Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/529/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107220699 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1107220699.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: T.. O. W. - Lekáreň OPIUM, s miestom podnikania Námestie SNP 71, Zvolen, proti odporcovi 2/: DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 35 942 436, o zaplatenie 11.698,50 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 30. septembra 2011, č.k. 21C 140/2007-160, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal od pôvodného odporcu 1/ DZP zdravotná poisťovňa, a.s., v likvidácii, so sídlom Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 35 942 479, a odporcovi 2/ zaplatenia istiny vo výške 11.698,50 eur s príslušenstvom titulom neuhradenej zbernej faktúry za mesiac apríl 2007 č. 0220070075, ktorou pôvodnému odporcovi 1/ vyúčtoval úhradu za vydané lieky pre jeho poistencov v celkovej sume 352.425,10 Sk. Navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania, keď o trovách konania rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.s.p. V odôvodnení uviedol, že z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľom voči odporcovi 1/, ako aj v časti o zaplatenie istiny vo výške 11.460,69 eur, ktorú mu odporca 2/ počas konania zaplatil a v časti istiny 237,82 eur, uznesením zo dňa 24.06.2011, č.k. 21C 140/07-159, konanie o návrhu v časti istiny 11.698,50 eur a konanie proti odporcovi 1/ zastavil. Skonštatoval, že predmetom sporu potom ostali navrhovateľom uplatnené úroky z omeškania vo výške 14,25 % z istiny 11.46,69 eur od 04.06.2007 do 03.11.2010, a to na základe uznesenia, ktorým bola na pojednávaní dňa 30.09.2011 pripustená zmena návrhu. Z vykonaného dokazovania zistil, že odporca 1/ a navrhovateľ uzatvorili dňa 28.12.2004 zmluvu č. 2005-201110-00346-81/00 o poskytovaní lekárenskej starostlivosti na základe verejného zdravotného poistenia podľa § 7 zák. č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, na základe ktorej sa odporca 1/ zaviazal uhrádzať navrhovateľovi náklady lekárenskej starostlivosti v rozsahu určenom platnými právnymi predpismi, zmluvou a všeobecnými zmluvnými podmienkami. Prílohou č. 1 k tejto zmluve sú všeobecné zmluvné podmienky poskytovania lekárenskej starostlivosti a zmluvné strany sa dohodli, že navrhovateľ bude akceptovať aj následne zmenené VZP, pričom posledné nadobudli účinnosť od 01.04.2007. Navrhovateľ fakturoval odporcovi 1/ faktúrou zo dňa 30.04.2007 za recepty jeho poistencov za obdobie od 01.04.2007 do 30.04.2007 sumu 352.429,10 Sk, ktorú mu odporca 1/ nezaplatil, a ani nepodal námietky proti správnosti vyúčtovanej sumy. Odporca 1/ v konaní tvrdil, že nakoľko s fakturovanou sumou nesúhlasil, vystavil protokol sporných dokladov a dobropis v sume 7.164,50 Sk a spolu s lekárskymi predpismi ich vrátil poštou, obyčajnou zásielkou navrhovateľovi, pričom v protokole sporných dokladov špecifikoval jednotlivé recepty, ktoré nebol ochotný akceptovať a preplatiť z dôvodu, že išlo o poistencov inej poisťovne, alebo bola prekročená maximálna cena. Povinnosťou navrhovateľa potom bolo vystaviť opravnú faktúru, bez ktorej mu nemohol zaplatiť uznanú sumu 345.264,60 Sk. Navrhovateľ tvrdil, že odporca 1/ mu poštou ani inak nedoručil protokol chybných dokladov, dobropis, výpisy z lekárskych predpisov a poukazov, v ktorých mali byť uvedené nesprávne, neúplné alebo nepravdivé údaje, preto ani nemohol vystaviť v súlade s bodom 5.4 VZP opravnú faktúru. Odporca 1/ v ostatnej časti vyúčtovanú sumu 345.264,60 Sk uznal, a nakoľko povinnosť zaplatiť uvedenú sumu prešla na základe zmluvy o predaji podniku zo dňa 16.12.2009 na odporcu 2/, tento uvedenú istinu navrhovateľovi dňa 03.11.2010 zaplatil s odôvodnením, že ide o ústretový krok. Tvrdil však, že navrhovateľ si po tom, ako mu bol vrátený protokol chybných dokladov spolu s dobropisom a výpismi z lekárskych predpisov, náklady na lekárenskú starostlivosť za poistencov Všeobecnej zdravotnej poisťovne uplatnil v tejto poisťovni, čo preukazuje, že prevzal originály týchto receptov, pričom vo vzťahu k odporcovi 1/ si povinnosť zaslať opravnú faktúru nesplnil. Preto nie je s plnením peňažného dlhu v omeškaní. Z písomného vyjadrenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne zistil, že navrhovateľ vykázal poskytnutú lekárenskú starostlivosť zo dňa 05.04.2007 vo výške 84,- Sk za T. C. faktúrou vystavenou dňa 29.06.2007, prijatou VšZP dňa 02.07.2007, a uhradenou dňa 31.07.2007. Navrhovateľ VšZP tiež vykázal poskytnutú lekárenskú starostlivosť zo dňa 30.04.2007 vo výške 168,- Sk za C. A. faktúrou vystavenou dňa 31.07.2007, prijatou dňa 01.08.2007 a uhradenou dňa 05.09.2007. Súd prvého stupňa ustálil, že predmetom sporu ostalo zaplatenie úroku z omeškania vo výške 14,25 % z istiny 11.460,69 eur od 04.06.2007 do 03.11.2010. Po právnej stránke vec posúdil podľa ust. § 7 ods. 1 zák. č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, § 560 veta prvá, § 517 ods. 1 a 2 Obč. zák., a bodov 4.12, 5.4 a 5.5 Všeobecných podmienok účinných od 01.04.2007, a dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa na zaplatenie úroku z omeškania nebolo možné vyhovieť. Vyhodnotil, že odporcovi 2/ sa podarilo preukázať, že odporca 1/ si svoju povinnosť v súlade s uzatvorenou zmluvou splnil, a navrhovateľovi doručil protokol chybných dokladov spolu s dobropisom a originálmi lekárskych predpisov za poistencov, ktorí neboli poistencami odporcu. Následne bolo povinnosťou navrhovateľa doručiť odporcovi 1/ opravnú faktúru, ako to vyplýva z citovaného ustanovenia bodu 5.4 zmluvných podmienok. Skutočnosť, že navrhovateľ si musel prevziať uvedené doklady od odporcu 1/, mal za preukázanú z vyjadrenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorá oznámila, že navrhovateľ si v mesiacoch júl a august uplatnil náhradu za poskytnutú lekárenskú starostlivosť za poistencov T. C. a C. A., za ktorých si náhradu uplatnil nesprávne u odporcu 1/. Dospel k záveru, že ak by navrhovateľ nedisponoval originálmi receptov poistencov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, nemohol by si ich v tejto poisťovni uplatniť. Neprihliadol na obranu navrhovateľa, že recepty mohol pri vlastnej kontrole vybrať z obálky, len ich zabudol vyňať z evidencie vo faktúre zasielanej odporcovi 1/, keď mal za to, že ak by tomu bolo tak, nemal by dôvod uplatňovať si náhradu za týchto poistencov tak neskoro, ako to v skutočnosti urobil. A ak navrhovateľ vybral len recepty a zaslal nesprávnu faktúru, musel si byť vedomý toho, že jeho povinnosťou bolo odporcovi doručiť faktúru s presnými údajmi. Pri rozhodovaní o úrokoch z omeškania preto nemohol vychádzať zo splatnosti faktúry, ktorá bola vyhotovená zo strany navrhovateľa chybne. Z týchto skutočností vyvodil záver, že navrhovateľ si svoju povinnosť nesplnil, odporcovi neposkytol potrebnú súčinnosť, tak ako mu to vyplývalo z VZP, nedoručil mu opravenú faktúru so zmenenou lehotou splatnosti, preto sa odporca s plnením peňažného dlhu nedostal do omeškania a nevznikla mu povinnosť zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania. V závere poukázal na námietku premlčania vznesenú odporcom a vyhodnotil, že navrhovateľom uplatnený úrok z omeškania je v časti prevyšujúcej 12,25 % premlčaný, pretože vo výške 14,25% bol uplatnený po trojročnej premlčacej lehote. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu navrhovateľovi nepriznal s poukazom na dôvody hodné osobitného zreteľa, za ktoré považoval skutočnosť, že vyššie uvedeným konaním sám navrhovateľ spôsobil riešenie veci súdnou cestou, a odporca podanie návrhu nezavinil. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a priznať mu 14,25 % úrok z omeškania zo sumy 11.460,69 eur od 04.06.2007 do 03.11.2010 a trovy konania. Poukázal na to, že faktúru spolu s originálmi lekárskych predpisov doručil poisťovni 03.05.2007, pričom poisťovňa nedodržala lehotu 20 dní na jej skontrolovanie. Na pojednávaní poisťovňou predložený protokol chybných údajov bol vyhotovený až dňa 04.04.2008, teda skoro rok po uplynutí lehoty splatnosti faktúry, z čoho mal za preukázané, že mu nemohol byť doručovaný už 30.07.2007 tak, ako to prezentoval odporca. Predmetný protokol považoval za vyhotovený dodatočne. Zdôraznil tiež bod X VZP, z ktorého jednoznačne vyplýva, kedy je možné považovať zásielku za doručenú. Mal za to, že práve poisťovňa preukázateľne nesplnila podmienky stanovené vo VZP, čím spôsobila omeškanie, a je teda povinná úrok z omeškania zaplatiť. Za nelogické považoval nepriznanie úroku z omeškania odôvodnené údajným nedodržaním VZP z jeho strany, keď odporca preukázateľne uhradil dlžnú sumu za ním uznanú a preukázateľne poskytnutú lekárenskú starostlivosť s omeškaním. Mal tiež za to, že odporca žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal svoje tvrdenia o doručení protokolu chybných dokladov v zmysle VZP. Naviac, zo strany odporcu nebolo vôbec preukázané, že k predmetnej faktúre patrili doklady, o ktorých tvrdí, že ich navrhovateľ dodatočne uplatnil vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Vzhľadom na odstup času a na absenciu relevantného protokolu chybných dokladov nevie, či boli predmetom späťvzatej časti doklady uplatnené v mesiacoch júl a august vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, avšak samotné termíny uplatnenia týchto dokladov poukazujú na skutočnosť, že sa jedná o doklady oprávnene uplatnené v zúčtovacom období júl a august. Pripomenul, že 75 % pacientov prichádza opakovane v pravidelných intervaloch s lekárskymi predpismi na rovnaké lieky, a preto sú aj plnenia opakované v jednotlivých mesiacoch. Mal za to, že je sporné a ničím nepreukázané, že dané predpisy boli súčasťou faktúry za mesiac apríl 2007. Poukázal na rozsudky iných súdov v podobnej veci, v ktorých oba súdy zaujali názor, že navrhovateľovi prináleží úrok z omeškania, keď konanie odporcu, ktorý podmieňoval uhradenie uznanej poskytnutej starostlivosti vystavením opravného dokladu, vyhodnotili ako šikanózne a odporujúce ust. § 265 Obch. zákonníka. Nesúhlasil ani s rozhodnutím o trovách konania a žiadal trovy konania priznať. Odporca žiadal vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny, keď sa s ním plne stotožnil. Zopakoval celú svoju argumentáciu, ktorú si súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku osvojil a zdôraznil, že sa mu podarilo hodnoverne preukázať, že navrhovateľ mu neposkytol potrebnú súčinnosť, a preto sa nemohol dostať do omeškania so zaplatením faktúry za mesiac apríl 2007. Vyjadril názor, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil preukázané skutočnosti a dospel k správnym zisteniam. V závere sa vyjadril k trovám konania, požadovaným navrhovateľom, ktoré považoval za neadekvátne vysoké a mal za to, že ich priznanie by bolo v rozpore so zásadou priznania náhrady účelne vynaložených trov. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, keď v súlade s ust. § 212 ods. 3 O.s.p. prihliadol aj na skutočnosť, že v konaní pred súdom prvého stupňa došlo k vadám, ktoré spôsobili zmätočnosť napadnutého rozhodnutia a mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa ust. § 79 ods. 1 veta prvá O.s.p. (účinného do 31.12.2011) sa konanie začína na návrh. Podľa ust. § 95 ods. 1 O.s.p. (účinného do 31.12.2011) môže navrhovateľ za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene. Podľa ust. § 96 ods. 1, 2 O.s.p. (účinného do 31.12.2011) môže navrhovateľ vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že v prejednávanej veci sa navrhovateľ návrhom, doručeným súdu dňa 22.06.2007, domáhal proti pôvodnému odporcovi 1/ DZP zdravotná poisťovňa, a.s., v likvidácii, zaplatenia 11.698,50 eur spolu s 0,1 % denným poplatkom z omeškania od 04.06.2007 do zaplatenia dôvodiac, že odporcovi 1/ vystavil a dňa 03.05.2007 doručil zbernú faktúru zo dňa 30.04.2007 za mesiac apríl za vydané lieky pre jeho poistencov v žalovanej sume, ktorú mu odporca 1/ neuhradil, a ani nepodal proti správnosti vyúčtovanej sumy námietky. Na pojednávaní dňa 22.01.2010 zobral navrhovateľ návrh v časti istiny vo výške 237,82 eur späť, s čím odporca 1/ súhlasil a na návrh navrhovateľa pripustil súd prvého stupňa zmenu návrhu, pričom zmeneným návrhom sa navrhovateľ od odporcu 1/ domáhal zaplatenia zvyšnej časti istiny vo výške 11.460,68 eur spolu s 12,25 % úrokom z omeškania ročne od 03.06.2007 do zaplatenia. Na rovnakom pojednávaní rozhodol rozsudkom č.k. 21C 140/2007-54, ku ktorému vydal dňa 09.04.2010 opravné uznesenie, pričom Krajský súd v Bratislave v odvolacom konaní uznesením č.k. 4Co 166, 451/2010-108 zo dňa 29.11.2010 predmetný rozsudok súdu prvého stupňa spolu s opravným uznesením zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Podaním zo dňa 16.11.2010 zobral navrhovateľ návrh vo zvyšnej časti istiny vo výške 11.460,69 eur späť a žiadal konanie v časti istiny zastaviť, nakoľko mu odporca 2/ (ktorého vstup do konania súd prvého stupňa pripustil uznesením č.k. 21C 140/2007-115 zo dňa 17.02.2011) túto istinu dňa 04.11.2010 zaplatil. Napriek tomu, že odporca 2/ vyjadril so späťvzatím návrhu v časti istiny na pojednávaní dňa 24.06.2011 súhlas, súd prvého stupňa o tomto čiastočnom späťvzatí návrhu (ani o predchádzajúcom späťvzatí návrhu v časti istiny 237,82 eur) nerozhodol. Nakoľko navrhovateľ zobral na pojednávaní dňa 24.06.2011 návrh voči odporcovi 1/ späť, a tento so späťvzatím súhlasil, vyhlásil súd prvého stupňa uznesenie, ktorým konanie voči odporcovi 1/ zastavil a odporcovi 1/ nepriznal náhradu trov konania. Vyhlásené uznesenie nevyhotovil ani nedoručil účastníkom konania. Na pojednávaní dňa 30.09.2011 vyhlásil na základe písomného návrhu navrhovateľa v jeho neprítomnosti uznesenie, ktorým pripustil zmenu návrhu tak, že „odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 14,25 % zo sumy 11.460,69 eur od 04.06.2007 do 03.11.2010“. Toto uznesenie nevyhotovil ani nedoručil účastníkom konania. Napriek tomu, že vôbec nerozhodol o späťvzatí návrhu v časti žalovanej istiny v celkovej výške 11.698,50 eur a uznesenie o zastavení konania voči odporcovi 1/, vyhlásené dňa 24.06.2011, ani uznesenie o pripustení zmeny návrhu, vyhlásené dňa 30.09.2011, nenadobudli právoplatnosť (nakoľko neboli vyhotovené, účastníkom doručené, a márne neuplynula lehota na podanie odvolania), rozhodol súd prvého stupňa na tomto pojednávaní dňa 30.09.2011 rozsudkom, ktorým návrh zamietol a navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania. Vzhľadom na tieto procesné pochybenia súdu prvého stupňa nastala situácia, že súd prvého stupňa, hoci v napadnutom rozsudku uviedol, že už konal len o návrhu na zaplatenie úroku z omeškania, zamietol rozsudkom, vyhláseným na pojednávaní dňa 30.09.2011, celý návrh navrhovateľa. Napriek tomu, že už o celej prejednávanej veci rozhodol rozsudkom (ust. § 155 ods. 1 O.s.p.), ktorým je viazaný len čo ho vyhlási (ust. § 156 ods. 4 O.s.p.), vyhotovil až následne, čo vyplýva zo žurnalizácie a číslovania strán spisu, uznesenie, ktorým zastavil konanie voči odporcovi 1/ a nepriznal mu náhradu trov konania (v súlade s uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 24.06.2011) a zároveň zastavil konanie v časti o zaplatenie istiny v sume 11.698,50 eur. Toto uznesenie datoval dňom 24.06.2011, hoci zo spisu vyplýva, že uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 24.06.2011 rozhodol výlučne o zastavení konania voči odporcovi 1/ a o tom, že mu nepriznáva náhradu trov konania, pričom o zastavení konania v časti istiny v sume 11.698,50 eur vôbec nerozhodoval. Z tohto zistenia potom jednoznačne vyplýva, že o zastavení konania v časti istiny 11.698,50 eur rozhodol v predmetnom uznesení až po tom, čo už o zamietnutí celého návrhu rozhodol rozsudkom v súlade s ust. § 155 ods. 1 O.s.p., pričom vyhláseným rozsudkom bol v zmysle § 156 ods. 4 O.s.p. viazaný. Takýto procesný postup súdu prvého stupňa vyhodnotil odvolací súd ako nesprávny a v rozpore s vyššie citovanými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku. Preskúmaním napadnutého rozsudku ako i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že konanie pred súdom prvého stupňa ako i samotné rozhodnutie postihujú vady, ktoré v odvolacom konaní nie je možné odstrániť. Najskôr je potrebné uviesť, že konanie sa začína podaním návrhu na začatie konania, ktorým sa navrhovateľ obracia na súd, aby o jeho, v návrhu vymedzenej, veci rozhodol. Základnou zložkou návrhu je jeho predmet, ktorý je vymedzený petitom a skutkovým odôvodnením návrhu. Z petitu návrhu musí byť zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha, teda ako žiada, aby súd vo veci rozhodol, a preto musí byť presný, určitý a zrozumiteľný tak, aby súd jednoznačne vedel, o čom má konať a rozhodnúť. Súd je totiž v občianskom súdnom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, viazaný návrhom, a teda nesmie účastníkom priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než aké sú navrhované, musí petit návrhu svojím rozhodnutím úplne vyčerpať a nesmie ho prekročiť (s výnimkou prípadov stanovených v ust. § 153 ods. 2 O.s.p.). Návrh na začatie konania je teda určujúci pre vymedzenie predmetu konania. V priebehu konania však navrhovateľovi prináležia procesné práva svojimi dispozitívnymi úkonmi predmet konania alebo petit návrhu meniť návrhom na jeho zmenu, alebo návrh, prípadne jeho časť zobrať späť. Súd prvého stupňa však nepostupoval v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, keď návrh navrhovateľa prejednal a vecne o ňom rozhodol bez toho, aby sa procesne vysporiadal so späťvzatiami časti návrhu ako i zmenou návrhu. Navrhovateľ totiž zobral svojimi písomnými podaniami alebo ústnymi prednesmi do zápisnice pred súdom svoj návrh v časti celej istiny ako i voči odporcovi 1/ späť a návrh aj rozšíril, keď požadoval vyššie úroky z omeškania. Súd prvého stupňa o pripustení zmeny návrhu a o späťvzatí návrhu voči odporcovi 1/ síce rozhodol uznesením vyhláseným na pojednávaní, avšak z dôvodu, že uznesenia nevypracoval a účastníkom nedoručil, tieto neboli v čase vyhlásenia rozsudku právoplatné. O späťvzatiach v časti žalovanej istiny do času vyhlásenia rozsudku vôbec nerozhodol. Preto sa javí ako zmätočné a so skutkovým stavom nesúladné aj jeho odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom uviedol, že predmetom konania bol už len návrh na zaplatenie požadovaných úrokov z omeškania. Tieto procesné pochybenia súdu prvého stupňa majú za následok, že konanie, ktoré pred prvostupňovým súdom prebehlo, trpí vadami, a meritórne rozhodnutie, vydané na jeho základe, je nepreskúmateľné a zmätočné. S poukazom na vyššie uvedené pochybenia, dospel potom odvolací súd k záveru, že obom účastníkom konania bola odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko navrhovateľovi prvostupňový súd odoprel realizáciu jeho procesných práv, ktoré mu priznáva Občiansky súdny poriadok, keď pred vydaním meritórneho rozhodnutia vo veci vôbec nerozhodol o čiastočných späťvzatiach návrhu, a procesne správne ani o požadovanej zmene návrhu a zastavení konania proti odporcovi 1/ a odporcov uviedol do právnej neistoty ohľadom predmetu konania. Možno totiž konštatovať, že predmet konania pred súdom prvého stupňa stále nie je ustálený. Odvolací súd sa napriek uvedeným procesným vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie (zamietnutie celého návrhu navrhovateľa), oboznámil s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, ktoré posudzoval vo vzťahu ku konaniu, ktoré pred ním prebehlo, a zistil, že jeho závery nie je možné v odvolacom konaní preskúmať. Najskôr považuje za potrebné poukázať na to, že súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na úvahe odvíjajúcej sa od ním zisteného skutkového stavu, pri ustálení ktorého vychádzal okrem argumentácie účastníkov z listinných dôkazov napriek tomu, že počas celého konania ani jeden listinný dôkaz nevykonal. V zmysle ust. § 129 ods. 1 veta pred bodkočiarkou O.s.p. sa dôkaz listinou vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah, čo súd prvého stupňa nerešpektoval. V tejto súvislosti je tiež namieste uviesť, že závery súdu prvého stupňa vyplývajúce z hodnotenia (nevykonaných) dôkazov, ako i argumentácia účastníkov v konaní, z ktorej vyvodzujú pre seba priaznivé závery, vychádza najmä z vyhodnotenia doručenia resp. nedoručenia protokolu chybných dokladov pôvodným odporcom 1/ navrhovateľovi a z obsahu tohto protokolu. Odvolací súd však konštatuje, že žiadny protokol chybných dokladov sa v predloženom spise nenachádza, preto sa s ním ani nemohol oboznámiť a na jeho základe preskúmať závery súdu prvého stupňa. Je potom možné uzavrieť, že súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie nebolo dostatočným podkladom pre jeho rozhodnutie, ktoré je nutné považovať za nepreskúmateľné, keďže ani jeho odôvodnenie nedáva vzhľadom na absenciu dôkazov v spise dostatočný podklad pre jeho preskúmanie odvolacím súdom. Záverom považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že uznesenie súdu prvého stupňa, č.k. 21C 140/2007-159, vyhotovené po vyhlásení rozsudku a datované dňom 24.06.2011, nadobudlo právoplatnosť vo všetkých výrokoch, keďže voči nemu nebolo podané odvolanie. Účastníkmi konania sú potom v súčasnosti navrhovateľ a odporca 2/ a predmetom konania zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 11.460,69 eur od 04.06.2007 do 03.11.2010. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/, ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom najskôr vyhotoví uznesenie o pripustení zmeny petitu, vyhlásené na pojednávaní dňa 30.09.2011, doručí ho účastníkom konania a po jeho právoplatnosti vykoná na pojednávaní listinné dôkazy, vysporiada sa s námietkou premlčania, vznesenou odporcom 2/, vyhodnotí všetky vykonané dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnom súhrne, ustáli správne skutkový stav, tento právne posúdi a vo veci rozhodne, pričom svoje rozhodnutie odôvodní vzhľadom na argumentáciu účastníkov tak, aby spĺňalo požiadavku § 157 ods. 2 O.s.p. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.