X.XX.XXXX Č..A.. XXCt XX/XX - XXX V. Q. Q. J. A. Q. V. B. I. L. XX.X.XXXX Č..A.. XCo XX/XX - XXX žalobe vyhovel len čiastočne v tom zmysle, že nepravdivou informáciou je len tvrdenie, že F. V. spravuje majetok Lexovcov a vo zvyšku návrh zamietol. Podľa § 159 ods. 2 O.s.p. výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého. Z výroku právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave vo veci tlačovej opravy (č.k. XXCt XX/XX - XXX V. Q. Q. XCo XX/XX - XXX) vyplýva rozsah v ktorom je šéfredaktor denníka SME povinný uverejniť tlačovú opravu (povinnosť uverejniť, že nepravdivé je tvrdenie, že Miroslav Vavrina spravuje majetok Lexovcov), ktorý údaj je nepravdivý a vo zvyšku bol návrh zamietnutý, pričom obe časti tohto výroku - vyhovujúca i zamietajúca sú totožné s petitom v prejednávanej veci. Takýto výrok zaväzuje okrem účastníkov aj súd, nemožno preto nanovo pristupovať k hodnoteniu pravdivosti, či nepravdivosti jednotlivých tvrdení uvedených v článku „Jeden Ivan vystačil aj pre troch Vladimírov“, resp. nie je možné znovu prehodnocovať, či sa takýmito výrokmi zasiahlo do práva na česť navrhovateľa, keď o týchto skutočnostiach už bolo právoplatne rozhodnuté súdom prvého stupňa v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu. S poukazom na zhora uvedené v prejednávanej veci nezostalo odvolaciemu súdu než odvolaním napadnutú časť rozsudku súdu prvého stupňa (návrhu vyhovujúcu) zmeniť a návrh zamietnuť vrátane výroku o náhrade nemajetkovej ujmy (§ 220 O.s.p.) s poukazom na záväznosť výroku zhora citovaného právoplatného rozsudku (č.k. XXCt XX/XX - XXX), kde sa konštatovalo, že pokiaľ boli v článku uverejnené nepravdivé tvrdenia, tieto sa nedotkli cti žalobcu a hodnotiace úsudky, - 11 - ktoré nemohli byť predmetom tlačovej opravy, pri týchto nemožno preukazovať pravdivosť, či nepravdivosť a za uverejnenie nepravdivých údajov ukladať povinnosť ospravedlnenia. Z týchto dôvodov už potom odvolací súd neposudzoval odvolateľom namietanú nepreskúmateľnosť odôvodnenia, jeho rozpornosť a zmätočnosť a ani skutočnosť, či článok vybočil z medzí slobody tlače, prípadne nedostatočne zistený skutkový stav. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie podľa ust. § 238 ods. 1 O.s.p. z dôvodu podľa ust. § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s písm. f/ O.s.p. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky navrhol rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Odňatie možnosti konať pred súdom (ust. § 237 písm. f/ O.s.p. ) videl v prekvapivosti rozhodnutia odvolacieho súdu. Najvyšší súd, ako súd dovolací konštatoval, že odvolací súd v preskúmavanej veci z pohľadu konania na súde prvého stupňa založil svoje rozhodnutie podľa ust. § 159 ods. 2 O.s.p. teda nečakane a nepredvídateľne na iných nových dôvodoch než súd prvého stupňa. Účastníkom konania tak v danej procesnej situácii odňal možnosť namietať správnosť nového právneho názoru zaujatého až v odvolacom konaní. V súvislosti s tým uviedol, že v ďalšom konaní bude úlohou odvolacieho súdu okrem naznačeného, zaoberať sa i s otázkou vzťahu hodnotiacich úsudkov a skutkových tvrdení. Judikatúra (viď R 9/1968) totiž dospela k záveru, že akékoľvek hodnotiace úsudky, a to bez ohľadu na to, či sú založené na pravdivých údajoch alebo nie, nemôžu byť predmetom tlačovej opravy podľa ustanovení Tlačového zákona. Tlačovou opravou sa nie je preto možno domáhať opravy kritických hodnotiacich záverov, pretože by sa to priečilo samotnému pojmu a zmyslu kritiky a Tlačový zákon počíta zásadne s tlačovou opravou skutkových tvrdení s nie hodnotiacich úsudkov, ktorými môže byť zasiahnuté do práva na ochranu osobnosti, upravenej v ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Odvolací súd preto na odvolacom pojednávaní vyzval účastníkov aby sa vyjadrili v danom prípade k použitiu ust. § 159 ods. 2 O.s.p. v súvislosti s tým, že výrok právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. XXCt XX/XX-XXX I. L. XX.XX.XXXX V. Q. Q. J. A. Q. B. Č..A.. XCo XX/XX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX. Zároveň pristúpil k posúdeniu hodnotiacich úsudkov vo vzťahu ku skutkovým tvrdeniam v napadnutej časti rozsudku súdu prvého stupňa. Odvolací - 12 - súd konštatuje, že odporca odvolaním napadol prvý a štvrtý výrok rozsudku súdu prvého stupňa čo znamená : - údaj 1 (že išlo o mlyn, ktorého cena sa odhadovala na viac než miliardu korún získali za 291 miliónov Kčs) sa nedotýka cti navrhovateľa, lebo cenu za sprivatizovaný podnik š.p. Mlyny a cestovinárne Piešťany nezaplatil navrhovateľ, keďže privatizáciu uskutočnila právnická osoba - Považské mlyny a cestovinárne, spol. s r.o., oddelená od navrhovateľa. - údaj 2 (že JUDr. Vladimír Lexa, ktorý spisoval zápisnicu ako právnik musel vedieť, že toto odstúpenie nie je platné) sa nedotýka cti navrhovateľa a ani ho nemožno považovať za difamačné, nakoľko obsahom údajov nie je tvrdenie, údaj je domnienkou, hodnotiacim úsudkom autora, tento údaj v sebe neobsahuje informáciu, že by navrhovateľ konal v rozpore s právnymi predpismi. - údaj 3 (že mlyny pána Lexu profitujú vďaka špeciálnemu zaobchádzaniu zo strany štátnych orgánov a to tak, že Štátny fond trhovej regulácie práve im umožnil, aby mohli nakupovať obilie od štátu a nie na trhu. Kým oni platili za tonu 3 600 korún ostatní za ňu na trhu zaplatili vyše 5-tisíc) nie tvrdením, ale hodnotiacim úsudkom Ivana Mikloša. Navyše sa nedotýka cti navrhovateľa, nakoľko uvedené podnikanie neuskutočňoval navrhovateľ, ale právnická osoba. - údaj 4 (že noví majitelia svoj podnik vzápätí odovzdali zahraničnému investorovi, ktorý za väčšinu v ňom - podľa týždenníka Trend zaplatili 400 miliónov Sk) sa nedotýkajú cti navrhovateľa, keďže uverejnené údaje sa vzťahujú na spoločnosť SVIK spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá SVIKON štátny podnik sprivatizovala ako i na spoločníkov, ktorí následne nadobudli obchodný podiel v spoločnosti SVIK spoločnosť s ručením obmedzeným. Odvolaním bol napadnutý aj štvrtý výrok napadnutého rozsudku , teda výrok o náhrade trov konania. Odvolací súd pri hodnotení, čo z uvedenej časti napadnutého výroku rozsudku v rámci jednotlivých údajov od 1-4 je skutkovým tvrdením a čo je hodnotiacim úsudkom opäť vychádzal aj z rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 09.12.2005 č.k. XXCt XX/XXXX-XXX V. Q. Q. J. A. Q. V. B. Č..A.. XCo XX/XXXX-XXX I. L. XX.XX.XXXX, ktorý je ako už bolo povedané pre konajúci súd právne záväzný pre jeho právoplatnosť podľa ust. § 159 ods. 2 - 13 - O.s.p. a teda nemožno opätovne pristupovať k hodnoteniu pravdivosti či nepravdivosti jednotlivých skutkových tvrdení uvedených v článku „Jeden Ivan vystačil aj pre troch Vladimírov“, resp. nie je možné znovu prehodnocovať, či sa týmito výrokmi zasiahlo do práva na česť navrhovateľa. Výsledkom tohto posúdenia je osvojenie si a stotožnenie sa s tým, že hodnotiace úsudky sa nachádzajú pod bodmi 2,4,6 navrhovaného petitu. Avšak posudzujúc časť rozsudku súdu prvého stupňa odvolaním napadnutú, preskúmavania sa týka v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky len výrok „že mlyny pána Lexu profitujú vďaka špeciálnemu zaobchádzaniu zo strany štátnych orgánov a to tak, že Štátny fond trhovej regulácie práve im umožnil, aby mohli nakupovať obilie od štátu a nie na trhu. Kým oni platili za tonu 3 600 korún ostatní za ňu na trhu zaplatili vyše 5-tisíc)“. Pretože táto časť článku je na prvý pohľad jediným hodnotiacim úsudkom, ale celkom jednoznačne hodnotiacim úsudkom Ivana Mikloša a nie autora článku ktorý nikde nenapísal, že s a z uvedeným názorom stotožňuje, ale len informoval verejnosť s názorom Ivana Mikloša. Odvolací súd je toho názoru, že citácia prevzatého textu ktorého autorom je iná osoba, celkom jednoznačne nie je hodnotiacim úsudkom autora článku, ale posúva sa do roviny skutkového tvrdenia autora článku citujúceho autora samotného výroku. Ak by sme pripustili odlišný výklad, nebolo by možné žiadnym spôsob citovať výroky tretích osôb. Navyše aj podľa názoru odvolacieho súdu výrok nie je spôsobilý dotknúť sa cti navrhovateľa, nakoľko označované podnikanie neuskutočňoval navrhovateľ, ale právnická osoba. V odvolacom konaní úspešnému odporcovi priznal odvolací súd v súlade s ust. § 224 ods. 2 O.s.p. náhradu trov celého konania za 9 úkonov právnej služby a zaplatený súdny poplatok (1. prevzatie a príprava 486,29 € + 4,98 € režijný paušál + 19% DPH - 584,62 €, 2. vyjadrenie z 29.3.2005 486,29 € + 4,98 režijný paušál + 19% DPH, spolu 584,62 €, 3. pojednávanie 20.11.2007 - 486,29 € + 5,91 € režijný paušál + 19% DPHJ, spolu 585,72 €, 4. pojednávanie 3.4.2008 - 486,96 € + 6,31 režijný paušál + 19% DPH, spolu 586,20 €, 5. pojednávanie 21.10.2008 - 486,29 € + 6,31 režijný paušál + 19% DPH ,spolu 586,20 €, 6. pojednávanie dňa 15.1.2009 - 486,29 € + 6,95 režijný paušál + DPH, spolu 686,96 €, 7. odvolanie 16.3.2009 - 486,29 € + 6,95 € režijný paušál + DPH, spolu 586,96 €, 8. vyjadrenie 25.1.2011 - 91,29 € + 7,41 € režijný paušál + 20% DPH, spolu 118,44 €, 9. účasť na odvolacom pojednávaní - 91,29 € + 7,41 režijný paušál + 20% DPH, spolu 118,44 € a súdny poplatok za odvolanie 497,50 €, spolu - 14 - 4.835,66 €). Odvolací súd ďalšiu náhradu trov konania odporcovi nepriznal, vzhľadom k tomu, že si ju neuplatnil včas. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.