Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoE/223/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107214875 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1107214875.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866 (predtým SR - Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave, Kollárova 31, 917 02 Trnava), proti povinnému: Y. L., Y. XXX, XXX XX F. na I., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Romanom Liščákom, Exekútorský úrad so sídlom Nám. Sv. Michala 5, 920 01 Hlohovec, pod č. EX 379/07, na vymoženie uloženej povinnosti vo výške 49,79 eur a trov exekúcie, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 1Er/569/2007-9 zo dňa 30.04.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 1Er/569/2007-9 zo dňa 30.04.2013 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. b) zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Ex. por.) z dôvodu preklúzie uplatneného práva podľa § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Druhým výrokom nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie s odôvodnením, že na náhradu nemožno zaviazať povinného ani oprávneného. V konaní nebolo preukázané, že k zastaveniu exekúcie došlo pre správanie povinného a neboli naplnené ani podmienky na aplikáciu ust. § 203 ods. 1 Ex. por.. Konajúci súd skonštatoval, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery je kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa v časti trov exekúcie podal v zákonom stanovenej lehote súdny exekútor. Žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Akceptoval názor, že oprávnený, ktorý podal návrh na vykonanie exekúcie včas, nezavinil zastavenie exekúcie. Na druhej strane mal za to, že neexistuje žiadna prekážka aplikácie všeobecného pravidla, v zmysle ktorého trovy exekúcie uhrádza povinný. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie odvolateľa podľa § 214 ods. 2 O..sp. bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekúcia na základe exekučného titulu - Bloku na pokutu nezaplatenú na mieste ev. č. AA 1198085, vykonateľného 04.03.2005 - sa v zmysle ustanovenia § 36 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (ďalej Ex. por.), začala 19.04.2007 podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Na základe poverenia mohol súdny exekútor začať vykonávať úkony exekučnej činnosti, a to až do zániku práva z exekučného titulu v dôsledku preklúzie, teda do 19.04.2010. Z ust. § 196 Exekučného poriadku vyplýva, že súdnemu exekútorovi za výkon činnosti podľa Exekučného poriadku patrí odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. V prípade, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, patrí mu i zvýšenie odmeny a náhrad určených podľa Ex. por. o túto daň. Ustanovenie § 197 ods. 1 Exekučného poriadku stanovuje zásadu, že tieto náklady znáša povinný. Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku pripúšťa výnimku zo zásady zakotvenej v ust. § 197 ods. 1 Ex. por., že trovy exekúcie znáša povinný. Ide o prípady, ak k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného podľa § 203 ods. 1 EP, alebo ak exekúcia bola zastavená pre nemajetnosť povinného (§ 203 ods. 2 EP). V zmysle uznesenia NS SR sp. zn. 2 M Cdo 10/2009 zo dňa 29.7.2010 oprávnenému nie je možné pripísať zodpovednosť za márne uplynutie prekluzívnej lehoty, a teda nie sú splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 203 ods. 1 Ex. por.. Teda trovy exekúcie by mal znášať povinný. Z obsahu spisu však vyplýva, že súdny exekútor si trovy exekúcie nevyčíslil a nešpecifikoval tak jednotlivé úkony, za ktoré si uplatňuje odmenu, resp. náhradu hotových výdavkov. Hoci súdny exekútor v podaní zo dňa 17.04.2013 uviedol, že trovy exekúcie vyčísli na výzvu súdu, odvolací súd je toho názoru, že exekútor ako osoba znalá zákona, si mal trovy exekúcie riadne vyčísliť už v tomto podaní v zmysle vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, nakoľko mal predpokladať, že dôjde k zastaveniu exekúcie v dôsledku preklúzie práva z exekučného titulu. Odvolací súd zdôrazňuje, že nestačí, ak si exekútor bez ďalšieho uplatní náhradu trov exekúcie a nešpecifikuje konkrétne úkony exekučnej činnosti. Navyše odvolací súd poukazuje na to, že súdny exekútor tak neurobil ani v odvolacom konaní, kedy k podanému odvolaniu mohol priložiť presnú špecifikáciu trov konania. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.