Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/116/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105218191 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1105218191.13 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobkyne: JUDr. T. Y., X. Š. D.. Č.. XX, L., proti žalovanej: Slovenská G., Z.. T. U. U., Ž. B.. Č.. XX, X., o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 25. mája 2017 č. k. 18C 136/2005-413, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 4.986,52 eur s prísl. z titulu náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci. Žalovanej súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa oprávnenosť svojho nároku odôvodnila tým, že od 27.6.2001 je sudkyňou C.U. U. P. O.. Od 8.10.2003 pracuje na občiansko- právnom úseku ako predseda senátu 14C. Predtým vykonávala funkciu predsedu senátu 21P a D na tom istom súde. Okresný súd v O. je dlhodobo personálne poddimenzovaný, čo bolo spôsobené reorganizáciou súdnictvu v roku 1997 a odchodom sudcov tohto súdu na novovytvorené Okresné U.Ú. v X. B. X. H. B. T. B. P. H. na W. súd P. O., pričom spisy zostali na tunajšom súde a nepresúvali sa. Podľa správy Ministerstva spravodlivosti SR č. 12564/2000-410 zo dňa 9.5.2000 ku dňu 1.5.2000 malo na tomto súde pracovať o 12 sudcov viac, čo v praxi znamená, že každý sudca na tomto súde pracoval za ďalších sudcov, na neobsadených senátoch, ktoré však neboli nijako rozlíšené a spisy sa rozdeľovali na vybavenie do senátov medzi zostávajúcich civilných sudcov. Žalobkyňa ďalej uvádzala, že počas mesiacov 2, 4, 6, 8 a 11/2004 zastupovala ďalšieho sudcu na neobsadenom senáte a okrem svojho senátu 14C vybavovala spisy za ďalší senát 15C. To podľa nej zakladalo podľa ust. § 73 ods. 1.2 zák. č. 385/2000 Z.z. o súdoch a sudcoch jej nárok na vyplatenie príplatku za zastupovanie. Dňa 2.3.2004 sa žalobkyňa listom obrátila na predsedníčku C. P. O. Y.. T. O. so žiadosťou o priznanie príplatku za zastupovanie v senáte 15C podľa ust. § 73 ods. 2 zák. č. 385/2000 Z. z. Predsedníčka súdu žalobkyni listom zo dňa 26. 7. 2004 oznámila, že jej žiadosti o priznanie príplatku vyhovela a požiadala o poskytnutie K. L. na jeho výplatu. Žalobkyňa potom obdŕžala kópiu listu T. spravodlivosti SR adresovanú predsedovi W. U. P. O. zo dňa 13.7.2004, ktorý obsahoval zamietavé stanovisko T. U. o poskytnutie finančných prostriedkov na vyplatenie príplatkov za zastupovanie pre C. P. O.. T. U. U. odôvodnilo odmietnutie poskytnutia finančných prostriedkov na výplaty príplatkov za zastupovanie sudcom Okresného U. P. O. tým, že ust. § 73 ods. 2 zák. č. 385/2000 Z.z. bližšie neustanovuje, ktoré miesto možno z hľadiska zákona považovať za dočasne neobsadené funkčné miesto sudcu a nestanovuje ani výšku tohto príplatku, ktorý je možné sudcovi priznať. Ust. § 73 ods. 2 podľa názoru T. U. nie je aplikovateľné v praxi. Okrem toho sa v rozpočte na rok 2004 s pridelením prostriedkov na príplatky nepočítalo. Žalobkyňa zastáva názor, že nedostatok právnej úpravy príplatkov za zastupovanie a chybný rozpočet žalovanej nemôže mať za následok ujmu na jej platových náležitostiach, na ktoré má zákonný nárok daný ust. § 73 ods. 2 a § 65 ods. l písm. b/ bod. 3 zák. č. 385/2000 Z. z. Kvalitná legislatíva je vecou legislatívneho odboru T. U. U. a parlamentu. Za platové náležitosti sudcov podľa ust. 65 ods. 3 Zák. č. 385/2000 Z. z. zodpovedá štát. Za dostatok finančných prostriedkov v rezorte justície na za rok 2004 bolo podľa ust. § 12 ods. l písm. c/ zák. č. 80/1992 Zb. o štátnej správe súdov zodpovedné T. U. U.. Ďalej žalobkyňa uvádzala, že pracovala v senáte 15C rovnako ako v o svojom senáte 14C, používala na prácu svoje vedomosti, skúsenosti, vzdelanie a preto zastáva názor, že jej patrí plný sudcovský plat za obdobie, počas ktorého zastupovala ďalšieho sudcu v senáte 15C' vo výške 43.100.- Sk brutto na základe platového dekrétu Spr 602/2004. účinného od 1.1.2004. Žalovaná podľa žalobkyne porušila právne ustanovenia a ukrátila žalobkyňu na jej mzdových nárokoch, čím jej spôsobila škodu. Zavinené porušenie povinností vyplývajúce zo zákona je podľa žalobkyne nesprávnym úradným postupom. Žalobkyňa uplatňuje škodu spočívajúcu v nezaplatení príplatkov za zastupovanie podľa ust. § 73 ods.2 zák. č. 385/2000 Z.z. za obdobie 2/04 vo výške 34.313.- Sk ( jej čistý príjem za 2/04 ), za 4/04 vo výške 34.093.- Sk (jej čistý príjem za 4/04), za 6/04 vo výške 34.125.- Sk ) jej čistý príjem za 6/04 ) podľa ust. § 18 zák. č. 58/1969 Zb. o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Dňa 1.6.2004 nadobudol účinnosť zák. č. 514/2003 o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Preto si žalobkyňa uplatňuje škodu podľa ust. § 9 ods. 1, 2 a § 17 ods. l tohto zákona vo výške 33.945,- Sk za 8/04 ( čistý prijem za 8/04 ) a 33.748,- Sk za 11/04 ( čistý príjem za 11/04 ). Žalobkyňa sa listom zo dňa 10.5.2005 obrátila na žalovanú so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody za obdobie od 8/04 a 11/04. Zároveň si žalobkyňa uplatňuje ušlý zisk vo výške úroku z omeškania z jednotlivých súm. 3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Zamietnutie žaloby odôvodnil súd prvej inštancie nasledovne: „Tak ako bolo uvedené, odvolací súd vo svojom rozhodnutí č. k. 6Co 250/09-259 zo dňa 30.9.2009 dospel k inému právnemu názoru, t. j. výslovne uviedol, že nárok žalobkyne z hľadiska právneho posúdenia charakteru nároku nie je možné subsumovať pod ustanovenia zákonov o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci a to či už zák. č. 58/1969 Zb. alebo jeho novou verziou zák. č. 514/2003 Z.z., nakoľko v danom prípade sa jedná o mzdový nárok podľa zák. č. 385/2000 Z.z. I napriek tejto konštatácii zo strany žalobkyne nedošlo k zmene skutkových a právnych tvrdení, ktoré by žalobkyňa premietla do žiadosti o pripustenie zmeny žaloby ako aj k zmene subjektu na strane žalovanej z dôvodu pasívnej vecnej legitimácie. Žalobkyňa vo svojich podaniach zo dňa 4.11.2009, 14.9.2010 trvala na podanej žalobe a na skutkových a právnych skutočnostiach v nej uvedených.“ S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie. Vytkla súdu prvej inštancie, že napadnutý rozsudok nedostatočne odôvodnil. Ďalej v odvolaní žalobkyňa v podstate zotrvala na svojom názore, že má nárok na náhradu škody, ktorá jej vznikla v dôsledku nevyplatenia príplatku za zastupovanie. 5. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolanie (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 6. Odvolací súd v odôvodnení svojho uznesenia z 30.9.2009 č.k. 6Co 250/09-259, ktorým zrušil v napadnutom výroku prvý v poradí rozsudok súdu prvej inštancie z 26.2.2009 č.k. 18C 136/2005-217, okrem iného uviedol: „Pokiaľ ide o odvolanie žalobkyne, odvolací súd je toho názoru, že súd prvého stupňa vec po právnej stránke neposúdil správne. nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom predpokladá nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb (§ 2 písm. a/ zák. č. 514/2003 Z.z.). Stanovenie rozpočtu jednotlivých rezortov vrátane rezortu spravodlivosti sa netýka práv, právom chránených záujmov a povinností fyzických alebo právnických osôb v takom zmysle, ako to vyplýva z účelu zák. č. 514/2003 Z.z. Preto tá skutočnosť, že v rozpočte na rok 2004 neboli naplánované finančné prostriedky na vyplácanie príplatkov za zastupovanie, nemôže predstavovať nesprávny úradný postup v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. Vzhľadom na to uplatnený nárok žalobkyne treba posúdiť ako mzdový nárok.“ 7. Na tomto právnom názore odvolací súd trvá. Tento právny názor odvolacieho súdu možno inými slovami formulovať aj tak, že orgán verejnej moci, ktorým T.N. U. nepochybne je, nepostupoval v prejednávanej veci voči žalobkyni ako orgán verejnej moci, teda navonok, ale nezaplatenie príplatku za zastupovanie žalobkyni, resp. nezabezpečenie finančných prostriedkov na jeho vyplatenie, predstavuje postup tohto ministerstva smerom dovnútra, teda smerom k žalobkyni ako sudkyni prvoinštančného súdu a tento postup ministerstva spravodlivosti je výkonom štátnej správy. T. spravodlivosti je totiž ústredným orgánom štátnej správy SR pre súdy a väzenstvo (§ 18 ods. 1 zák. č. 347/1990 Zb.). Nezaplatenie príplatku za zastupovanie, resp. nezabezpečenie finančných prostriedkov na vyplácanie tohto príplatku, teda nemožno vo vzťahu k žalobkyni kvalifikovať ako nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci týkajúci sa práv a právom chránených záujmov žalobkyne. Žalobkyňa preto nemá nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. Tie isté závery platia aj pre tú časť nároku žalobkyne, ktorý sa spravuje zákonom č. 58/1969 Zb. Tento zákon síce nepoužíva termín „orgán verejnej moci“, ale aj ním používaný termín „štátny orgán“ treba vyložiť tak, že ide o orgán, ktorý pre účely tohto zákona rozhoduje navonok, resp. ktorého nesprávny úradný postup môže založiť nárok na náhradu škody iba v prípade, ak tento úradný postup smeruje navonok a ak sa teda nejedná o výkon štátnej správy súdov. 8. Odhliadnuc od záverov uvedených v ods. 7., odvolací súd sa nestotožňuje so žalovanou v tom, že zo znenia ust. § 73 ods. 2 zák. č. 385/2000 Z.z. v znení platnom v rozhodnom čase, t.j. k 31.12.2004, nevyplývalo, že sudca má právny nárok na vyplatenie príplatku za zastupovanie, ak zastupuje dočasne neprítomného sudcu alebo vykonáva funkciu na dočasne neobsadenom funkčnom mieste sudcu, že z tohto ustanovenia vyplývala iba možnosť takýto príplatok priznať a že ust. § 73 ods. 2 a 3 neupravovalo, odkedy patrí sudcovi takýto príplatok, v akej výške a za aké obdobie zastupovania. K tejto obrane žalovanej odvolací súd uvádza, že podľa jeho názoru ak o priznaní príplatku rozhodol predseda príslušného súdu po predchádzajúcom súhlase sudcovskej rady (§ 73 ods. 3 zák. č. 385/2000 Z.z.), sudcovi na predmetný príplatok vznikol právny nárok. Z logiky veci možno vyvodiť, že doba vyplácania príplatku bola zhodná s dobou zastupovania. Ako to však uviedol odvolací súd už v zrušujúcom uznesení špecifikovanom v ods. 6., rozhodnutie predsedníčky C. O. o priznaní príplatku za zastupovanie žalobkyni sa v spise nenachádza, nachádza sa v ňom iba jej list z 22.6.2004, v ktorom oznamuje predsedovi W. U. P. O., že rozhodla o priznaní príplatku žalobkyni vo výške 5.000 Sk. Odvolací súd však dodáva, že tieto skutočnosti neboli pre rozhodnutie predmetnej veci právne významné. Žalobkyňa totiž svojou žalobou neuplatnila nárok na vyplatenie predmetného príplatku (pasívne vecne legitimovaným subjektom by v takomto spore nebolo T.N. U.P., ale priamo príslušný súd), ale uplatnila nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom zrejme vychádzajúc z toho, že z tohto titulu sa môže domáhať nie iba samotného príplatku vo výške 5.000 Sk, ale náhrady škody vo výške ďalšieho (duplicitného) platu. 9. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 10. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalovanej nárok na ich náhradu nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Zo spisu tiež nevyplýva, že by žalovanej vznikli nejaké trovy v prvoinštančnom konaní a preto nie je zrejmé, na akom základe jej súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %. 11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).