Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/30/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107220699 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1107220699.4 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov senátu JUDr. Valérie Kleinovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: T.. O. W. - L. U., A. M. O. G. A. XX, J., zast. JUDr. Jozefom Brázdilom, Advokátska kancelária Brázdil & Brázdilová, so sídlom Trhová 1, Zvolen, proti žalovanému: DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 35 942 436, o zaplatenie úrokov z omeškania, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 26. októbra 2015 č.k. 21C 140/2007-256 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 12,25 % ročne zo sumy 11.460,68 eur od 04.06.2007 do 03.11.2010 do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobca má nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 96 %. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Vyhlásený rozsudok vo veci samej a zápisnicu z pojednávania v časti výroku rozsudku vo veci samej o p r a v u j e tak, že výrok rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej znie: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 12,25 % ročne zo sumy 11.460,68 eur od 04.06.2007 do 03.11.2010 do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol celú genézu súdneho sporu, keď poukázal na to, že žalobca sa od pôvodne žalovaného domáhal zaplatenia 11.698,50 eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že v zbernej faktúre za mesiac apríl 2007 pôvodne žalovanému vyúčtoval úhradu za vydané lieky pre poistencov pôvodne žalovaného v celkovej sume 11.698,50 eur, pričom pôvodne žalovaný faktúru v stanovej lehote splatnosti neuhradil a ani nepodal námietky proti správnosti vyúčtovanej sumy. Skonštatoval, že žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie 237,82 eur dňa 22.01.2010 späť, preto rozsudkom č.k. 21C 140/2007-54 v spojení s opravným uznesením č.k. 21C 140/2007-74 konanie v späťvzatej časti zastavil, a pôvodne žalovaného zaviazal na zaplatenie 11.460,68 eur spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 04.06.2007 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol. Uviedol, že tento rozsudok v spojení s opravným uznesením bol na odvolanie pôvodne žalovaného odvolacím súdom zrušený. Následne žalobca upravil označenie pôvodne žalovaného a navrhol, aby do konania ako žalovaný 2/ vstúpil súčasný žalovaný, pričom tomuto návrhu bolo uznesením č.k. 21C 140/2007-115 zo dňa 17.02.2011 vyhovené. Z dôvodu späťvzatia žaloby voči pôvodne žalovanému a v časti istiny vo výške 11.460,69 eur, ktorú žalovaný 2/, teda súčasný žalovaný, žalobcovi dňa 04.11.2010 zaplatil, rozhodol súd prvej inštancie uznesením č.k. 21C 140/2007-159 zo dňa 24.06.2011 o zastavení konania voči pôvodne žalovanému a v časti zaplatenia istiny 11.698,50 eur. Z týchto dôvodov sa predmetom sporu stali už len žalované úroky z omeškania. Súd prvej inštancie žalobu ďalším rozsudkom zo dňa 30.09.2011 zamietol, pričom odvolací súd jeho rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Po zrušení predmetného rozsudku a poslednej zmene žaloby žiadal žalobca od súčasného žalovaného zaplatenie úroku z omeškania vo výške 12,25 % ročne z istiny 11.460,68 eur od 04.06.2007 do 03.11.2011 v celkovej sume 6.211,92 eur. Súd prvej inštancie poukázal na to, že sa najskôr zaoberal námietkou premlčania vznesenou žalovaným a dospel k záveru, že žalobca si svoj nárok uplatnil včas. 3. Vykonaným dokazovaním ustálil, že pôvodne žalovaný a žalobca uzatvorili dňa 28.12.2004 zmluvu č. XXXX-XXXXXX-XXXXX-XX/XX o poskytovaní lekárenskej starostlivosti na základe verejného zdravotného poistenia podľa ust. § 7 zák. č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, na základe ktorej sa pôvodne žalovaný zaviazal uhrádzať žalobcovi náklady lekárenskej starostlivosti v rozsahu určenom platnými právnymi predpismi, zmluvou a Všeobecnými zmluvnými podmienkami (ďalej len „VZP“), ktoré tvoria prílohu č. 1 k predmetnej zmluve. Uviedol, že z čl. VIII bodu 2 VZP je zmena VZP v kompetencii žalovaného, ktorý o ich zmene informuje žalobcu 1 mesiac pred účinnosťou ich zmeny. Poukázal na to, že žalobca odôvodnil žalobu a počas konania zotrval na tom, že dňa 30.04.2007 vyhotovil zbernú faktúru, ktorou pôvodne žalovanému účtoval vynaložené prostriedky za lieky na základe receptov poistencov pôvodne žalovaného za obdobie od 01.04.2007 do 30.04.2007 v celkovej sume 352.429,10,- Sk, a faktúru mu doručil dňa 03.05.2007. Tvrdil, že od pôvodne žalovaného nedostal poštou ani iným spôsobom protokol chybných dokladov, dobropis a ani výpisy z lekárskych predpisov a lekárskych poukazov, v ktorých boli uvedené nesprávne, nepravdivé alebo neúplné údaje. Argumentoval, že nakoľko mu pôvodne žalovaný uvedené písomnosti v súlade s bodom 4.12 VZP nedoručil, nemohol mu v súlade s bodom 5.4 VZP vystaviť a zaslať opravnú faktúru. Súd prvej inštancie uviedol, že pôvodne žalovaný ani súčasný žalovaný s argumentáciou žalobcu nesúhlasili a zotrvali na tvrdení, že po zistení, že niektoré položky v doručenej faktúre za apríl 2007 neboli vyúčtované správne, vystavil pôvodne žalovaný protokol chybných dokladov, v ktorom špecifikoval nesprávne vyúčtované položky, a to za poistencov, ktorí ku dňu vyúčtovania neboli jeho poistencami a za položky v ktorých bola prekročená maximálna cena. Pôvodne žalovaný tvrdil, že celková výška účtovaných receptov bola 7.164,50,- Sk a protokol chybných dokladov spolu s dobropisom a výpismi lekárskych predpisov doručoval žalobcovi prvýkrát dňa 30.05.2007 a druhýkrát 24.08.2007, avšak nie doporučene, ale len obyčajnou poštou. Žalovaný mal za to, že nakoľko sa listové zásielky pôvodnému žalovanému nevrátili, je možné predpokladať, že ich žalobca prevzal a jeho povinnosťou preto bolo vystaviť opravnú faktúru a doručiť ju pôvodne žalovanému, pretože bez nej nebolo možné zaplatiť žalobcovi sumu 345.264,60,- Sk, ktorú aj pôvodne žalovaný aj súčasný žalovaný uznali a súčasný žalovaný ju v priebehu konania dňa 03.11.2010 žalobcovi zaplatil. Žalovaný tvrdil, že žalobca s pôvodne žalovaným nekomunikoval. Žalovaný zaplatenie faktúry v odôvodnenej výške 11.460,69 eur počas konania pred súdom odôvodňoval tým, že so žalobcom vedie viacero sporov a urobil tak ústretový krok a vec chcel vyriešiť mimosúdne. Mal však za to, že do omeškania sa nedostal, pretože žalobca si nesplnil povinnosť doručiť mu opravenú faktúru. V tejto súvislosti tvrdil, že žalobca protokol chybných dokladov spolu s dobropisom a výpismi lekárskych predpisov prevzal, čo preukazoval tým, že originály receptov za poistencov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktoré mu vrátil, predložil spolu s uplatnenými nákladmi na lekárenskú starostlivosť za jej poistencov Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Súd prvej inštancie mal písomným vyjadrením Všeobecnej zdravotnej poisťovne zo dňa 26.07.2011 a zo dňa 17.09.2015 preukázané, že žalobca vykázal poskytnutú lekárenskú starostlivosť zo dňa 05.04.2007 vo výške 2,79 eur (84,- Sk) za T. C. faktúrou zo dňa 29.06.2007, prijatou Všeobecnou zdravotnou poisťovňou dňa 02.07.2007 a uhradenou dňa 31.07.2007 a lekárenskú starostlivosť zo dňa 30.04.2007 vo výške 5,58 eur (168,- Sk) za C. A. faktúrou zo dňa 31.07.2007, prijatou Všeobecnou zdravotnou poisťovňou dňa 01.08.2007 a uhradenou dňa 05.09.2007. 4. Vec posúdil právne podľa bodu 4.12, bodu 5.4 a bodu 5.5 VZP, ust. § 7 ods. 1 zák. č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou ust. § 560 a § 517 ods. 1 a 2 Obč. zák. a dospel k záveru, že žaloba žalobcu o zaplatenie úroku z omeškania nie je dôvodná. Mal za preukázané, že žalobca a pôvodne žalovaný uzavreli dňa 28.12.2004 zmluvu o poskytovaní lekárenskej starostlivosti, súčasťou ktorej sú Všeobecné zmluvné podmienky. Zmluvné strany sa dohodli, že žalobca bude akceptovať aj následne zmenené VZP, pričom posledné nadobudli účinnosť od 01.04.2007. Žalobca fakturoval pôvodne žalovanému za recepty jeho poistencov za obdobie od 01.04.2007 do 30.04.2007 faktúrou zo dňa 30.04.2007 sumu 352.429,10,- Sk. Pôvodne žalovaný s fakturovanou sumou nesúhlasil, vystavil protokol sporných dokladov a dobropis v sume 7.164,50,- Sk, ktoré spolu s lekárskymi predpismi zaslal listom poštou, obyčajnou zásielkou žalobcovi, pričom v protokole sporných dokladov špecifikoval jednotlivé recepty, ktoré nebol ochotný akceptovať a preplatiť z dôvodu, že išlo o poistencov inej poisťovne, alebo bola prekročená maximálna cena. Pôvodne žalovaný v ostatnej časti vyúčtovanú sumu 345.264,60,- Sk uznal. Povinnosť zaplatiť uvedenú sumu prešla na základe zmluvy o predaji podniku zo dňa 16.12.2009 z pôvodne žalovaného na súčasného žalovaného, ktorý uvedenú istinu žalobcovi dňa 03.11.2010 zaplatil. Skonštatoval, že predmetom sporu ostalo zaplatenie úroku z omeškania po pripustení poslednej zmeny petitu žaloby vo výške 12,25 % ročne zo sumy 11.460,68 eur od 04.06.2007 do 03.11.2010 v celkovej sume 6.211,92 eur. Žalovaný nárok na zaplatenie úroku z omeškania nepovažoval za dôvodný. Vyhodnotil, že žalovanému sa podarilo preukázať, že pôvodne žalovaný si svoju povinnosť v súlade s uzatvorenou zmluvou splnil a žalobcovi doručil protokol chybných dokladov, spolu s dobropisom a originálmi lekárskych predpisov za poistencov, ktorí neboli poistencami pôvodne žalovaného. Následne bolo podľa bodu 5.4 zmluvných podmienok povinnosťou žalobcu doručiť pôvodne žalovanému opravnú faktúru. Skutočnosť, že žalobca si musel prevziať od pôvodne žalovaného uvedené doklady, mal za preukázanú vyjadrením Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorá oznámila, že žalobca si v mesiacoch júl a august uplatnil náhradu za poskytnutú lekárenskú starostlivosť za poistencov, za ktorých si uplatnil nesprávne náhradu u pôvodného žalovaného (za T. C. Q. C. A.). Vyvodil, že keby žalobca nedisponoval originálmi receptov poistencov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, nemohol by si ich uplatniť v tejto poisťovni. Neuznal obranu žalobcu, že recepty mohol pri vlastnej kontrole vybrať z obálky, len ich zabudol vyňať z evidencie vo faktúre zasielanej pôvodne žalovanému, pretože ak by tomu bolo tak, nemal by dôvod uplatňovať si náhradu za týchto poistencov tak neskoro, ako to urobil, a to ho neospravedlňuje, aby nevystavil opravnú faktúru. Vyhodnotil, že ak žalobca vybral len recepty a zaslal nesprávnu faktúru, musel si byť vedomý toho, že jeho povinnosťou bolo odporcovi doručiť faktúru s presnými údajmi. Uviedol, že pri rozhodovaní o úrokoch z omeškania nemohol vychádzať zo splatnosti faktúry, ktorá bola žalobcom vyhotovená chybne. Uzavrel, že žalobca si svoju povinnosť nesplnil, pôvodne žalovanému neposkytol potrebnú súčinnosť podľa VZP, nedoručil mu opravenú faktúru so zmenenou lehotou splatnosti, a preto sa žalovaný nedostal do omeškania s plnením peňažného dlhu a nevznikla mu povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, pretože si ju neuplatnil. 5. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie, a žiadal ho zmeniť a žalovaného zaviazať na zaplatenie požadovaných úrokov z omeškania. Svoj nárok považoval za preukázaný a predložené dôkazy za dostatočne presvedčivé. Mal tiež za to, že žalovanému sa v konaní nepodarilo preukázať, že mu protokol sporných dokladov doručil spôsobom a v lehote podľa VZP. Zdôraznil, že predmetom sporu je úrok z omeškania za oneskorenú úhradu preukázateľne poskytnutej lekárenskej starostlivosti, ktorú žalovaný ani nespochybňuje, a ktorú mu aj uhradil, avšak s oneskorením. Predmetom sporu je teda úrok z omeškania zo sumy žalovaným uznanej a zaplatenej, a nie vrátené recepty ani spochybňovanie, resp. preukazovanie ich existencie. Súdu prvej inštancie vytkol, že na základe existencie sporných receptov, ktoré nie sú predmetom sporu, mal za preukázané doručenie protokolu sporných dokladov. V tejto súvislosti poukázal na to, že jediný protokol sporných dokladov, ktorý predložil sám žalovaný, má dátum 04.04.2008, a predložený bol až na pojednávaní dňa 20.11.2009, následkom čoho po nahliadnutí do tohto protokolu aj okamžite zobral žalobu v časti istiny v protokole označenej ako sporné doklady späť. Zdôraznil, že napriek tomu mu žalovaný oprávnene požadovanú istinu zaplatil až 03.11.2010. Poukázal aj na to, že pôvodne žalovaný postupoval v rozpore s VZP, vyhotovenie protokolu sporných dokladov dňa 30.05.2007 ničím nepreukázal, ako ani jeho doručenie, a teda sám pôvodne žalovaný opakovane porušoval svoje povinnosti vyplývajúce z VZP, ktoré si sám vypracoval, a teda bolo v prvom rade na ňom, aby si svoje vlastné podmienky dodržiaval a až následne požadoval ich dodržiavanie od neho. Mal tiež za to, že správanie žalovaného, ktorý úhradu za oprávnene vykázanú zdravotnú starostlivosť podmieňoval vystavením opravného dokladu, možno považovať za šikanózne a v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti poukázal na rozsudky, ktoré boli vynesené v podľa neho obdobných sporoch. Namietal tiež, že sa súd prvej inštancie po tom, čo odmietol jeho argumentáciu o vyhotovení protokolu sporných dokladov až dňa 04.04.2008, taktiež vôbec nezaoberal tým, ktorý deň bol dňom, kedy mal žalovaný povinnosť plniť, a to s poukazom na predloženie predmetného protokolu dňa 20.11.2009, resp. ním vykonané čiastočné späťvzatie žaloby. V napadnutom rozsudku nie je ani zmienka o tom, či teda faktúra doposiaľ nie je splatná alebo kedy sa splatnou stala. Nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie o preukázaní doručenia protokolu vystaveného dňa 04.04.2008 už v roku 2007, keďže tieto závery prijal len na základe nepriamych dôkazov, a to údajného uplatnenia sporných receptov u iného poisťovateľa, pričom existujú dôkazy priame, a to do spisu žalovaným založený protokol sporných dokladov vystavený až 04.04.2008. V tejto súvislosti tiež zdôraznil, že sám súd opakovane vyzval žalovaného k predloženiu dokladu preukazujúceho doručenie protokolu sporných dokladov, napr. poštovú návratku, súpisku podanej pošty alebo iného podobného dokladu, pričom žalovaný opakovane potvrdil neexistenciu takýchto dokladov. Mal za to, že nepriamy dôkaz nemôže vyvrátiť priame dôkazy, ktoré preukazujú nepodanie zásielky, o ktorej však súd prvej inštancie rozhodol, že bola doručená. 6. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny. Nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu v odvolaní a poukázal na to, že podstatným momentom, ktorý bol aj predmetom dokazovania, bolo doručenie protokolu sporných dokladov, keďže žalobca bol následne povinný poskytnúť mu súčinnosť a opraviť faktúru, ktorá bola podkladom na zaplatenie poskytnutej lekárenskej starostlivosti. Uviedol, že preto musel pred súdom preukazovať doručovanie protokolu sporných dokladov, a to iným spôsobom ako predložením potvrdenia o doručení zásielky, čo sa mu aj úspešne podarilo. Pripustil, že predmetom sporu nie sú vrátené recepty, ale ich označením a za pomoci vyjadrení Všeobecnej zdravotnej poisťovne sa mu podarilo jednoznačne preukázať doručenie protokolu sporných dokladov žalobcovi, a tým vyvrátiť vznik uplatneného nároku na úroky z omeškania. Nesúhlasil ani s vyjadrením žalobcu, že mu bol predmetný protokol doručený prvýkrát až počas súdneho konania, a opätovne vysvetlil, že dátum 04.04.2008, uvedený na kópii tohto protokolu, je tam uvedený z dôvodu, že informačný systém automaticky aktualizuje dátumy písomností v čase ich tlače. Uviedol, že istinu, ktorá bola dôvodne žalovaná, zaplatil žalobcovi počas súdneho konania ako prejav ústretovosti. Ani tvrdenia žalobcu o tom, že ako prvý porušil VZP, nepovažoval za pravdivé, keďže poskytovateľ lekárenskej starostlivosti od neho môže v zmysle VZP žiadať zaplatenie lekárenskej starostlivosti poskytnutej len jeho poistencom, pričom žalobca fakturoval sumu aj za poistencov inej zdravotnej poisťovne, teda nepostupoval podľa VZP, lebo žiadal zaplatenie aj toho, na čo nemal právny nárok. Prvý teda VZP porušil žalobca, keď si uplatnil nesprávnu výšku fakturovanej sumy. Poukazovanie na dobré mravy a dva rozsudky iných súdov, podľa žalobcu v obdobnej veci, považoval za irelevantné, keďže v označených rozhodnutiach posudzovali súdy iný skutkový stav ako v tomto konaní. Mal za to, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne také relevantné skutočnosti, ktoré by mali vplyv na správne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie. 7. K vyjadreniu žalovaného podal žalobca vyjadrenie, v ktorom zopakoval svoju argumentáciu z konania pred súdom prvej inštancie a z odvolania, a na tejto zotrval. Žalovaný vo svojej reakcii na vyjadrenie žalobcu nepovažoval za potrebné svoje stanovisko opakovať. 8. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a prejednal odvolanie žalobcu na odvolacom pojednávaní (ust. § 384 ods. 1 a § 385 ods. 1 a 2 C.s.p.) dňa 31.05.2017, ktorého sa zúčastnili obe sporové strany (v zastúpení povereným resp. právnym zástupcom), ktoré najskôr oboznámil s doterajším priebehom konania, a následne obe strany vypočul. Žalobca zotrval na svojom odvolaní a na argumentácii počas konania pred súdom prvej inštancie a v odvolaní, žiadal napadnutý rozsudok zmeniť, a žalovaný taktiež zotrval na svojej argumentácii a žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Odvolací súd zopakoval dokazovanie v zmysle ust. § 204 C.s.p. čítaním resp. oboznámením rozhodujúcich listinných dôkazov, a to najmä žaloby, faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.04.2007, doručenky potvrdzujúcej doručenie žaloby pôvodne žalovanému dňa 08.10.2007, vyjadrení sporových strán a zápisníc z pojednávaní, zmluvy o poskytovaní lekárenskej starostlivosti s dodatkom č. 1 a Všeobecnými zmluvnými podmienkami, daňovým dokladom vystaveným pôvodným žalovaným, výpisom z účtu žalobcu, zmluvou o predaji podniku, protokolom sporných dokladov a oznámením Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Právny zástupca žalobcu mal za to, že žalovaný žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal, že žalobcovi doručil protokol sporných dokladov, keď nepreukázal kedy ho doručil a kedy sa faktúra stala splatnou. Uviedol, že v konaní bolo preukázané len to, že žalobca si dva recepty od poistencov Všeobecnej zdravotnej poisťovne uplatnil vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, avšak nebolo preukázané, že žalovaný spolu s týmito receptami žalobcovi doručil aj protokol sporných dokladov. Poukázal tiež na to, že žalovaný s týmito dôkazmi prišiel až po zrušení druhého rozsudku odvolacím súdom a nie počas dovtedy prebiehajúceho konania. Poverený zástupca žalovaného uviedol, že medzi protokolom sporných dokladov a vrátenými receptami je vždy väzba, keďže recepty predložené s vyúčtovanou lekárenskou starostlivosťou sa spracúvajú ručne, výsledkom čoho je protokol sporných dokladov, ktorý je spolu s originálmi nesprávne uplatnených receptov zasielaný poskytovateľovi, a že žalovaný to má tak nastavené, že obsah zásielky tvorí protokol spolu s receptami. Mal za to, že splatnosť faktúry ešte nenastala, pretože žalobca neopravil uplatnenú faktúru, a teda neposkytol súčinnosť. Poukázal na to, že žalovaný správne uplatnenú sumu počas konania uhradil len z jeho dobrej vôle, keď sa snažil o urovnanie sporov so žalobcom, k čomu však nedošlo. Žiadna zo strán nevyužila právo na záverečnú reč. 9. Podľa ust. § 7 ods. 1 zák. č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, je zdravotná poisťovňa povinná uzatvárať zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti najmenej v rozsahu verejnej minimálnej siete poskytovateľov. 10. Z bodu 4.12. Všeobecných zmluvných podmienok účinných od 01.04.2007 („VZP“) vyplýva, že pokiaľ poisťovňa zistí, že v zúčtovacích dokladoch boli uvedené nesprávne, nepravdivé alebo neúplné údaje, poisťovňa vyhotoví zoznam obsahujúci nesprávne, nepravdivé alebo neúplné údaje (ďalej len „Protokol sporných dokladov“). Poisťovňa vyhotoví protokol sporných dokladov v písomnej forme a odošle ho poskytovateľovi v lehote 20 dní. Poisťovňa spolu s protokolom sporných dokladov odošle poskytovateľovi aj originály lekárskych predpisov, výpisov z lekárskych predpisov a lekárskych poukazov, v ktorých boli uvedené nesprávne, nepravdivé alebo neúplné údaje. 11. Z bodu 4.13. VZP veta prvá a druhá vyplýva, že poskytovateľ môže proti protokolu sporných dokladov podať písomné námietky, pokiaľ sa domnieva, že údaje uvedené v protokole sporných dokladov poisťovňa nemala vyhodnotiť ako nesprávne, nepravdivé alebo neúplné. Poskytovateľ je povinný podať námietky do 30 kalendárnych dní odo dňa doručenia protokolu sporných dokladov poskytovateľovi. 12. Z bodu 5.4. VZP vyplýva, že ak poisťovňa vyhotovila a odoslala poskytovateľovi protokol sporných dokladov a z toho protokolu vyplýva, že úhrada za lekárenskú starostlivosť v zúčtovacom období mala byť iná, ako je uvedená na faktúre, poskytovateľ je povinný vystaviť k faktúre opravnú faktúru (dobropis), ktorá má náležitosti faktúry a ktorá sa jednoznačne vzťahuje na pôvodnú faktúru. 13. Z bodu 5.5. VZP vyplýva, že úhrada za lekárenskú starostlivosť, ktorú poskytovateľ poskytol poistencom v zúčtovacom období, je splatná do 30 dní odo dňa doručenia faktúry, ktorá má všetky náležitosti podľa bodu 5.2., pokiaľ z druhej vety tohto bodu nevyplýva neskoršia splatnosť faktúry. V prípade, ak poskytovateľovi vznikla povinnosť vystaviť v súlade s bodom 5.4. opravnú faktúru, faktúra je splatná 10 dní odo dňa doručenia opravnej faktúry poisťovni. 14. Z bodu 5.7. VZP vyplýva, že záväzok poisťovne zaplatiť poskytovateľovi úhradu za lekárenskú starostlivosť je splnený pripísaním peňažných prostriedkov v prospech účtu poskytovateľa. 15. Z bodu 11.1. VZP vyplýva, že zmluvné strany doručujú akékoľvek písomnosti, oznámenia, informácie a magnetické alebo optické nosiče („zásielka“) poštou na adresu určenú podľa bodu 11.2., kuriérom alebo osobne. Za deň doručenia zásielky sa pokladá a) deň prevzatia zásielky zmluvnou stranou, ktorá je adresátom, alebo b) deň, v ktorý zmluvná strana, ktorá je adresátom, odoprela doručovanú zásielku prevziať, alebo c) deň, v ktorý márne uplynie minimálne 10-dňová úložná lehota pre vyzdvihnutie si zásielky na pošte, ak bola zásielka odoslaná doporučene, a to aj vtedy, ak sa adresát o uložení zásielky nedozvedel, alebo d) deň, v ktorý je na zásielke doručovanej poštou zmluvnej strane preukázateľne pracovníkom pošty vyznačená poznámka, že adresát sa odsťahoval, adresát je neznámy alebo iná poznámka podobného významu, pokiaľ sa táto poznámka zakladá na pravde. 16. Z bodu 13.1. VZP vyplýva, že právny vzťah poisťovne a poskytovateľa a ich práva a povinnosti pri poskytovaní a úhrade lekárenskej starostlivosti sa vo veciach neupravených zmluvou ani Všeobecnými zmluvnými podmienkami spravujú zákonom o liekoch, zákonom o rozsahu zdravotnej starostlivosti, zákonom o zdravotných poisťovniach, Obchodným zákonníkom a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. 17. Podľa ust. § 365 veta prvá Obchodného zákonníka účinného v čase vzniku omeškania, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. 18. Podľa ust. § 369 ods. 1 cit. zákona ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka. 19. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe žalobcu vyhovel. Po zopakovaní dokazovania v potrebnom rozsahu dospel totiž k záveru, že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho hodnotenia dôkazov vyvodil z vykonaného dokazovania nesprávne skutkové, a na ich základe aj nesprávne právne závery, čo rezultovalo do zamietnutia žaloby o zaplatenie úrokov z omeškania. Odvolací súd sa s týmto rozhodnutím nestotožnil. Taktiež samotné právne posúdenie žalovaných úrokov z omeškania podľa ust. § 517 Obč. zák. v napadnutom rozsudku nemá oporu v predložených dôkazoch (VZP), z ktorých je zrejmé, že vzťah medzi sporovými stranami je obchodnoprávny a nie občianskoprávny. Odvolací súd zo žaloby a z predloženého spisu zhodne so súdom prvej inštancie ustálil, že pôvodne žalovaný a žalobca uzavreli dňa 28.12.2004 zmluvu č. XXXX-XXXXXX-XXXXX-XX/XX o poskytovaní lekárenskej starostlivosti na základe verejného zdravotného poistenia podľa § 7 zák. č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, na základe ktorej sa pôvodne žalovaný zaviazal uhrádzať žalobcovi náklady lekárenskej starostlivosti v rozsahu určenom platnými právnymi predpismi, zmluvou a všeobecnými zmluvnými podmienkami, ktoré sú prílohou zmluvy. V konaní nebolo sporné, že žalobca vystavil dňa 30.04.2007 faktúru, ktorou účtoval pôvodne žalovanému vynaložené prostriedky za lieky na základe receptov poistencov pôvodne žalovaného za obdobie od 01.04.2007 do 30.04.2007 v celkovej sume 352.429,10,- Sk (11.698,50 eur), a že túto faktúru pôvodne žalovanému doručil dňa 03.05.2007. Žalobca podal žalobu na súd z dôvodu, že mu pôvodne žalovaný faktúru nezaplatil, hoci bol povinný tak urobiť do 30 dní. Skutočnosť, že pôvodne žalovaný žalobcovi faktúru nezaplatil, a že mu ju v odôvodnenej časti 11.460,69 eur zaplatil až súčasný žalovaný dňa 03.11.2010 taktiež v konaní nebola sporná. 20. Predmetom konania je v súčasnosti žaloba o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 12,25 % ročne zo sumy 11.460,68 eur od 04.06.2007 do 03.11.2010. Žalobca tvrdil, že žalovaný sa od 04.06.2007, teda odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry (táto je podľa VZP splatná do 30 dní od jej doručenia) dostal so zaplatením dôvodne fakturovanej sumy do omeškania, ktoré trvalo až do 03.11.2010. Podľa vyššie citovaných ustanovení VZP platí, že úhrada za lekárenskú starostlivosť je splatná do 30 dní odo dňa doručenia faktúry, a len v prípade, ak žalobcovi vznikla povinnosť vystaviť opravnú faktúru, je faktúra splatná 10 dní odo dňa doručenia opravnej faktúry žalovanému. Odvolací súd konštatuje, že žalobca v spore preukázal, že dňa 03.05.2007 doručil pôvodne žalovanému faktúru, ktorý mu ju do 30 dní od jej doručenia neuhradil, a že faktúru v dôvodnej časti 11.460,68 eur uhradil až súčasný žalovaný, a to dňa 03.11.2010. Tieto skutočnosti neboli ani sporné. 21. Dôkazné bremeno ohľadne preukázania svojich tvrdení sa preto presunulo na žalovaného. Žalovaný v konaní tvrdil, že sa do omeškania nedostal, pretože žalobcovu faktúru neakceptoval v plnom rozsahu a žalobcovi doručil protokol sporných dokladov, sporné recepty a návrh dobropisu (opravnej faktúry), ktorý mal žalobca buď akceptovať a podpísať, alebo podať voči protokolu sporných dokladov námietky. Argumentoval, že nakoľko žalobca pôvodnému žalovanému opravnú faktúru nedoručil, nevznikla pôvodne žalovanému povinnosť plniť. Žalobca s tvrdeniami žalovaného nesúhlasil, keď tvrdil, že mu pôvodne žalovaný žiadny protokol sporných dokladov nedoručil. Preto odvolací súd skúmal, či žalovaný svoje tvrdenia preukázal dôkazmi. Žalovaný tvrdil, že pôvodne žalovaný vyhotovil a žalobcovi zasielal protokol sporných dokladov, sporné recepty a návrh dobropisu (opravnej faktúry) dňa 30.05.2007 a opakovane 24.08.2007 obyčajnou poštou, a keďže sa mu zásielka nevrátila, mal za to, že bola žalobcovi doručená. Žiadne dôkazy, preukazujúce deň odoslania a doručenia protokolu sporných dokladov žalobcovi (doručenka, podací hárok alebo iný doklad) neprodukoval, hoci ako sám správne uviedol a ako vyplýva zo Všeobecných zmluvných podmienok, odo dňa doručenia protokolu sporných dokladov začína žalobcovi plynúť 30-dňová lehota na podanie námietok proti protokolu. Kedy vo väzbe na doručenie protokolu začala žalobcovi plynúť lehota na podanie námietok a kedy uplynula, žalovaný nevysvetlil. Odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný žiadnym dôkazom nepreukázal ani odoslanie a ani doručenie protokolu sporných dokladov žalobcovi, keďže ako sám uviedol, zasielal ho obyčajnou poštou, a žiadnymi dôkazmi o odoslaní a o doručení nedisponuje. 22. Odvolací súd ďalej konštatuje, že samotná kópia protokolu sporných dokladov predložená v konaní žalovaným (na pojednávaní dňa 20.11.2009) je označená dátumom 04.04.2008, pričom žiadny iný protokol sporných dokladov s iným dátumom vyhotovenia v konaní predložený nebol. Žalovaný tvrdil, že protokol bol vyhotovený a odoslaný žalobcovi 30.05.2007, a že jeho datovanie 04.04.2008 bolo spôsobené jeho informačným systémom, ktorý automaticky aktualizuje dátumy písomností v čase ich tlače. Odvolací súd vyhodnotil, že žalovaný svoje tvrdenie o vyhotovení a odoslaní protokolu včas, teda do 20 dní od doručenia faktúry žalobcu, opätovne žiadnym dôkazom nepreukázal, keďže v konaní bol predložený výlučne protokol sporných dokladov s dátumom 04.04.2008, ktorého vyhotovenie skôr žalovaný len tvrdil, ale nepreukázal. 23. Žalovaný poukázal ďalej na to, že z uvedeného protokolu sporných dokladov vyplýva, že žalobca vykázal za obdobie apríl 2007 lekárenskú starostlivosť za osoby, ktoré neboli v tom čase poistencami pôvodne žalovaného ale Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a to vo výške 84,- Sk zo dňa 05.04.2007 za T. C. a vo výške 473,60,- Sk a 168,- Sk zo dňa 30.04.2007 za C. A.. Keďže Všeobecná zdravotná poisťovňa potvrdila, že žalobca vykázal poskytnutú lekárenskú starostlivosť zo dňa 05.04.2007 vo výške 2,79 eur (84,- Sk) za T. C. faktúrou zo dňa 29.06.2007, prijatou dňa 02.07.2007 a žalobcovi preplatenou dňa 31.07.2007, a poskytnutú lekárenskú starostlivosť zo dňa 30.04.2007 vo výške 5,58 eur (168,- Sk) za C. A. faktúrou zo dňa 31.07.2007, prijatou dňa 01.08.2007 a uhradenou dňa 05.09.2007, mal za to, a súd prvej inštancie sa s jeho argumentáciou stotožnil, že touto skutočnosťou bolo preukázané, že žalobca si po tom, ako mu bol vrátený protokol chybných dokladov spolu s dobropisom a výpismi lekárskych predpisov, uplatnil náklady na lekárenskú starostlivosť za poistencov Všeobecnej zdravotnej poisťovne v tejto poisťovni. Súd prvej inštancie s poukazom na oznámenie Všeobecnej zdravotnej poisťovne v napadnutom rozsudku vyhodnotil, že žalovanému sa podarilo preukázať, že pôvodne žalovaný doručil žalobcovi protokol chybných dokladov spolu s dobropisom a originálmi lekárskych predpisov za poistencov, ktorí neboli jeho poistencami, pretože keby žalobca nedisponoval originálmi receptov poistencov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, nemohol by si ich v tejto poisťovni uplatniť. Preto prijal záver, že žalobca musel prevziať protokol sporných dokladov a recepty, a jeho povinnosťou potom bolo doručiť pôvodne žalovanému opravnú faktúru, čo však neurobil, a z tohto dôvodu sa pôvodne žalovaný do omeškania nedostal. Odvolací súd sa s takýmto hodnotením dôkazov nestotožnil. Ako už uviedol vyššie, ani vyhotovenie samotného protokolu sporných dokladov včas, ani jeho odoslanie a hlavne doručenie žalobcovi žalovaný žiadnym dôkazom nepreukázal. Vyjadrením Všeobecnej zdravotnej poisťovne bolo podľa názoru odvolacieho súdu preukázané len to, že si u nej žalobca uplatnil niektoré náklady za poskytnutie lekárenskej starostlivosti za jej poistencov, ktoré si nesprávne uplatnil u žalovaného. Odvolací súd vyhodnotil, že týmto vyjadrením Všeobecnej zdravotnej poisťovne nebolo v žiadnom prípade preukázané doručenie protokolu sporných dokladov pôvodne žalovaným žalobcovi. Odvolací súd pripúšťa, že skutočne mohlo dôjsť k tomu, že pôvodne žalovaný niekedy, nevedno kedy, doručil žalobcovi recept vťahujúci sa na poskytnutie lekárenskej starostlivosti T. C., ktorý si žalobca uplatnil vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni faktúrou zo dňa 29.06.2007, a niekedy následne, avšak nevedno kedy, aj recept vťahujúci sa na poskytnutie lekárenskej starostlivosti C. A., ktorý si žalobca uplatnil vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni faktúrou zo dňa 31.07.2007, avšak doručenie týchto receptov nepreukazuje doručenie protokolu sporných dokladov žalobcovi. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné poukázať i na podľa protokolu ďalší „sporný“ recept, vťahujúci sa na poskytnutie lekárenskej starostlivosti C. A. vo výške 473,60,- Sk dňa 30.04.2007, za ktorú si žalobca náklady vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni neuplatnil. Či a kedy bol aj tento recept žalobcovi doručený, zostalo nevysvetlené. Odvolací súd uzatvára, že doručenie niektorých nesprávne uplatnených receptov žalobcovi v žiadnom prípade nepreukazuje, že žalovaný doručil žalobcovi protokol sporných dokladov, keď na tomto závere nemôže nič zmeniť ani argumentácia žalovaného, ktorý opätovne len tvrdil, že žalovaný „to má nastavené“ tak, že doručuje sporné recepty spolu s protokolom sporných dokladov. 24. Odvolací súd potom dospel po zopakovaní dokazovania k iným záverom ako súd prvej inštancie, keď v prvom rade vyhodnotil, že žalobca preukázal doručenie faktúry pôvodne žalovanému dňa 03.05.2007, nezaplatenie faktúry pôvodne žalovaným v čase splatnosti (do 30 dní od doručenia), a zaplatenie dôvodnej časti faktúry súčasným žalovaným dňa 03.11.2010, a že žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia o vyhotovení protokolu sporných dokladov včas a jeho doručenie žalobcovi, z čoho potom vyvodil aj záver o dôvodnosti žalobcom žalovaného nároku na zaplatenie úrokov z omeškania. Pôvodne žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením faktúry žalobcu dňa 04.06.2007, teda v deň nasledujúci po splatnosti faktúry, ktorá je podľa bodu 5.5. VZP splatná do 30 dní odo dňa doručenia faktúry , a jeho omeškanie trvalo až do dňa 03.11.2010, kedy súčasný žalovaný žalobcovi dôvodne vyúčtovanú lekárenskú starostlivosť zaplatil. Preto odvolací súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania zo sumy 11.640,68 eur od 04.06.2007 do 03.11.2010. Ohľadom výšky úroku z omeškania vychádzal z ust. § 369 ods. 1 Obch. zák. a z bodu 13.1. VZP, z ktorého je nepochybné, že právny vzťah sporových strán sa riadi Obchodným zákonníkom. Keďže základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, bola 4,75 % a veriteľ má nárok na úroky z omeškania o 10 % vyššie, pričom žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 12,25 % (vzhľadom na skutočnosť, že uplatnenie vyššieho úroku z omeškania bolo premlčané), priznal odvolací súd žalobcovi úrok z omeškania vo výške 12,25 % z istiny 11.640,68 eur od 04.06.2007 do 03.11.2010. 25. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 388 C.s.p. zmenil a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 12,25 % ročne zo sumy 11.460,68 eur od 04.06.2007 do 03.11.2010 do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 26. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a 2, § 256 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 a 2 C.s.p. Žalobcovi, ktorý mal v konaní čiastočný úspech, priznal proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 96 %, keď zohľadnil, že späťvzatím žaloby v časti o zaplatenie 237,82 eur žalobca zavinil zastavenie konania, čo vyhodnotil ako neúspech v konaní. Po zohľadnení čiastočného úspechu a čiastočného neúspechu dospel k záveru, že žalobca bol v 96 % úspešný, a preto je žalovaný povinný znášať ním účelne vynaložené trovy konania v tomto rozsahu. Nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznal odvolací súd žalobcovi v celom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. 27. Výrok rozsudku vyhláseného na odvolacom pojednávaní dňa 31.05.2017 ako aj zápisnicu z pojednávania v časti tohto výroku opravil v zmysle ust. § 224 C.s.p. tak, že výrok rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej znie: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 12,25 % ročne zo sumy 11.460,68 eur od 04.06.2007 do 03.11.2010 do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Odvolací súd pristúpil k oprave po tom, čo zistil, že na pojednávaní vyhlásil a zaprotokoloval rozsudok v znení: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 12,25 % ročne zo sumy 11.460,68 eur od 04.06.2007 do 04.11.2010 do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, keďže je nepochybné, že pri vyhlásení rozsudku došlo k zrejmej nesprávnosti. Niet totiž žiadnych pochýb o tom, že predmetom konania bola žaloba žalobcu o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 12,25 % ročne zo sumy 11.460,68 eur od 04.06.2007 do 03.11.2010, a nie do 04.11.2010. Preto túto zrejmú nesprávnosť opravil v zmysle ust. § 224 C.s.p., podľa ktorého súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania. 28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).