Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/66/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107215036 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1107215036.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Mgr. Bc. Filip Urban, Bakošova 30, 841 03 Bratislava, IČO: 37337335, zast.: JUDr. Martina Čierna, advokátka, Furdekova 19, 851 04 Bratislava, proti žalovanému: ORCO Slovakia, s. r. o., Námestie SNP 30, 811 01 Bratislava, IČO: 35907088, zast.: LEGAL GROUP, s. r. o., Námestie Martina Benku 15, 811 07 Bratislava, o zaplatenie 3.319,39 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č. k. 27Cb/155/2007-88 zo dňa 20. 09. 2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č. k. 27Cb/155/2007-88 zo dňa 20. 09. 2012 z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.694,08 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.694,08 Eur od 16. 09. 2006 do 26. 09. 2006 a vo výške 9,50 % ročne zo sumy 2.694,08 Eur od 27. 09. 2006 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol. Súčasne uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že návrhom zo dňa 11. 05. 2007 sa navrhovateľ ako podnikateľ - fyzická osoba domáhal zaplatenia sumy 3.319,39 Eur (100.000,- Sk) s príslušenstvom titulom nároku na dohodnutú províziu na základe mandátnej zmluvy zo dňa 01. 01. 2006. V návrhu navrhovateľ uviedol, že na základe mandátnej zmluvy zo dňa 01. 01. 2006 sa podieľal na projektoch rezidenčnej výstavby odporcu a to poskytovaním služieb poradcu, ktoré viedli k zabezpečovaniu investičných príležitostí pre odporcu v oblasti rezidenčnej výstavby. Najkonkrétnejším príkladom je realizovaný projekt Parkville, v rámci ktorého navrhovateľ pre odporcu aktívne zabezpečoval akvizičnú činnosť. Odporca listom zo dňa 08. 09. 2006, adresovaným navrhovateľovi, vypovedal mandátnu zmluvu zo dňa 01. 01. 2006 a zároveň v rámci vyrovnania vzájomných záväzkov zmluvných strán pri skončení spolupráce uznal svoj záväzok zaplatiť navrhovateľovi odmenu vo výške štvornásobku zmluvne dojednanej mesačnej odmeny. Túto si podľa pokynov odporcu bol navrhovateľ oprávnený vyfakturovať spolu s odmenou za posledný mesiac obchodnej spolupráce, teda za september 2006. Navrhovateľ je názoru, že už z obsahu výpovede zo dňa 08. 09. 2006 je nepochybné riadne splnenie záväzku z jeho strany a to poskytovať služby poradcu, ktoré viedli k zabezpečovaniu investičných príležitostí pre odporcu v oblasti rezidenčnej výstavby (napr. realizovaný projekt Parkville). Dlžná čiastka vo výške 100.000,- Sk, teda štvornásobok mesačnej odmeny, nebola zo strany odporcu s dátumom splatnosti ku dňu 15. 09. 2006 riadne uhradená, preto vyzval navrhovateľ dňa 11. 12. 2006 odporcu na zaplatenie nesplateného záväzku. Odporca predmetnú sumu odmietol uhradiť s poukazom na list zo dňa 14. 12. 2006. Navrhovateľ má za to, že odporca uznal svoj záväzok zaplatiť štvornásobok mesačnej odmeny uznal a to nielen s odkazom na mandátnu zmluvu zo dňa 01. 01. 2006, ale aj s odkazom na faktúru za mesiac september 2006. Záväzok je podľa jeho názoru bezpečne identifikovaný a akt uznania nepochybný. Navrhovateľ si uplatňuje aj nárok na úroky z omeškania. Odporca sa k návrhu navrhovateľa vyjadril, potvrdil skutočnosť uzatvorenia mandátnej zmluvy dňa 01. 01. 2006, avšak uviedol, že odporca nebol spokojný s činnosťou, ktorú pre neho navrhovateľ a Ing. arch. Podoba vykonávali a preto sa rozhodol s nimi v septembri 2006 ukončiť zmluvný vzťah. K ukončeniu spolupráce došlo zo strany odporcu pre ich neuspokojivú činnosť vykonávanú pre navrhovateľa. Odporca uzavrel dňa 08. 09. 2006 s B.. K.. D. dohodu o skončení pracovného pomeru a v ten istý deň písomne vypovedal navrhovateľovi mandátnu zmluvu, pričom navrhovateľ výpoveď prevzal v ten istý deň, teda 08. 09. 2006. Výpovedná lehota v súlade s uzatvorenou mandátnou zmluvou plynula 14 dní od doručenia výpovede 08. 09. 2006, teda zanikla 22. 09. 2006. K tomuto dňu zanikol aj záväzok navrhovateľa ako mandatára uskutočňovať pre odporcu činnosti, ku ktorým sa podľa mandátnej zmluvy zaviazal. Odporca uvádza, že do účinnosti výpovede, teda medzi 08. 09. 2006 a 22. 09. 2006, bol navrhovateľ povinný riadne uskutočňovať činnosť mandatára. Tento však urážlivo vystúpil verejne proti mandantovi, hrubo sa vyhrážal, že pozná diplomatov a jedným telefonátom zruší všetky povolenia na projekt Parkville a že pán E. N. (konateľ odporcu) je hlupák. Takto konal verejne pred zástupkyňou médií. Svojim konaním sa previnil proti občianskej slušnosti, dobrým mravom a aj proti podstate mandátnej zmluvy, čím túto hrubo porušil. Navrhovateľ si svoje povinnosti hrubo porušil počas jej účinnosti a z toho dôvodu mu neprislúcha nárok na vyplatenie štvornásobku mesačnej odmeny, ktorá mala byť prejavom férovosti odporcu pri skončení zmluvného vzťahu. Zdôrazňuje, že odporca svoj záväzok vyplatiť štvornásobok mesačnej odmeny nikdy neuznal. Odporca v písomnom podaní doručenom súdu dňa 10. 03. 2008 uviedol, že pomernú časť za september 2006 vo výške 18.838,- Sk navrhovateľovi uhradil. Táto čiastka bola uhradená dňa 13. 09. 2006, teda v deň, kedy došlo k incidentu opísanom vo vyjadrení zo dňa 06. 12. 2007, ktorým navrhovateľ hrubo porušil mandátnu zmluvu. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie a zo zisteného skutkového stavu ustálil, že navrhovateľ si nárokuje nárok o zaplatenie štvornásobku mesačnej odmeny, ktorá bola v mandátnej zmluve dohodnutá vo výške 25.000,- Sk mesačne, teda odmenu vo výške 100.000,- Sk. Odporca nárok popiera z dôvodu, že mandátnu zmluvu vypovedal z dôvodu neuspokojivých výsledkov. Poukazuje na hrubé porušovanie mandátnej zmluvy zo strany navrhovateľa počas jej účinnosti, kedy navrhovateľovi neprislúcha nárok na vyplatenie štvornásobku mesačnej odmeny. Odporca poukázal aj na urážlivé verejné vystúpenie navrhovateľa proti odporcovi ako mandantovi. Súd prvého stupňa poukázal na znenie výpovede mandátnej zmluvy zo dňa 08. 09. 2006 podpísanej priamo konateľom odporcu B.. K. H., z ktorej vyplýva tvrdenie odporcu „zároveň máte nárok na vyfakturovanie odmeny vo výške štvornásobku mesačnej odmeny, ktorá bude súčasťou vašej poslednej faktúry za september 2006. Pričom za september 2006 vám prináleží pomerná čiastka k dátumu 22. 09. 2006.“ Súd poukázal na skutočnosť, že samotný odporca vyzval vo výpovedi mandátnej zmluvy zo dňa 08. 09. 2006 na vyfakturovanie si odmeny vo výške štvornásobku mesačnej odmeny. Z uvedeného súd prvého stupňa jednoznačne preukázal uznanie existencie záväzku zo strany odporcu. Súd rovnako poukázal na list odporcu doručený súdu dňa 04. 03. 2008, v ktorom odporca uviedol, že pomernú časť odmeny za september 2006 vo výške 18.838,- Sk navrhovateľovi uhradil ešte dňa 13. 09. 2006. Navrhovateľ túto skutočnosť nepoprel. Súd prvého stupňa konštatuje, že odporca uhradil navrhovateľovi pomernú časť odmeny za mesiac september 2006 i napriek tomu, že tvrdí, že zo strany navrhovateľa došlo k hrubému porušeniu mandátnej zmluvy. Súd má preto za to, že je logické tvrdenie navrhovateľa, že ak skutočne došlo zo strany navrhovateľa k hrubému porušeniu mandátnej zmluvy, odporca nemal žiadny dôvod na vyplatenie čo i len pomernej časti odmeny za mesiac september 2006 vo výške 18.838,- Sk. Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 323 ods. 1 Obch. zák. a je toho názoru, že pokiaľ odporca priamo vyzval na vyfakturovanie odmeny vo výške štvornásobku mesačnej odmeny vo výpovedi mandátnej zmluvy zo dňa 08. 09. 2006, nepochybne preukazuje uznanie existencie záväzku zo strany odporcu. Taktiež uvádza, že odporca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by v období plynutia výpovednej lehoty nebola zo strany navrhovateľa ako mandatára uskutočňovaná činnosť, na ktorú sa zaviazal. Taktiež nemal preukázanú ani tú skutočnosť, že odporca ako mandatár upozornil navrhovateľa na to, aké opatrenia treba urobiť na odvrátenie prípadnej škody, ktorá mu mohla neplnením si povinnosti navrhovateľa vzniknúť tak, ako to vyplýva z ust. § 575 ods. 2 Obch. zák. Má za to, že navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal vznik incidentu, ktorého sa mal navrhovateľ dopustiť. Pokiaľ ide o navrhovateľom navrhnutých svedkov, súd prvého stupňa poukázal na ust. § 120 ods. 1 O.s.p. a uviedol, že súd nevykonal výsluchy navrhnutých svedkov z dôvodu, že označení svedkovia neboli ani jeden prítomní pri incidente, väčšina z navrhnutých svedkov žije v zahraničí, preto ich výpovede považuje odporca za kontraproduktívne aj z hľadiska dĺžky trvania sporu. Na záver súd prvého stupňa skonštatoval, že v prospech navrhovateľa svedčí aj skutočnosť, že odporca sa chcel s navrhovateľom mimosúdne dohodnúť, keď navrhol jeho právnej zástupkyni mimosúdny zmier, úhradu maximálne 1.660,- Eur, keď odporca zdôraznil, že ide o krok smerom k efektívnemu riešeniu situácie. Z týchto dôvodov považuje súd prvého stupňa nárok navrhovateľa na zaplatenie odmeny uplatnený v žalobe v celom rozsahu za nesporný. Nakoľko však zo strany odporcu došlo dňa 13. 09. 2006 k uhradeniu časti odmeny vo výške 18.838,- Sk, považoval súd prvého stupňa za oprávnený iba nárok navrhovateľa na zaplatenie istiny vo výške 81.162,- Sk, t. j. 2.694,08 Eur, teda v tejto časti istiny, ktorá už bola odporca uhradená ako zaplatená časť odmeny, súd žalobu zamietol. O úrokoch z omeškania rozhodol súd prvého stupňa podľa ust. § 369 ods. 1 Obch. zák. platného a účinného v čase omeškania odporcu a priznal úrok z omeškania z nezaplatenej časti odmeny vo výške 81.162,- Sk, teda 2.694,08 Eur a to 9 % ročne od 16. 09. 2006 do 26. 09. 2006 a vo výške 9,5 % ročne od 27. 09. 2006 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti uplatnené úroky z omeškania zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. Voči uvedenému rozsudku sa v zákonom stanovenej lehote odvolal odporca a to voči časti, ktorou zaviazal odporcu na úhradu žalovanej pohľadávky spolu s príslušenstvom a trovami konania. Má za to, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Má za to, že súd prvého stupňa pochybil, pokiaľ nevypočul navrhnutého svedka p. C. F. V., trvale bytom v Českej republike a sl. G. D., bytom v Českej republike, vtedajšia predajkyňa projektu Parkville (adresy svedkov odporca uvádza v podanom odvolaní). Odporca považuje odôvodnenie, pre ktoré súd prvého stupňa nevykonal tieto dôkazy, za nesprávne, nedostatočné, nezrozumiteľné. Odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 06. 02. 2012 naopak uvádza, že p. V. a p. D. boli priamymi svedkami predmetného incidentu, rovnako tak uvádza vo vyjadrení odporcu zo dňa 14. 10. 2011. Iba svedkovia navrhnutí navrhovateľom neboli skutočne prítomní pri danom incidente. Ďalej namieta skutočnosť, že súd prvého stupňa sa prioritne zameral na údajné uznanie dlhu zo strany odporcu. Má za to, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, keď vyhodnotil konanie odporcu za uznanie dlhu. Taktiež považuje za nesprávny záver súdu prvého stupňa v súvislosti so snahou odporcu o mimosúdne vysporiadanie veci, keď zdôrazňuje, že návrh na zmier bol iniciovaný zo strany pôvodnej právnej zástupkyni navrhovateľa. Poukazuje na e-mail zo dňa 03. 02. 2012. Návrh na zmier ako taký nemôže byť pritom vnímaný v neprospech odporcu. Tým viac, že ho v prítomnosti odporcu ústne navrhol zástupca navrhovateľa. Poukazuje na skutočnosť, že súd prvého stupňa sa nezaoberal skutočnosťami tvrdenými odporcom v súvislosti s údajným uznaním záväzku a to, že navrhovateľovi nevznikol nárok na odmenu, ktorá je predmetom tohto sporu. Má za to, že navrhovateľ počas výpovednej lehoty hrubo porušil mandátnu zmluvu a preto v danom prípade nemohlo ísť o riadne uskutočnenie činnosti, minimálne v období od incidentu, ktorý sa stal 13. septembra 2006, teda počas výpovednej lehoty a za druhé predmetné ustanovenie hovorí o primeranej odplate za činnosť riadne uskutočnenú do účinnosti výpovede. Odporca trvá na tom, že po predmetnom incidente vykonanom verejne a pred zástupkyňou médií, ktorého intenzitu mal odporca záujem preukázať výpoveďami navrhovaných svedkov, nedošlo k riadnemu uskutočneniu činnosti navrhovateľa, za ktorú by navrhovateľovi mala vzniknúť žalovaná pohľadávka. Má za to, že navrhovateľovi neprináleží táto pohľadávka a to aj z dôvodu, že táto by bola v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje odporca za nedostatočne odôvodnené a tým má za to, že odporcovi sa odňala možnosť konať pred súdom. Rozsudok obsahuje viaceré pochybenia, keď sa skutkový stav nezhoduje so skutkovým stavom uvedeným v odôvodnení, pre ktorý je predmetný rozsudok absolútne nezrozumiteľný. Z týchto dôvodov navrhuje rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť a žalobu zamietnuť, resp. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Voči uvedenému rozsudku sa v zákonom stanovenej lehote odvolal i navrhovateľ a to v časti, v ktorej návrh navrhovateľa súd prvého stupňa zamietol. V odôvodnení navrhovateľ poukázal na to, že faktúra na sumu 18.838,- Sk predstavovala pomernú čiastku mzdy fakturovanej podľa mandátnej zmluvy k dátumu 22. 09. 2006 a preto niet dôvodu odpočítať túto zo žalovanej sumy, ktorá predstavovala odmenu vo výške štvornásobku mesačnej odmeny dohodnutej v mandátnej zmluve medzi navrhovateľom a odporcom uzavretej dňa 01. 01. 2006. Nakoľko 08. 09. 2006 odporca túto mandátnu zmluvu navrhovateľovi vypovedal, žalobca vyzval odporcu, aby mu uhradil pomernú čiastku za odpracované dni posledného mesiaca a zároveň k tomu aj štvornásobok mesačnej mzdy dohodnutej v mandátnej zmluve. Na základe uvedeného navrhovateľ vystavil odporcovi faktúru č. 2006/8/26, ktorá predstavovala sumu 18.838,- Sk za dokončenie práce v kancelárii, čiže za pomernú čiastku za odpracované dni posledného mesiaca, ktorú odporca dňa 13. 09. 2006 uhradil. Táto faktúra nebola predmetom sporu. Navrhovateľ podal žalobu o nezaplatenú faktúru č. 2006/9/27, ktorá predstavovala sumu 100.000,- Sk. Túto sumu fakturoval navrhovateľ na základe výzvy odporcu firmy ORCO Slovakia, s. r. o. v súvislosti s vypovedaním mandátnej zmluvy. Z týchto dôvodov sa preto odvoláva navrhovateľ i voči časti rozhodnutia, v ktorej súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi len úrok z omeškania z priznanej čiastky odmeny vo výške 81.162,- Sk a teda aj súčasne sa odvoláva voči časti rozhodnutia o trovách konania. Z týchto dôvodov navrhuje rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie navrhovateľa ako i odporcu podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť z týchto dôvodov: Odvolací sa oboznámil s obsahom spisu, pričom zistil, že súd prvého stupňa nedostatočným spôsobom zistil skutkový stav a preto dospel k nesprávnemu právnemu záveru. V konaní bolo nesporne preukázané, že navrhovateľ ako mandatár uzavrel s odporcom ako mandantom mandátnu zmluvu dňa 01. 01. 2006, na základe ktorej sa mandatár zaviazal poskytovať mandantovi služby podnikateľského a ekonomického poradcu vedúcich k zabezpečeniu investičných príležitostí pre mandanta a to hlavne v oblasti rezidenčnej výstavby. Za túto činnosť bola dojednaná odmena mandatára vo výške 25.000,- Sk mesačne, počínajúc dňom 01. 01. 2006. Predmetná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú, pričom skončenie zmluvného vzťahu mohlo nastať výpoveďou danou ktoroukoľvek zo zmluvných strán s výpovednou dobou 14 dní. Taktiež je nesporné, že odporca pristúpil k ukončeniu mandátnej zmluvy výpoveďou listom zo dňa 08. 09. 2006, kde odporca prostredníctvom konateľa B.. K.Š. H. oznámil navrhovateľovi, že tento má nárok na vyfakturovanie odmeny vo výške štvornásobku mesačnej odmeny, ktorá bude súčasťou poslednej faktúry za september 2006. Za september 2006 prináleží pomerná čiastka k dátumu 22. 09. 2006. Navrhovateľ si vyúčtoval štvornásobok mesačnej odmeny faktúrou č. 2006/9/27 splatnou 15. 09. 2006 vo výške 100.000,- Sk. Odporca však uvedenú faktúru neuhradil, nakoľko mal za to, že navrhovateľ sa hrubo a urážlivo vyjadroval o mandantovi jeho zamestnancom a členom podnikateľskej skupiny mandanta. Toto urážlivé vystúpenie vykonal verejne pred zástupkyňou médií. Týmto mal odporca za to, že navrhovateľ porušil mandátnu zmluvu, keď nekonal v prospech mandanta a taktiež aj konal v rozpore so základmi občianskej slušnosti. Odporca mal za to, že v čase trvania mandátnej zmluvy až do jej ukončenia nevznikol nárok na vyplatenie odmeny vo výše štvornásobku mesačnej odmeny, tak ako bolo uvedené vo výpovedi mandátnej zmluvy, ale odporca sa zaviazal uhradiť len pomernú časť za mesiac september, čo aj bolo vyplatené. Táto skutočnosť taktiež nie je medzi účastníkmi sporná. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil čiastočnú úhradu odmeny za mesiac september 2006, keď už priamo z listinného dôkazu odpoveď na výzvu na zaplatenie zo dňa 11. 12. 2006, vyplýva, že odporca neuznáva štvornásobok mesačnej odmeny, na úhradu ktorej sa zaviazal vo výpovedi mandátnej zmluvy, avšak mal záujem vyplatiť navrhovateľovi dohodnutú odmenu, resp. jej pomernú časť do dňa 22. 09. 2006, čo bolo aj vyplatené. V danom prípade sa nejedná o uznanie záväzku, tak ako vyhodnotil súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí. Tiež pokus o mimosúdne vysporiadanie veci nemôže byť dôvodom pre ustálenie záveru o uznaní záväzku zo strany odporcu, keď z jednotlivých okolností daného pokusu o mimosúdne vysporiadanie veci takýto záver nevyplýva. Súd prvého stupňa ďalej pochybil pokiaľ neskúmal, či zo strany navrhovateľa nedošlo k porušeniu povinnosti mandatára, keď nevyplatenie štvornásobku mesačnej odmeny odporca odôvodňoval tým, že medzi navrhovateľom a odporcom došlo k incidentu, ktorý mal verejne poškodiť odporcu a teda malo dôjsť k porušeniu povinností zo strany mandatára, ktoré mu vyplývali z uzatvorenej mandátnej zmluvy, teda konať v záujme a v prospech mandanta. Súd prvého stupňa odôvodnil nevypočutie svedkov, ktorí mali byť prítomní pri incidente z dôvodu, že títo sa v čase rozhodnutia súdu nachádzali mimo územia SR, čím ich vypočutie by zvýšilo náklady prebiehajúceho konania. Tento argument odvolací súd považuje za nedostatočný a prijatím takéhoto záveru má odvolací súd za to, že postupom súdu prvého stupňa sa odňala odporcovi ako účastníkovi konania možnosť konať pred súdom. Súd prvého stupňa je povinný vykonať také dôkazy, ktoré napomôžu zisteniu skutkového stavu, na základe ktorého sa dá nesporne ustáliť právny záver. Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa nepostupoval pri zisťovaní skutkového stavu týmto spôsobom, odvolací súd má za to, že záver prijatý súdom prvého stupňa je prinajmenšom predčasný. Súd prvého stupňa je povinný skúmať, či v danom prípade mohlo dôjsť ku konaniu navrhovateľa v rozpore so záujmami odporcu ako mandanta, keď v čase spomínaného incidentu bola mandátna zmluva ešte platná a teda povinnosťou mandatára bolo konať v záujme mandanta. V tejto časti bolo vykonané dokazovanie nedostatočné. Taktiež je potrebné vytknúť súdu prvého stupňa, že tento započítal pomernú časť, ktorá bola uhradená zo strany odporcu navrhovateľovi za mesiac september do dňa 22. 09. 2006 ako pomerná časť odmeny na sumu 100.000,- Sk, nakoľko je potrebné tieto dva nároky oddeľovať. V liste zo dňa 08. 09. 2006 sa zaviazal odporca na úhradu štvornásobku mesačnej odmeny, ktorá mala byť súčasťou poslednej faktúry, pričom za mesiac september 2006 mala prináležať navrhovateľovi pomerná čiastka k dátumu 22. 09. 2006 (táto čiastka - pomerná časť bola navrhovateľovi vyplatená). Teda z uvedeného znenia jednoznačne vyplýva, že pomerná časť odmeny za mesiac september 2006 mala byť vyplatená popri odmene vo výške štvornásobku mesačnej odmeny. V prípade, že súd prvého stupňa dospeje k záveru, že zo strany navrhovateľa nedošlo k porušeniu mandátnej zmluvy, bude potrebné znovu o nároku navrhovateľa rozhodnúť v naznačenom smere. Táto skutočnosť a teda samotný nárok navrhovateľa však bude predmetom dokazovania v ďalšom konaní, nakoľko rozhodnutie súdu prvého stupňa trpí vadou, ktorá spôsobila nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Preto z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa bude postupovať v hore naznačenom smere. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa podľa ust. § 224 ods. 3 O.s.p. v novom rozhodnutí. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.