Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/25/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107215036 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1107215036.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a členiek senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: W. Z., miesto podnikania Bakošova 30, Bratislava, IČO: 37 337 335, zast. JUDr. Martina Čierna, advokát, Farská 25, Nitra proti žalovanému: SLOVAKIA ZLATÝ LEV s. r. o., Námestie SNP 30, Bratislava, IČO: 35 907 088, zast. LEGAL GROUP, s.r.o., Trnavská cesta 27/B, Bratislava o zaplatenie 3.319,39 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 27Cb/155/2007-157 zo dňa 20.6.2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 27Cb/155/2007-157 zo dňa 20.6.2016 p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 3.319,39 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne od 16.9.2006 do 26.9.2006 a úrokmi z omeškania vo výške 9,5% ročne od 27.9.2006 do zaplatenia a súčasne žalovaného zaviazal i na náhradu trov konania. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou zo dňa 24.4.2007 doručenou súdu dňa 11.5.2007 sa žalobca ako podnikateľ - fyzická osoba, zapísaná v živnostenskom registri Obvodného úradu R. pod registrovým číslom XXX-XXXXX domáha zaplatenia sumy 3.319,39 eur (100.000,- Sk) s príslušenstvom titulom nároku na dohodnutú províziu na základe Mandátnej zmluvy zo dňa 1.1.2006. 2. V žalobe žalobca uvádza, že na základe mandátnej zmluvy zo dňa 1.1.2006 sa podieľal na projektoch rezidenčnej výstavby pôvodného žalovaného ORCO Slovakia, s.r.o., a to poskytovaním služieb poradcu, ktoré viedli k zabezpečovaniu investičných príležitostí pre žalovaného v oblasti rezidenčnej výstavby. Najkonkrétnejším príkladom je realizovaný projekt Parkville, v rámci ktorého žalobca pre žalovaného aktívne zabezpečoval akvizičnú činnosť. 3. Žalovaný listom zo dňa 8.9.2006 adresovaným žalobcovi vypovedal mandátnu zmluvu zo dňa 1.1.2006 a zároveň v rámci vyrovnania vzájomných záväzkov zmluvných strán pri skončení spolupráce uznal svoj záväzok zaplatiť žalobcovi odmenu vo výške 4-násobku zmluvne dojednanej mesačnej odmeny. Túto si podľa pokynov žalovaného bol žalobca oprávnený vyfakturovať spolu s odmenou za posledný mesiac obchodnej spolupráce, teda za september 2006. 4. Žalobca je názoru, že už z obsahu Výpovede zo dňa 8.9.2006 je nepochybné riadne splnenie záväzku z jeho strany, a to poskytovať služby poradcu, ktoré viedli k zabezpečovaniu investičných príležitostí pre žalovaného v oblasti rezidenčnej výstavby (napr. realizovaný projekt Parkville). Vzhľadom na to, že dlžná čiastka vo výške 100.000,- Sk, teda 4-násobok mesačnej odmeny, nebola zo strany žalovaného s dátumom splatnosti ku dňu 15.9.2006 riadne uhradená, vyzval žalobca dňa 11.12.2006 žalovaného na zaplatenie nesplateného záväzku. Žalovaný predmetnú sumu odmietol uhradiť s poukazom na list zo dňa 14.12.2006. 5. Žalobca poukazuje na to, že žalovaný svoj záväzok zaplatiť 4-násobok mesačnej odmeny uznal nielen s odkazom na Mandátnu zmluvu zo dňa 1.1.2006, ale aj s odkazom na faktúru za mesiac september 2006. Uznaný záväzok je tak bezpečne identifikovaný a akt uznania nepochybný. Žalobca si uplatňuje aj nárok na úroky z omeškania vo výške 9% p.a. od 16.9.2006 do 26.9.2006 a vo výške 9,5% p.a. od 27.9.2006 až do zaplatenia, ako aj trovy konania a trovy právneho zastúpenia. 6. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 6.12.2007 doručeným súdu dňa 19.12.2007 a uviedol, že účastníci uzatvorili dňa 1.1.2006 písomnú Mandátnu zmluvu, na základe ktorej sa žalobca ako mandatár zaviazal poskytovať žalovanému ako mandantovi služby podnikateľského a ekonomického poradcu, ktoré viedli k zabezpečeniu investičných príležitostí. Žalobca bol povinný vykonávať svoju činnosť v súlade s pokynmi Ing. arch. Podobu, riaditeľa slovenskej pobočky ORCO Property Group, ktorý bol v tom čase v pracovnom vzťahu so žalovaným. Žalovaný nebol spokojný s činnosťou, ktorú pre neho žalobca a B.. K.. D. vykonávali, rozhodol sa s nimi v septembri 2006 ukončiť zmluvný vzťah (so žalobcom), resp. pracovnoprávny vzťah s B.. K.. D.. K ukončeniu spolupráce so žalobcom a pracovnoprávneho vzťahu s B.. K.. D. došlo zo strany žalovaného pre ich neuspokojivú činnosť vykonávanú pre žalobcu. Žalovaný uzavrel dňa 8.9.2006 s B.. K.. D. dohodu o skončení pracovného pomeru a v ten istý deň písomne vypovedal žalobcovi mandátnu zmluvu, pričom žalobca výpoveď prevzal v ten istý deň, teda 8.9.2006. V súlade s Mandátnou zmluvou plynula výpovedná lehota 14 dní od doručenia výpovede - 8.9.2006. Mandátna zmluva teda zanikla 22.9.2006. K tomuto dňu zanikol aj záväzok žalobcu ako Mandatára uskutočňovať pre žalovaného činnosti, ku ktorým sa podľa Mandátnej zmluvy zaviazal. Žalobca bol podľa písomného vyjadrenia žalovaného, aj v čase do účinnosti výpovede, teda medzi 8.9.2006 a 22.9.2006, povinný riadne uskutočňovať činnosť mandatára. Tento však urážlivo vystúpil verejne proti Mandantovi, hrubo sa vyhrážal, že pozná diplomatov a jedným telefonátom zruší všetky povolenia na projekt Parkville a že pán E. N. (konateľ žalovaného) je hlupák. Takto konal verejne pred zástupkyňou médií. Svojim konaním sa teda previnil proti občianskej slušnosti a dobrým mravom ako aj proti podstate Mandátnej zmluvy, čím túto hrubo porušil. Žalovaný teda konštatuje, že Mandátnu zmluvu vypovedal so žalobcom z dôvodu neuspokojivých výsledkov, ďalej že žalobca Mandátnu zmluvu hrubo porušil počas jej účinnosti a z tohto dôvodu mu neprislúcha nárok na vyplatenie 4-násobku mesačnej odmeny, ktorá mala byť prejavom férovosti žalovaného pri skončení zmluvného vzťahu, navyše žalovaný záväzok na vyplatenie 4-násobku mesačnej odmeny, ktorej vyplatenie žalobca požaduje, nikdy neuznal. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť a žalovanému priznať trovy konania a trovy právneho zastúpenia. 7. Žalovaný v písomnom podaní doručenom súdu dňa 10.3.2008 uviedol, že pomernú časť za september 2006 vo výške 18.838,- Sk žalobcovi uhradil. Táto čiastka bola uhradená dňa 13.9.2006, teda v deň, kedy došlo k incidentu opísanom vo vyjadrení zo dňa 6.12.2007, ktorým žalobca hrubo porušil Mandátnu zmluvu. 8. Súd vo veci rozhodol po vykonaní dokazovania tak, že žalobcovi rozsudkom sp. zn. 27Cb 155/07 - 88 zo dňa 20.9.2012 priznal nárok na úhradu istiny vo výške 2.694,08 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2.694,08 eur od 16.9.2006 do 26.9.2006 a vo výške 9,50% ročne zo sumy 2.694,08 eur od 27.9.2006 do jej zaplatenia, a to všetko do troch dní od dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Žalovaného zaviazal na úhradu trov konania a trov právneho zastúpenia a to v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. 9. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca ako aj žalovaný. Žalobca v písomne podanom odvolaní doručenom súdu dňa 10.12.2012 uviedol, že súd v odôvodnení rozsudku skonštatoval, že nárok žalobcu na zaplatenie odmeny uplatnený v žalobnom návrhu považuje za nesporný. Nakoľko však došlo zo strany žalovaného dňa 13.9.2006 k uhradeniu časti odmeny vo výške 18.838,- Sk považoval súd za oprávnený iba nárok žalobcu na zaplatenie istiny vo výške 81.162,- Sk, teda 2.694,08 eur. Žalobca sa odvolal v časti zamietnutej istiny z dôvodu, že faktúra na sumu 18.838,- Sk predstavovala pomernú čiastku mzdy fakturovanej podľa Mandátnej zmluvy k dátumu 22.9.2006 a nebolo dôvodu odpočítať ju zo žalovanej sumy, ktorá predstavovala odmenu vo výške štvornásobku mesačnej odmeny dohodnutej v Mandátnej zmluve medzi žalobcom a žalovaným uzavretej dňa 1.1.2006. Uviedol, že nakoľko dňa 8.9.2006 žalovaný túto Mandátnu zmluvu žalobcovi vypovedal, žalobca vyzval žalovaného, aby mu uhradil pomernú čiastku za odpracované dni posledného mesiaca a zároveň k tomu aj štvornásobok mesačnej mzdy dohodnutej v Mandátnej zmluve. Žalovaný na základe vystavenej faktúry č. 2006/8/26 sumu 18.838,- Sk žalobcovi aj uhradil a táto faktúra nebola predmetom sporu. 10. V odvolaní žalovaného, ktoré bolo súdu doručené dňa 30.10.2012 žalovaný uviedol, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, konkrétne súd nevypočul svedka C. F. V., nar. X.X.XXXX, č. pasu Z. XXXXXXXXX1, trvale bytom v Č. A. na adrese Š. X, D. X - bývalý riaditeľ predaja ORCO pre Českú a Slovenskú republiku, a nevypočul ani svedkyňu G. D., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX - T., R. XXXX/X, Č. A. - vtedajšia predajkyňa projektu Parkville. Žalovaný uviedol, že vyššie uvedení boli prítomní incidentu, ktorý bol žalovaným opísaný v jeho písomnom vyjadrení zo dňa 14.10.2011. 11. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobcovi nárok na vyplatenie odmeny nevznikol, pretože svoju činnosť žalobca nevykonal riadne a v prípade, že počas účinnosti výpovede žalobca Mandátnu zmluvu hrubo porušil, nemohlo ísť o riadne uskutočnenie činnosti, minimálne v období od incidentu, ktorý sa stal 13.9.2006, teda počas výpovednej lehoty. Žalobca uviedol, že trvá na tom, že po incidente vykonanom verejne a pred zástupkyňou médií, ktorého intenzitu mal žalovaný preukázať výpoveďami navrhnutých svedkov, nedošlo k riadnemu uskutočneniu činnosti žalobcu, za ktorú by žalobcovi mala vzniknúť žalovaná pohľadávka. 12. Uznesením č.k. 1Cob/66/2013-120 zo dňa 2.10.2014 Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 27Cb 155/2007-88 zo dňa 20.9.2012 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. 13. V odôvodnení predmetného uznesenia okrem iného Krajský súd uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil čiastkovú úhradu odmeny za mesiac september 2006, keď už priamo z listinného dôkazu odpoveď na výzvu na zaplatenie zo dňa 11.12.2006 vyplýva, že žalovaný neuznáva štvornásobok mesačnej odmeny, na úhradu ktorej sa zaviazal vo výpovedi Mandátnej zmluvy, avšak mal záujem vyplatiť žalobcovi dohodnutú odmenu, resp. jej pomernú časť do dňa 22.9.2006, čo bolo aj vyplatené. 14. Súd prvej inštancie pochybil, keď neskúmal, či zo strany žalobcu nedošlo k porušeniu povinnosti mandatára, keď žalovaný nevyplatenie odmeny odôvodňuje tým, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k incidentu, ktorý mal verejne poškodiť odporcu a teda malo dôjsť k porušeniu povinností zo strany mandatára, ktoré mu vyplývali z Mandátnej zmluvy. 15. Krajský súd v Bratislave vytkol súdu prvej inštancie, že nevypočul žalovaným navrhnutých svedkov, ktorí mali byť účastní incidentu, z dôvodu, že sa v tom čase zdržiavali mimo územia Slovenskej republiky a ich vypočutie by zvýšilo náklady prebiehajúceho konania. Takýmto konaním súdu prvého stupňa bola žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom a súd prvého stupňa je povinný vykonať také dôkazy, ktoré napomôžu zisteniu skutkového stavu. 16. Súd prvej inštancie viazaný uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 1Cob/66/2013-120 zo dňa 2.10.2014 opätovne vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom žalovaného, oboznámil sa s Mandátnou zmluvou uzatvorenou v súlade s § 566 a nasl. Obchodného zákonníka dňa 1.1.2006, výpisom zo živnostenského registra žalobcu, výpisom z obchodného registra žalovaného, výpoveďou Mandátnej zmluvy zo dňa 8.9.2006, výzvou na zaplatenie zo dňa 11.12.2006, odpoveďou na výzvu na zaplatenie zo dňa 11.12.2006, faktúrou č. 2006/27 na sumu 100.000,- Sk, splatnou dňa 15.9.2006, predžalobnou upomienkou zo dňa 8.3.2007, listom žalovaného zo dňa 4.3.2008, písomným vyjadrením žalovaného zo dňa 14.10.2011, Zápisnicou o udalosti založenou na č.l. 68 súdneho spisu, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 23.12.2011, písomným podaním žalovaného doručeného súdu dňa 8.2.2012, odvolaním žalobcu, odvolaním žalovaného, uznesením Krajského súdu č.k. 1Cob/66/2013-120 zo dňa 2.10.2014, súd predvolal na pojednávanie žalovaným navrhnutých svedkov C. F. V. a G. D. a opätovne zistil nasledovný skutkový stav: 17. Súd mal za preukázané a nesporné, že dňa 1.1.2006 bola medzi účastníkmi konania podpísaná Mandátna zmluva (ďalej len „Zmluva“), ktorou sa podľa článku 2. bod 2.1. mandatár zaväzuje na základe tejto mandátnej zmluvy poskytovať mandantovi služby podnikateľského a ekonomického poradcu, vedúce k zabezpečovaniu investičných príležitostí pre mandanta, a to hlavne v oblasti rezidenčnej výstavby. Uvedená skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná. 18. Podľa článku 2. bod 2.2. Zmluvy mandatár sa zaväzuje svoju činnosť vykonávať v súlade s pokynmi B.. D. L., riaditeľa developmentu ORCO Property Group a B.. K.. B. D., riaditeľa slovenskej pobočky ORCO Property Group. 19. Podľa článku 3. bod 3.1. Zmluvy odmenu za poskytnuté služby si zmluvné strany zjednávajú vo výške 25.000,- Sk mesačne, počínajúc od 1.1.2006. Odmenu vyúčtuje mandatár mandantovi daňovým dokladom (faktúrou) vždy za predchádzajúci mesiac, splatnosť faktúry bude 7 dní odo dňa doručenia faktúry mandantovi. 20. Podľa článku 5 bod 5.1. táto Zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú. Ukončiť ju možno výpoveďou danou ktorejkoľvek zo zmluvných strán s výpovednou dobou 14 dní. 21. Podľa článku 5 bod 5.3. ďalšie práva a povinnosti zmluvných strán (vrátane spôsobov ukončenia tejto Zmluvy) výslovne neupravených v tejto Zmluve sa riadia ustanoveniami § 566 a následne zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. 22. Na základe uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol obchodno-právny vzťah spravujúci sa príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka ako aj ustanoveniami uzavretej Mandátnej zmluvy. 23. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 566 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, § 567 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, § 574 ods. 1 a 3 Obchodného zákonníka, § 574 ods. 4 Obchodného zákonníka, § 575 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, pričom zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobca si nárokuje zaplatenie 4-násobku mesačnej odmeny, ktorá bola v Mandátnej zmluve dohodnutá vo výške 25.000,- Sk mesačne, teda odmenu vo výške 100.000,- Sk. Žalovaný uplatnený nárok žalobcu popiera z dôvodu, že Mandátnu zmluvu vypovedal so žalobcom z dôvodu neuspokojivých výsledkov, ďalej že žalobca Mandátnu zmluvu hrubo porušil počas jej účinnosti a teda mu neprislúcha nárok na vyplatenie 4-násobku mesačnej odmeny, ktorá mala byť prejavom férovosti žalovaného pri skončení zmluvného vzťahu. Žalovaný poukázal aj na urážlivé verejné vystúpenie žalobcu proti žalovanému ako Mandantovi, hrubé vyhrážanie sa žalobcu, že pozná diplomatov a jedným telefonátom zruší všetky povolenia na projekt Parkville a osočenie, že pán E. N. (konateľ žalovaného) je hlupák, čím sa žalobca previnil proti občianskej slušnosti a dobrým mravom, ako aj proti podstate Mandátnej zmluvy, a teda túto hrubo porušil. 24. V súvislosti s preukázaním nároku žalobcu na zaplatenie odmeny, súd na základe vykonaného dokazovania poukazuje na obsah Výpovede Mandátnej zmluvy zo dňa 8.9.2006, podpísanej priamo konateľom žalovaného B.. K. H., z ktorej súdu jednoznačne vyplýva tvrdenie žalovaného „....zároveň máte nárok na vyfakturovanie odmeny vo výške štvornásobku mesačnej odmeny, ktorá bude súčasťou Vašej poslednej faktúry za september 2006. Pričom za september 2006 Vám prináleží pomerná čiastka k dátumu 22.9.2006.“ 25. Súd poukazuje rovnako na to, že žalovaný sám vo výpovedi Mandátnej zmluvy zo dňa 8.9.2006 žalobcu vyzval na vyfakturovanie si odmeny vo výške štvornásobku mesačnej odmeny a pomernej odmeny. 26. Uvedené súdu jednoznačne preukazuje uznanie existencie záväzku zo strany žalovaného, teda záväzku žalovaného zaplatiť žalobcovi odmenu vo výške štvornásobku mesačnej odmeny. 27. Súd konštatuje, že žalovaný uhradil žalobcovi pomernú časť odmeny za mesiac september 2006 napriek tomu, že tvrdí, že zo strany žalobcu došlo k hrubému porušeniu Mandátnej zmluvy. Súd má preto za to, že je logické tvrdenie žalobcu, že ak skutočne došlo zo strany žalobcu k hrubému porušeniu Mandátnej zmluvy, žalovaný nemal žiadny dôvod na vyplatenie čo i len pomernej časti odmeny na mesiac september 2006 vo výške 18.838,- Sk. 28. Súd konštatuje, že v tomto prípade nie je na žalobcovi, aby preukazoval, že záväzok v čase uznania netrval, respektíve neskôr v dôsledku nejakých okolností (tak ako to tvrdí žalovaný) zanikol. 29. V súvislosti s tvrdeniami žalovaného, že žalobca si počas plynutia výpovednej doby riadne neplnil svoje záväzky zo Zmluvy, súd konštatuje, že po vykonanom dokazovaní nemal nijakým spôsobom zo strany žalovaného preukázané, že by v období plynutia výpovednej lehoty nebol zo strany žalobcu ako mandatára uskutočňovaná činnosť, na ktorú sa zaviazal. 30. Súd na pojednávania dňa 7.4.2016 a 20.6.2016 predvolal svedkov navrhnutých žalovaným, a to C. F. V. a G. D.. Svedkovia sa na pojednávania súdu nedostavili. Tu súd uvádza, že v písomnom podaní žalovaného zo dňa 30.10.2015 právny zástupca žalovaného uviedol, že v prípade svedka C. F. V. bude potrebné pribrať do konania tlmočníka z jazyka anglického. Súd preto uznesením sp. zn. 27Cb 155/2007 zo dňa 4.2.2016 v prebiehajúcom konaní ustanovil tlmočníčku G. G. za účelom tlmočenia výpovede svedka V. z jazyka anglického do jazyka slovenského. 31. Žalobca vo svojej výpovedi dňa 7.4.2016 uviedol, že žiadnym spôsobom neporušil Mandátnu zmluvu, uviedol znovu, že sa rozprával s pani D.. Počas rozhovoru s pani D. šiel okolo pán V., žalobca sa s pánom V. iba pozdravil „Hi“ a pán V. pokračoval v ceste ďalej. Pán V. rozprával iba anglicky, slovenský jazyk neovládal. 32. Súd sa opätovne stotožnil s tvrdeniami žalobcu, že žalovaný nepreukázal relevantným dôkazom vznik „incidentu“ ktorého sa mal žalobca dopustiť - urážlivé vystupovanie verejne proti mandantovi, hrubé vyhrážanie sa, že pozná diplomatov a jedným telefonátom zruší všetky povolenia na projekt Parkville a že pán E. N. (konateľ pôvodného žalovaného) je hlupák. 33. Súd má za to, že interná zápisnica, ktorú žalovaný založil ako dôkaz do súdneho spisu je vo vzťahu k prejednávanej veci absolútne irelevantná, pretože ide o interný dokument žalovaného (č. l. 58 súdneho spisu), ktorý nie je ani datovaný a ani podpísaný p. V., a teda nemá pre potrebu súdu žiadnu výpovednú hodnotu. 34. Svedkovia navrhnutí žalovaným, ktorí mali byť účastní opísaného incidentu sa na prejednaní veci súdom ani raz nezúčastnili. Aj keď by súd pripustil, že k incidentu, ktorý žalovaný opísal v písomnom vyjadrení založenom v súdnom spise, skutočne došlo, výsluch svedka C. F. V. by „údajný incident“ žiadnym spôsobom neozrejmil, keďže svedok V. slovenský jazyk vôbec neovláda. Svedkyňa D. zásielku tunajšieho súdu v odbernej lehote neprevzala. 35. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákona vrátane ustanovení Mandátnej zmluvy považoval súd prvej inštancie nárok žalobcu na zaplatenie odmeny uplatnený v žalobe v celom rozsahu za nesporný. Súd skonštatoval, že posledný deň lehoty na zaplatenie odmeny žalobcovi pripadol v zmysle predloženej faktúry na deň 15.9.2006 ako deň splatnosti faktúry. Žalobcovi tak vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej odmeny odo dňa 16.9.2006 a to vo výške 14,5% ročne. Súd tak považoval žalobcom uplatnený výšku úrokov z omeškania 9% ročne odo dňa 16.9.2006 do dňa 26.9.2006 a 9,5% ročne odo dňa 27.9.2006 za oprávnenú. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p. 36. Proti uvedenému rozsudku sa v zákonom stanovenej lehote odvolal žalovaný, ktorý v odvolaní uviedol nasledovné. 37. S právnym názorom súdu prvej inštancie absolútne nesúhlasí. Nárok na vyplatenie 4-násobku odmeny žalobcovi nevznikol zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu, ani nebol dohodnutý v Mandátnej zmluve alebo akejkoľvek inej zmluve. Išlo výlučne o nezáväzný prejav dobrej vôle žalovaného, pričom v žiadnom prípade nemožno tento úkon považovať za uznanie záväzku alebo záväzok žalovaného voči žalobcovi. Z obsahu výpovede Mandátnej zmluvy zo dňa 8.9.2006 nemožno v žiadnom prípade vyvodiť záver, že uvedený úkon je uznaním záväzku. Údajný záväzok žalovaného jednoznačne neexistoval v čase doručenia výpovede žalobcovi. Žalobcovi nevznikol nárok na odmenu, ktorá je predmetom tohto sporu a teda nemohlo dôjsť ani k jeho uznaniu. Žalovaný uvádza, že žalobca nemá nárok na žalovanú pohľadávku aj z dôvodu, že by bola v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Tiež uvádza, že záver súdu je neobhájiteľný a to najmä s poukazom na skutočnosť, že úhrada pomernej časti odmeny za mesiac september 2006 v sume 18.838,- Sk bola odpísaná z účtu žalovaného dňa 13.9.2006, t.j. ten istý deň ako došlo k incidentu odohraného na predajnom mieste projektu Parkville, pričom táto časť odmeny sa uhrádzala žalobcovi na jeho bankový účet. Z uvedeného tak možno považovať za nepochybné, že žalovaný uskutočnil príkaz na úhradu pomernej časti odmeny pred 13.9.2006, t.j. skôr než došlo k danému incidentu. Žalovaný súdu prvej inštancie opakovane uvádzal, že priamy svedkovia incidentu odohraného dňa 13.9.2006 sa nachádzajú mimo územia SR. Preto navrhoval, aby súd prvej inštancie uložil svedkom, aby na otázky odpovedali písomne. Súd prvej inštancie však bez uvedenia relevantného dôvodu tento návrh bez bližšieho zdôvodnenia na poslednom pojednávaní zamietol. V tejto súvislosti poukázal na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorého jednou zo všeobecných záruk spravodlivosti prejednania veci pred súdom je zásada rovnosti zbraní. Vykonaním uvedeného dôkazu žalovaný chcel preukázať podstatnú otázku pre rozhodnutie vo veci a to hrubé porušenie Mandátnej zmluvy. Nevykonaním tohto dôkazu sa žalovaný dostal do zjavnej nevýhodnejšej pozície. Aj napriek skutočnosti, že žalovaný opakovane uvádzal, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu zmluvných povinností súd prvej inštancie sa s uvedeným tvrdením žalovaného žiadnym spôsobom nezaoberal a bez ďalšieho prevzal argumentáciu žalobcu. Z týchto dôvodov považuje rozsudok súdu prvej inštancie za predčasný, nelegitímny, arbitrárny a neobhájiteľný a navrhuje rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť. 38. K odvolaniu žalovaného sa písomne dňa 3.11.2016 vyjadril žalobca, ktorý uviedol. Žalovaný listom zo dňa 8.9.2006 adresovaný žalobcovi vypovedal Mandátnu zmluvu zo dňa 1.1.2006 a zároveň v rámci vyrovnania vzájomných vzťahov zmluvných strán pri ukončení spolupráce ho vyzval na vyfakturovanie si odmeny vo výške 4-násobku mesačnej odmeny. Žalobca tak urobil a vystavil žalovanému faktúru č. 2006/27 na sumu 100.000,- Sk so splatnosťou 15.9.2006. Žalovaný túto faktúru prevzal a žalobca ju aj riadne v zdaňovacom období zdanil. Žalovaný sa začal neuznaním záväzku brániť až v čase, keď bola podaná žaloba na súd o zaplatenie sumy z faktúry č. 2006/27, ktorú do toho času žalovanému nevrátil a pravdepodobne ju musel mať zaevidovanú aj vo svojom účtovníctve. Nie je preto možné podľa názoru žalobcu, resp. ide o neetické chovanie zo strany žalovaného ak na jednej strane vyzve žalobcu na vyfakturovanie si odmeny v rámci ukončenia spolupráce založenej Mandátnou zmluvou a na druhej strane vymysleným argumentom vznikom incidentu, ktorý počas prvého dokazovania právnej veci pred vydaním rozsudku nedokázal potvrdiť a rovnako tak ani počas dokazovania po vrátení veci krajským súdom nijako nepokročil, aby dokázal existenciu incidentu, na ktorom postavil svoju obranu voči žalobcovi. Žalovaný už po vyše 10 rokov odopiera vyplatiť sumu, na ktorú vyfakturovanie žalobcu ho sám vyzval, a to len preto, že od roku 2006 nedokáže preukázať existenciu incidentu na základe, ktorého tvrdí, že žalobca porušil svoju povinnosť z Mandátnej zmluvy. Svedkovia, ktorých navrhoval žalovaný vypočuť nehovorili v čase údajného incidentu slovenským jazykom, čiže nie je možné, aby potvrdili slová vypovedané v slovenčine, ktorým by nerozumeli, aj keby boli vyslovené, čo však žalobca popiera a neexistenciu interného dokumentu, ktorý mal opísať daný incident, tiež nie je možné považovať za relevantný, vzhľadom na to, že bol spísaný oveľa neskôr, osobou, ktorá sa tam nenachádzala a nebol ani nikým podpísaný. V odvolaní žalovaný uvádza, že súd prvej inštancie mu nevyhovel, keď neuložil svedkom, aby na otázky odpovedali písomne. Žalobca podotýka, že žalovaný mal zabezpečiť adresy svedkov, ktorí mali byť vypočutí. Avšak súd týchto svedkov predvolal, ale z údajov svedkov, ktoré žalovaný súdu poskytol nebolo možné sa k nim dopracovať. Sám si nebol istý adresami, ani tým, kde sa nachádzajú. Preto považuje za správne, že súd prvej inštancie sa ďalej nezaoberal otázkou písomného vypočutia svedkov, keďže nebolo, ani len približne možné určiť, či adresy, ktoré žalovaný uviedol sú správne, resp. či sa na nich svedkovia zdržiavajú a ďalšou otázkou by bola dôveryhodnosť písomného vyhotovenia odpovedí týchto svedkov, keďže neovládali slovenský jazyk. Odvolanie žalovaného považuje za účelové, podané len kvôli tomu, aby sa žalovaný vyhol povinnosti udelenej súdom a nemusel plniť povinnosť určenú mu súdom. Z týchto dôvodov navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. 39. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalovaného bolo podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodol odvolací súd dňa 18.1.2018, teda po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. z. (ďalej ako „CSP“) a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 CSP a § 473 CSP, podľa ktorých sa počnúc účinnosťou CSP ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou CSP sa počnúc dátumom 1.7.2016 vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP. 40. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke. 41. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 42. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. 43. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že predmetom sporu je nárok žalobcu spočívajúci v nevyplatení dohodnutej provízie na základe Mandátnej zmluvy zo dňa 1.1.2006. Žalovaný listom zo dňa 8.9.2006 adresovaným žalobcovi vypovedal Mandátnu zmluvu zo dňa 1.1.2006 a zároveň v rámci vyrovnania vzájomných záväzkov zmluvných strán pri skončení spolupráce, uznal svoj záväzok zaplatiť žalobcovi odmenu vo výške 4-násobku zmluvne dojednanej mesačne odmeny. Túto si podľa pokynov žalovaného bol žalobca oprávnený vyfakturovať spolu s odmenou za posledný mesiac obchodnej spolupráce, teda za september 2006. Podľa čl. 3 bod 3.1 Zmluvy odmenu za poskytnuté služby si zmluvné strany zjednali vo výške 25.000,- Sk mesačne počínajúc dňom 1.1.2006. Odmenu podľa zmluvy vyúčtoval mandatár mandantovi daňovým dokladom, faktúrou vždy za posledný mesiac. Spornou zostalo nevyplatenie odmeny vo výške 3.319,39 eur, keď žalovaný vyplatil žalobcovi len pomernú časť odmeny za mesiac september 2006 vo výške 18.838,- Sk. Súd prvej inštancie priznal žalobcom uplatnený nárok v plnej výške, keď mal zato, že sám žalovaný vo výpovedi Mandátnej zmluvy zo dňa 8.9.2006 žalobcu vyzval na vyfakturovanie si odmeny vo výške 4-násobku mesačnej odmeny a pomernej odmeny. Teda súd prvej inštancie mal zato, že žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi odmenu v uvedenej výške. Tým, že žalobcovi žalovaný uhradil pomernú časť odmeny za mesiac september 2006 aj napriek tomu, že tvrdil, že zo strany žalobcu došlo k hrubému porušeniu Mandátnej zmluvy súd mal logicky zato, že ak skutočne došlo zo strany žalobcu k hrubému porušeniu Mandátnej zmluvy, žalovaný nemal žiadny dôvod na vyplatenie, čo i len pomernej časti odmeny za mesiac september 2006. 44. Žalovaný v podanom odvolaní zdôraznil, že úhrada pomernej časti odmeny za mesiac september 2006 v sume 18.838,- Sk bola odpísaná z účtu žalovaného dňa 13.9.2006, tak ako to vyplýva z predloženého výpisu z bankového účtu žalovaného vedeného v spoločnosti T. R. E., K..E.., t.j. ten istý deň ako došlo k incidentu odohraného na predajnom mieste projektu Parkville, pričom táto časť odmeny sa uhrádzala žalobcovi na jeho bankový účet vedený v spoločnosti Československá obchodná banka, a.s. Pri zadávaní platobných príkazov na úhradu platby v prospech bankového účtu vedeného v inej banke než tej, z ktorej účtu sa platba uhrádza, bankové prevody spravidla trvajú najmenej dva dni, deň odoslania plus dva dni. Z uvedeného možno tak považovať za nepochybné, že žalovaný uskutočnil príkaz na úhradu pomernej časti odmeny, pred 13.9.2006, t.j. skôr než došlo k danému incidentu. S ohľadom na uvedené, preto považuje záver súdu prvej inštancie, teda že „ak skutočne došlo zo strany žalobcu k hrubému porušeniu Mandátnej zmluvy, žalovaný nemal žiadny dôvod na vyplatenie, čo i len pomernej časti odmeny za mesiac september 2006“ za neodôvodnené osvojenie si argumentácie žalobcu zo strany súdu a teda za neobhájiteľný záver a rozhodnutie svojvoľné a nesprávne. 45. K tomuto odvolaciemu dôvodu odvolací súd uvádza, že z uvedeného nie je zrejmé, z akého dôvodu pristúpil žalovaný k vyplateniu len pomernej časti odmeny za mesiac september 2006, keď vo výpovedi Mandátnej zmluvy zo dňa 8.9.2006 vyzval žalobcu na vyfakturovanie odmeny vo výške 4-násobku mesačnej odmeny, keď uviedol, že na uvedenú odmenu mu vznikol nárok a uvedená odmena mala byť súčasťou poslednej faktúry za september 2006, pričom uvedená odmena mala byť vyplatená zo strany žalovaného spolu s pomernou čiastkou mandátnej odmeny za mesiac september 2006. Sám žalovaný tvrdí, že k danému incidentu, na ktorý poukazoval žalovaný v priebehu prvoinštančného konania malo dôjsť až potom, ako žalovaný zadal platobný príkaz na úhradu platby, t.j. výlučne pomernej časti odmeny za mesiac september 2006 bez nároku na výplatu odmeny vo výške 4-násobku mesačnej odmeny. Teda pokiaľ došlo k údajnému incidentu, ktorý označil žalovaný ako dôvod na nevyplatenie odmeny vo výške 4-násobku mesačnej odmeny až po zadaní platobného príkazu na úhradu platby v prospech bankového účtu žalobcu, odvolací súd, tak ako i súd prvej inštancie dospel k záveru, že takýto postup žalovaného bol neodôvodnený a tvrdenia žalovaného, že žalobca si počas plynutia výpovednej doby riadne neplnil svoje záväzky zo zmluvy, vyhodnotil za ničím nepreukázané. Pokiaľ ide o námietku žalovaného týkajúcej sa zamietnutia jeho návrhu na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov odvolací súd uvádza, že vykonanie takéhoto dôkazu by bolo vzhľadom na daný skutkový stav neefektívne a to práve z toho dôvodu, že žalovaný pristúpil k úhrade odmeny žalobcovi krátenej o odmenu vo výške 4-násobku mesačnej odmeny ešte pred údajným incidentom a v ďalšom odkazuje odvolací súd na dôvody súdu prvej inštancie, pre ktoré tento dôkaz nevykonal. 46. Keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval odvolací súd za vecne správne, pričom dôvody uvedené v odvolaní neboli spôsobilé túto správnosť spochybniť alebo vyvrátiť preto ho podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 47. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. 48. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).