Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/499/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105218191 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1105218191.8 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: Y.. T. Y., X. Š. D.. Č.. XX/XX, L., proti žalovanej: Slovenská republika, zast. Ministerstvom spravodlivosti SR, o mzdové nároky, na odvolanie žalobkyne a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 26. 2. 2009 č. k. 18C 136/2005- 217, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Späťvzatie žaloby sa p r i p ú š ť a , rozsudok súdu prvého stupňa sa z r u š u j e v časti, ktorou bolo žalobe vyhovené a konanie sa v tejto časti z a s t a v u j e. Odvolanie žalovanej sa o d m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 663,88 eur a ušlý zisk 12 % zo sumy 165,97 eur od 8. 3. 2004 do zaplatenia, 10 % zo sumy 165,97 eur od 8. 5. 2004 do zaplatenia 9 % zo sumy 165,97 eur od 8. 9. 2004 do zaplatenia, 8 % zo sumy 165,97 eur od 8. 12. 2004 do zaplatenia, všetko do 3 dní. Vo zvyšku súd prvého stupňa žalobu zamietol a žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa pracuje ako sudkyňa Okresného súdu v Trenčíne na občianskoprávnom úseku v odd. 14C. Opatrením predsedníčky súdu č. Spr. 222/04 boli spisy oddelenia 15C za mesiace február, apríl, jún 2004 prideľované náhodným výberom prostredníctvom elektronickej podateľne žalobkyni vo výške plného mesačného nápadu a na základe pokynu č. 52 predsedníčky Okresného súdu v Trenčíne č. Spr. 839/04 boli v mesiacoch august a november 2004 prideľované spisy z odd. 15C vo výške plného mesačného nápadu žalobkyni ako zastupujúcej sudkyni. Žalobkyňa teda v priebehu mesiacov február, apríl, jún, august, november 2004 zastupovala ďalšieho sudcu v neobsadenom oddelení a okrem svojho oddelenia vybavovala spisy aj za ďalšieho sudcu v oddelení 15C. Dňa 2. 3. 2004 žalobkyňa požiadala predsedníčku súdu o priznanie príplatku za zastupovanie a tá jej 26. 7. 2004 oznámila, že žiadosti žalobkyne vyhovela a požiadala o poskytnutie finančných prostriedkov. Ministerstvo spravodlivosti SR v liste z 13. 7. 2004 adresovanom predsedovi Krajského súdu v Trenčíne oznámilo, že finančné prostriedky na príplatok na zastupovanie neposkytne, pretože § 73 ods. 2 zák. č. 385/2000 Z.z. nestanovuje, ktoré miesto možno z hľadiska zákona považovať za dočasne neobsadené funkčné miesto sudcu a ani nestanovuje výšku príplatku za zastupovanie a finančné prostriedky na tento účel, t. j. na vyplácanie príplatkov za zastupovanie, neboli zahrnuté do rozpočtu na rok 2004. 13. 3. 2004 požiadala predsedníčka Okresného súdu v Trenčíne o súhlas k rozhodnutiu o priznaní príplatkov na zastupovanie okrem iného aj žalobkyni. Sudcovská rada Krajského súdu v Trenčíne udelila predsedníčke Okresného súdu v Trenčíne súhlas na priznanie príplatku za zastupovanie v zmysle jej návrhu pod Spr. 430/04 okrem iných sudcov aj žalobkyni. Dňa 22.6.2004 predsedníčka Okresného súdu v Trenčíne rozhodla o priznaní príplatku za zastupovanie vo výške 5 000 Sk mesačne s účinnosťou od 2. 1. 2004 do 31. 5. 2004 sudcom uvedeným v tomto rozhodnutí, medzi ktorými figuruje aj žalobkyňa. A od 1. 6. 2004 do doby, kým nepominú dôvody zastupovania. Príplatok za zastupovanie doposiaľ žalobkyni nebol vyplatený. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba je čo do základu dôvodná. Akonáhle rozhodla predsedníčka Okresného súdu v Trenčíne o priznaní príplatku za zastupovanie ( § 73 ods. 3 zák. č. 385/2000 Z.z. v znení platnom v rozhodnom období ), ministerstvo spravodlivosti bolo povinné prideliť finančné prostriedky na realizáciu tohto rozhodnutia, resp. malo v rozpočte naplánovať finančné prostriedky na vyplácanie príplatku za zastupovanie. Tá skutočnosť, že tak ministerstvo neurobilo, predstavuje nesprávny úradný postup z jeho strany a žalovaná preto zodpovedá za škodu, ktorá žalobkyni vznikla v dôsledku toho vznikla, v zmysle § 9 zák. č. 514/2003 Z.z. Pokiaľ ide o výšku škody, súd prvého stupňa vychádzal z toho, že škoda sa rovná príplatku za zastupovanie za mesiace február, apríl, august, november 2004 vo výške po 5 000 Sk mesačne, keďže o príplatku za zastupovanie v tejto výške rozhodla predsedníčka Okresného súdu v Trenčíne. Čo sa týka náhrady škody prevyšujúcej túto sumu, t. j. sumu 20 000 Sk (5 000 Sk x 4 mesiace = 20 000 Sk), súd prvého stupňa žalobu zamietol. V časti náhrady škody, ktorá žalobkyni vznikla nevyplatením príplatku za zastupovanie za mesiac jún 2004, v tejto časti súd prvého stupňa žalobu zamietol z dôvodu, že v tomto období bolo podmienkou vzniku nároku na priznanie príplatku za zastupovanie vykonávanie funkcie na preťaženom súde a Okresný súd v Trenčíne nebol preťaženým súdom. Pasívna vecná legitimácia žalovaného vyplýva z § 65 ods. 3 zák. č.385/2000 Z.z. Výrok, ktorým súd prvého stupňa žalobkyni priznal ušlý zisk rovnajúci sa úroku z omeškania súd prvého stupňa odôvodnil poukazom na nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa a napadla ním výrok, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a výrok o trovách konania. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že žalovanej uloží povinnosť zaplatiť jej 4 986,52 eur s 12 % úrokami z omeškania zo sumy 973 eur od 8. 3. 2004 do zaplatenia, s 10 % úrokami z omeškania zo sumy 965,71 eur od 8. 5. 2004 do zaplatenia, 9 % úrokami z omeškania zo sumy 1 132,74 eur od 8. 7. 2004 do zaplatenia, s 10 % úrokami z omeškania zo sumy 960,82 eur od 8. 9. 2004 do zaplatenia a s 8 % úrokami z omeškania zo sumy 954,26 eur od 8. 12. 2004 do zaplatenia. Uviedla, že rozhodnutie o priznaní konkrétnej výšky príplatku za zastupovanie za rok 2004 neexistuje, existuje len platné rozhodnutie o priznaní základu nároku na príplatok za zastupovanie. Preto žalobkyni vznikol nárok na príplatok za zastupovanie vo výške plného sudcovského platu za žalované mesiace netto. List pod Spr. 430/04 je iba korešpondenciou medzi bývalou predsedníčkou Okresného súdu v Trenčíne JUDr. Máriou Tóthovou a predsedom Krajského súdu v Trenčíne JUDr. Jozefom Kutišom a nezakladá pre žalobkyňu žiadne práva. V roku 2004 neexistovala žiadna právna norma, ktorá by upravovala výšku príplatku za zastupovanie. Ust. § 73 a nasl. zák. č. 385/2000 Z.z. bolo novelizované zákonom č. 757/2004 Z.z. a nadobudlo účinnosť 1. 4. 2005 a nie už 1. 5. 2004, ako sa mylne domnieva súd prvého stupňa. Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podala odvolanie i žalovaná a napadla ním výrok, ktorým bolo žalobe vyhovené. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamietne. Žalobkyňa podaním z 26. 11. 2012 ( č. l. 389 ) vzala žalobu späť v časti ohľadom sumy 663,88 eur, ušlého zisku 12 % zo sumy 165,97 eur od 8. 3. 2004 do zaplatenia, 10 % zo sumy 165,97 eur od 8. 5. 2004 do zaplatenia, 9 % zo sumy 165,97 eur od 8. 9. 2004 do zaplatenia, 8 % zo sumy 165,97 eur od 8. 12. 2004 do zaplatenia. Žalobkyňa teda vzala žalobu späť v časti, v ktorej súd prvého stupňa žalobe vyhovel. Späťvzatie žaloby odôvodnila tým, že napadnutým rozsudkom priznanú sumu jej žalovaná zaplatila v roku 2011. Žalovaná podaním z 10. 10. 2013 ( č. l. 392 ) so späťvzatím žaloby vyjadrila súhlas. Keďže žalobkyňa vzala žalobu vo vyššie označenej časti späť pred tým, než napadnutý rozsudok v tejto časti nadobudol právoplatnosť, odvolací súd postupoval v zmysle § 208 O.s.p., späťvzatie žaloby pripustil, zrušil napadnutý rozsudok v časti, ktorou bolo žalobe vyhovené a konanie v tejto časti zastavil. Odvolací súd uznesením z 30. 9. 2009 č. k. 6Co 250/09-259 zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z 26.2.2009 č. k. 18C 136/2005- 217 v časti, ktorou bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a v časti trov konania a odmietol odvolanie žalovanej, ktorá odvolaním napadla výrok uvedeného rozsudku, ktorým bolo žalobe vyhovené. Najvyšší súd SR uznesením z 15.10.2012 č.k. 5 Cdo 247/2012 zrušil toto uznesenie odvolacieho súdu vo výroku o odmietnutí odvolania žalovanej a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Následne žalobkyňa vzala žalobu späť v časti, v ktorej súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobe vyhovel. Žalovaná podala odvolanie práve proti tomuto výroku napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa. Keďže odvolací súd späťvzatie žaloby pripustil, zrušil napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a konanie v tejto časti zastavil, výrok napadnutého rozsudku, ktorým bolo žalobe vyhovené, zanikol inak. Preto odvolaciemu súdu nezostalo iné, než odvolanie žalovanej odmietnuť podľa § 218 ods. 1 písm. e) O.s.p. Odvolací súd pripomína, že žalovanú vyzval prípismi z 3. 10. 2013 a zo 17. 10. 2013, aby sa vyjadrila, či odvolanie berie späť, keďže sa stalo bezpredmetným vzhľadom na späťvzatie žaloby v rozsahu, v ktorom bolo žalobe napadnutým rozsudkom vyhovené. Žalovaná síce vyjadrila súhlas so späťvzatím žaloby, ale odvolanie nevzala späť. Súd prvého stupňa bude musieť vo veci ďalej konať, pričom predmetom konania bude uplatnený nárok v rozsahu, v ktorom bola žaloba vo zvyšku zamietnutá. Odvolací súd totiž na odvolanie žalobkyne uznesením z 30.9.2009 č. k. 6Co 250/09- 259 zrušil napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Tento výrok uvedeného uznesenia odvolacieho Najvyšší súd SR nezrušil, resp. tento výrok nebol napadnutý dovolaním. V ďalšom konaní bude súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vyjadreným v zrušujúcom uznesení z 30.9. 2009 č. k. 6Co 250/09- 259 V novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne o trovách prvostupňového i odvolacieho konania ( § 224 ods. 3 O.s.p. ). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.